Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3P-205-2015.pdf
PDF · 85.03 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-3P/205/2015
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Q. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky O.. X. G., narodenej XX.XX.XXXX, bytom J. X, S., občianky SR a otca Y. Z., K. XX.X.XXXX, O. V. XX, S., občana SR o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia vo veci zrušenia styku otca s maloletým, t a k t o
rozhodol:
Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia s a zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 16.12.2015, ktorý bol podaný na tunajší súd dňa 17.12.2015, sa matka maloletého dieťaťa domáha vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zrušil styk otca s maloletým upravený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P 157/2013-69 zo dňa 15.7.2014, podľa ktorého je otec oprávnený sa stretávať s maloletým každý párny týždeň od piatka 15.30 hod. do nedele 17.00 hod.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka odôvodnila tým, že maloletý asi už pol roka odmieta stretnutia s otcom, napriek snahe matky maloletého na stretnutie pripraviť. Niektoré stretnutia s otcom maloletému musela matka vyslovene nanútiť. Po krátkodobých pobytoch u otca sa maloletý správa agresívne, t. j. hádže rôzne predmety okolo seba, je agresívny na členov svojej rodiny. Maloletý má zmätok vo svojich pocitoch. V noci sa uňho prejavujú desy, pocity úzkosti a poruchy spánku. Na základe toho matka vyhľadala s maloletým odbornú pomoc psychológa, od psychologičky pani Mgr. I.R. predložila súdu spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia lekársku správu. Otec spolu s jeho priateľkou podali na matku trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktoré sa však nezakladá na pravde. V súvislosti s týmto trestným oznámením sa v domácnosti maloletého vykonali rôzne šetrenia, matka s maloletým a s jej ďalším synom museli navštíviť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a tiež ona ako aj maloletí synovia boli vypočúvaní orgánmi činnými v trestnom konaní. Táto situácia nepriaznivo pôsobí na psychický stav maloletého. Jeho psychické ťažkosti sa zviacnásobili. Maloletý odmieta chodiť do školy v deň, kedy by si ho mal otec prevziať, žiada, aby preňho matka prišla skôr ako jeho otec. Otec sa opakovane dožaduje stretnutia s maloletým a pri neúspešnom stretnutí podáva na matku trestné oznámenia. Otec maloletého bol v minulosti odsúdený za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Matka maloletého nemá námietky, aby sa maloletý stretával s otcom, nie však na základe súdneho rozhodnutia, ale jeho vlastnej vôle a ich vzájomného vzťahu. Vzhľadom k tomu, že matka chce, aby maloletý vyrastal v pokojnom prostredí, tiež s ohľadom na jeho zdravý psychický vývin, navrhuje súdu, aby po vykonanom dokazovaní vyniesol rozsudok, ktorým rozhodne, že styk otca s maloletým sa neupravuje. Pre vážnosť aktuálnej situácie navrhuje matka, aby súd vydal uznesenie, ktorým predbežne rozhodne, že styk otca s maloletým sa neupravuje. K návrhu matka okrem lekárskej správy od psychologičky pani Mgr. I. priložila aj kópiu trestného rozkazu č. k. 1 T 97/2010-197, ktorým bol otec maloletého uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.
Dňa 12.1.2016 sa bez predvolania dostavila na tunajší súd matka a k veci ešte uviedla, že otec už nevykonáva právo stýkať sa s maloletým riadne, nakoľko dňa 25.12.2015 a dňa 8.1.2016 sa nedostavil v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia pre maloletého. Do dňa 25.12.2015 si otec maloletého vždy riadne vyzdvihol. Dôvod, pre ktorý sa nedostavil, otec neoznámil matke, ani dodatočne. Matka sa s maloletým dňa 25.12.2015 dostavila na políciu a oznámila polícii, že otec nerešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu a v daný deň si maloletého neprišiel vyzdvihnúť, o čom polícia vyhotovila záznam.
Súd vykonal dokazovanie osvedčením právne významných skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie o predbežnom opatrení.
Podľa lekárskej správy od psychologičky Mgr. I. maloletý nadväzuje sociálny kontakt bez ťažkostí, spočiatku sa uňho vyskytujú mierne prejavy intrapsychickej tenzie, časom však rýchlo odznievajú. Osobnosť maloletého je detská, vo vývine, so sklonom k zvýšene úzkostným reakciám, je veľmi vnímavý na medziľudské vzťahy. Dieťa citlivo reaguje aj na menej silné emočné podnety z okolia. Zvýšená úzkosť sa prejavuje do somatických prejavov a do porúch spánku. Emocionálny vzťah k otcovi je ambivalentný. Maloletý verbalizuje nechuť tráviť čas s otcom. Maloletý citlivo reaguje na konflikty medzi dospelými členmi rodiny. Zo záveru lekárskej správy vyplýva, že u maloletého je nutný pokojný prístup, trpezlivý, s pravidelným denným režimom, je nutné eliminovať konflikty v rodinnom prostredí, nezaťahovať maloletého do konfliktov dospelých členov rodiny z oboch strán.
Súd sa oboznámil aj s trestným rozkazom č. k. 1 T 97/2010-197, ktorým bol otec uznaný vinným, že od mesiaca júl 2007 do 12.7.2009, v Kežmarku, v mieste svojho trvalého bydliska, pod vplyvom požitých alkoholických nápojov sústavne nadával matke maloletého, vulgárne nadával, slovne urážal starých rodičov maloletého, fyzicky ju najmenej v 4 prípadoch napadol, pričom matka maloletého neutrpela zranenia, ktoré by si vyžiadali práceneschopnosť, počas 3 - mesiaca tehotenstva jej vyvolával do práce dvakrát týždenne, vyčítal jej, že ho podvádza, v mesiaci máj 2009 ju zavrel na dobu 10 minút na balkóne, odmietol ju pustiť dnu, ako aj približne jedenkát týždenne prichádzal domov v nočných hodinách, pod vplyvom požitého alkoholu matku ako aj jej maloletých synov budil zo spánku a dňa 6.11.2007 vzal matke bez súhlasu maloletého a vrátil jej ho až dňa 12.11.2009 na základe vydaného predbežného opatrenia tunajšieho súdu za prítomnosti polície, čím takto spôsoboval matke a jej maloletým synom najmä psychické utrpenie svojím správaním, čím spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. § 74 O.s.p. a nasledujúce.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. môže súd pred začatím konania nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Okrem iného predbežným oparením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a) O.s.p.), alebo aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti; (§ 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.).
Ust. § 76 O.s.p. obsahuje len príkladný výpočet predbežných opatrení, čím nevylučuje, aby ich podoba bola rozmanitejšia, a to v závislosti od konkrétnych okolností.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Ide o úpravu predbežnú, nie konečnú. V konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavá potreba takejto dočasnej úpravy, t. j. že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené.
Vzhľadom na charakter predbežného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho dočasnú úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali aspoň čiastočne osvedčovať stav tvrdený v návrhu.
Predbežné opatrenie v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa, alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.
Predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Po zvážení všetkých skutočností uvádzaných v návrhu matky dospel súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky vyžadované vyššie uvedenou platnou právnou na vydanie predbežného opatrenia. Matka sa domáha zrušenia styku otca s maloletým z dôvodu, že maloletý odmieta stretnutia s otcom a navrhuje, aby sa styk otca s maloletým realizoval na základe vlastnej vôle maloletého a ich vzájomného vzťahu. Zároveň matka v návrhu uviedla, že maloletý má zmätok v pocitoch, poruchy spánku, pocity úzkosti, po stretnutiach s otcom sa správa agresívne. Podľa lekárskej správy od psychologičky Mgr. I. predloženej matkou emocionálny vzťah maloletého k otcovi je však ambivalentný (na jednej strane maloletý odmieta otca - negatívny postoj a na druhej strane sa o otca zaujíma - pozitívny postoj). Z lekárskej správy od psychologičky Mgr. I. je ďalej zrejmé, že hlavnou príčinou odmietavého postoja maloletého k otcovi sú konflikty medzi rodičmi, ktoré negatívne vplývajú na psychický vývin maloletého. Pokiaľ ide o uznanie otca vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby trestný rozkazom č. k. 1 T 97/2010-197, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.1.2011, súd si vyžiadal odpis Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republika, podľa ktorého dňa 2.1.2013 bol otcovi odpustený trest a hľadí sa naňho, akoby nebol odsúdený. Zároveň po tom, čo bol otec právoplatne uznaný vinným (21.1.2011), v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn 5 P 157/2013 bolo nariadené znalecké dokazovanie (máj 2014), ktorým bol preukázaný kladný citový vzťah maloletého voči
otcovi, súdna znalkyňa neodporučila, aby bol styk otca s maloletým zakázaný, ale naopak odporučila rozšíriť styk otca s maloletým a aby bol styk realizovaný bez prítomnosti matky.
Jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie citového puta je osobný styk rodiča a maloletého dieťaťa.
Súd považuje za potrebné upozorniť, že inštitút predbežného opatrenia nie je nástrojom na riešenie nezhôd rodičov týkajúcich sa styku otca s maloletým. Konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletého. Súd apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého, aby nadradili záujmy maloletého dieťaťa nad vlastné nespracované negatívne emócie a uvedomili si základnú potrebu dieťaťa korelujúcu s jeho právom na starostlivosť oboch rodičov. Rodičom súd odporúča, aby sa pokúsili v otázkach úpravy rodičovských práv k maloletému dospieť (i s možnosťou spoločného využitia odbornej pomoci) k modelu, ktorý uprednostní záujmy dieťaťa a zároveň bude rešpektovať aj práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovní. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývin dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Súd zdôrazňuje, že každý z rodičov je povinný vychovávať dieťa v úcte k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Je na oboch rodičoch, aby pre spoločné dieťa vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať, pričom popri matke má nezastupiteľnú úlohu aj mužský vzor. Každé dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj vzájomného boja. Je treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Dieťa potrebuje pokojné prostredie, ktoré však nie je viazané len na miesto, ale najmä na správanie kľúčových osôb v jeho živote. Je nevyhnutné v záujme maloletého a jeho zdravého duševného vývinu redukovať vystavovanie maloletého záťažovým situáciám.
Tvrdenia matky o nezáujme maloletého o styk s otcom nezakladajú dôvod pre zrušenie styku otca s maloletým, navyše podľa predloženej lekárskej správy od psychologičky maloletý nemá voči otcovi výslovene odmietavý postoj a príčina jeho psychických ťažkostí tkvie v naštrbených medziľudských vzťahoch dospelých okolo neho. Stres v maloletom spôsobujú okrem iného sústavné šetrenia rôznymi orgánmi, nakoľko z dôvodu nemožnosti nájsť vhodné výchovné riešenia medzi rodičmi je maloletý vystavený neúmernému preverovaniu skutočností zo strany polície (vypočúvania spojené s trestným stíhaním matky), šetreniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok či detského klinického psychológa. Načrnutý problém sa nevyrieši zrušením styku otca s maloletým, ale je úlohou rodičov, aby v záujme zdravého vývinu maloletého našli pokojné spoločné riešenie svojich problémov, komunikovali spolu a aby sa navzájom podporovali v budovaní pozitívneho vzťahu maloletého k druhému rodičovi, nakoľko maloletý pre zdravý duševný vývin potrebuje lásku, porozumenie a starostlivosť oboch svojich rodičov.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O trovách konania bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.).