Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Cpr-3-2014.pdf
PDF · 159.58 KB
No categories available
19Cpr/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: K.. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.Ž. Š., S. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Šterbákovou, so sídlom v Košice, Zvonárska 8, proti žalovanému: Východoslovenská energetika holding, a.s., so sídlom v Košiciach, Mlynská 31, IČO: 36 211 222, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Kinstellar, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie 13, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou a ďalšie nároky, trovy konania, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 28.04.2014 domáhal voči žalovanému určenia, že 1. skončenie pracovného pomeru dohodou je neplatné, 2. že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený Pracovnou zmluvou zo dňa 02.11.2011 trvá a 3. že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zo zhodných stanovísk účastníkov konania, tiež z Pracovnej zmluvy z 02.11.2011, Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 18.10.2013 súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným (pôvodne ešte pod obchodným menom Východoslovenská energetika, a.s.) ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s dátumom nástupu do práce 01.12.2011, na základe čoho medzi nimi vznikol pracovný pomer dojednaný na neurčitý čas za podmienok bližšie z pracovnej zmluvy vyplývajúcich s tým, že od 01.11.2013 došlo k Dohode o zmene pracovnej zmluvy v § 1 bod 1.1 tak, že zamestnanec bude vykonávať funkciu: vedúci odboru Kontaktné miesto zákazníkov v organizačnom útvare odbor KMZ s miestom výkonu práce Košice.
Zo zhodných prednesov účastníkov konania a tiež z Dohody o skončení pracovného pomeru z 21.01.2014 súd zistil, že predmetný pracovný pomer bol ukončený Dohodou o skončení pracovného pomeru z 21.01.2014, ktorej písomnú podobu k tomuto dátumu podpísali za zamestnávateľa generálny riaditeľ M. R. Q., vedúca úseku Ľudské zdroje T.. Y. Q., T.. a žalobca osobne ako zamestnanec. Z predmetnej Dohody tiež vyplýva, že pracovný pomer sa končí na základe dohody podľa § 60 Zákonníka práce dňom 28.02.014 (bod 1. Dohody), že odmena za individuálne ciele bude doplatená pri ukončení pracovného pomeru po vyhodnotení dohody do výšky minimálne 100 % (bod 2. Dohody), že dohoda je
vyhotovená v dvoch rovnopisoch, jeden rovnopis pre zamestnávateľa a jeden pre zamestnanca (bod 3. Dohody) a že zmluvné strany si túto dohodu prečítali, porozumeli jej obsahu, v celosti s ním súhlasia, čo potvrdzujú svojimi vlastnoručnými podpismi (bod 4. Dohody).
Žalobca vo svojej žalobe skutkovo popísal priebeh stretnutí zo 06.12.2013, z 10.12.2013, z 20.12.2013 a z 21.01.2013, na ktorom došlo tiež k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru, poukazujúc pritom na to, že počas týchto stretnutí bol vystavený silnému psychickému nátlaku, keď mu zo strany p. Š. bolo oznámené, že žalobca nevykonáva prácu tak, ako si ona predstavuje, keď vyslovila názor, že si nevie predstaviť so žalobcom ďalšiu spoločnú spoluprácu, a že žalobca nemá jej dôveru, keď mu prezentovala podľa neho nepravdivé a skreslené informácie, keď následne p. Z. vyslovila názor, že keďže žalobcovi nedôveruje jeho priama nadriadená, nemôže mu dôverovať ani ona, keď mu začala nátlakovou formou prezentovať, že si nevie predstaviť, že žalobca bude pokračovať na danej pozícii, keď p. Š. pokračovala v manipulačných tvrdeniach voči nemu, zneužívala svoje manažérske postavenie a bez predloženia akýchkoľvek relevantných argumentov útočila na žalobcu, keď sa nedokázal brániť týmto tvrdeniam, pretože p. Z. nechcela počuť jeho názor a sama zvyšovala napätie tým, že jej rozhodnutie je konečné a názor nezmení, keď p. Z. mu oznámila, že v prípade, ak podpíše dohodu o ukončení pracovného pomeru najneskôr k 31.01.2014, garantuje vyplatenie ročnej individuálnej odmeny minimálne v plnej 100% výške a viac a v prípade, že dohodu nepodpíše, individuálna odmena nemusí byť vyplatená, keď mu p. Z. oznámila, že i keď nebude súhlasiť s návrhom, jeho pracovné miesto bude zrušené a že je si istá, že v konkurze nebude úspešný a že mu bude daná výpoveď z organizačných dôvodov, keď napriek vysokému psychickému zaťaženiu a neschopnosti komunikovať s okolím dospel k záveru, že sa stal terčom mobingu na pracovisku, keď žalovaný uverejnil v rámci VSE - bleskovo o ľuďoch informácie o organizačných zmenách v skupine VSE, kde sa uvádzalo, že žalobca sa rozhodol od 1. februára 2014 pokračovať vo svojej pracovnej kariére mimo Skupinu VSE, čo bolo voči nemu neetické, ponižujúce a uvedená informácia bola nepravdivá, pričom išlo o ďalší nátlakový prvok pre podpis dohody o skončení pracovného pomeru, keď si na záznamníku vypočul odkaz od p. Z. vyhrážku, že keďže prevzal list o mimoriadnej odmene, v prípade, ak dohodu nepodpíše v stanovený čas, tak sa postará o to, aby si nikde na Slovensku nenašiel adekvátnu prácu.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že nesúhlasí s mnohými skutkovými tvrdeniami vyjadrenými v žalobe s poukazom na to, že žalovaný mal výhrady voči výkonu pracovných povinností zo strany žalobcu, že o týchto výhradách žalovaný žalobcu informoval a že išlo práve o tie výhrade, ktoré viedli žalovaného k tomu, že pristúpil k rokovaniu o skončení pracovného pomeru dohodou so žalobcom. Zdôraznil súčasne, že ust. § 60 Zákonníka práce nevyžaduje existenciu alebo preukázanie akýchkoľvek dôvodov pre skončenie pracovného pomeru dohodou. Žalobca pôsobil vo VSE ako manažér (najprv ako vedúci úseku na úrovni B2 a neskôr ako vedúci odboru na úrovni B3), ktorý v určitom momente svojho pôsobenia prestal spĺňať predstavy zamestnávateľa o jeho budúcom pôsobení a po vzájomnom rokovaní dospeli účastníci konania k záveru, že skončenie pracovného pomeru dohodou bude pre obe strany v danom čase optimálnym riešením. V súvislosti s tým, že žalobca skončil pracovný pomer dohodou, boli mu zo strany zamestnávateľa poskytnuté výhody, ktoré žalobca akceptoval. V súvislosti so zmenami od 01.11.2013 došlo k tomu, že žalobca, ktorý pred týmto dátumom bol vedúcim úseku predaj a bol funkčne nadriadený pani Ing. Š., po 01.11.2013 sa stal vedúcim odboru KMZ a pani Ing. Š. sa stala vedúcou úseku Služby pre zákazníkov, teda jeho priamou nadriadenou. Podľa názoru žalovaného žalobca ťažko niesol skutočnosť, že pani Ing. Š., ktorá bola predtým funkčne na nižšej pozícií sa stala od 01.11.2013 jeho priamou nadriadenou a táto skutočnosť sa prejavovala najmä tak, že žalobca nerešpektoval manažérsku autoritu Ing. Š., o čom svedčia aj pripojené e-mailové komunikácie medzi žalobcom a Ing. Š.. Okrem tohto problému spôsobil žalobca žalovanému vo svojej novej pozícií problémy súvisiace s odmeňovaním zamestnancov na odbore KMZ, keď žalobca neplnil inštrukcie Ing. Š. ohľadom nastavenia plánu pre tzv. „kartu výhod“. Všetky tieto okolnosti viedli žalovaného ako zamestnávateľa k záveru, že v záujme zamestnávateľa je skončiť pracovný pomer so žalobcom. Na základe toho sa uskutočnilo viacero stretnutí so žalobcom, na ktorých boli so žalobcom diskutované výhrady voči jeho pôsobeniu vo VSE a VSE CC so záverom návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou; prvé stretnutie sa uskutočnilo dňa 06.12.2013 medzi Ing. Š., pani Z. a žalobcom a bolo ukončené dohodou o tom, že stretnutie bude pokračovať dňa 10.12.2013. Dňa 10.12.2013 pokračovalo stretnutie medzi žalobcom a pani Z., ktorého sa zúčastnila tiež Y. Q., na ktorom pani Z. opätovne navrhla žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou a pani Z. a žalobca opätovne diskutovali o dôvodoch, pre ktoré zamestnávateľ pristupuje k takémuto návrhu. Súčasne žalobca bol pani Q. informovaný o tom, že ak žalobca pristúpi na skončenie pracovného
pomeru dohodou k 31.01.2014, bude mu udelená mimoriadna odmena vo výške 14.500 EUR. Žalobca tento návrh neodmietol a súhlasil, že bude ďalej rokovať o skončení pracovného pomeru dohodou. Dňa 13.12.2013 pani Q. predložila žalobcovi návrh dohody o skončení, v bode 2 ktorého sa uvádza: „Súčasťou dohodnutých podmienok je dohodnutá odmena vo výške 14.500 EUR, ktorá bude vyplatená v zúčtovaní mzdy za mesiac január 2014“ s poukazom na to, že táto odmena bola odlišná od nenárokovateľnej odmeny podľa čl. 2.1 pracovnej zmluvy. Žalobca dňa 13.12.2013 o 13:25 hod poslal pani Q. SMS právu s nasledujúcim znením: „Ahoj, dokumenty môžu byť separátne, extra dohoda, extra zvyšok. Ďakujem, I“. Uvedená SMS správa sa týka skutočnosti, že žalobcovi navrhlo VSE vyplatenie sumy 14.500 EUR ako mimoriadnej odmeny v súvislosti so skončením pracovného pomeru a vyššie citovaná SMS správa potvrdzuje, že sám žalobca žiadal, aby suma 14.500 EUR bola ako odmena udelená v samostatnom dokumente, teda aby nebola súčasťou textu dohody o skončení pracovného pomeru. Na základe toho dňa 16.12.2013 pani Q. poslala žalobcovi na vyjadrenie e-mail, ku ktorému boli priložené návrh dohody o skončení pracovného pomeru a návrh listu o mimoriadnej odmene, na ktorý reagoval žalobca dňa 17.12.2013 e-mailovým textom: „Ahoj, Je to ok. K.“. Na základe dohody žalobcu s pani Q., ďalšie stretnutie sa uskutočnilo dňa 20.12.2014 v McDonalds v Košiciach, na ktorom pani Q. predložila žalobcovi na stôl návrhy troch dokumentov: návrh dohody o skončení pracovného pomeru s VSE, návrh dohody o skončení pracovného pomeru s VSE CC a list generálneho riaditeľa o udelení mimoriadnej odmeny 14.500 EUR s tým, že žalobca najprv na list generálneho riaditeľa napísal „I. Y. prevzal 20.12.2013“ a pripojil svoj podpis a následne na návrhy oboch dohôd o skončení pracovného pomeru napísal: „Nesúhlasím“. Pani Q. videla, že žalobca približne do tých častí návrhov oboch dohôd, kde je vyhradené miesto na podpis niečo píše, ale nevšimla si, že tam píše nesúhlasím. Potom, čo žalobca vstal a vzal si list generálneho riaditeľa o mimoriadnej odmene 14.500 EUR a so slovami „Neber to osobne“ adresovanými pani Q., odišiel z prevádzky McDonalds. Až následne pani Q. zistila, že návrhy dohody o skončení pracovného pomeru žalobcom podpísané neboli, na základe čoho informovala o tom pani Z., ktorá nechala žalobcovi odkaz do hlasovej schránky o tom, aby sa dostavil do jej kancelárie v ten istý deň. Dňa 21.01.2014 sa uskutočnilo plánované stretnutie medzi žalobcom a pánom Q. ako generálnym riaditeľom VSE približne medzi 09:00 hod až 11:30 hod, výsledkom ktorého bol súhlas žalobcu so skončením pracovného pomeru dohodou, ktorého v závere sa zúčastnila tiež pani Q., a ktorého výsledkom bolo podpísanie Dohody o skončení pracovného pomeru z 21.01.2014. K tvrdeniu žalobcu o tom, že dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvoril pod nátlakom, a že skončenie pracovného pomeru je z tohto dôvodu neplatné uviedol, že pre uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 Zákonníka práce nie je potrebné uvádzať akýkoľvek dôvod skončenia pracovného pomeru, takáto dohoda je výrazom autonómie zmluvných strán a ku skončeniu pracovného pomeru dochádza na základe obojstranného súhlasu zmluvných strán. Na platnosť dohody o skončení sú potrebné iba dve náležitosti, a to vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Napriek tomu poukázal, že žalovaný mal dôvody, pre ktoré sa rozhodol rokovať o skončení pracovného pomeru so žalobcom, a teda že rozhodnutie žalovaného rokovať o skončení pracovného pomeru so žalobcom nebolo založené na jeho ľubovôli, ale bolo podložené konkrétnym faktami a dôvodmi. Poukázal tiež na to, že žalobca v žalobe neuvádza žiadnu konkrétnu skutočnosť, s ktorou by spájal ním tvrdené uzatvorenie dohody o skončení pod nátlakom a pokiaľ v žalobe sú uvádzané tvrdenia o tom, že pani Z. na stretnutí 06.12.2013 začala nátlakovou formou prezentovať, že si nevie predstaviť, že bude pokračovať na danej pracovnej pozícií, že zlý psychický stav bol naďalej zneužívaný, že stretnutie dňa 06.12.2013 údajne vyvrcholilo „totálnym psychickým kolapsom žalobcu“, že žalobca bol vystavený extrémnemu psychickému nátlaku pre vyjadrenie jeho súhlasu s dohodou, že údajne trpel „vysokým psychickým zaťažením a neschopnosťou komunikovať s okolím“, a že zverejnenie jeho úmyslu skončiť kariéru v skupine VSE dňa 19.12.2013 vo „VSE - Bleskovo o ľuďoch“ bolo „ďalším nátlakovým prvkom pre podpis navrhovanej dohody o skončení pracovného pomeru“, podľa žalovaného sú príliš všeobecné a v žiadnom prípade nepreukazujú nátlak, ktorý by spôsobil, že vôľa žalobcu pri uzatváraní Dohody by nebola slobodná. V zmysle ustálenej aplikačnej praxe súdov SR možno konštatovať, že skončenie pracovného pomeru z akýchkoľvek dôvodov je vždy emocionálne exponovanou skutočnosťou, predovšetkým na strane zamestnanca, ktorého sa uvedená skutočnosť týka a prejavuje zmesou pocitov a emócií. Pri rokovaní o skončení pracovného pomeru môže zamestnanec sled krokov zamestnávateľa pociťovať ako určitý nátlak a môže to u neho vyvolať stres, bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle dotknutého zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj žalobca v čase rokovania o skončení pracovného pomeru dohodou, teda v čase od 06.12.2013 do 21.01.2014 bol pod určitým psychickým tlakom, táto skutočnosť sama o sebe nespôsobuje absenciu jeho slobodnej vôle pri uzatváraní Dohody. K uvádzanému zverejneniu rozhodnutia žalobcu odísť zo skupiny VSE žalovaný tiež poukazuje na to,
že sám žalobca e-mailom zo dňa 17.12.2013 schválil návrh dohody o skončení pracovného pomeru, dohodol s pani Hritz dátum podpisu Dohody a tiež sám schválil znenie oznámenia e-mailom zo dňa 19.12.2013. V čase zverejnenia informácie vo „VSE - Bleskovo o ľuďoch“ bolo teda možné rozumne predpokladať, že žalobca končí svoje pôsobenie v skupine VSE, a že súhlasí so zverejnením tejto informácie. V žiadnom prípade nie je možné zverejnenie uvedenej informácie posúdiť ako nátlak na žalobcu. Podotkol tiež, že v konečnom dôsledku žalobcovi v súvislosti so skončením pracovného pomeru boli vyplatené: 1) 14.500 EUR na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa VSE o mimoriadnej odmene zo dňa 06.12.2013, 2) variabilná odmena za plnenie stanovených cieľov v zmysle dohody o skončení a čl. 2.1 pracovnej zmluvy vo výške 6.005 EUR a 3) 77 % odmeny za hospodársky výsledok (na základe rozhodnutia Dozornej rady) vo výške 3.994,07 EUR (v zmysle čl. 2.1 pracovnej zmluvy). Žalovaný tiež poukázal na to, že začal so žalobcom rokovať o skončení pracovného pomeru dňa 06.12.2013 a žalobca uzavrel Dohodu dňa 21.01.2014, pričom z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že čas je relevantný faktor pri posudzovaní slobody vôle zamestnanca skončiť pracovný pomer dohodou. NS SR vo svojej judikatúre považuje aj rozdiel jedného dňa medzi údajnou hrozbou a uzatvorením dohody o skončení za dostačujúci na to, aby sa dalo predpokladať, že vôľa zamestnanca skončiť pracovný pomer dohodou bola slobodná (NS SR, Rozsudok 4Cdo/306/2009 zo dňa 27.04.2011). Žalobca neuvádza v žalobe, s ktorou z tvrdených skutočností konkrétne spája údajný nátlak, ktorý ho viedol k uzavretiu Dohody; isté však je, že žalobca netvrdí žiaden nátlak minimálne po dátume 20.12.2013, resp. 30.12.2013. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 21.01.2014, keď žalobca uzatvoril dohodu o skončení, nemohol byť a ani nebol takým tlakom, ktorý by mal za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Poukázal tiež na to, že k podpisu dohody o skončení zo strany žalobcu bezprostredne predchádzalo stretnutie s generálnym riaditeľom VSE, ktorý rozhovor trval približne štyri a pol hodiny, pričom pán Q. si vypočul argumenty žalobcu a spoločne dospeli k záveru, že v súvislosti s pôsobením žalobcu vo VSE vznikli určité problémy, tieto budú existovať aj naďalej, a že optimálnym riešením pre obe strany je skončenie pracovného pomeru dohodou. Zdôraznil, že pán Q. nevyvinul na žalobcu akýkoľvek nátlak, a že žalobca to v žalobe ani netvrdí.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v decembri roku 2011 nastúpil u žalovaného do funkcie vedúceho úseku predaja, spoločnosť žalovaného prechádzala dôležitým transformačným obdobím, v ktorom vykazoval v práci úspechy a zo strany členov predstavenstva, tiež nadriadeného pána V. mu vždy bola vystavovaná dôvera, pokiaľ ide o plnenie si pracovných úloh. V nasledujúcom období realizoval ciele spoločnosti, riadil sa pokynmi svojich nadriadených. K 01.11.2013 sa zmenilo jeho pracovné pôsobenie vo VSE, nastúpil ako vedúci odboru KMZ a súčasne prešiel pod inú divíziu, ktorú riadila p. H. Z.. Do 06.12.2013 mal niekoľko stretnutí s p. Z., v ktorom období mu nič vytýkané nebolo. Dňa 06.12.2013 pri stretnutí s pani H. Z., pani Y. Q. ako vedúcou personálneho oddelenia a tiež priamou nadriadenou N. Š., mu pani Z. bolo tlmočené, že sa nedokázal prispôsobiť novej funkcii, že ona si nevie predstaviť, aby v tejto práci mal ďalej pokračovať a predložila mu na podpis dohodu o ukončení pracovného pomeru k 06.12.2013. Celé stretnutie bolo pre neho emotívne a záverom stretnutia bola dohoda o tom, že sa stretnú opäť, keďže nemienil dohodu podpísať. Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo 10.12.2013 za účasti p. H. Z. a p. Y.M. Q., kde mu bola opätovne predložená dohoda o ukončení pracovného pomeru, na ktorom stretnutí opäť prezentoval svoj nesúhlas s ukončením pracovného pomeru, pričom p. Z. mu mala niekoľko krát oznámiť, že aj keď dohodu nepodpíše, chystajú sa u zamestnávateľa určité organizačné zmeny a v novej organizačnej štruktúre miesto mať nebude. Nátlakovým spôsobom mu formulovala, že pokiaľ nepodpíše predmetnú dohodu, nebude mať nárok na ročnú odmenu, ktorá mu vyplýva z pracovnej zmluvy. Naopak, pokiaľ by dohodu podpísal, pre takýto prípad mu bude vyplatená ročná odmena 100 %. Súčasne mu bolo odovzdané rozhodnutie generálneho riaditeľa o udelení mimoriadnej odmeny za vykonanú prácu za rok 2013. Keďže predmetnú dohodu o ukončení pracovného pomeru nepodpísal, dohodli sa neskôr na ďalšom stretnutí s pani Q., ktoré sa uskutočnilo dňa 20.12.2013, na ktorom mu pani Q. predložila na podpis dohodu o ukončení pracovného pomeru, ku ktorej sa vyjadril písomne a súčasne mu odovzdala list o vyplatení mimoriadnej odmeny generálnym riaditeľom, ktorý podpísal. Dohodu o skončení pracovného pomeru vrátil nepodpísanú, dopísal do nej, že nesúhlasí. Tým sa ich stretnutie skončilo. Ešte v ten večer na záznamníku našiel odkaz od pani Z., ktorá mu odkázala, že ešte v ten večer o ôsmej hodine sa má dostaviť do jej kancelárie a dohodu podpísať, pokiaľ tak neurobí, nikde na Slovensku si nenájde prácu. Na predmetný odkaz nereagoval; očakával stretnutie s generálnym riaditeľom p. Q., ktorého chcel požiadať o podporu a tiež informovať o praktikách zo stretnutia s p. Q. a p. Z.. Takéto stretnutie sa uskutočnilo v januári 2014, v rámci ktorého si ho riaditeľ vypočul, išlo o dlhé stretnutie, išlo o korektný rozhovor, počas ktorého mu tiež pustil odkaz zo záznamníka, pokiaľ ide o odkaz p. Z.. Generálny riaditeľ mu oznámil, že nemôže zasiahnuť do rozhodnutia p. Z., a že pokiaľ
nepodpíše dohodu o ukončení pracovného pomeru, nebude mu vyplatená ročná odmena. Tiež mu mal povedať, že „Když Vás tady nechám, H. Vás i tak za 10 dní vyhodí“. Súčasne na stretnutie bola prizvaná aj p. Q. a pod ťarchou toho všetkého čo bolo povedané, tiež v súvislosti, s tým čo predtým zažil, v konečnom dôsledku predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru k 28.02.2014 podpísal, pričom dátum ukončenia pracovného pomeru k 28.02.2014 bol zdôvodnený čerpaním dovolenky.
Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu p. R. Q. M. uviedol, že žalovaný nespochybňoval pracovné úspechy žalobcu, na strane druhej boli určité rezervy v práci žalobcu s tým, že bola šanca zapracovať sa v novej divízií so zámerom, ktorý mal byť na prospech spoločnosti s tým, že generálnemu riaditeľovi spoločnosti bolo prezentované, že žalobca neakceptuje vzťah nadriadeného a podriadeného, pričom pani Z. ako nadriadená žalobcu prezentovala tiež názor, že ďalej takto spolupráca fungovať nemôže, a že pracovný pomer so žalobcom mieni ukončiť. Ku stretnutiu žalobcu s generálnym riaditeľom uviedol, že išlo o dlhý a korektný rozhovor, pri ktorom nevznikol rozpor v tom, o aké bonusy alebo za akých podmienok by k ukončeniu pracovného pomeru malo dôjsť a tiež poprel, že by na žalobcu mal byť vyvíjaný nátlak. Celé stretnutie sa nieslo v duchu, že skončenie pracovného pomeru je dávané v určitých súvislostiach, že doterajšia práca žalobcu bude odmenená, napr. v podobe bonusu, mimoriadnej odmeny, ktorá bola tiež otázkou dohody a súčasne, že ponuka zo strany zamestnávateľa je veľmi dobrá, na základe čoho žalobca oznámil, že predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru podpíše. K tvrdeniu o tom, že generálny riaditeľ mal žalobcovi povedať: „H. Vás i tak za 10 dní vyhodí“, vysvetlil, že pokiaľ niečo v tomto duchu zo strany generálneho riaditeľa bolo povedané, treba to chápať v kontexte celého rozhovoru, ktorého podstatou je to, že možnosť ďalšej spolupráce, pokiaľ ide o žalobcu na konkrétnom mieste, do budúcna nebola a to s dôrazom na to, že mal by fungovať kolektív ako taký. Ku odkazu od pani Z. v súvislosti s nepodpísaním dohody o skončení pracovného pomeru podotkol, že nebolo v moci p. Z., pokiaľ by niečo také povedala, aby to tiež naplnila a súčasne podotkol, že generálny riaditeľ spolu so žalobcom zhodnotil tento odkaz ako emočný výkyv p. Z.. Tiež uviedol, že žalovaný mal záujem skončenie pracovného pomeru dať do súvisu s bonusom - mimoriadnou odmenou, ktorá mala predstavovať akúsi finančnú kompenzáciu pre tento prípad skončenia pracovného pomeru dohodou, na základe čoho došlo tiež k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru.
Svedkyňa Ing. N. Š. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že žalovaný je jej zamestnávateľ; v súčasnosti je u žalovaného zamestnaná v pozícií vedúca odboru riadenia predajných kanálov a na prelome rokov 2013 - 2014 bola priamou nadriadenou žalobcu ako vedúca úseku zákazníckych služieb. So žalobcom riešila návrh na rozviazanie pracovného pomeru spolu s p. Z., s ktorou tlmočila žalobcovi nespokojnosť, ktorý bol v tej dobe vedúcim riadenia zákazníckych centier, a to z titulu nedostatočných manažérskych zručností, pričom tieto nedostatky boli jednak v nedostatočnej komunikácií žalobcu s ňou ako s bezprostrednou nadriadenou a tiež tu boli určité podnety zo strany jeho kolegov ako podriadených zamestnancov. Na základe toho sa s p. Z. rozhodli ponúknuť žalobcovi ukončenie pracovného pomeru, a to pri stretnutí dňa 06.12.2013, pričom išlo o jediné stretnutie, ktorého sa zúčastnila tiež ona. Pri tomto stretnutí bola prítomná tiež p. Y. Q. a jej úlohou bolo oboznámiť, resp. zhrnúť tie dôvody, pre ktoré by malo dôjsť k ukončeniu pracovného pomeru. Za jediné možné riešenie ako riešiť danú situáciu považovali ukončenie pracovného pomeru s ponukou na dohodu. Nepamätala si na to, či predmetom tohto stretnutia boli uvádzané tiež výhody - odmeny v prípade, že by žalobca pristúpil k dohode o skončení pracovného pomeru. Potvrdila, že žalobca reagoval emotívnym spôsobom na návrh o ukončenie pracovného pomeru; v nasledujúcom období na ukončení pracovného pomeru neparticipovala. Vo vzťahu k vytýkaným nedostatkom upresnila, že predtým než žalobca nastúpil do novej pozície očakávala, že bude schopný svoju úlohu vykonávať v plnom rozsahu a štandardne, pričom domnievala sa, že žalobca vedel, čo sa od neho očakávalo. Žalobca mal problém s rešpektovaním jej očakávaní, bola nespokojná s jeho účasťou na mítingoch a pokiaľ sa nejakého mítingu zúčastnil, bol nepripravený, ťažko sa stotožňoval s novou agendou a režimom stretnutí, čo sa snažila so žalobcom tiež vydiskutovať, zo začiatku pri osobných stretnutiach, neskôr e-mailovou komunikáciou. Boli tu tiež podnety od podriadených, vo vzťahu ku ktorým nepresúval informácie, nezúčastňoval sa porád podriadených, resp. na týchto stretnutiach nebol pripravený. Ďalším momentom bolo to, že náhle sa rozhodol pre zmenu v odmeňovaní, pričom zamestnanci sa o tejto zmene dozvedeli až priamo vo výplatných páskach. Na základe toho v tíme vznikla demotivácia, frustrácia, sťažnosti a nepochybne pokles výkonnosti. Uviedla, že cieľom tohto stretnutia nebolo bezprostredné podpísanie dohody o ukončení pracovného pomeru, ku čomu by nepristúpili minimálne z profesionálneho hľadiska.
Svedkyňa T.. Y. Q. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že je zamestnaná u žalovaného a na prelome rokov 2013 - 2014 je vedúcou úseku ľudských zdrojov. Z jej pohľadu pracovný pomer so žalobcom bol ukončený vzájomnou dohodou a to za splnenia podmienok, na ktorých sa dohodol žalobca so žalovaným. Tou najdôležitejšou bolo vyplatenie odmeny 14.500 EUR. Podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru považovala za veľmi zložitý proces, ktorý časovo predbiehal samotnému podpisu dohody s tým, že k prvému oznámeniu zámeru zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so žalobcom došlo na stretnutí dňa 06.12.2013 v jej prítomnosti, prítomnosti žalobcu, p. N. Š. a p. H. Z., išlo o veľmi emotívne stretnutie a zložitosť celého procesu bol v tom, že pokiaľ už v decembri boli akési dohody, žalobca neskôr s nimi nesúhlasil. Pri stretnutí dňa 06.12.2013 nejednali o žiadnych podmienkach alebo motiváciách v súvislosti s ponukou na ukončenie pracovného pomeru, následne stretnutie dňa 10.12.2013 sa uskutočnilo tiež v prítomnosti žalobcu a p. Z., na ktorom bol žalobcovi predložený tiež návrhy určitých podmienok alebo motivácie v súvislosti s akceptáciou návrhu na ukončenie pracovného pomeru dohodou, a to v podobe odmeny a opäť toto stretnutie bolo zamerané na vysvetlenie dôvodov takéhoto rozhodnutia žalovaného. Úmyslom tohto stretnutia bolo celú záležitosť vykomunikovať a pokiaľ by reakcia žalobcu bola súhlasná, v krátkej dobe zamestnávateľ bol schopný pripraviť všetky podklady a dohodu o skončenie pracovného pomeru podpísať. Keďže žalobca sa na tomto stretnutí prvý krát dozvedel o navrhovaných podmienkach - odmene, vyžiadal si určitý čas na premyslenie. Nasledujúce stretnutie sa uskutočnilo dňa 13.12.2013 v jej prítomnosti, prítomnosti p. Z. a žalobcu, na ktorom mu predložili konkrétne znenie dohody o skončení pracovného pomeru, v ktorom bola zakomponovaná tiež odmena s uvedením konkrétnej sumy 14.500 EUR s tým, že žalobca tieto podmienky akceptoval, na základe čoho mala za to, že na skončení pracovného pomeru so všetkými podmienkami sa dohodli. Dňa 16.12.2013 ju žalobca SMS-kou požiadal, aby boli oddelené informácie o odmene a samotný úkon ukončenia pracovného pomeru, na základe čoho mu e-mailovým spôsobom poslala k nahliadnutiu dva osobitné doklady, jeden o vyplatení odmeny a jeden o dohode o dohode o skončení pracovného pomeru a dohodli sa, že tieto dva dokumenty žalobca príde podpísať. Keďže sa tak nestalo, stretli sa až 20.12.2013 v McDonalde, na stretnutie ktoré priniesla žalobcovi na podpis tri dokumenty: oznámenie o vyplatení odmeny a dve dohody o skončení pracovného pomeru (z dôvodu, že žalobca mal pracovný pomer v dvoch firmách). V ten deň v rozhodnutí žalobcu došlo k zmene, keď žalobca neakceptoval skončenie pracovného pomeru, ale súčasne akceptoval odmenu. Keďže mu dala na podpis všetky tri dokumenty súčasne, do ktorých žalobca niečo vypísal, avšak ona v tom momente nevedela čo, až po tom čo žalobca jej dokumenty odovzdal a odišiel, tieto si prečítala a zistila, že na dohodách o skončení pracovného pomeru žalobca napísal nesúhlasím a rozhodnutie o vyplatení odmeny akceptoval. Jej sa to osobne veľmi dotklo. Súčasne sa zľakla, pretože mohla byť braná na zodpovednosť za to, že žalobca akceptoval odmenu, avšak na strane druhej neakceptoval dohodu o skončení pracovného pomeru, považovala to za naivný prístup zo svojho pohľadu, pričom za 15 rokov praxe sa s ničím podobným nestretla. Na základe toho sformulovala oficiálny list, v ktorom oznámila žalobcovi, že mu odmena vyplatená nebude. Tiež sa zúčastnila v závere stretnutia uskutočneného v januári 2014 medzi žalobcom a generálnym riaditeľom, kedy došlo k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru. Potvrdila, že zúčastnila sa rekapitulácie toho, aká je situácia, že žalovaný sa chce dohodnúť so žalobcom, pričom žalobca reagoval tak, že vníma túto situáciu a návrh akceptuje, na základe čoho došlo k formálnej stránke prípravy dohody o skončení pracovného pomeru - nanovo sa pripravila táto dohoda, pozmenil sa v nej dátum, ku ktorému mal pracovný pomer skončiť a došlo k podpisom všetkých dokumentov. Potvrdila, že v rámci týchto stretnutí mohli odznieť informácie v súvislosti s plánovanými organizačnými zmenami, ktoré sa mali dotknúť aj žalobcu, pretože sa mali zrušiť všetky vedúce funkcie, tieto transformovať na iné pozície, takže aj žalobca by sa o svoju novú pozíciu musel uchádzať. Potvrdila, že komunikácia v súvislosti s vyplatením odmeny bola ponúkaná práve v súvislosti s akceptáciou dohody o skončení pracovného pomeru.
Právny zástupca žalovaného k odkazu p. Z. uviedol, že pokiaľ by jeho obsahom bolo to, čo prezentuje žalobca, ide o irelevantnú skutočnosť pre posúdenie tohto konania s poukazom na to, že p. Z. nevyvíjala nátlak na žalobcu, aby podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru a v tomto odkaze reagovala na konanie žalobu, ktoré považovala za podvodné konanie. Pokiaľ žalobca prijal a akceptoval jednu časť dohody, mal akceptovať aj druhú časť dohody, a preto je len pochopiteľné, že na základe konania žalobcu p. Z. bola rozčúlená a jej reakcia v odkaze je reálnou a logickou reakciou. Súčasne mal za to, že žalobca bol dostatočne rozumný na to, aby chápal, že p. Z. nie je v takej pozícií, aby mu strpčovala život spôsobom ako to bolo v predmetnom odkaze odprezentované. Tiež z výpovede žalovaného je zrejmé, že generálny riaditeľ žalovaného sa v súvislosti s predmetným odkazom zjednotil so žalobcom v pochopení odkazu tak, že išlo o emotívnu reakciu p. Z. na konanie žalobcu. Tiež vyslovil názor, že
tvrdenia o mobbingu a bossingu sú právne irelevantné pre predmetné konanie, pričom aj e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a jeho bezprostrednou nadriadenou vyplýva, že u žalobca sa prejavilo príliš vysoké ego, na základe ktorého nedokázal rešpektovať autoritu svojej bezprostrednej nadriadenej. Žalobca predmetnú dohodu podpísal, bolo to jeho slobodné rozhodnutie a bol si dobre vedomý toho, že okrem iného v súvislosti s dohodou o skončení pracovného pomeru mu bude vyplatená aj odmena vo výške 14.500 EUR.
Z pripojeného listinného dokladu (č. l. 13 spisu) vyplýva, že týmto listinným dokladom je Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 06.12.2013, ktorej obsahom je ukončenie pracovného pomeru medzi účastníkmi konania na základe dohody podľa § 60 Zákonníka práce dňom 31.12.2013 s tým, že dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, a že zmluvné strany si dohodu prečítali; predmetná dohoda nie je podpísaná zmluvnými stranami.
Z pripojeného listinného dokladu (č. l. 15 spisu) - list zo 06.12.2013 vo veci „Mimoriadna odmena“ vyplýva, že predmetným listom žalovaný adresoval žalobcovi poďakovanie za zodpovedné plnenie zverených úloh a oznámil mu schválenie jednorazovej mimoriadnej odmeny vo výške 14.500 EUR, ktorá bude vyplatená v zúčtovaní miezd za mesiac december 2013.
Z pripojeného listinného dokladu (č. l. 16 spisu) - list z 13.12.2013 vo veci „Poskytnutie pracovného voľna“ súd zistil, že žalobcovi podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce bolo poskytnuté pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku od 16.12.2013 do 31.01.2014.
Z listinného dokladu (č. l. 180 spisu) vyplýva, že ide o vypracovanú Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 16.12.2013, nepodpísanú účastníkmi konania s tým, že jej obsahom podľa bodu 2 je text: „Súčasťou dohodnutých podmienok je dohodnutá odmena vo výške 14.500 EUR, ktorá bude vyplatená v zúčtovaní mzdy za mesiac január 2014.“ a v bode 3 text: „Odmena za individuálne ciele bude doplatená pri ukončení pracovného pomeru po vyhodnotení cieľovej dohody do výšky minimálne 100 %.“
Z listinného dokladu (č. l. 19 spisu) vyplýva, že predmetným dokladom je Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 16.12.2013, ktorou sa pracovný pomer medzi účastníkmi konania mal skončiť na základe dohody podľa § 60 Zákonníka práce dňom 31.01.2014 s tým, že dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch a s tým, že zmluvné strany si dohodu prečítali; podľa bodu 2 predmetnej dohody „odmena za individuálne ciele bude doplatená pri ukončení pracovného pomeru po vyhotovení dohody do výšky minimálne 100 %.“ Z predmetnej listiny ďalej vyplýva, že predmetná dohoda je podpísaná za zamestnávateľa generálnym riaditeľom M..R.. Q. a vedúcou úseku Ľudské zdroje Y. Q. a pri podpise v kolónke zamestnanca chýba podpis a je uvedené „20.12.2013 nesúhlasím“.
Z listinného dokladu (č. l. 20 spisu) z 20.12.2013 vo veci „Mimoriadna odmena - zmena rozhodnutia“ vyplýva, že predmetný list vypracovala vedúca úseku Ľudské zdroje Y. Q., ktorým oznámila žalobcovi, že nakoľko nenastali podmienky, za ktorých bolo rozhodnuté o vyplatení mimoriadnej odmeny na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa zo 06.12.2013, je informovaný o zrušení tohto rozhodnutia s tým, že oficiálne rozhodnutie o zrušení vyplatenia uvedenej jednorazovej mimoriadnej odmeny mu bude následne doručené.
Z listinného dokladu (č. l. 25 spisu) - čl. VSE - Bleskovo o ľuďoch č. 09/2013/december 2013 vyplýva tiež text: „K.. K. Y., ktorý viedol odbor KMZ a bol tiež konateľom a manažérom VSE Call centra, s.r.o. sa rozhodol od 01. februára 2014 pokračovať vo svojej pracovnej kariére mimo skupinu VSE.“
Z listinného dokladu (č. l. 28 spisu) z 21.01.2014 vo veci „Dohoda o zmene termínu vyplatenia mimosúdnej dohody“ vyplýva, že žalobca, generálny riaditeľ M. R. Q. a Y. Q. sa dohodli, že mimoriadna odmena udelená p. Mondekovi v decembri 2013 generálnym riaditeľom p. Q. a vedúcou úseku ľudské zdroje Y. Q. s termínom vyplatenia december 2013 bude vyplatená v novom dohodnutom termíne: január 2014; predmetná dohoda je podpísaná súčasne menovanými.
Z listinného dokladu (č. l. 177 spisu) súd zistil, že predmetným dokladom má byť výpis z SMS správy, ktorú žalobca odoslal Y. Q. dňa 13.12.2013 o 13:25 hod s textom: „Ahoj, dokumenty môžu byť separátne, extra dohoda, extra zvyšok. Ďakujem. I“. Súčasne z predmetného dokladu súd zistil, že na predmetnú SMS správu odpovedala p. Y. Q. nasledovne: „Ok K.. Pripravíme. Tak pekný víkend. Y.“.
Z listinného dokladu (č. l. 178 spisu) vyplýva, že ide o e-mailovú komunikáciu medzi Y. Q. a žalobcom, v rámci ktorej dňa 16.12.2013 Y. Q. napísala žalobcovi, že mu posiela náhľad dohody a list o odmene, na ktorú žalobca e-mailovým spôsobom dňa 17.12.2013 reagoval: „ Ahoj. Je to ok. K. “.
Z listinného dokladu (č. l. 251 spisu) z 12.01.2014 vo veci „Výzva na výplatu mimoriadnej odmeny“ súd zistil, že predmetný list vypracoval žalobca a adresoval žalovanému, ktorým žiadal o vyplatenie mimoriadnej odmeny, ktorá mala byť splatná vo vyúčtovaní miest za mesiac december, a to v dodatočnej lehote do piatich pracovných dní od doručenia tohto listu s poukazom na ust. § 129 ods. 1 a § 130 Zákonníka práce; súčasťou je tiež vyslovený názor, že list z 31.12.2013 podpísaný p. Y. Q. dňa 20.12.2013 považuje za zmätočný a právne irelevantný.
Z listinného dokladu (č. l. 298 spisu) - neoficiálny preklad odkazu na telefónnom záznamníku od p. H. Z. adresovaný žalobcovi z 20.12.2014 vyplýva text: „Ahoj K., tu je H.. Žiadam Ťa, aby si mi okamžite zavolal. Y.É. je u mňa v kancelárií a povedala mi, čo si urobil. Ty vieš, že obidve dohody sú súčasťou jedného balíka, nemôžeš podpísať len jednu z nich. Vieš, že čo si urobil je podvod. Môžem Ti sľúbiť, že s mojimi kontaktmi a kontaktmi VSE, nikdy už nebudeš mať šancu nájsť si dobrú prácu na Slovensku ak hneď dnes o 20:00 hod nebudeš u mňa v kancelárií, aby si tie dohody podpísal. Tak. Čiže dnes Ťa očakávam presne od 20:00 hod u mňa v kancelárií, inak stratíš šancu na akúkoľvek prácu na celom Slovensku. Ahoj!“
Z listinného dokladu (č. l. 191 spisu) súd zistil, že ide o e-mail používateľa C. H. odoslaný 18.1.22013 o 11:48 hod. s textom: „Dobrý deň p. Y., v mene Y. Q., ktorá je momentálne pracovne veľmi zaneprázdnená Vám v prílohe zasielam text infa - Bleskovo o ľuďoch, ktorý bude v najbližšej dobe zverejnený.“
Z listinného dokladu (č. l. 190 -191 spisu) súd zistil, že ide o e-mail odoslaný žalobcom dňa 18.12.2013 o 12:23 hod. a bol adresovaný C. H.F., subjekt: Re: Info - Bleskovo o ľuďoch s textom: „Dobry den, bol by som rád, aby tam bol uvedeny aj dátum 1.02.2014. Dakujem. IM “ .
Z listinného dokladu (č. l. 190 spisu) súd zistil, že predmetným dokladom je e-mailová správa zo dňa 18.12.2013, o 13:47 hod. od C. H. adresovaná „Info McMondo“ (medzi účastníkmi konania nie je sporné, že adresátom bol žalobca) s predmetom správy: „RE: Info - Bleskovo o ľuďoch“ s textom: „Dobry den, Ok - tento dátum bude v infe uvedený. Prajem prijemny den.“
Podľa ust. § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa ust. § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa ust. § 60 ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
Podľa ust. § 60 ods. 3 Zákonníka práce, jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
Podľa ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 13 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že žalobcovi vznikol u žalovaného pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2011, ktorý mal byť ukončený k 28.2.2014, a to na základe dohody o skončení pracovného pomeru z 21.01.2014, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha. Žalobca dôvodil, že Dohodu uzavrel pod nátlakom vedeným zo strany žalovaného, keď na jeho strane chýbala slobodná vôľa pre skončenie pracovného pomeru dohodou. V priebehu konania doplnil argumentáciu neplatnosti skončenia pracovného pomeru Dohodou o tvrdený mobbing a bossing, ktorý ako taký je nedovolený pre rozpor s dobrými mravmi.
Vo všeobecnosti možno uviesť, že jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného pomeru ako dvojstranný právny úkon, ktorý musí spĺňať predovšetkým podstatné náležitosti právneho úkonu, t.j. musí ísť o úkon prejavený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon bol urobený slobodne, ak k prejavu nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takému úkonu nedošlo. Teória práva rozoznáva fyzický a psychický nátlak. Ak fyzické donútenie možno vylúčiť, zostáva možnosť použitia bezprávnej vyhrážky ako akt psychického donútenia, ktorý je adresovaný tomu, koho právny úkon sa vynucuje. Bezprávna vyhrážka má právny význam, ak sú splnené tieto podmienky: a) protiprávnosť vyhrážky, b) príčinná súvislosť medzi hrozbou a právnym úkonom, c) vyhrážka je takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola použitá, vyvolala dôvodný strach, d) vyhrážka je adresovaná tomu, komu sa právny úkonu vynucuje alebo osobám jemu blízkym.
K tvrdenej neplatnosti Dohody o skončení pracovného pomeru pre jej rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s tvrdeným mobbingom a bossingom súd uvádza, že podľa Wikipédie mobbing je druh rafinovaného šikanovania na pracovisku. Mobbing označuje najrôznejšie formy znepríjemňovania života na pracovisku. Ide o útoky skupiny proti jednotlivcovi. Charakteristická je pre nich skrytosť, rafinovanosť a zákernosť. Pri rozhodovaní, či už ide o mobbing sa používajú tzv. Leymannove pravidlá: za mobbing možno považovať iba správanie, ktoré sa objavuje aspoň 1× týždenne po dobu minimálne 6 mesiacov. Niekedy býva pod mobbing zaraďované aj sexuálne obťažovanie na pracovisku, iné poňatie mobbingu vymedzuje ako zlé zaobchádzanie bez sexuálnej či rasovej príčiny. Inou variantou šikanovania na pracovisku je tzv. Bossing. Je špecifický tým, že šikanovania sa dopúšťa nadriadený pracovník. Bossing je psychické šikanovanie v zamestnaní, ktorého sa dopúšťa na svojom podriadenom nadriadený pracovník. Ide teda o správanie nadriadeného, ??ktoré poškodzuje podriadeného pred jeho kolegami, sťažuje či znemožňuje mu jeho prácu. Bossing sa samozrejme vyvíja a stupňuje. Táto šikana zhoršuje vzťahy na pracovisku a zvyšuje kult osobnosti vedúcich. Za šikanovanie (bossing) môže byť považované: prehnané kontrolovanie plnenia povinností alebo dochádzky, neschválenie dovolenky, arogantné správanie, slovné urážky, nedocenenie práce či častá a neoprávnená kritika, zosmiešňovanie pred kolegami, zadávanie príliš zložitých úloh (na ktoré nemá podriadený kvalifikáciu alebo sú nesplniteľné), zabraňovanie prístupu k informáciám napr. od nadriadených - vedie k neinformovanosti, nemožnosť vyjadriť svoj názor alebo navrhnúť svoje návrhy, privlastňovanie práce podriadeného jeho šéfom, sexuálne obťažovanie, bezdôvodné vyhrážanie výpoveďou (ukončením služobného pomeru), rôzne naschvály (odobratie kancelárskych potrieb ...), nadmiera nadčasov, preberanie drobných chybičiek, ktoré sa u ostatných prehliadajú atď.
Pre posúdenie, či v danom prípade na strane žalobcu išlo pri uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru o nedostatok vôle, príp. či išlo o prípad mobbingu, resp. bossingu, súd vzal na zreteľ všetky relevantné okolnosti zistené prevedeným dokazovaním: 1/ Podpisu Dohody predchádzali rokovania medzi žalobcom a žalovaným; prvé stretnutie za tým účelom sa uskutočnilo dňa 06.12.2013 z iniciatívy žalovaného, ktoré skončilo dojednaním ďalšieho termínu, na ktorom zúčastnené osoby mali pokračovať v prejednávaní zámeru žalovaného ukončiť so žalobcom pracovný pomer dohodou, druhé stretnutie sa uskutočnilo dňa 10.12.2013, tretie dňa 13.12.2013, štvrté dňa 16.12.2013, piate dňa 20.12.2013 a na poslednom dňa 21.01.2014 bola predmetná Dohoda podpísaná. Žiadne z týchto stretnutí nebolo vynútené zo strany žalovaného, termíny stretnutí boli odsúhlasené tak žalobcom ako jeho zamestnávateľom; žalobca mal teda vytvorený dostatočný časový
priestor na to, aby zvážil, či Dohodu podpíše a za akých podmienok. Podpisu Dohody bezprostredne predchádzalo stretnutie žalobcu s generálnym riaditeľom - štatutárnym orgánom žalovaného, ktoré podľa vlastných slov žalobcu bolo veľmi dlhé, súčasne korektné. Možno prisvedčiť argumentácii žalovaného o tom, že žalobca v konaní ani netvrdí, že Dohodu mal podpísať pod nátlakom žalovaného vyvíjaného na jeho osobu dňa 21.01.2014, teda v deň podpisu Dohody. 2/ Súd má preukázané, že súčasťou rokovaní o ukončení pracovného pomeru boli tiež rokovania o tzv. bonusoch pre žalobcu ako podmienkach, za ktorých žalobca bol ochotný akceptovať Dohodu; súd uveril tvrdeniu žalovaného o tom, že takýmto bonusom mala byť jednak odmena vo výške 14.500 EUR, jednak odmena podľa bodu 2. Dohody (z 21.01.2014, pozn. súdu ). Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že žalobca sa o odmene 14.500 EUR dozvedel prvý krát dňa 10.12.2013, pričom nie je pochybné, že malo ísť o mimoriadnu odmenu, o vyplatení ktorej rozhodol generálny riaditeľ a ktorá je dátumovaná 06.12.2013. Z výsluchu svedkyne p. Q., z listinného dokladu na č.l. 180, z SMS správ medzi žalobcom a p. Q. (č. l. 177), z mailovej komunikácie medzi žalobcom a p. Q. (č. l. 178), tiež z listinného dokladu na č. l. 19 má súd ďalej preukázané, že oba spomínané bonusy mali byť pôvodne zakomponované do pripraveného textu Dohody o skončení pracovného pomeru zo 16.12.2013, tak ako to vyplýva z č. l. 180, nakoniec bonus vo forme odmeny 14.500 EUR bol vypustený z textu predmetnej Dohody zo 16.12.2013, tak ako to vyplýva z č.l. 19, ktorý žalobca svojim podpisom tiež akceptoval a to na základe predchádzajúcej dohody medzi ním a p. Q., čo vyplýva z predchádzajúcej ich komunikácie zo dňa 13.12.2013 a 16.12.2013 o oddelení- separácii odmeny od dohody o skončení pracovného pomeru. Navyše uvedené plne korešponduje tiež zo znením Dohody o skončení pracovného pomeru z 21.01.2014, so znením Dohody o zmene termínu vyplatenia mimoriadnej odmeny (t.j. 14.500 EUR), ktorá bola podpísaná v deň podpisu Dohody o skončení pracovného pomeru dňa 21.01.2014. Súčasne aj z týchto listinných dokladov nie je pochybné, že išlo o odlišné odmeny (odmena vo výške 14.500 EUR a odmena, ktorá je uvedená v bode 2. Dohody o skončení pracovného pomeru z 21.01.2014). 3/ V žalobe uvedené tvrdenia žalobcu o tom, že p. Z. mu oznámila, že i keď nebude súhlasiť s návrhom, jeho pracovné miesto bude zrušené a že je si istá, že v konkurze nebude úspešný, obdobne vo výpovedi žalobcu tvrdenia o tom, že tvrdil, že p. Z. mu mala niekoľko krát oznámiť, že aj keď dohodu nepodpíše, chystajú sa u zamestnávateľa určité organizačné zmeny a v novej organizačnej štruktúre miesto mať nebude, v konaní preukázané neboli- svedkyňa Ing. Š. vypovedala, že na stretnutí zo 06.12.2013 nič podobné spomenuté nebolo s tým, že v tej dobe sa nič bližšie o plánovaných organizačných zmenách nevedelo, svedkyňa p. Q. potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi iba to, že v rámci jednaní o ukončení pracovného pomeru bola žalobcovi poskytnutá informácia o tom, že sa plánujú organizačné zmeny, že tieto sa dotknú žalobcu, pretože sa mali zrušiť všetky vedúce funkcie, tieto sa mali transformovať na iné pozície, takže aj žalobca by sa musel o novú pozíciu u žalovaného uchádzať. 4/ V súvislosti s predchádzajúcim bodom treba poukázať na to, že o bezprávnu vyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Nie je preto donútením podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka prípad, ak niekto druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť. Pokiaľ teda žalovaný v súvislosti s ukončením pracovného pomeru dohodou oznámil žalobcovi súčasne plánované organizačné zmeny, ktoré by sa dotkli aj jeho ako osoby vo vedúcej pozícii a pre ktoré, by sa v prípade záujmu o novú pozíciu musel uchádzať, nejde o nedovolený nátlak zo strany zamestnávateľa. Z pohľadu súdu išlo skôr o použitie faktov vo vzťahu k plánovaným organizačným zmenám ako ďalší podporný presvedčovací spôsob (popri tzv. bonusoch), pre ktorý sa mal žalobca rozhodnúť Dohodu akceptovať. 5/ Tvrdenia žalobcu o aktivite žalovaného cez zverejnenú informáciu v „Bleskovo o ľuďoch“, ktorá podľa žalobcu mala predstavovať ďalší nátlakový prvok zo strany žalovaného sa podľa názoru súdu nepotvrdili, naopak, v konaní bolo preukázané, že text informácie, ktorá mala byť takto zverejnená, bol sprístupnený žalobcovi na odsúhlasenie, žalobca následne využil právo korekcie tohto textu, čo bolo zo strany žalovaného akceptované; uvedené vyplýva z listinných dokladov - mailovej komunikácie medzi žalobcom a p. C. H. zo dňa 18.12.2013, následne z č.l. 25, pokiaľ ide o konečný text v „Bleskovo o ľuďoch“. 6/ Tvrdený nátlak v podobe odkazu od p. Z. súd vyhodnotil zhodne s argumentáciou žalovaného a teda, aj podľa názoru súdu, odkaz p. Z. bol logickou reakciou na predchádzajúce konanie žalobcu, ktorý potom, čo na dohodnutom stretnutí s p. Q. dňa 20.12.2013 po predložení troch dokumentov, tieto vrátil ako nepodpísané, pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru dohodou, s vyznačením „ nesúhlasím “ a ako podpísané, pokiaľ ide o rozhodnutie o vyplatení odmeny, pričom ani predchádzajúca komunikácia nenasvedčovala tomu, žeby žalobca nemal akceptovať aj dohodu o skončení pracovného pomeru - ide o SMS správy z 13.12.2013 medzi žalobcom a p. Q. o príprave separátnych dokumentov a mail p. Q. adresovaný žalobcovi zo 17.12.2013 o tom, že dokumenty sú pripravené - osobitne dohoda a osobitne
odmena. Svedkyňa p. Q. vypovedala, že za 15 rokov praxe sa s ničím podobným nestretla, nedala pozor, čo žalobca podpisuje, osobne sa jej to dotklo, tiež to považovala za naivný prístup zo svojej strany, tiež sa zľakla prípadnej zodpovednosti, preto ešte v ten istý deň bola za p. Z., ktorú o tom informovala. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že pri stretnutí žalobcu s generálnym riaditeľom dňa 21.01.2014, na ktorom si generálny riaditeľ predmetný odkaz vypočul, došlo ku zhodnému zhodnoteniu tohto odkazu ako emočného výkyvu p. Z., čo žalobca ani nerozporoval. Súčasne možno prisvedčiť žalovanému tiež v argumentácii o tom, že žalobca si musel byť vedomý toho, že nie je v silách p. Z. naplniť vyslovené v predmetnom odkaze; o tom svedčí tiež skutočnosť, že podľa odkazu sa žalobca mal v súvislosti s vyslovenou ”hrozbou” dostaviť do jej kancelárie do určitej hodiny a podpísať dohody, ku stretnutiu však nakoniec ani nedošlo. 7/ Obdobným spôsobom súd hodnotí skutočnosť, že p. Q. listom zo dňa 20.12.2013 oznámila žalobcovi zrušenie mimoriadnej odmeny priznanej generálnym riaditeľom; aj v tomto prípade išlo o logickú reakciu, ktorá nasledovala bezprostredne po stretnutí žalobcu s p. Q. dňa 20.01.2013. K tomu súd poukazuje súčasne na to, že zo strany generálneho riaditeľa žalovaného k zrušeniu rozhodnutia o mimoriadnej odmene nedošlo. Okrem toho podľa súdu žalobca nepripisoval predmetnému listu relevanciu, keďže sám vo Výzve na výplatu mimoriadnej odmeny z 12.01.2014 uviedol, že list z 20.01.2013 podpísaný p. Q. považuje za zmätočný a právne irelevantný. 8/ V konaní nebolo preukázané, žeby žalobca podpísal Dohodu o skončení pracovného pomeru ako následok tvrdeného mobbingu a bossingu. Súčasne súd v konaní nadriadených žalobcu nezistil charakter mobbingu, resp. bossingu. Podľa názoru súdu skutočnosť, že nadriadený vyžaduje od svojich podriadených určitý profesionálny prístup, dodržiavanie autority, plnenie nariadených úloh, dodržiavanie nastavených pravidiel a pod., tiež skutočnosť, že v prípade, pokiaľ požadované nie je podľa presvedčenia nadriadeného plnené, nastupuje kritika, ostrejšia výmena názorov, intenzívnejšia kontrola a pod., ešte neznamená mobbing alebo bossing. Súd na strane nadriadených žalobcu nezistil žiadne také konanie, ktoré by sa vymykalo z uvedeného prístupu, ktorý je potrebné považovať za odôvodnený prístup zo strany nadriadeného. Nemožno tiež vytknúť nadriadenému, pokiaľ je presvedčený o tom, že ďalšia spolupráca s podriadeným je z jeho pohľadu neprijateľná; v tejto súvislosti často krát ani samotné pracovné výsledky nemusia byť tým najdôležitejším kritériom, pre ktorý nadriadený takéto presvedčenie nadobudne, pretože do popredia sa dostávajú iné “schopnosti” podriadeného, ktorých absencia je pre nadriadeného, resp. zamestnávateľa neakceptovateľná (ako je tomu v posudzovanom prípade). Z tohto pohľadu, pokiaľ sa žalobca v konaní snažil preukázať, aké pracovné výsledky za minulé obdobie dosahoval, jeho preukazované pracovné výsledky nie sú relevantné, navyše v tomto prípade nejde o prípad výpovede, resp. okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z toho dôvodu súd žalobcom navrhovaný dôkaz - vypočutie svedkov Mgr. V., Ing. R., ktorý sa mali vyjadriť k pracovným výsledkom žalobcu, k príp. výhradám voči spôsobu jeho práce a pod., nevykonal. Súd tiež nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz- výsluch svedka Ing. L., pretože tento sa mal vyjadriť k mobbingu a bossingu u žalovaného, tiež k udeľovaniu mimoriadnych odmien iba všeobecným spôsobom. 9/ Žalobca počas celého procesu jednaní o skončení pracovného pomeru mohol subjektívne pociťovať sled všetkých krokov ako určitý nátlak a mohlo to u neho vyvolávať stres (ako tomu bolo aj v posudzovanej veci), bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu jeho vôle ako dotknutého zamestnanca.
Zhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti jednotlivo, ale tiež najmä v ich vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru, že Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 21.01.2014 je platným právnym úkonom, pretože žalobca sa so žalovaným dohodol na ukončení pracovného pomeru dňa 21.01.2014 slobodne, vyjadrujúc svoju vôľu, a dospel tiež k záveru, že nejde o nedovolený právny úkon pre tvrdený rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ ide o tvrdený mobbing a bossing zo strany žalovaného. Neboli teda splnené podmienky pre určenie neplatnosti Dohody o skončení pracovného pomeru, tiež na určenie, že pracovný pomer medzi účastníkmi trvá (žaloba v tejto časti by bola nedôvodná aj v prípade vyhovujúceho výroku, pokiaľ ide o určenie neplatnosti Dohody o skončení pracovného pomeru, pretože na takéto určenie by žalobca nemohol mať popri prvom výroku naliehavý právny záujem a išlo by o nadbytočný výrok); pretože súd skončenie pracovného pomeru Dohodou neurčil za neplatné, bolo potrebné zamietnuť tiež nárok žalobcu na náhradu mzdy.
Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., podľa ktorého žalovaný ako úspešný účastník by mal právo na náhradu trov konania. Žalobca
si prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslil trovy konania podaním zo dňa 28.1.2016, a to odoslaním na poštovú prepravu s pečiatkou prijatia dňa 28.1.2016, teda po lehote 3 pracovných dní počítanej odo dňa vyhlásenia rozsudku. Predmetný rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní konanom dňa 15.01.2016, teda predmetné vyčíslenie trov konania bolo podané po zákonom stanovenej lehote a pretože zo spisu žalovanému nevyplývajú iné než trovy právneho zastúpenia, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal (v tomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).