Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-5-2022.pdf
PDF · 83.04 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, so sídlom Vysoké Tatry, Tatranská Lomnica 66, IČO: 54 435 293, zastúpený JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom Košice, Žriedlová 3, IČO: 36 553 961, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, zastúpený Mgr. Marcelom Lesňákom, advokátom so sídlom Poprad, Murgašova 87/6, IČO: 50 654 578, v spore o zaplatenie 655,64 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 655,64 eur od 11.2.2020 do uhradenia sumy 655,64 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo užívaním nehnuteľností vo vlastníctve štátu žalovaným. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. E., obec F. D., G. H., ako parcela registra „E“ s parc. č. XXXX/X o výmere 8887 m2, trvalý trávny porast, a parcela registra „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 139 m2, zastavaná plocha a nádvorie a žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. E., obec Vysoké Tatry, okres H., ako parcela registra „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 57 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavby, súp. č. XXX, budova lesného hospodárstva, označenej ako „dreváreň pri Lesovni V“. Stavbu s pozemkom, zapísané na LV č. XXXX žalovanému odpredal žalobca. Žalovaný pôvodný objekt odstránil a realizoval novostavbu drevenice, ktorá svojím prestrešením neoprávnene zasahuje do priľahlých pozemkov, čím bez právneho dôvodu obmedzuje vlastnícke práva žalobcu. Na výšku nároku si žalobca nechal spracovať geometrický plán a znalecký posudok, ktorým svoj nárok vyčíslil na sumu 655,64 eur.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a poprel nárok žalobcu s tým, že žalobcom označený pozemok nijako neužíval a nijako vlastníka pozemku neobmedzuje ani strešnými presahmi. Navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že strešné presahy existovali aj na pôvodnej stavbe, ktorú nadobudol od žalobcu, ktorý v tom čase nemal výhrady k presahom a kúpna cena neobsahuje žiaden údaj o potrebe nájmu pozemku pod strešnými presahmi.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Z výziev na vydanie bezdôvodného obohatenia a odpovedí žalovaného súd zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok v zmysle zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Vysoké Tatry schváleného uznesením mestského zastupiteľstva Mesta Vysoké Tatry č. 55/2016 vo výške 8,- eur za 1m2 za rok. Výmeru žalobca určil v zmysle geometrického plánu Jána Rajtára č. 16/2020 a nárok vyčíslil na sumu 544,- eur. Žalovaný nárok žalobcu odmietol s tým, že nárok bol vyčíslený ako nájomné pri nájme pre podnikateľské účely, čo však v prípade žalovaného nepripadá do úvahy, nakoľko so stavbou nepodniká a pozemok nijako neužíva. Poukázal na skutočnosť, že v okolí stavby parkujú vozidlá vlastníkov susedných pozemkov, avšak nie vozidlo žalovaného.
5. Zo znaleckého posudku Ing. Radimíra Bičára č. 106/2021 súd zistil, že znalec plochu strešných presahov vypočítal na 37,2 a všeobecnú hodnotu nájmu vyčíslil na 330,- eur ročne.
6. Na pojednávaní dňa 30.9.2022 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, a to napriek tomu, že konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k úhrade žalovanej istiny vo výške 655,64 eur.
7. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
9. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
11. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
12. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri peňažnom plnení aj úrok z omeškania podľa § 517 Obč. zák., výška ktorého je podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z..
13. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
14. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
15. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Obč. zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 Obč. zákonníka konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia
inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť ( § 456 Obč. zákonníka).
16. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: a/ Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme. b/ Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl. Obč. zákonníka), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51 Obč. zákonníka. Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 Obč. zákonníka) alebo z dôvodov formálnych (§ 40 Obč. zákonníka), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38 Obč. zákonníka). c/ Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2 Obč. zákonníka), odstúpením od zmluvy (§ 48 Obč. zákonníka) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740 Obč. zákonníka). d/ Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.
17. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. E., obec F. D., G. H., ako parcela registra „C“ s parc. č. XXX/X o výmere 57 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavby, súp. č. XXX, budova lesného hospodárstva, označenej ako „dreváreň pri Lesovni V“. Stavbu s pozemkom, zapísané na LV č. XXXX žalovanému odpredal žalobca. Súd mal za preukázané, že stavba má strešné presahy po svojom obvode, pričom pozemok pod strešnými presahmi je vo vlastníctve žalobcu. Rovnako mal súd za preukázané, že aj pôvodná stavba mala strešné presahy, pričom bola vo vlastníctve žalobcu, ako aj skutočnosť, že žalovaný žalovanú istinu v sume 655,64 eur žalobcovi uhradil. Napriek uvedenej skutočnosti žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Existenciu strešných presahov teda súd považoval za nesporné, pričom v prospech tohto záveru svedčí aj úhrada stanoveného nájmu zo strany žalovaného. Predmetom sporu tak ostalo uplatnené príslušenstvo vo forme úroku z omeškania. Nárok žalobcu na uplatnené príslušenstvo žalovaný uznal.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalovaného zaviazal povinnosťou úhrady uplatneného príslušenstva vo forme úroku z omeškania v zákonnej výške a vo zvyšku žalobu zamietol, nakoľko právny zástupca žalobcu uznal úhradu istiny, avšak v tomto smere nevykonal žiaden procesný úkon.
19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Vzhľadom na charakter sporu, ako aj skutočnosť, že určitý podiel zodpovednosti za spor nesie každá zo strán, nakoľko sám žalobca žalovanému predal stavbu so strešnými presahmi, pričom žalovaného neupozornil na možnosť žiadania nájmu či potrebu uzavretia nájomnej zmluvy, pričom nemožno spravodlivo určiť podiel žiadnej strany, má súd za to, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa a žiadnej strane náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.