Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-15-2015.pdf
PDF · 73.99 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2C/15/2015
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v právnej veci navrhovateľa B.. G. E., B.: XX XXX XXX, E. G. D. H. D., C. XXXX/ XX, právne zastúpeného Petrom Janíkom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, M. R. Štefánika 5, proti povinnému G. Ď., U.. X.XX.XXXX, R. H. Š.B., U., R. XXB, o zaplatenie 3.026,92 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
III. Navrhovateľovi vracia zaplatený súdny poplatok vo výške 214 eur, ktorého vrátenie vykoná Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným 25.5.2015 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 3.026,92 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavreli 3.10.2008 a 13.1.2012 dve zmluvy o pôžičke, prvú na sumu 1.526,62 eur so splatnosťou 1.1.2009 a druhú na sumu 1.500 eur so splatnosťou 1.6.2012. V prípade omeškania s úhradou zapožičanej sumy si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania do zaplatenia celej dlžnej sumy. Odporca navrhovateľovi nevrátil nič aj napriek viacerým výzvam.
Z výsledku lustrácie v registri obyvateľov SR (č.l. 19 spisu) súd zistil, že odporca má od 27.12.2013 hlásený trvalý pobyt na adrese vo Švajčiarsku. Rovnako v ospravedlnení o neúčasti na pojednávaní doručenom súdu 10.11.2015 v elektronickej forme odporca ako svoju kontaktnú adresu uviedol adresu vo Švajčiarsku: XXXX U., R. XXB.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa čl. 16 ods. 2 Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z 30. októbra 2007 (ďalej len „Lugánsky dohovor“) druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch štátu viazaného týmto dohovorom, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa čl. 24 Lugánskeho dohovoru okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto dohovoru má právomoc súd štátu viazaného týmto dohovorom vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto
pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.
Podľa čl. 25 Lugánskeho dohovoru ak má súd štátu viazaného týmto dohovorom konať o nároku, ktorého podstatou je vec patriaca do výlučnej právomoci súdov iného štátu viazaného týmto dohovorom podľa článku 22, aj bez návrhu tento súd vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa čl. 26 ods. 1 Lugánskeho dohovoru ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom štáte viazanom týmto dohovorom, žalovaná na súde iného štátu viazaného týmto dohovorom a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto dohovoru.
V danom konaní súd zistil, že odporca je osobou, ktorá má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, konkrétne vo Švajčiarsku. Medzi účastníkmi konania ide teda o spor s cudzím prvkom a na posúdenie právomoci bolo nevyhnutné aplikovať Lugánsky dohovor. Súd konštatuje, že na aplikáciu Lugánskeho dohovoru bola splnená podmienka vecnej, teritoriálnej i časovej pôsobnosti dohovoru. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti sa Lugánsky dohovor vzťahuje na všetky členské štáty EÚ, teda aj na Slovenskú republiku a okrem iných nečlenských štátov EÚ i na Švajčiarsku konfederáciu, a to od 1.1.2011. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti Lugánskeho dohovoru, pretože dohovor sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach (s výnimkou konaní vymenovaných v čl. 1 ods. 2) a v danom prípade ide o spor zo zmluvy o pôžičke, ktorá má zároveň charakter zmluvy spotrebiteľskej, keďže ju uzatváral na jednej strane navrhovateľ ako dodávateľ a na druhej strane odporca ako spotrebiteľ. Je nepochybné, že odporca pri uzatváraní zmlúv o pôžičke konal pre svoju osobnú potrebu, keďže opak nebol v konaní navrhovateľom ani len tvrdený a nevyplýval ani z predložených zmlúv (odporca bol v zmluve identifikovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ údajmi ako meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a bydlisko). Naopak v prípade navrhovateľa má súd za to, že tento mal pri uzatváraní oboch zmlúv postavenie dodávateľa, aj keď bol v zmluve označený údajmi, ktorými sa inak identifikuje fyzická osoba - nepodnikateľ, pretože poskytoval službu, ktorú má v živnostenskom registri zapísanú ako predmet činnosti (výpis zo ŽR na č.l. 20 spisu). Rovnako aj z úradnej činnosti súdu je zrejmé (výsledok lustrácie v aplikácii Súdny manažment na č.l. 31 spisu), že navrhovateľ opakovane vystupuje v konaniach na tunajšom súde, predmetom ktorých je spor z obdobných zmlúv. Na tieto skutočnosti mohol súd prihliadať, keďže ide o skutočnosti všeobecne známe, resp. skutočnosti známe súdu z jeho činnosti (§ 121 OSP).
Ustanovenia Lugánskeho dohovoru sú založené na zásade, že účastníci majú dbať o svoje procesné práva a povinností, a tým výrazne obmedzuje prístup súdu, ktorý by splnenie podmienok konania skúmal ex officio. Príkladom toho môžu byť čl. 24 až 26, ktoré obmedzujú prieskum právomoci súdu len na prípady výlučnej právomoci uvedené v čl. 22. Vo všetkých ostatných prípadoch je na odporcovi, či príslušnosť štátu fóra príjme (čl. 24) alebo či sa proti nemu bude brániť. Rovnako tak z čl. 26 Lugánskeho dohovoru vyplýva, že súd skúma podmienky svojej právomoci až potom, keď sa odporca „konania nezúčastní“.
Keďže vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že odporca žalovaný na súde v Slovenskej republike má v konaní postavenie spotrebiteľa, ale nemá v súčasnosti bydlisko na území Slovenskej republiky, ale vo Švajčiarsku, a na konaní sa nezúčastnil, musel súd v súlade s ustanovením čl. 26 ods. 1 Lugánskeho dohovoru vyhlásiť, že nemá právomoc vo veci konať. Súd si nemohol založiť svoju právomoc ani na vyššie citovanom ustanovení čl. 24 Lugánskeho dohovoru, keďže odporca sa aktívne nezúčastnil na konaní. Aktívna neúčasť odporcu bola daná tým, že odporca sa doposiaľ k veci písomne nijako nevyjadril napriek tomu, že návrh na začatie konania mu bol riadne doručený, a taktiež sa 13.1.2016 ani nezúčastnil pojednávania, aj keď mu bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené. Zistenie uvedeného neodstrániteľného nedostatku podmienky konania spôsobilo, že súd musel konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP. Súd nemohol do svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu súd len poučuje účastníka, že sa so svojím návrhom môže obrátiť na príslušný orgán vo Švajčiarsku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené, pričom dôvodom zastavenia konania bol nedostatok podmienky konania.
Podľa § 11 ods. 1 druhej a štvrtej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Podľa § 6 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
Keďže navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 214 eur zložením platby na účet súdu a následne súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil, rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vrátiť navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok v nekrátenej výške prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvej vety OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.