Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-61-2015.pdf
PDF · 103.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/61/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 35763469, zast. JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 10, proti žalovanému V. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v G., U. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou V. A., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie 907,13 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 21C/134/2014-57 zo dňa 11.11.2014 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 575,19 eur istiny spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy od 26.7.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 5.12.2006 uzatvorená Zmluva o pripojení Fix č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol užívateľskú SIM kartu s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Dňa 29.12.2008 uzatvoril Dohodu o zmene zmluvy o pripojení Fix, na základe ktorej došlo k zmene pôvodného programu služieb Fix na mesačný program služieb. K Zmluve č. XXXXXXX dňa 29.12.2008 uzatvorili Dodatok „SUPER HIT 100“, na základe ktorého si žalovaný dohodol balík služieb (s cenou 16,45 eur bez DPH mesačne), v rámci ktorého mu bol poskytnutý zľavnený mobilný telefón zn. Sony Ericson C902 za 232,03 eur, ktorý mal v čase uzatvorenia dodatku hodnotu 331,61 eur. Touto zmluvou sa žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po 24 mesiacov a riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Žalovaný si nesplnil svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, keďže neuhrádzal žalobcom vystavené faktúry za poskytnuté služby riadne a včas. Žalobca dňa 12.10.2010 odstúpil od zmluvy, čím žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur, keďže žalobca porušil zmluvné dojednania, nakoľko za poskytnuté služby riadne a včas účtované platby neuhrádzal. Žalovaná čiastka predstavuje poplatky za hovorné, ostatné telekomunikačné služby a zmluvnú pokutu, ktorú odôvodňoval žalobca znížením jeho majetku o sumu 99,58 eur, keďže poskytol žalovanému zľavu za mobilný telefón, čím mu vznikla priama škoda; a to nedodržaním dojednanej doby, počas ktorej mal žalovaný využívať služby a platiť za ne o 15 mesiacov dlhšie. Tak spôsobil žalobcovi výpadok tržieb v sume 246,75 eur (15 x 16,45 eur).
Ustanovená opatrovníčka žalovaného sa k žalobe nevyjadrila.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2001 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „cit. zákona“), § 43 ods. 1 písm. d/ cit.
zákona, § 44 ods. 1 cit. zákona, § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bol uzavretím zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k službe založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti žalobcu. Uviedol, že v zmysle zmluvných dojednaní účastníkov bol žalovaný povinný hradiť cenu služieb vyúčtovaných žalobcom faktúrami za dohodnuté zúčtovacie obdobia. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jej dodatku tým, že riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu poskytnutých služieb za zúčtovacie obdobie od 8.5.2010 do 7.6.2010 a od 8.6.2010 do 7.8.2010, ako ani upomienku oneskorenej platby v sume 2,50 eur v zmysle cenníka žalobcu. Celková výška neuhradených poskytnutých služieb žalovaným žalobcovi predstavovala sumu 575,19 eur, čím žalobcovi podľa súdu prvého stupňa vzniklo právo na úhradu takto poskytnutých služieb, a preto v tejto časti uplatneného nároku žalobe vyhovel.
Z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením žalovanej sumy vznikol žalobcovi voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré súd prvého stupňa v zmysle návrhu žalobcu žalobcovi aj priznal z dlžnej sumy odo dňa 26.7.2011, aj keď splatnosť všetkých faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania nastali ešte pred uvedeným dňom v zmysle § 517 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektorá ustanovenia OZ.
Okrem istiny si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur. Súd prvého stupňa zaplatenie zmluvnej pokuty právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, § 53 ods. 1, 4 OZ, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 544 ods. 1, 2 OZ, § 588 OZ, § 589 OZ, § 612 OZ, § 14 ods. 1, ods. 2 písm. a/ - e/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, čl. 3 bodu 1, 2 a čl. 6 bodu 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993. Ako prvé posudzoval otázku neprijateľnosti zmluvnej podmienky titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Konštatoval, že zmluvná pokuta nie je bežne predvídateľný následok, zasahuje do majetkovej sféry spotrebiteľa a je dojednaná mimo predmetu zmluvy a jej ceny. Pokutu nie je potrebné dokazovať vonkajšími okolnosťami vzniku a v tomto prípade nemôže byť účinným spôsobom zabezpečenia pohľadávky. Dojednanie kúpnej ceny v žiadnom prípade nemá vplyv na dohodnutie zmluvnej pokuty, ktorá ako zabezpečovací inštitút zaplatenia pohľadávky je paušalizovanou náhradou škody. Kupujúci nemohol spôsobiť predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty mobilného zariadenia svojim ďalším správaním, keďže žalobca mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny za zariadenie podľa základného zmluvného dojednania. Vychádzajúc aj z tej skutočnosti, že žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v rovnakej výške bez ohľadu na to, aký čas im zostáva do naplnenia doby viazanosti, čo vytvára nerovnomerné postavenie medzi účastníkmi zmluvy vzhľadom aj na to, že ide o štandardné formulárové zmluvy, kde podmienky medzi účastníkmi konania neboli osobitne vyjednané, čím poškodzujú spotrebiteľa. Súd prvého stupňa preto takéto dojednané podmienky týkajúce sa zmluvnej pokuty, za aplikácie § 53 ods. 5 a 10 OZ, považoval za neprijateľné, a teda neplatné.
Čo sa týka námietky žalobcu, že zaplatenie zmluvnej pokuty spočíva v náhrade škody, k tomu súd prvého stupňa dodal, že žalobca neuviedol také skutkové okolnosti a predpoklady pre náhradu škody, ktoré by súd mohol podriadiť pod ust. § 420 OZ. Konštatoval, že povinnosť žalovaného zaplatiť alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas, nemožno vyvodiť z titulu náhrady škody (§ 420 ods. 1 OZ, § 442 ods. 1 OZ). Uviedol, že zľava z kúpnej ceny mobilného zariadenia nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaným. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe mobilného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve, v rámci jeho zmluvnej voľnosti a svojej obchodnej politiky pre odpredaj mobilného zariadenia za konečnú cenu 232,03 eur v prospech žalovaného. Preto k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Stanovisko žalobcu, ktorým prezentoval, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimeraná, pretože zabezpečovaný záväzok v čase jeho vzniku predstavoval sumu 494,38 eur (mesačný paušálny poplatok 16,45 eur x 24 mesiacov + zľava za mobilný telefón 99,58 eur) súd prvého stupňa nepovažoval za relevantné. Vychádzajúc aj z toho, že nárok na zaplatenie tejto odplaty mal vzniknúť až do budúcna a za predpokladu, že zo strany žalobcu bude skutočne poskytnuté medzi účastníkmi dohodnuté plnenie. Súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný využíval odo dňa uzatvorenia dodatku (29.12.2008) do dňa posledného obmedzenia prevádzky SIM karty služby žalobcu približne 9 mesiacov, avšak v súlade s dodatkom mal služby žalobcu užívať ešte približne 15 mesiacov. K ukončeniu
zmluvného vzťahu došlo ku dňu 13.10.2010, kedy žalobca od zmluvy odstúpil. V ďalšom období, za ktoré sa dožaduje žalobca zaplatenia zmluvnej pokuty z titulu neuhradených mesačných paušálov (15 x 16,45 eur) už žalovanému žalobca služby neposkytoval, a preto zmluvná pokuta nemôže byť primeraným zabezpečovacím inštitútom spotrebiteľských vzťahov. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa žalobu v časti uplatneného nároku vo výške 331,94 eur titulom zmluvnej pokuty, ani titulom náhrady škody žalobcovi nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a to tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že v danom prípade dojednaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur zo zmluvy č. XXXXXXX je primeraná, pretože jej výška bola v čase dojednania nižšia ako výška potencionálnej ujmy vyčíslenej ku dňu uzatvorenia zmluvy (394,80 eur) a z toho dôvodu nejde o neprijateľnú zmluvnú pokutu (§ 53 ods. 4 písm. k/ a s/ OZ). Poukazoval na inštitút zmluvnej pokuty upravený v § 544 až 587 OZ a jej účel, spočívajúci v hrozbe citeľnou majetkovou ujmou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a taktiež zabezpečení veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá by mu nesplnením hlavného záväzku mohla vzniknúť. Vychádzal z toho, že dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky, je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Žalovaný mal možnosť kúpiť si telefón za jeho trhovú cenu a uzatvoriť zmluvu bez viazanosti na balík programov a bez zmluvnej pokuty, a preto mal vždy slobodnú voľbu a rovnaké služby spočívajúce v získaní telefónu a umožnení telefonovania, smskovania, či využívania iných poskytovaných služieb, ako aj možnosti sa zabezpečiť za podmienok, kedy nebude zmluvná pokuta dohodnutá vôbec, ale tiež kedy bude vysoká, keďže zmluvná pokuta je dohadovaná vždy individuálne a nenachádza sa v „predtlačenej“ forme. Žalovaný mal možnosť voľby, oboznámil sa s podmienkami, ako aj následkami vyplývajúcimi z prípadného porušenia zmluvných podmienok pred uzatvorením zmluvy. Mal za to, že v prípade posudzovanej veci zmluvná pokuta nesmie byť len neprimerane vysokou sankciou (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ), resp. neprimerane vysokým zabezpečením (§ 53 ods. 4 písm. s/ OZ), pričom rozhodným kritériom je primeranosť výšky zmluvnej pokuty v dobe uzavretia zmluvy, vychádzajúc z hodnoty a významu zabezpečovacej povinnosti s odkazom na ust. § 545a OZ, vecného posúdenia všetkých okolností súvisiacich s uzavretím zmluvy v dobe uzavretia zmluvy, ako aj priebehu plnenia zo zmluvy obidvoma stranami, v kontexte riadneho odôvodnenia rozhodnutia s odkazom na ust. § 53 ods. 1 OZ. Akcentoval na individuálne dojednanie výšky zmluvnej pokuty v súlade so zákonom v zmysle § 544 a nasl. OZ, keďže zmluvná pokuta je dojednávaná v rôznych výškach vždy tak, aby v čase jej dojednania bola primeraná hodnote možného budúceho zabezpečovaného záväzku a aby nediskriminovala iných spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú pre obdobné služby. Nesúhlasil s tým, že klient (spotrebiteľ) nemá možnosť ovplyvniť dobu viazanosti a výšku dojednanej zmluvnej pokuty, keďže doplnenie konkrétnych ustanovení do dodatku je vecou výlučného rozhodnutia klienta a dojednanie rozsahu vybraných služieb, dĺžky viazanosti, značky a typu zariadenia a od toho odvinutej zmluvnej pokuty, o ktorej je podrobne informovaný, závisí jedine od vôle klienta - spotrebiteľa. Citoval § 43 ods. 1 až 8 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách platný a účinný v čase uzavretia aj odstúpenia žalobcu od zmluvy o pripojení a mal za to, že dojednané práva a povinnosti zmluvných strán plne rešpektujú zákon a rovnosť strán s poukazom na ním ďalšie konkretizované skutočnosti týkajúce sa individualizácie štandardizovanej zmluvy, neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v kontexte dojednanej výšky zmluvnej pokuty. Konštatoval, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, ako aj nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu, ktorú si pletie s náhradou škody podľa § 420 a 442 OZ, s odkazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca považoval rozhodnutie o primeranosti zmluvnej pokuty za otázku zásadného právneho významu a preto navrhoval, aby odvolací súd v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku rozhodol, že proti rozsudku je prípustné dovolanie.
Opatrovník žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého výroku rozsudku.
V odvolacom konaní je súd pri prieskume napadnutého výroku rozhodnutia viazaný tak rozsahom odvolania, ako aj dôvodmi odvolania. V posudzovanej veci žalobca odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. teda, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť. Príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku z hľadiska skutkových záverov dospel k záveru, že výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu čo malo byť, prípadne bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až 135 O.s.p.
Odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa chybne hodnotil dôkazy a svoje skutkové zistenia predčasne podriadil pod citované hmotnoprávne predpisy.
Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O. s. p.). Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Skutočnosť, pre ktorú je v zákone je ustanovená podmienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel opak (§ 133 O.s.p.).
Podľa § 153 ods. l O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu (vyvodzuje právne závery). Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O
mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolanie žalobcu z hľadísk uplatnených, resp. do úvahy prichádzajúcich odvolacích dôvodov treba považovať za opodstatnené. Súd prvého stupňa zamietnutie žaloby v časti uplatnenej zmluvnej pokuty odôvodnil tým, že žalobca ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy zachovávajúce právo na zmluvnú pokutu v danej veci považoval za rozporné so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5, 10 OZ), z dôvodu neprijateľnosti dojednaných podmienok týkajúcich sa zmluvnej pokuty. S týmto záverom odvolací súd nesúhlasí a považuje ho za predčasný.
Zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavretá medzi účastníkmi konania je typickou štandardnou formulárovou zmluvou, na ktorú inak zásadne dopadá súdna kontrola v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Zmluvné podmienky boli síce vopred dané dodávateľom, ale žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy.
Podľa § 53 ods. 4 písm. d/ OZ za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka, ktorá má zároveň sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť dohodou určenú peňažnú sumu, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla žiadna škoda. Funkcia zmluvnej pokuty teda spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, a má dlžníka viesť k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani odstúpiť od zmluvy. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Ako vyplýva z § 544 ods. 2 OZ, dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1) a musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí tak, aby o tom nevznikli žiadne pochybnosti. Ust. § 545a OZ zakotvuje možnosť zníženia neprimeranej zmluvnej pokuty súdom, s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, tiež na dôsledky, resp. na ujmy, aké nastali porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, pričom v prípade, ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá veriteľovi vznikla.
V danej veci sa žalovaný v zmluve uzavretej so žalobcom zaviazal riadne odoberať objednané služby a platiť za ne riadne a včas príslušné poplatky a pre prípad porušenia svojich povinností sa zaviazal uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Niet pochýb o tom, že žalovaný nezaplatil za poskytnuté služby, ktoré mu boli vyúčtované faktúrami vystavenými žalobcom a súd prvého stupňa ho preto nenapadnutým výrokom rozhodnutia zaviazal na zaplatenie sumy 575,19 eur titulom zmluvne dohodnutého užívania služieb
žalobcu v období od 8.5.2010 do 7.6.2010 a od 8.6.2010 do 7.8.2010, za ktoré náhradu vyúčtovanú predmetnými faktúrami žalobcovi žalovaný nezaplatil za obdobie do 12.10.2010.
Preto v dôsledku neuhrádzania faktúr mohol žalobcovi vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu, keďže z tohto dôvodu žalobca od zmluvy odstúpil ku dňu 12.10.2010.
Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku ruší, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo dohodnuté inak. Odstúpením od zmluvy zanikajú pre svoju akcesorickú povahu aj vedľajšie záväzky, ktoré sú od existencie hlavného záväzku závislé. Takýmito vedľajšími záväzkami sú aj záväzky slúžiace k zabezpečeniu splnenia hlavného záväzku, teda aj záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 544 OZ. Ak teda dôjde k odstúpeniu od zmluvy, nemôže sa žiadna zo zmluvných strán na jej základe domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty, pretože dohoda o zmluvnej pokute bola spolu s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a právo na jej zaplatenie nemá žiaden právny základ. Nárok na zmluvnú pokutu však v dôsledku odstúpenia od zmluvy v prípade, že vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nezaniká. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou, avšak nie vždy dochádza súčasne aj k zániku povinnosti plniť zmluvnú pokutu ako dôsledok neplnenia pôvodného záväzku. Porušením zmluvy vzniká medzi zmluvnými stranami nový právny vzťah, ktorý už nemá vo vzťahu k pôvodnému zabezpečenému záväzku akcesorickú povahu a na existenciu ktorého nemá zánik zabezpečeného zmluvného záväzku vplyv.
Odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi v dôsledku správania sa žalovaného (neuhrádzania faktúr) nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia a odstúpením od zmluvy nezanikol. K jeho zániku nedošlo tým skôr, že aj vo všeobecných podmienkach poskytovania služieb, s ktorými pri podpise dodatku k zmluve o pripojení bol žalovaný oboznámený bolo uvedené (článok 7.4), že ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči poskytovateľovi a súčasne splniť všetky ostatné záväzky voči poskytovateľovi. Táto zmluvná podmienka s poukazom na vyššie uvedený výklad § 48 ods. 2 OZ nemôže byť považovaná za neprijateľnú.
Čo sa týka námietky žalobcu, že zaplatenie zmluvnej pokuty spočíva v náhrade škody, odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvého stupňa, že žalobca neuviedol také skutkové okolnosti a predpoklady pre náhradu škody, ktoré by súd mohol podriadiť pod ust. § 420 OZ.
Vzhľadom na uvedené bude úlohou súdu prvého stupňa znovu a podrobnejšie sa zaoberať opodstatnenosťou uplatnenej zmluvnej pokuty, predovšetkým pokiaľ ide o jej výšku, skúmať, či prichádza do úvahy jej zníženie (§ 545a OZ) s prihliadnutím na jej primeranosť vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti ako aj na dôsledky, resp. na ujmy, aké mohli nastať porušením povinností zabezpečených zmluvnou pokutou a vysporiadať sa tiež s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a s jeho tvrdením, rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd zrušil napadnutý výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p., ods. 2 O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z dôvodu zrušenia napadnutého výroku rozhodnutia odvolací súd nerozhodoval o prípustnosti dovolania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.