Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-341-2009.pdf
PDF · 75.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/341/2009
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Y. N. - J. T. Y. N., U., R. X - pôvodne zriaďovateľ X. N. R. M. T. X.Z., X., X. X, Z.: XX XXX XXX, proti povinnému J. E., Q.. XX.XX.XXXX, U. J., Š. XX, W.. Č.. U. J. S., J. S. Y.. Č.. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Kupeckého 29, pod sp. zn. EX XXXX/XX, o vymoženie 20,-- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi, PhD., Exekútorský úrad Košice, Kupeckého 29, trovy exekúcie vo výške 46,13 Eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok ČSK: Ž.-XX/XXXX-R. zo dňa 16.03.2009 vydaného Odborom Železničnej polície Prešov, vydal dňa 2.7.2009 poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX XXXXXX* pre súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, Exekútorský úrad Košice, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 20,-- Eur a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor navrhol, aby tunajší súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") zastavil exekúciu z dôvodu, že povinný je nemajetný, nakoľko v rámci výkonu exekúcie nebol zistený hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani žiaden príjem povinného, ktorý by bolo možné zexekvovať. Súdny exekútor si zároveň v podnete uplatnil trovy exekúcie, ktoré mu v priebehu konania vznikli, v sume 51,36 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“).
Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.6.2015 oprávnený vyjadril súhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Namietal priznanie trov exekúcie v sume 1,60 Eur a 0,33 Eur ako poštovné, predstavujúce budúce hotové výdavky, ktoré však nesúvisia s vykonávaním exekúcie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na podnet súdneho exekútora, súhlasné vyjadrenie oprávneného so zastavením exekúcie, vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil. Súd mal z exekútorského spisu sp. zn. EX 0988/09, ktorý bol vyžiadaný od súdneho exekútora, preukázanú nemajetnosť povinného zistenú súdnym exekútorom. Úkonmi exekučnej činnosti (lustrácie v Sociálnej poisťovni, katastri nehnuteľností, dopravným inšpektorát) súdny exekútor ako jediná štátom poverená osoba v exekučnom konaní prešetril osobné, prijímové a majetkové pomery povinného a zistil nemajetnosť povinného. Súd mal z listín založených v exekútorskom spise objektívne preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu a nie je žiaden predpoklad, že by sa uvedený stav zmenil, hoci povinný je v produktívnom veku. Prípadné úvahy o možnom budúcom zlepšení majetkových pomerov povinného, a to aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a doterajšiu dĺžku exekučného konania, by nemali reálne opodstatnenie a právnu relevanciu, keďže podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 alinea prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekučného konania súdneho exekútora, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania a uložil oprávnenému, aby tieto trovy konania uhradil súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša oprávnený.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 51,36 Eur vrátane DPH vo vyčíslení trov exekúcie, ktoré bolo prílohou podnetu na zastavenie exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 46,13 Eur a v takejto sume ich súdnej exekútorke priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ vyhláška“).
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky predstavujúcej minimálnu hodnotu odmeny 33,19 Eur, keďže súčet jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by nedosiahol túto minimálnu odmenu, na ktorú má súdny exekútor v zmysle cit. ustanovenia vyhlášky nárok. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 4,80 Eur (1 x 1,70 + 1 x 1,60 + 1 x 1,50) za poštové služby a hotové výdavky v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume 0,45 Eur (poplatky za elektronické
zisťovanie vlastníctva motorových vozidiel, bydliska povinného a zamestnávateľa povinného). Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 38,44 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 7,69 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 46,13 Eur vrátane DPH.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v rámci hotových výdavkov náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 4,36 Eur (2 x 0,33 + 1 x 0,50 + 2 x 1,60), keďže súd nemal z exekútorského spisu sp. zn. EX 0988/09 preukázané doručovanie písomnosti prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové a doručovateľské služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom za poštové služby, a to ku dňu rozhodovania o trovách exekúcie. Súd poznamenáva, že z povahy úpravy trov konania v Exekučnom poriadku za subsidiárneho použitia Občianskeho súdneho poriadku, nemožno priznať trovy, ktoré vzniknú v budúcnosti, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané, a to aj napriek tomu, že môžu mať súvis s konaním. Ďalej je súdu z jeho činnosti známe, že súdni exekútori zasielajú poverenia v skončených exekučných konaniach hromadne, teda účelnosť týchto hotových výdavkov je sporná. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedené hotové výdavky.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.