Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cbi/20/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti odporcovi UNIOS, s. r. o., so sídlom Družstevná 1664/14, 960 01 Zvolen, IČO: 36 042 731, o určenie neúčinnosti plánu voči veriteľovi, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27. 07. 2015 domáhal, aby súd určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu dlžníka - odporcu proti navrhovateľovi, vo vzťahu k dotknutej pohľadávke v celkovej výške 59 090,63 Eur. Uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. zo dňa 12. 11. 2014, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 221/2014 dňa 19. 11. 2014, povolil reštrukturalizáciu dlžníka a zároveň bol ustanovený správca Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., Banská Bystrica. V zákonnej lehote si navrhovateľ prihlásil do reštrukturalizácie prihláškou zo dňa 21. 11. 2014 pohľadávky v celkovej výške 59 090,63 Eur, ktoré boli uznané v plnom rozsahu. Po preštudovaní správcom predloženého a veriteľským výborom schváleného reštrukturalizačného plánu navrhovateľ zistil, že odporca vytvoril za účelom uspokojenia pohľadávok v reštrukturalizačnom pláne skupiny veriteľov, a to - Skupina veriteľov č. 1 až č. 5 - zabezpečení veritelia; Skupina veriteľov č. 6 - zamestnanci dlžníka; Skupina veriteľov č. 7 - podriadení veritelia; Skupina veriteľov č. 8 - ostatní nezabezpečení veritelia; Skupina veriteľov č. 9 - akcionári dlžníka. Pohľadávka navrhovateľa bola zaradená do Skupiny ostatní nezabezpečení veritelia s tým, že dlžník bude uspokojovať veriteľov zaradených do tejto skupiny 12 % pohľadávky, a to z príjmov z vlastnej činnosti v rovnomerných mesačných splátkach v horizonte 5 rokov (60 mesiacov) až do úplného splatenia pohľadávky veriteľa v uvedenom rozsahu, dlžník začne s plnením reštrukturalizačného plánu kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bude príslušným súdom právoplatne potvrdený a bude splátky poukazovať k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa plnenie poskytuje. Dlžník navrhol uspokojenie pohľadávky navrhovateľa nasledovne - mesačná splátka 1.-59. mesiacov 118,-- Eur a mesačná splátka 60-ty mesiac 128,88 Eur. Dňa 03. 06. 2015 bola správcovi dlžníka doručená žiadosť účastníka plánu o zmenu plánu o vytvorenie osobitnej skupiny veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, plánom nedotknuté a ktorých pohľadávky sa spravujú osobitnými predpismi patriacimi do oblasti verejného práva, s upozornením na neuhradenie dlžného poistného a penále. Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 01. 06. 2015 poukázal najmä na skutočnosť, že veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom. Navrhovateľ je poskytovateľom štátnej pomoci. Odpustenie poistného alebo penále poistného, resp. odklad splatnosti poistného alebo penále je formou nepriamej štátnej pomoci. Do úvahy preto

prichádza len schválenie individuálnej štátnej pomoci dlžníkovi a proces schvaľovania individuálnej štátnej pomoci nie je kompatibilný so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu v reštrukturalizácii, navyše, štátna pomoc sa môže poskytnúť, len ak je schválená Komisiou, s výnimkou prípadov podľa osobitného predpisu, kedy o schválení štátnej pomoci Komisia nerozhoduje, ale je iba informovaná. Navrhovateľ v súlade s vnútroštátnym právom aj právom EÚ požadoval 100 % uspokojenie svojej pohľadávky formou zaradenia do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky a upozornil predkladateľa plánu na ustanovenie § 155a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. a čiastočným odpustením dlhu na rozpor s novelizáciou Zákona č. 7/2005 Z. z., ktorá neumožňuje odpustenie dlhu. Odporca sa na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 08. 06. 2015 vyjadril, že právo EÚ ani predpisy Slovenskej republiky nerozlišujú v prípade konkurzného konania medzi súkromnými veriteľmi a štátom, ktorý by mal byť v špecifikovanom postavení, odlišnom od postavenia iných súkromných veriteľov. Ustanovenie § 120 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. stanovuje povinnosť prihlásiť všetky pohľadávky veriteľov bez rozdielu, rovnako § 6 Zákona č. 7/2005 Z. z. výslovne vylučuje zvýhodnenie veriteľov s rovnakým postavením. Predkladateľ tiež poukázal na to, že štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach a predkladateľ plánu podľa jeho vyjadrenia zohľadnil v predloženom pláne ustanovenie § 155a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.. Schvaľovacia schôdza dlžníka dňa 08. 06. 2015 na základe výsledku hlasovania prijala predložený reštrukturalizačný plán dlžníka, za jeho prijatie hlasovalo sedem skupín oprávnených hlasovať o reštrukturalizačnom pláne. Skupina veriteľov č. 2 a skupina veriteľov č. 8 hlasovala proti prijatiu reštrukturalizačného plánu. Na schvaľovacej schôdzi navrhovateľ predložil odôvodnené námietky veriteľa, ktoré boli pripojené k zápisnici zo schvaľovacej schôdze. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03. 07. 2015, nahradil súhlas skupiny č. 2 a skupiny č. 8 s reštrukturalizačným plánom dlžníka, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka schválený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 08. 06. 2015 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. S poukazom na § 157 ods. 1 písm. c) Zákona č. 7/2005 Z. z. by mal súd pri svojom rozhodovaní o neúčinnosti plánu vychádzať z toho, či je preukázaná odôvodnenosť vytvorenia inej skupiny veriteľov, ako bola zaradená predkladateľom plánu v zmysle § 145 ods. 1 písm. c) Zákona č. 7/2005 Z. z. a či je preukázané, že navrhovateľ sa dostal do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu. K preukázaniu vytvorenia inej skupiny veriteľov navrhovateľ uviedol, že čo sa týka použitých metód reštrukturalizácie, všetky tieto opatrenia sú považované za štátnu pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES. Reštrukturalizácia by mala smerovať k oživeniu, ozdraveniu, revitalizácii podniku, v presvedčení veriteľov, že podnik bude fungovať po novom a lepšie, ale ide jednoznačne o prevádzkovú pomoc, ktorá je z pohľadu štátnej pomoci výslovne zakázaná. Vo veci poskytovania štátnej pomoci navrhovateľ ako subjekt verejnej správy je poskytovateľom štátnej pomoci, za predpokladu, že ju poskytne subjektu, ktorý vykonáva hospodársku (podnikateľskú) činnosť, pretože pomoc je poskytovaná z verejných zdrojov, pomoc predstavuje ekonomickú výhodu pre príjemcu, pomoc je selektívna. Navrhovateľ by mohol hlasovať za prijatie plánu, len ak by tým nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci. Je to možné len v prípade, ak by zhodnotila, aká by bola miera uspokojenia jej pohľadávok ako veriteľa v trhovom hospodárstve v porovnaní s mierom uspokojenia jej pohľadávok v konkurze - tzv. test trhového veriteľa, pri ktorom sa vyžaduje, aby boli kumulatívne splnené tri podmienky - musí dôjsť k zlepšeniu finančnej situácie dlžníka, ktorá mu zabezpečí zachovanie na trhu, je urobené všetko, aby sa zabránilo ďalšej, novej akumulácii dlhu a doba vrátenia „dlhu“ musí byť prijateľná. Navrhovateľ má za to, že plán predložený na schvaľovacej schôdzi je podľa § 154 ods. 1 písm. d) Zákona č. 7/2005 Z. z. v rozpore so spoločným záujmom veriteľov a trvá na tom, že predkladateľ plánu nezohľadnil ustanovenie § 155a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.. Dlžník nemá uhradené bežné poistné po začatí reštrukturalizácie, t. j. dochádza k akumulácii dlhu. Doba vrátenia „dlhu“ v podmienkach Zákona č. 461/2003 Z. z. by nemala presahovať dobu uvedenú v § 146 Zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. 18 mesiacov pri splátkovom kalendári a nie 5 rokov. Právnym predpisom upravujúcim procedurálny postup v oblasti štátnej pomoci je Nariadenie rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 a Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z. 21. apríla 2014, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o založení ES. Uvedené vykonávacie Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 určuje okrem iného postup pri predkladaní žiadosti o schválenie poskytnutia štátnej pomoci (notifikácií) a spôsob predkladania notifikácie na úradných formulároch ES. Postup pri poskytovaní štátnej pomoci sa bude posudzovať aj podľa usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci pre záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach č. 2004/C 244/02, ktoré predstavuje akýsi základný rámec s uvedením predpokladov, ako má reštrukturalizácia ako taká vyzerať a prebiehať. V danom prípade predkladateľ plánu navrhol iba metódu zmeny pohľadávok veriteľov spočívajúcu v predĺžení ich splatnosti, čiastočné odpustenie alebo uznaním za nevymáhateľné a metódu pokračovania v prevádzkovaní podniku dlžníka. Stále ide o spôsob prevádzkovej pomoci, ktorá je zakázaná. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že formu pomoci na

záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach možno poskytnúť len v prípade, že jej predchádzala realizovaná notifikácia a súhlas Európskej komisie. Štátnu pomoc, ktorú by poskytol navrhovateľ bez schvaľovacieho postupu a bez predchádzajúceho EK by bola absolútne zakázaná. Za neoprávnené poskytnutie štátnej pomoci môže byť navrhovateľovi podľa § 27 Zákona o štátnej pomoci uložená pokuta až do výšky 30 000,-- Eur. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že schválený reštrukturalizačný plán je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov a trvá na tom, že predkladateľ plánu nezohľadnil v reštrukturalizačnom pláne ustanovenie § 155a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že boli splnené podmienky oprávňujúce navrhovateľa súdne sa domáhať určenia neúčinnosti plánu voči nemu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Okrem chronologizácie prijatia reštrukturalizačného plánu, tak ako bola táto uvádzaná aj navrhovateľom v podanom návrhu, uviedol, že k žiadosti navrhovateľa o vytvorenie osobitnej skupiny veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, plánom nedotknuté a ktorých pohľadávky sa spravujú osobitnými predpismi, patriacimi do oblasti verejného práva a zaradenie pohľadávok navrhovateľa do tejto skupiny, doručenej reštrukturalizačnému správcovi dňa 03. 06. 2015, predkladateľ plánu uviedol aj to, že pri zaradení pohľadávok navrhovateľa do skupín, nepostupoval v rozpore so zákonom. Z konštrukcie § 137 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. vyplýva, že ide o dispozitívne ustanovenie, podľa ktorého predkladateľ môže, ale nemusí pri vytváraní skupín prihliadať na ekonomické záujmy a právny dôvod vzniku pohľadávky. Preto ak sa dlžník rozhodol neakceptovať zaradenie nezabezpečených pohľadávok veriteľa - navrhovateľa ako subjektu, ktorého pohľadávky vyplývajú z verejného práva, neporušil tým ustanovenia § 137 a § 138 Zákona č. 7/2005 Z. z. o spôsobe zaraďovania pohľadávok do jednotlivých skupín. Predkladateľ tiež uviedol, že v súčasnosti je Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. 01. 2001 nahradené Nariadením Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. 12. 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis. Podľa článku ods. 1 Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. 12. 2013 Opatrenia pomoci sa považujú za opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sú oslobodené od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy v prípade, že spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení a podľa článku 3 ods. 2 prvý odsek Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 celková výška pomoci de minimis, ktorú členský štátu poskytol jednému podniku, nepresiahne 200 000,-- Eur v priebehu obdobia 3 fiškálnych rokov. Predkladateľ tiež poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 231/1999 Z. z., že štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach. Na základe uvedeného predkladateľ plánu oboznámil, že s ohľadom na § 145 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. nie je možné vytvoriť novú skupinu a veriteľ môže žiadať iba o preradenie v rámci skupín vytvorených predkladateľom plánu. Skupiny boli vytvorené v súlade so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a predkladateľ nevidel dôvod vytvárať samostatnú skupinu tak, ako to požadoval veriteľ. Vzhľadom na uvedené sa žiadosti veriteľa nevyhovelo. Podľa § 152 ods. 1 písm. a) Zákona č. 7/2005 Z. z. naplnenie tejto zákonnej podmienky vyplýva zo simulácie konkurzného konania spracovanej v reštrukturalizačnom pláne, v časti uspokojenie nezabezpečených veriteľov, kde sa uvádza, že Výťažok zo všeobecnej podstaty určený na rozdelenie medzi veriteľov by tak dosiahol sumu 114 931,98 Eur, konkurzné konanie by tak pravdepodobne skončilo rozvrhom výťažku z 6,35 % uspokojenia všetkých nezabezpečených veriteľov, čo je o 5,65 % menej ako v prípade schválenia reštrukturalizačného plánu. Pri posudzovaní horšieho postavenia účastníka plánu je potrebné brať zreteľ i na časové hľadisko uspokojenia veriteľov danej skupiny ako aj skutočnosť, že pri zachovaní prevádzky podniku dlžníka bude zabezpečený ďalší príjem nezabezpečeného veriteľa v dôsledku predpokladanej po reštrukturalizačnej činnosti dlžníka. Navrhovateľ nemôže tvrdiť, že je mu na škodu nahradenie súhlasu skupiny veriteľov č. 8 a že nie je splnený test trhového veriteľa, pretože v prípade, že by došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka, navrhovateľ by nemal ďalšie príjmy z existencie dlžníkovho podniku. Z prihlásenej sumy by dostal iba 6,35 %, čo predstavuje 3 752,26 Eur a na základe toho, že podnik dlžníka aj naďalej funguje, tak od začatia reštrukturalizačného konania uhradil dlžník navrhovateľovi na poistnom už viac ako 162 086,16 Eur, je teda zrejmé, že ďalšie fungovanie dlžníka je v prospech veriteľa. Odporca má teda za to, že neboli splnené zákonné požiadavky pre podanie návrhu o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu.

Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 15. 01. 2016, na ktorý sa účastníci dostavili riadne a včas.

S poukazom na § 121 O.s.p. je známe, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27. 10. 2014, zverejneným v Obchodnom vestníku OV 209/2014 deň vydania 31. 10.

2014, súd začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - odporcovi a uznesením sp. zn. zo dňa 12. 11. 2014, zverejneným v Obchodnom vestníku 221/2014 deň vydania 19. 11. 2014, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka - odporcu a ustanovil správcu Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica.

Z Potvrdenia správcu zo dňa 28. 11. 2014 o zápise do zoznamu pohľadávok súd zistil, že dňa 26. 11. 2014 navrhovateľ doručil do kancelárie správcu súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok dňa 26. 11. 2014. Prihláškou pohľadávky si navrhovateľ prihlásil pohľadávku, ktorej právnym dôvodom vzniku bolo poistné na sociálnom poistení za obdobie január 2014 v celkovej prihlásenej sume 5 941,16 Eur, poistné na sociálne poistenie za obdobie júl 2014 v celkovej prihlásenej sume 10 000,-- Eur, poistné na sociálne poistenie za obdobie august 2014 v celkovej prihlásenej sume 21 078,07 Eur, poistné za sociálne poistenie za obdobie september 2014 v celkovej prihlásenej sume 22 055,71 Eur a nepredpísané poistné za obdobie október 2014 v celkovej prihlásenej sume 15,69 Eur.

Zo Zápisnice z konania prvej schôdze veriteľov dlžníka zo dňa 27. 01. 2015 súd zistil, že prítomným veriteľom bol aj navrhovateľ, ako veriteľ č. 133, s počtom hlasov 59 090. Súd ďalej zistil, že navrhovateľ na schôdzi uviedol, že žiada o vytvorenie osobitnej skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky, v prípade, že táto skupina nebude vytvorená, navrhovateľ upozornil, že je v postavení poskytovateľa štátnej pomoci podľa osobitného predpisu a tí sa v súlade s § 148 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z. z. považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom a tiež uviedol, že podľa jeho vedomostí dlžník neuhrádza navrhovateľovi prednostné pohľadávky a tieto si navrhovateľ bude vymáhať v exekučnom konaní.

Písomným úkonom zo dňa 01. 06. 2015, označeným ako Žiadosť účastníka plánu o vytvorenie a zároveň o zaradenie pohľadávky do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v súlade s § 145 Zákona č. 7/2005 Z. z., navrhovateľ reštrukturalizačnému správcovi odporcu oznámil, že na základe návrhu reštrukturalizačného plánu a zistenej pohľadávky vo výške 59 090,63 Eur v zmysle § 145 ods. 1 písm. c) Zákona č. 7/2005 Z. z. žiada predkladateľa plánu o vytvorenie skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky a zaradenie svojej pohľadávky do tejto skupiny. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že v zmysle reštrukturalizačného plánu zaradil dlžník všetkých veriteľov do deviatich skupín. Pohľadávka navrhovateľa bola zaradená do Skupiny ostatní nezabezpečení veritelia s tým, že dlžník bude uspokojovať veriteľov zaradených do tejto skupiny 12 % pohľadávky, a to z príjmov z vlastnej činnosti v rovnomerných mesačných splátkach v horizonte 5 rokov (60 mesiacov) až do úplného splatenia pohľadávky veriteľa v uvedenom rozsahu, dlžník navrhol uspokojenie pohľadávky navrhovateľa nasledovne - mesačná splátka 1.-59. mesiacov 118,-- Eur a mesačná splátka 60. mesiac 128,88 Eur. Navrhovateľ na prvej schôdzi veriteľov, ktorá sa konala dňa 27. 01. 2015, požiadal predkladateľa plánu o vytvorenie osobitnej skupiny veriteľov plánom nedotknutých a zároveň upozornil na skutočnosť, že má v reštrukturalizačnom konaní osobitné postavenie ako poskytovateľ štátnej pomoci podľa osobitného predpisu sa v zmysle § 148 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z. z. považuje za veriteľa nesúhlasiaceho s plánom ex offo, v prípade, že prihlásená a zistená pohľadávka navrhovateľa nebude zaradená do skupiny veriteľov plánom nedotknutých. Navrhovateľ žiada predkladateľa reštrukturalizačného plánu o vytvorenie a zároveň zaradenie pohľadávky navrhovateľa do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky (§ 137 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z. z.). Navrhovateľ by mohol hlasovať za prijatie plánu, len ak by tým nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci. Je to možné len v prípade, ak by zhodnotil, aká by bola miera uspokojenia jeho pohľadávok ako veriteľa v trhovom hospodárstve v porovnaní s mierou uspokojenia jeho pohľadávok v konkurze - tzv. test trhového veriteľa, pri ktorom sa vyžaduje, aby boli kumulatívne splnené 3 podmienky - Musí dôjsť k zlepšeniu finančnej situácie dlžníka, ktorá mu zabezpečí zachovanie na trhu; Je urobené všetko aby sa zabránilo ďalšej, novej akumulácii dlhu a Doba vrátenia „dlhu“ musí byť prijateľná, t. j. v podmienkach Zákona č. 461/2003 Z. z. by doba nemala presahovať doby uvedené v § 146, t. j. 18 mesiacov pri splátkovom kalendári. V tomto prípade však dlžník žiadnu z uvedených troch podmienok nespĺňa, naopak, nezaplatením prednostných pohľadávok

- poistného na sociálne poistenie za obdobie 03/2014 a 04/2015 v sume 38 515,43 Eur dochádza k nárastu pohľadávky. Použitá metóda reštrukturalizácie - odpustenie časti pohľadávky vo výške 88 %, čo predstavuje 51 999,75 Eur, sa považuje za štátnu pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES. Schválenie predkladaného reštrukturalizačného plánu, ktorého výsledkom sú zmeny pohľadávok veriteľov dlžníka, najmä predlženie lehoty ich splatnosti, ako aj ich čiastočné pomerné uspokojenie v skupine nezabezpečených veriteľov, v tomto prípade sa jedná jednoznačne o prevádzkovú pomoc, ktorá je z pohľadu štátnej pomoci výslovne zakázaná. Zároveň sa jedná o reštrukturalizačný plán vypracovaný

v rozpore s § 155a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.. Navrhovateľ upozorňuje predkladateľa plánu na ustanovenie § 155a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. a čiastočným odpustením dlhu na rozpor s novelizáciou Zákona č. 7/2005 Z. z., ktorá neumožňuje odpustenie dlhu. Navrhovateľ poukázal aj na ustanovenie § 129 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. Následne žiadal predkladateľa plánu o vytvorenie skupiny pre plánom nedotknutej pohľadávky a zaradenie pohľadávky navrhovateľa vo výške 59 090,63 Eur do tejto skupiny.

Dňa 08. 06. 2015 navrhovateľ podal písomnú Námietku účastníka plánu nesúhlasiaceho s predloženým reštrukturalizačným plánom v súlade s § 157 Zákona č. 7/2005 Z. z., a to z dôvodu zaradenia pohľadávky do skupiny nezabezpečených pohľadávok ako aj miery uspokojenia prihlásenej pohľadávky a upozornil správcu na § 129 ods. 2 a § 155a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.

Zo Zápisnice z konania schvaľovacej schôdze veriteľov dlžníka, konanej dňa 08. 06. 2015, súd zistil, že v rozprave podľa § 147 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. bol konštatovaný aj list navrhovateľa zo dňa 01. 06. 2015, ktorým žiadal predkladateľa plánu o vytvorenie osobitnej skupiny veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, plánom nedotknuté a o zaradenie pohľadávky navrhovateľa do tejto skupiny. Predkladateľ plánu sa k doručeným žiadostiam a pripomienkam vyjadril tak, že Právo EÚ ani predpisy Slovenskej republiky nerozlišujú v prípade konkurzného konania medzi súkromnými veriteľmi a štátom, ktorý by mal byť v špecifickom postavení, odlišnom od postavenia iných súkromných veriteľov. Ustanovenie § 120 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. stanovuje povinnosť prihlásiť všetky pohľadávky veriteľov bez rozdielu, rovnako § 6 Zákona č. 7/2005 Z. z. výslovne vylučuje zvýhodňovanie veriteľov s rovnakým postavením. Z konštrukcie § 137 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. vyplýva, že ide o dispozitívne ustanovenie, podľa ktorého predkladateľ môže, ale nemusí pri vytváraní skupín prihliadať na ekonomické záujmy a právny dôvod vzniku pohľadávky. Preto ak sa dlžník ako predkladateľ plánu rozhodol neakceptovať zaradenie nezabezpečených pohľadávok veriteľa - VŠZP, a. s. ako subjektu, ktorého pohľadávky vyplývajú z verejného práva, neporušil tým ustanovenia § 137 a § 138 Zákona č. 7/2005 Z. z. o spôsobe zaraďovania pohľadávok do jednotlivých skupín. Predkladateľ tiež uviedol, že v súčasnosti je Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. 01. 2001 nahradené Nariadením Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. 12. 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis. Podľa článku ods. 1 Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. 12. 2013 Opatrenia pomoci sa považujú za opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sú oslobodené od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy v prípade, že spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení a podľa článku 3 ods. 2 prvý odsek Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 celková výška pomoci de minimis, ktorú členský štátu poskytol jednému podniku, nepresiahne 200 000,-- Eur v priebehu obdobia 3 fiškálnych rokov. Predkladateľ tiež poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 231/1999 Z. z., že štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach. Na základe uvedeného predkladateľ plánu oboznámil, že s ohľadom na § 145 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. nie je možné vytvoriť novú skupinu a veriteľ môže žiadať iba o preradenie v rámci skupín vytvorených predkladateľom plánu. Skupiny boli vytvorené v súlade so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a predkladateľ nevidel dôvod vytvárať samostatnú skupinu tak, ako to požadoval veriteľ. Vzhľadom na uvedené sa žiadosti veriteľa nevyhovelo. Čo sa týka námietok veriteľov, že plán je v rozpore s § 155a novely Zákona č. 7/2005 Z. z. toto bolo po účinnosti novely v pláne zohľadnené, a teda v tejto časti sa námietke veriteľov nevyhovelo. Čo sa týka pripomienky navrhovateľa do neplnenia prednostných pohľadávok, jednalo sa o 2 splátky poistného po 19 000,- Eur, pričom skôr splatná bola uhradená ešte pred doručením žiadosti a dlžník mešká s aprílovým poistným splatným ku koncu mesiaca máj, čiže je v omeškaní pár dní, úhrada bude vykonaná v najbližšej možnej dobe, všetky úhrady sú predmetom dohody dlžníka a odboru vymáhania navrhovateľa a dlžník plní tieto dohody. Vzhľadom na uvedené sa žiadosti navrhovateľa nevyhovuje. Následne navrhovateľ uviedol, že do zápisnice uplatňuje námietku proti prijatiu reštrukturalizačného plánu, a to z dôvodu zaradenia pohľadávky do skupiny nezabezpečených veriteľov, ako aj miery uspokojenia prihlásenej pohľadávky a trvá aj na zapísaní rozporu s ustanovením § 155a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z., v zmysle ktorého dikcia zákona neumožňuje odpustenie dlhu. Zo Zápisnice z konania schvaľovacej schôdze veriteľov dlžníka, konanej dňa 08. 06. 2015, súd ďalej zistil, že plán bol prijatý schvaľovacou schôdzou celkovo v 7 skupinách, v 2 skupinách - v skupine č. 2 a č. 8 plán prijatý nebol, preto predkladateľ plánu bude žiadať súd o nahradenie súhlasu týchto dvoch skupín veriteľov.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. zo dňa 03. 07. 2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 131/2015, deň vydania 10. 07. 2015, nahradil súhlas skupiny veriteľov čl. 2 - zabezpečený veriteľ Saint - Gobain - Constructions - Products, s.r.o., ďalej skupiny č. 8 - nezabezpečení

veritelia s reštrukturalizačným plánom dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 08. 06. 2015, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 08. 06. 2015 a ktorý tvorí prílohu predmetného uznesenia a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.

Zo Záväznej časti Reštrukturalizačného plánu dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 08. 06. 2015, súd zistil, že v časti II. Uspokojenie a zánik časti pohľadávok veriteľov, bod A.8 bolo uvedené Uspokojenie skupiny veriteľov č. 8 - Ostatní nezabezpečení veritelia tak, že dlžník bude uspokojovať nezabezpečených veriteľov zaradených do skupiny č. 8 - 12% pohľadávky dlžník uspokojí z príjmov z vlastnej činnosti v rovnomerných mesačných splátkach v horizonte 5 rokov (60 mesiacov) až do úplného splatenia pohľadávky veriteľa v uvedenom rozsahu, dlžník začne s plnením reštrukturalizačného plánu kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento plán bude príslušným súdom právoplatne potvrdený, splátky svojich záväzkov bude dlžník poukazovať k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa plnenie poskytuje - úhrada v splátkach pozadu. Dlžník bude poukazovať úhrady splátok veriteľom zaradeným do skupiny č. 8 v súlade s tabuľkou A47, v ktorej pod poradovým číslom veriteľa 133 bol uvedený aj navrhovateľ a uvedená bola spolu prihlásená pohľadávka 59 090,63 Eur, spolu uznané 59 090,63 Eur, uspokojenie v percentách 12%, uspokojenie v eur 7 090,88 Eur, mesačná splátka 1. až 59. v sume 118,- Eur a mesačná splátka č. 60. v sume 128,88 Eur. V časti B Veritelia, ktorým zanikne časť pohľadávok bod IX.8 je uvedená výška odpisu/nevymožiteľný rozsah pohľadávok veriteľov zaradených do skupiny č. 8, keď u navrhovateľa odpis 88% predstavuje sumu 51 999,75 Eur a následne je uvedené, že - Dlžník alebo preberajúca osoba, nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok; na tieto účely pôvodná pohľadávka do výšky 50% nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom veriteľa byť uspokojený v rozsahu zisku alebo iných vlastných zdrojov. Pohľadávka podľa predchádzajúcej vety je do splnenia plánu alebo do neúčinnosti plánu nevymáhateľná. S postupom podľa tohto bodu B vyslovujú veritelia súhlas s prijatím tohto reštrukturalizačného plánu na schvaľovacej schôdzi.

Z Opisnej časti Reštrukturalizačného plánu dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 08. 06. 2015, súd zistil, že časť VIII. Upravovala Všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok v jednotlivých skupinách a miera uspokojenia veriteľov skupiny č. 8 v prípade konkurzu by pravdepodobne bola 6,35 %, keď vzhľadom na charakter majetku dlžníka, ktorý by bol zaradený do konkurznej podstaty nie je vylúčené ani skončenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Ako listinný dôkaz v konaní navrhovateľ predložil aj Informáciu o pohľadávkach proti odporcovi spolu v sume 31 319,70 Eur ku dňu 14. 01. 2016.

Odporca ako listinný dôkaz predložil aj Zoznam zákaziek - realizácie rok 2015; Zoznam zákaziek - realizácia rok 2016; Správy dozorného správcu; Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 21470468/2015 zo dňa 15. 12. 2015.

Podľa § 137 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.

Podľa § 157 ods. 1 písm. c) Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal ( § 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.

Podľa § 155a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, dlžník alebo preberajúca osoba, nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok; na tieto účely pôvodná pohľadávka do výšky 50% nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom veriteľa byť

uspokojený v rozsahu zisku alebo iných vlastných zdrojov. Pohľadávka podľa predchádzajúcej vety je do splnenia plánu alebo do neúčinnosti plánu nevymáhateľná.

V konaní nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27. 10. 2014, zverejneným v Obchodnom vestníku deň vydania 31. 10. 2014, začalo reštrukturalizačné konanie odporcu a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 12. 11. 2014, zverejneným v Obchodnom vestníku deň vydania 19. 11. 2014, súd povolil reštrukturalizáciu odporcu. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 21. 11. 2014 si navrhovateľ prihlásil pohľadávky v celkovej výške 59 090,63 Eur titulom poistného na sociálne poistenie za obdobie január 2014 a júl 2014 až október 2014, pričom pohľadávky navrhovateľa boli v celom rozsahu zistené za dôvodné. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že na účely hlasovania o prijatí plánu bola pohľadávka navrhovateľa zaradená do skupiny veriteľov č. 8 - ostatní nezabezpečený veritelia a okrem toho bola vytvorená pre účely plánu ešte skupina veriteľov č. 1 až 5 - zabezpečení veritelia, skupina veriteľov č. 6 - zamestnanci dlžníka, skupina veriteľov č. 8 - podriadení veritelia a skupina veriteľov č. 9 - akcionári dlžníka. Rovnako v konaní nebolo sporné, že na prvej schôdzi veriteľov konanej dňa 27. 01. 2015 navrhovateľ žiadal o vytvorenie osobitnej skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky, že dňa 03. 06. 2015 bola správcovi doručená žiadosť navrhovateľa ako účastníka plánu zo dňa 01. 06. 2015 o vytvorenie samostatnej skupiny pre plánok nedotknuté pohľadávky a zároveň o zaradenie pohľadávky navrhovateľa do takejto skupiny a že na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 08. 06. 2015 navrhovateľ uplatnil do zápisnice námietku proti prijatiu plánu. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že na schvaľovacej schôdzi dňa 08. 06. 2015 bol reštrukturalizačný plán prijatý celkovo v 7 skupinách, prijatý nebol v skupine veriteľov č. 2 a č. 8, ktorých súhlas bol nahradený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 03. 07. 2015, zverejnením v Obchodnom vestníku 131/2015, deň vydania 10. 07. 2015.

Podaným návrhom sa domáhal určenia neúčinnosti plánu voči nemu s poukazom na § 157 ods. 1 písm. c) Zákona č. 7/2005 Z.z. s odôvodnením, že schválením plánu sa jedná jednoznačne o prevádzkovú pomoc, ktorá je z pohľadu štátnej pomoci výslovne zakázaná a plán je vypracovaný v rozpore s § 155a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z..

Zákon č. 7/2005 Z.z. dáva účastníkovi plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu alebo účastníkovi plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, do 15 od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku právo domáhať sa, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, a to aj vtedy, ak predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal, čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, pričom súd vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.

Súd považoval za preukázané, že návrh na začatie tohto súdneho konania bol podaný v zákonnej lehote 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku, keď bol osobne podaný do podateľne súdu dňa 27. 07. 2015, čo mal súd za preukázané z prezenčnej pečiatky súdu nachádzajúcej sa na č. l. 1 tohto súdneho spisu.

Keďže v danom prípade sa navrhovateľ domáhal určenia neúčinnosti plánu voči nemu s poukazom na § 157 ods. 1 písm. c) Zákona č. 7/2005 Z. z., bol súd pri posudzovaní podaného návrhu viazaný takto navrhovateľom vymedzeným dôvodom pre určenie neúčinnosti plánu voči navrhovateľovi.

Povinnou náležitosťou záväznej časti reštrukturalizačného plánu je aj rozdelenie prihlásených pohľadávok veriteľov do skupín. V závislosti od toho, aké boli do reštrukturalizácie prihlásené pohľadávky, ako aj od toho, akými opatreniami sa má dlžník reštrukturalizovať, v záväznej časti plánu sa vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky, samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky, ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, vytvorí sa v pláne aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka (§ 137 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z.), ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom nedotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky (§ 137 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z.) a ak sú prihlásené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina týchto pohľadávok (§ 137 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z.z.) a keďže aj zákonodarca

pri uvedených skupinách použil formuláciu „sa vytvorí“, ide o skupiny pohľadávok, ktoré plán obsahuje povinne. Okrem toho jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok môže predkladateľ plánu rozdeliť na ďalšie samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do majetkových skupín a primerane takto môže predkladateľ plánu postupovať aj pri majetkových právach akcionárov dlžníka (§ 137 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z.) a keďže pri tejto skupine zákonodarca použil formulácie „môže“, ide o skupinu nepovinnú.

Je preto potrebné prijať záver, že v každom reštrukturalizačnom pláne „sa vytvorí“ aj samostatná skupina pred plánom nedotknuté pohľadávky za predpokladu, že niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté. Nejedná sa teda o „možnosť“ predkladateľa plánu takúto skupinu vytvoriť, ale v prípade, ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, predkladateľ je povinný vytvoriť pre ne samostatnú skupina.

Hoci teda ustanovenie § 137 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z. určuje, že ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky, žiadne ustanovenie Zákona č. 7/2005 Z.z. však neurčuje a nedefinuje, ktoré pohľadávky majú byť zaradené v skupine pre plánom nedotknuté pohľadávky, najmä žiadne ustanovenia Zákona č. 7/2005 Z.z., prípadne iného právneho predpisu, neurčuje, že plánom by nemali byť bez ďalšieho dotknuté pohľadávky účastníka plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci.

Je nesporné, že navrhovateľ ako verejno-právna inštitúcia poverená výkonom sociálneho poistenia sa za splnenia ostatných zákonných podmienok považuje za poskytovateľa štátnej pomoci (§ 1 ods. 1 písm. b) Zákona č. 231/1990 Z.z.). Štátnou pomocou sa pritom rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorá je poskytnutá na podnikanie alebo v súvislosti s ním, a to priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, z rozpočtu poskytovateľa alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi, keď štátna pomoc sa môže poskytnúť iba v súlade so zákonom, a teda v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ale aj právnymi predpismi Európskeho spoločenstva vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc (§ 1 ods. 2 Zákona č. 231/1990 Z.z.). Zákon č. 231/1991 Z.z. upravuje nielen štátnu pomoc, ale aj zákaz poskytovania štátnej pomoci (§ 2 Zákona č 231/1999 Z.z.), ako aj výnimky zo zákazu, keď zákaz poskytovania štátnej pomoci sa nevzťahuje na minimálnu pomoc a na štátnu pomoc poskytnutú v súlade s právnymi predpismi spoločenstva o skupinových výnimkách. (§ 3 Zákona č. 231/1999 Z.z.). Štátna pomoc sa môže poskytnúť aj na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach (§ 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 231/1999 Z.z.), keď ako už bolo uvedené, forma štátnej pomoci môže byť priama alebo nepriama, pričom v ustanovení § 5 ods. 2 Zákona č. 231/1999 Z.z., sú demonštratívne uvedené aj nepriame formy štátnej pomoci, keď za nepriamu formu štátnej pomoci sa považuje aj odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach. Na poskytnutie štátnej pomoci nie je právny nárok a štátna pomoc sa poskytuje na základe zmluvy, s výnimkou štátnej pomoci poskytovanej nepriamou formou (§ 18 ods. 1, 2 Zákona č. 231/1999 Z.z). Štátna pomoc sa pritom môže poskytnúť, len ak je schválená Komisiou, s výnimkou prípadov podľa osobitného predpisu (§ 22 ods. 1 Zákona č. 231/1999 Z.z.).

Ako už bolo konštatované, štátna pomoc sa môže poskytnúť len ak je aj v súlade s právnymi predpisy Európskeho spoločenstva vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc. V súčasnosti je Nariadením o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní európskej únie na pomoc de minimis Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. 12. 2013.

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 opatrenia pomoci sa považujú za opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sú oslobodené od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 Zmluvy v prípade, že spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení,

Podľa článku 3 ods. 2 veta prvá Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013, celková výška pomoci de minimis, ktorú členský štát poskytol jednému podniku, nepresiahne 200 000,-- Eur v priebehu obdobia troch fiškálnych rokov.

Podľa článku 3 ods. 5 Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 stropy stanovené v ods. 2 sa uplatňujú bez ohľadu na formu pomoci de minimis a sledovaný cieľ, ako aj nezávisle od toho, či je pomoc, ktorú

poskytuje členský štát, financovaná plne alebo čiastočne zo zdrojov Únie a obdobie troch fiškálnych rokov sa určí podľa fiškálnych rokov, ktoré daný podnik používa v príslušnom členskom štáte.

Je potom pravda, že v danom prípade prekladateľ plánu v pláne nevytvoril aj samostatnú skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky. Ako však už bolo konštatované Zákon č. 7/2005 Z.z., prípadne ani iný právny predpis, navrhovateľovi nepriznáva priame zákonné právo byť v skupine veriteľov pre plánom nedotknuté pohľadávky. Hoci teda Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vyčlenil od ostatných veriteľov skupinu veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci, a to v ustanovení § 148 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z. ako veriteľov, ktorí sa považujú za nesúhlasiacich s plánom (to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci) a v ustanovení § 157 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ako účastník plánu, ktorý má právo domáhať sa určenia neúčinnosti plánu voči nemu, v žiadnom inom ustanovení Zákona č. 7/2005 Z.z. už nie sú uvádzaní veritelia, resp. účastníci plánu, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci a najmä im Zákon č. 7/2005 Z.z., prípadne iný právny predpis, automaticky nepriznáva postavenie veriteľov pre plánom nedotknuté pohľadávky. Je preto potrebné prisvedčiť aj vyjadreniu predkladateľa plánu, resp. odporcu, že zákon č. 7/2005 Z.z., prípadne iný právny predpis Slovenskej republiky alebo právny predpis Európskeho spoločenstva, nerozlišujú medzi súkromnými veriteľmi a štátom, resp. verejno-právnymi inštitúciami, a z toho vyplývajúceho práva špecifického postavenia odlišného od postavenia iných súkromných veriteľov.

Naviac, v danom prípade ani nešlo o zakázanú štátnu pomoc, keďže štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach (§ 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 231/1999 Z.z.) a súd nezistil ani rozpor so zákonom alebo obchádzanie zákona, keďže štátna pomoc nepriamou formou sa neposkytuje na základe zmluvy (§ 18 ods. 2 Zákona č. 231/1999 Z.z.) a suma pomoci de minimis môže byť do výšky 200 000,-- Eur v priebehu obdobia troch fiškálnych rokov (čl. 3 ods. 2 veta prvá Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013).

Navrhovateľ teda nepreukázal, žeby jeho pohľadávka mala byť zaradená v skupine pre plánom nedotknuté pohľadávky. Potom, keďže išlo o pohľadávku nezabezpečenú, bola pohľadávka navrhovateľa správne zaradená v skupine pre nezabezpečené pohľadávky.

Rovnako navrhovateľ nepreukázal, že nezaradením jeho pohľadávky do požadovanej skupiny získal horšie uspokojenie ako v prípade neprijatia plánu, t.j. riešenia úpadku dlžníka konkurzom. Ako už bolo konštatované, súd pri posudzovaní tejto podmienky zo zákona vychádza z pravdepodobného uspokojenia v konkurze, ktoré je riešené v opisnej časti plánu a z ktorého vyplýva miera uspokojenia navrhovateľa 6,35 %, čo je nižšia miera uspokojenia ako má navrhovateľ prijatím plánu (12 %) a navrhovateľ v konaní inú mieru svojho uspokojenia netvrdil, a teda ani nepreukázal. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na dôvodovú správu k § 155a Zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorej dlžník nemôže profitovať z krátenia pohľadávok svojich veriteľov a musí sa podieľať zo svojho budúceho zisku na ich minimálnom zákonnom uspokojení. Dlžník alebo preberajúca osoba a ich právny nástupcovia nebudú môcť začať medzi spoločníkov (majiteľov) začať rozdeľovať zisk skôr, ako budú nezabezpečený veritelia uspokojený v zákonom stanovenej výške. Pôvodná pohľadávka veriteľa sa síce neobnoví (oproti účinku plánu), avšak plnenie do zákonnej kvóty nebude bezdôvodným obohatením nezabezpečeného veriteľa.

Ustanovenie § 155a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. teda automaticky neznamená, že pohľadávka nezabezpečeného veriteľa musí byť v reštrukturalizácii uspokojená do výšky 50%. Toto zákonné ustanovenie však priznáva právo veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky, že po skončení reštrukturalizácie ich pôvodná pohľadávka do výšky 50% nezaniká a vo zvyšnej časti sa má zato, že je iným majetkovým právom veriteľa byť uspokojený v rozsahu zisku alebo iných vlastných zdrojov.

Súd má potom za to, že predkladateľ plánu zohľadnil ustanovenie § 155a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z., keďže v danom prípade reštrukturalizačný plán dlžníka neznamenal zmenu záväzku odporcu tak, že pohľadávka navrhovateľa v rozsahu 88 %, teda v sume 51 999,75 Eur zaniká, keď hoci časť II Záväznej časti plánu sa nazýva „Uspokojenie a zánik časti pohľadávok veriteľov“ a následne časť II. písm. B sa nazýva „Veritelia, ktorým zanikne časť pohľadávok“, avšak následne je konštatované, že v rozsahu a za podmienok bližšie špecifikovaných v pláne dochádza k odpisu častí pohľadávok veriteľov a v takto odpisovanom rozsahu sa pohľadávky veriteľov stávajú nevymožiteľnými, pričom veritelia schválením plánu po jeho následnom potvrdení príslušným súdom uznávajú svoje pohľadávky voči dlžníkovi v odpisovanom rozsahu za nevymožiteľné. Odpis pohľadávky, resp. označenie (uznanie) pohľadávky za

nevymožiteľnú totiž nie je možné považovať za dohodu o zrušení doterajšieho záväzku a jeho nadradení novým záväzkom s poukazom na § 570 Občianskeho zákonníka, ani o vzdanie sa práva s poukazom na § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade teda nedošlo k dohode, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, teda že doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť len nový záväzok, teda pohľadávku navrhovateľa len v rozsahu jej 12 %, čomu zodpovedá aj následnú zakomponovanie znenia § 155a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. do textu plánu.

Hoci teda predkladateľ plánu nevytvoril skupinu pre plánom nedotknutých pohľadávok, ale keďže navrhovateľ nepreukázal, že jeho pohľadávka by mala byť zaradená v skupine pre plánom nedotknuté pohľadávky a že prijatím plánu sa dostal do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu, teda v akom by bol v konkurze, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, ale keďže odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Banská Bystrica dňa 15. januára 2016