Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/14/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: matka M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, otec E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd zveruje maloletú S., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, počnúc dňom 13.2.2015.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej S. sumou 150 eur mesačne vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, k rukám matky, počnúc dňom 13.2.2015.

III. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.2.2015 žiadala zveriť maloletú S. do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť platiť na výživu maloletej sumou pôvodne vo výške 150 eur mesačne. V priebehu konania matka z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletej, ku ktorým došlo v dôsledku jej nástupu do prípravného ročníka pred nástupom do základnej školy, žiadala výživné od otca určiť sumou 200 eur od októbra 2015.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdením o pracovnom príjme matky, s potvrdením o poberaní rodičovského príspevku matkou, s oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany pracovisko Hlohovec, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Matka sa svojim návrhom domáhala úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej S., ktorá sa narodila z jej vzťahu s otcom maloletej, s ktorým žili v spoločnej domácnosti do roku 2011. Matka spolu s dieťaťom býva v obecnom byte, spoločnú domácnosť nevedie s nikým. Do marca 2015 bola na ďalšej rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, od 11.3.2015 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Od 17.3.2015 pracuje na základe Dohody o pracovnej činnosti uzavretou s Y. B. - Z. K., kde dosahuje pracovný príjem v priemernej výške 50,95 eur mesačne, okrem toho poberá prídavok na dieťa 23.52 eur. Maloletá S. chodí od septembra 2015 do prípravky pred nástupom do 1. ročníka Základnej školy v K., čo viedlo k potrebe nakúpiť jej základné školské potreby, prezuvky, zošity, tašku, veci na telesnú, pričom tieto jednorazové výdavky boli vo výške do 200 eur. Ďalšie výdavky má na obedy v škole 24 eur, na družinu 8 eur, ZRPŠ 20 eur ročne, výdavky na cestovanie do školy v Hlohovci sú asi 25 eur mesačne. S maloletou chodí na očné vyšetrenia pravidelne raz za štvrťrok, s čím sú spojené výdavky na cestovné do Bratislavy do 20

eur, tiež je sledovaná v kardiologickej ambulancii, kam chodia na kontroly každý rok, s čím sú taktiež spojené výdavky na cestovné. Dieťa má oslabenú imunitu, býva často choré, preto má výdavky aj na lieky. Ďalšie výdavky má matka na nájom bytu 117 eur mesačne, preddavok na plyn 44 eur, na elektrinu 32 eur a poplatok za Digi 16 eur mesačne. Otec na výživu dieťaťa prispieva pravidelne sumou 150 eur mesačne od doby ako odišiel zo spoločnej domácnosti, tiež prispel matke na zakúpenie vecí do školy sumou 100 eur, ako aj na veci, ktoré maloletá potrebuje.

Otec dieťaťa s jeho zverením do osobnej starostlivosti matky súhlasil, nesúhlasil však s výškou výživného, pretože podľa jeho názoru je schopný platiť výživné len vo výške 100 eur mesačne. Býva spolu s rodičmi v rodinnom dome v ich vlastníctve, rodičom na chod domácnosti neprispieva. Do roku 2008 bol živnostníkom v odbore stavebníctvo, následne živnostenský list zrušil a zaevidoval sa na úrade práce. Evidovaný ako uchádzač o zamestnanie bol do roku 2009, kedy bol z evidencie vyradený, od tej doby je dobrovoľne nezamestnaným. Otec dieťaťa je vyučený murár, prácu si hľadá, ale buď ide o prácu do ktorej by musel dochádzať, alebo o prácu za minimálnu mzdu, čo sa mu neoplatí. Z toho dôvodu sa nezamestnal a od roku 2008 nemá žiaden príjem. Podporu v nezamestnanosti nepoberal ani počas svojej evidencie, nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi. O zamestnanie sa naposledy zaujímal v roku 2014, keď mu bývalý zamestnávateľ ponúkal prácu za minimálnu mzdu, pričom by musel dochádzať do B.. Výživné na dieťa doposiaľ platil z peňazí, ktoré mu poskytli rodičia, pretože jeho matka pôjde od februára 2016 do dôchodku a nebude mu teda môcť prispievať na výživné, žiadal určiť výživné v sume 100 eur mesačne. Výdavky má na telefón mesačne okolo 25 eur, ďalšie výdavky nemá. Finančne mu pomáhajú nielen rodičia ale aj sestra. Matke dieťaťa prispieva aj nad rámec dohodnutého výživného 150 eur, a to napríklad pred rokom na okuliare, prípadne na zimné oblečenie pre maloletú.

Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné podľa potrieb maloletého dieťaťa, ktoré začalo navštevovať školu a okrem toho má aj zdravotné problémy, kvôli ktorým matke stúpli výdavky na výživu dieťaťa. Otec je od roku 2009 dobrovoľne nezamestnaný, napriek tomu je schopný platiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Taktiež je potrebné prihliadnuť na to, že otec sa stal nezamestnaným dobrovoľne a z vlastnej viny pre nespoluprácu s úradom práce.

Z Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B., oddelenia služieb pre občana pracovisko K. súd zistil, že majú nahlásené voľné pracovné miesto pre vyučeného murára s miestom výkonu práce v Z. s tým, že zamestnávateľ poskytuje aj ubytovanie. Pracovný pomer je na neurčitý čas a predpokladaný plat je od 500 do 1.200 eur.

Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods.1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V predmetnej veci mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a ani spoločne nehospodária, a to od roku 2011, od kedy otec až doposiaľ matke prispieva na výživu dieťaťa sumou 150 eur mesačne. Matka dieťaťa bola do 11.3.2015 na ďalšej rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, od 17.3.2015 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti a dosahuje mesačný príjem 50,95 eur. Ďalší príjem nemá, poberá len prídavky na dieťa 23,52 eur. Výdavky na výživu maloletej S. predstavujú sumu približne 70 eur a pozostávajú z výdavkov na obedy v škole, družinu, ZRPŠ, cestovanie do školy a k lekárovi. Okrem toho má matka výdavky aj na domácnosť, približne vo výške 209 eur okrem stravy a výdavkov na oblečenie. Otec dieťaťa je od roku 2009 dobrovoľne nezamestnaný, kedy bol pre svoju nespoluprácu s úradom práce vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od roku 2008, kedy zrušil svoje živnostenské oprávnenie, nemá žiaden vlastný príjem. Prácu si naposledy hľadal v roku 2014, túto však neprijal, pretože bolo treba do práce dochádzať do Piešťan, a bola za minimálnu mzdu. Výdavky má otec na telefón 25 eur mesačne, na výživné pre dieťa ako aj na jeho výdavky, mu dávajú peniaze rodičia a sestra. O maloletú S. sa stará matka, ktorá riadne zabezpečuje jej výchovu, a pretože ani kolízny opatrovník nezistil nedostatky v starostlivosti o dieťa, súd nevidel dôvod aby menil jej výchovné prostredie, najmä keď aj otec so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Podľa vlastného vyjadrenia otca dieťaťa, ako aj zo zistenia súdu, otec nemá žiaden príjem, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, prácu si naposledy hľadal v roku 2014 a aj túto odmietol. Tento stav, v ktorom sa otec dieťaťa v súčasnej dobe nachádza, si podľa názoru súdu, zapríčinil otec dieťaťa sám, a z vlastnej viny nemá žiaden príjem, čo je podľa jeho vyjadrení dôvodom pre to, aby mu nemohlo byť určené výživné na dieťa v sume 150 eur ako platí doposiaľ. Súd považoval takéto pasívne správanie sa otca pokiaľ ide o jeho snahu zamestnať sa a tak si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na výživné pre dieťa, za dobrovoľné vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Otec je vyučený murár, je zdravý a nemá teda žiadne obmedzenia pre to, aby sa mohol riadne zamestnať. Jeho prístup k hľadaniu si vhodnej práce je však za situácie, keď má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ľahostajný, keď zamestnať sa odmieta len preto, že ide o prácu za minimálnu mzdu, a do práce by musel dochádzať. Pokiaľ ide o minimálnu mzdu, aj takáto mzda je v situácii, keď má povinnosti voči maloletému dieťaťu, lepšia ako to, že po odrieknutí takejto práce nemá žiaden príjem. Tiež odmietanie cestovania za prácou je v dnešnej dobe, kedy za prácou cestuje takmer každý zamestnanec, a to častokrát aj dlhšiu cestu, neopodstatnené. Súd poukazuje na oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, oddelenia služieb pre občana pracovisko K. z ktorého je zrejmé, že pre pozíciu murára majú hlásené voľné pracovné miesto, v ktorom by otec dieťaťa mohol dosiahnuť príjem minimálne vo výške 500 eur (maximálne až 1.200 eur). Nakoľko postoj otca k tomu, aby si vlastnou prácou zabezpečil dostatok prostriedkov pre platenie výživného na svoju dcéru bez toho, aby bol závislý na prostriedkoch ktoré mu dá jeho matka, ktorá sama pracuje a od februára 2016 pôjde do starobného dôchodku, ktorou skutočnosťou otec dôvodil potrebu určiť výživné len vo výške 100 eur, považoval súd za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, určil súd výživné vo výške 150 eur tak, ako otec výživné platil doposiaľ. Vychádzal pri tom z priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve dosiahnutej za rok 2014 vo výške 858 eur, keď bol súd toho názoru, že otcovi nebránia žiadne podstatné okolnosti v tom aby sa zamestnal, napríklad na voľnom pracovnom mieste ktoré je v ponuke úradu práce, kde by mohol dosiahnuť mzdu v priemernej výške 850 eur. Výživné 150 eur na dieťa súd považoval za výživné v dostatočnej výške s poukazom na jeho potreby, zdravotný stav a aj skutočnosť, že v súčasnej dobe dieťa navštevuje prípravný ročník pred nástupom do základnej školy, s čím má matka priemerné výdavky 70 eur mesačne, keď na jednorázový výdavok v súvislosti so začiatkom školského roka otec prispel matkou sumou 100 eur, čo predstavovalo polovicu z vynaloženej sumy. Z toho dôvodu súd nevyhovel návrhu matke na zvýšenie výživného na 200 eur od októbra 2015. Otec si od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti až doposiaľ platil výživné v sume 150 eur mesačne, takže mu zročné výživné nevzniklo.

Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu odo dňa podania návrhu na súde, teda od 13.2.2015, a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s poukazom na to, že konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.