Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-31-2015.pdf
PDF · 82.39 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľky: Q. F.Á., nar. X.XX.XXXX, bytom T. X, T., zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina z 27.11.2014 sp. zn. C.-T.-XXXX/XX-X.,
odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 439,50 Eura na účet jej právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.1.2015 žiadala navrhovateľka, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria z dôvodu, že došlo k naplneniu predpokladov pre zrušenie tohto rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/ a j/ Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že nebola pri podpise úverovej zmluvy poučená o tom, že podpisuje aj rozhodcovskú doložku. Informácie, ktoré jej poskytli sa týkali len výšky úveru, výšky splátok a ničoho iného.
Odporca namietol dodržanie prekluzívnej lehoty pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je samostatne podpísaná ako samostatný právny úkon, oddelená od zmluvy o úvere a nie je súčasťou ani všeobecných obchodných podmienok. Jej podpis nebol podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy a bola možnosť od tejto zmluvy odstúpiť. Taktiež poukázal na skutočnosť, že na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie a v zmysle teraz platnej právnej úpravy exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti novely, pričom táto doba už uplynula a pokiaľ nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie nie je naliehavý právny záujem na takomto rozhodnutí súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením návrhu na začatie konania, zmluvy o revolvingovom úvere, spisu rozhodcovského súdu Victoria ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Podaním z 9.6.2011 navrhovateľka predložila odporcovi návrh na uzavretie zmluvy, kedy požadovala poskytnúť úverový limit vo výške 1 500 Eur. Odporca 22.6.2011 oznámil navrhovateľke, že jej poskytuje úver vo výške 540 Eur, pričom reálne z tohto úveru bolo vyplatených navrhovateľke 407,47 Eura, ktorá
uhradila z tejto sumy sumu 316,94 Eura. Následne na základe návrhu odporcu Stály rozhodcovský súd Victoria v Žiline vydal rozhodcovský rozsudok v ktorom zaviazal navrhovateľku na zaplatenie sumy 1 079,60 Eura, spolu so zmluvnou pokutou a ďalším príslušenstvom pohľadávky. Tento rozsudok bol doručený navrhovateľke 17.12.2014, ktorá následne 26.1.2015 sa obrátila na súd so žalobou o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku. Zároveň žiadala odložiť vykonateľnosť tohto rozsudku, čomu súd vyhovel uznesením z 18.12.2015.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona č. 244/2002 Z. z. účinného od 1.7.2009 do 31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona veta prvá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona účinného od 1.1.2015 ustanovenie tohto zákona sa používa aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Podľa § 41 citovaného zákona účinného od 1.1.2015 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Súd sa ako s predbežnou otázkou vyporiadal s námietkou odporcu ohľadom včasnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd má za to, že žaloba bola podaná v lehote, ktorú stanovuje Zákon o rozhodcovskom konaní, nakoľko podľa prechodných ustanovení zákona účinného od 1.1.2015 je zrejmé, že ustanovenia nového zákona sa používajú aj na konanie začaté pre 1. januárom 2015, pričom v tomto prípade sa jednalo o konanie, ktoré začalo pred 1. januárom 2015, neskončilo však do 31.12.2014, nakoľko podľa vtedy účinného zákona platila lehota na podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v trvaní 30 dní. Táto by bola uplynula 17.1.2015 kedy už bol účinný Zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý uvádza, že túto žalobu bolo možné podať do 60 dní, pričom táto lehota sa vzťahuje aj na konanie navrhovateľky. V danom prípade teda došlo k dodržaniu lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá v tomto prípade je už 60. dňová.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozhodcovská doložka bola samostatne podpísaná medzi účastníkmi konania, pričom bolo spornou skutočnosťou či bola poučená navrhovateľka o špecifikách rozhodcovského konania. V danom prípade však súd toto nepovažoval za relevantné, nakoľko z obsahu spisu vyplynulo, že návrh na poskytnutie revolvingového úveru v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nebol prijatý zo strany odporcu, nakoľko navrhovateľka žiadala o poskytnutie úveru vo výške 1 500 Eur. To, že v údajoch o schválenom úvere je uvedená iná suma teda suma 540 Eur spôsobuje, že nedošlo k uzavretiu zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, ktorý sa v danom prípade skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh, teda oferta, ktorá musí byť prijatá bez výhrad zo strany adresáta. V danom prípade súd výhrady k takémuto návrhu, pričom výška úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, považuje za nový návrh, ktorý však prijatý zo strany
odporcu už nebol. Z tohto dôvodu súd má za to, že pokiaľ došlo k plneniu zo strany odporcu jedná sa o bezdôvodné obohatenie medzi účastníkmi konania, nie však o plnenie zo zmluvy, ktorá nevznikla. Pokiaľ v takomto prípade na túto skutočnosť neprihliadol rozhodcovský súd, ako to vyplýva z jeho rozsudku je nepochybne preukázané, že pri rozhodovaní pred rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa ako to predpokladá § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z poznámky pri citovanom ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že medzi všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa patrí okrem iného aj Občiansky zákonník ako aj Zákon o ochrane spotrebiteľa. Tento zákon ukladá, aby bola zmluva uzavretá písomne a zároveň Občiansky zákonník dáva podmienky pre uzavretie takejto zmluvy, teda bezvýhradne prijatie návrhu, čo v danom prípade nebolo splnené. Pokiaľ rozhodcovský súd na toto neprihliadol trpí jeho rozhodnutie vadou a to tou, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo je dôvod pre zrušenie takéhoto rozhodcovského rozsudku.
Pokiaľ sa týka námietky o nedostatku naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že novelou Exekučného poriadku bolo ustanovené to, že nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské konanie prestáva účastníkov konania zaväzovať podľa názoru súdu nie je preukážkou pre rozhodnutie súdu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Súd má za to, že v zmysle Občianskeho súdneho poriadku je tu daný právny záujem pre navrhovateľa, nakoľko bez takéhoto určenia by bolo jeho právne postavenie neisté. Je zrejmé, že v zmysle dnes platnej právnej úpravy takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť predmetom vydania poverenia, no nepochybne je právne postavenie navrhovateľa istejšie, keď disponuje rozsudkom o zrušení rozhodcovského rozsudku, nakoľko potencionálne je tu hrozba, že po prípadnej zmene právnej úpravy by takýto rozhodcovský rozsudok mohol byť opätovne podkladom pre iné konanie vo vzťahu k navrhovateľovi.
Pokiaľ sa týka otázky posudzovania naliehavého právneho záujmu súd dodáva, že podľa konštantnej judikatúry Českých a Slovenských súdov nie je dôvod skúmať naliehavý právny záujem v tých prípadoch, kedy osobitný predpis dáva možnosť obrátiť sa na súd so žalobou, ako je to v tomto prípade v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. keď súd priznal úspešnej navrhovateľke právo na náhradu trov konania vo výške 439,50 Eura. Tieto boli určené podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za 4 úkony právnej služby po 64,54 Eura za úkony v roku 2015 (1/13 výpočtového základu
- § 11 ods. 1 vyhl.) a 1 úkon právnej služby 66 Eur v roku 2016 (prevzatie veci, 2 písomné vyjadrenia, 2 x účasť na pojednávaní) ako aj 4 x režijný paušál po 8,39 Eura a 1 x 8,58 Eura, čo činí 366,30 Eura a 20 % DPH 73,20 Eura, spolu 439,50 Eura.
Súd nepriznal hotové výdavky advokáta. Podľa čl. 37 ods. 2 Listiny má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi či orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania. Slobodu voľby advokáta, plynúcej z takto vymedzeného základného práva na právnu pomoc, však nemožno vnímať ako úplne neohraničenú. V tomto konaní mala navrhovateľka bydlisko v Prešove. Všetky konania sa konali v Prešove, pričom o miestnej príslušnosti nebolo od samého začiatku konania najmenších pochýb. Voľba advokáta z iného mesta je preto neprimeraná. Keďže nešlo ani o spor nejakým spôsobom mimoriadne náročný či komplikovaný, čo by mohlo takto zvláštne voľbu advokáta stavať do iného svetla. V takom prípade súd musí aplikovať výkladové ustanovenie § 2 O.s.p., podľa ktorého súdy dbajú mimo iného na to, aby právo nebolo zneužívané na úkor fyzických a právnických osôb. Každopádne prostriedky vynaložené na presun advokáta v situácii, kedy len v Prešove pôsobia desiatky advokátov, ktorých mohla osloviť, neboli potrebné k účelnému bráneniu jej práv, ako to má namysli § 142 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.