Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-159-2014.pdf
PDF · 77.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/159/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej veci navrhovateľky Z. G., G. Š. XXX/XX, XXX XX O. - N., občana SR, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO : 47 234 466 proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, o zaplatenie 1.727,75 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podala dňa 03.10.2014 návrh, v ktorom navrhovala, aby súd zaviazal odporcu vydať jej bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo z toho dôvodu, že odporca jej poskytol finančné prostriedky vo výške 250,-Eur. Tým, že zmluva o úvere nemá náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zmluva bezúročná a bez poplatkov, na úver zaplatila sumu 1.977,75 Eur a preto zaplatila o 1.727,75 Eur viac ako mal odporca nárok.
Odporca vznášal námietku miestnej nepríslušnosti, ďalej považoval zmluvu o úvere za obchodno právny vzťah. Uvádzal, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia a ďalej vznášal námietku premlčania a to z toho dôvodu, že nárok sa stal premlčaný v objektívnej premlčacej lehote a to 06.10.2013, pričom navrhovateľ sa obrátil na súd s návrhom až 03.10.2014.
Účastníci sa na pojednávanie nedostavili, navrhovali konať v ich neprítomnosti a preto súd konal, aj keď účastníci zostali nečinní (§ 101 ods. 2 O. s. p.).
Z vykonaného dokazovania a to z listinných dôkazov nie je sporné, že účastníci dňa 29.05.2009 uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 250,-Eur a navrhovateľ sa zaviazal vrátiť odporcovi túto sumu a príslušný poplatok vo výške 242,-Eur, teda celkove zaplatiť čiastku 492,-Eur v 12 mesačných splátkach po 41,-Eur. Z prehľadu o splátkach nie je sporné, že navrhovateľ splatil úver v 3 splátkach, poslednú splátku uhradil dňa 06.10.2010 a celkove na tento úver zaplatil sumu 1.977,75 Eur. V čase uzatvárania zmluvy platil Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytnutím spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitostí uvedené v § 9 ods. 2 uvedeného zákona. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmluvy. Úver poskytnutý odporcom takúto charakteristiku spĺňa a preto má súd za dokázané, že poskytnuté finančné prostriedky nie sú vzťahom obchodno právnym ale občiansko právnym zo spotrebiteľského úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iného úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravuje jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru viazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. i), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z predloženej zmluvy o úvere je dokázané, že táto zmluva uvedené podstatné náležitosti nemá a preto poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 3 Zákona č. 258/2001 Z.z.). Na základe týchto skutočností má potom súd za dokázané, že ak odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 250,- Eur tento mal povinnosť vrátiť len uvedenú sumu. Pretože však navrhovateľ zaplatil sumu 1.977,75 Eur, zaplatil odporcovi o 1.727,75 Eur viac ako bola jeho povinnosť a preto nie je sporné, že odporca prijal sumu bez právneho dôvodu a na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu sa súd zaoberal aj touto otázkou. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Navrhovateľ s právnym zástupcom poukazovali na desaťročnú premlčaciu lehotu, ktorá vyplýva z niektorých rozhodnutí súdov. Tieto rozhodnutia nie sú záväzné pre rozhodovanie Okresného súdu Zvolen. Ak zákonodarca v zmluve o spotrebiteľskom úvere sankcionuje poskytovateľa úveru za nedodržanie podstatných náležitostí zmluvy tým, že sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, prichádza tak poskytovateľ o výrazné finančné prostriedky a preto je nelogické tvrdiť, že neuvádzanie podstatných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.
Podľa § 2 Zákona č. 1/1993 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky platí, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známe každému, koho sa týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Platí to teda aj odporcovi, že v čase, keď uzatváral zmluvu o úvere vedel o uvedenej zákonnej domnienke.
Objektívna lehota na premlčanie začala plynúť od splnenia úveru k čomu došlo 06.10.2010. Každé jednotlivé splátky spôsobujú samostatnú lehotu na začiatok plynutia premlčacej lehoty a teda minimálne od 17.02.2010 až do konečnej splátky 06.10.2010 plynula trojročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Konečná lehota uplynula 06.10.2013. Návrh bol podaný až 03.10.2014, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby.
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákonom ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na vznesenú námietku odporcu týkajúce sa premlčania má súd za dokázané, že nárok je premlčaný, nemožno ho priznať a preto súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.
Odporca mal vo veci úspech, mal by právo aj na náhradu trov konania, tieto trovy konania si neuplatňoval a preto súd rozhodol, že mu trovy konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).