Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-15-2014.pdf
PDF · 75.56 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci navrhovateľky: S. F., V.. S., V.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom G. XX/XX, Š., štátna občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi: M. F., J.. X. J. XXXX I. Q.-M., Š. O., Federatívna republika J., t. č. na neznámom mieste, štátny občan Federatívnej republiky J., zastúpenému: Z.. K. S., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Galanta, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté 15. októbra 2011 v Š. a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Š., zväzok 18, ročník 2011, strana 133 pod poradovým číslom 74 s a rozvádza.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu 22. septembra 2014 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu predniesla, že s odporcom uzavrela manželstvo po ročnej známosti. Pri vybavovaní dokladov však zistila, že odporca bol vyhostený z Rakúska, preto bol našimi orgánmi zadržaný, odovzdaný do Rakúska, odkiaľ bol deportovaný do J.. Potom s navrhovateľkou prerušil kontakt a odvtedy ho nevidela.
2. Súd doručoval odporcovi návrh dožiadaním cez príslušné orgány Federatívnej republiky J. na jeho známu adresu bydliska v J.. Dožiadanie sa však nepodarilo, keďže dožiadaný orgán naň vôbec neodpovedal. Keďže na známu adresu v cudzine sa odporcovi doručiť nepodarilo a iná adresa odporcu je súdu neznáma, podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku mu súd ustanovil opatrovníka na jeho zastupovanie v konaní. Ten sa k návrhu nevyjadril.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na ktoré sa dostavila len navrhovateľka. Odporca, hoci bol riadne predvolaný do rúk svojho opatrovníka, sa nedostavil, ani nepožiadal o odročenie, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Na pojednávaním súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky (zápisnica o pojednávaní z 15 januára 2016, č. l. 47) a listinou - sobášnym listom (č. l. 3) a zistil tento
skutkový stav:
4. Navrhovateľka pred rokom 2011 pracovala v Rakúsku, kde sa zoznámila s odporcom a po asi dvojročnom spolužití v Rakúsku s ním 15. októbra 2011 v Š. uzavrela manželstvo, kde spoločne začali bývať. Bezprostredne po uzavretí manželstva, pri vybavovaní povolenia na pobyt v Slovenskej republike, bolo zistené, že odporca bol v minulosti z Rakúskej republiky vyhostený. Preto bol zadržaný a umiestnený v záchytnom tábore v S., odkiaľ bol približne v decembri 2011 odovzdaný rakúskym orgánom a deportovaný do J.. Navrhovateľa s ním ešte niekoľko mesiacov udržiavala telefonický kontakt, ktorý však postupne zoslabol a neskôr prestal úplne. V dôsledku toho vyhasol záujem navrhovateľky o spolužitie s odporcom, ktoré už nechce obnoviť, keďže si medzičasom našla inú známosť.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).
Skutkové zistenia v podstate vyplývajú zo sobášneho listu a z výpovede navrhovateľky, ktorá ako celok bola logická, uveriteľná, a preto súd nemal pochybnosti o jej pravdivosti.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Keďže odporca je štátnym občanom Federatívnej republiky Nigérie a nemá obvyklý pobyt na území žiadneho členského štátu Európskej únie, zaoberal sa súd predovšetkým otázkou právomoci. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) druhej odrážky nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských má vo veciach rozvodu právomoc súd toho členského štátu, v ktorom mali manželia naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva. Podľa obsahu žalobného prednesu mali navrhovateľa a odporca obvyklý pobyt naposledy v Š. (Slovenská republika), kde navrhovateľka aj stále býva. Vzhľadom na to je podľa citovaného ustanovenia daná vo veciach rozvodu jej manželstva s odporcom právomoc súdov Slovenskej republiky.
7. Pokiaľ ide o hmotné právo, Slovenská republika nepristúpila k užšej spolupráci medzi niektorými členskými štátmi a neplatí pre ňu nariadenie Rady (EU) č. 1259/2010. Vzhľadom na to, že úprava rozhodného práva v otázkach rozvodu nie je upravená ani v iných medzinárodných zmluvách, ktoré by Slovenská republika ratifikovala, použijú sa ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona sa zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. V prerokúvanej veci boli účastníci občanmi rôznych štátov (Slovenska a Nigérie), v dôsledku čoho sa podľa citovaného ustanovenia ich rozvod spravuje slovenským právom.
8. Podľa § 22 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Takým dôvodom podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine je, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pritom sa prihliada na príčiny rozvratu a na porušenie povinností podľa § 18 a 19 Zákona o rodine (§ 23 ods. 2 a 3 cit. zákona), v zmysle ktorých sú manželia povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, vytvárať zdravé rodinné prostredie a starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
9. Podľa už citovaných ustanovení je predpokladom rozvodu existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia perspektívy obnovenie spolužitia. Súd musí zistiť príčiny rozvratu a prihliadať na ne, samotné príčiny rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však už pri rozhodovaní o rozvode nepodstatné. Podľa judikatúry sú pri posudzovaní existencie rozvratu manželstva rozhodné v podstate hľadiská morálky spoločnosti (porov. judikát R 6/1970).
10. V prerokúvanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že k rozvratu manželstva viedol (nedobrovoľný) odchod odporcu do cudziny a s tým súvisiace prerušenie spolužitia. Odporca tým, že bol deportovaný do cudziny, nemohol plniť jednu zo základných povinností manželov, a to žiť spolu s manželkou (§ 18 Zákona o rodine). Tieto skutkové okolnosti, ktoré podľa názoru súdu postupne zapríčinili rozvrat medzi manželmi, trvajú viac než štyri roky, kedy odporca odišiel do cudziny. Okrem toho zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľka o obnovenie spolužitia nemá záujem. Navrhovateľka s odporcom nemá žiaden kontakt a medzičasom si už našla aj novú mimomanželskú známosť. Za danej situácie je zrejmé, že účastníci objektívne nie sú schopní spolužitie obnoviť.
11. Už citované ustanovenie § 22 a 23 Zákona o rodine nepredpokladá skúmanie viny niektorého z manželov na rozvrate manželstva, ale len skúmanie objektívnej existencie rozvratu. Nie je teda podstatné, či v prerokúvanej veci navrhovateľka záujem o odporcu stratila z dôvodov, za ktoré odporca môže, a či je jej postoj morálne chválitebný alebo nie. Podstatné je, že tieto okolnosti (či už vinou niektorého z účastníkov alebo nešťastnou zhodou náhod) viedli k tomu, že vzťahy medzi manželmi sa prerušili a u navrhovateľky sa vytratil záujem o spoločný život. Rovnako podstatné je, že tieto okolnosti viedli na strane navrhovateľky k neochote obnoviť manželské spolužitie s odporcom.
12. Na základe toho tak súd dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je vážne a trvalo rozvrátené a obnovenie spolužitia nemožno očakávať. To podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 22 Zákona o rodine odôvodňuje zrušenie manželstva rozvodom. Preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol v zmysle výroku.
13. O náhrade trov konania súd nerozhodoval, keďže nikto z účastníkov ju nežiadal (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.