Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cbi-34-2011.pdf
PDF · 103.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cbi/34/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Markovou v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Ivan Mojžiš, so sídlom V. Karadžiča 27, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu CLEVIS, a.s., Karadžičova 35, Bratislava, IČO: 35 685 085, proti odporcovi: C.. F.E. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. B. XX, Bratislava, právne zastúpenému: DRAPPANOVÁ & Partners s.r.o., Moravská 7, Bratislava, IČO: 36 860 484, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 352,01,-EUR na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 19.5.2011 sa navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty domáhal voči odporcovi určenia, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.7.2010 uzavretá medzi CLEVIS, a.s., Karadžičova 35, Bratislava, IČO: 35 685 085 ako postupcom a odporcom ako postupníkom, predmetom ktorej bol odplatný prevod súboru pohľadávok ocenený znaleckým posudkom znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, Ing. Karolom Bielikom, č. 2/2010 zo dňa 20.7.2010 na sumu 10.811 € je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom. Ako dôvod uviedol, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp.zn. 2K/56/2010 zo dňa 10.11.2010 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CLEVIS, a.s., Bratislava a ustanovil navrhovateľa do funkcie správcu. Uznesenie bolo uverejnené v obchodnom vestníku OV 2010/221 zo dňa 18.11.2010. Navrhovateľ pri zisťovaní majetku úpadcu zistil, že dňa 23.7.2010 uzatvoril úpadca ako postupca s odporcom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod súboru pohľadávok úpadcu ocenený znalcom. V zmysle čl. II zmluvy bola účastníkmi dohodnutá odplata za postúpenie vo výške 10.061,40 €, ktorá bola zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy. Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 9.2.2011 aby písomne uznal skutočnosť, že zmluva je odporovateľným právnym úkonom. Zásielka sa vrátila navrhovateľovi ako neprevzatá s poznámkou „adresát neznámy“. Navrhovateľ má za to, že zmluva je právnym úkonom, ktorý ukracuje veriteľov úpadcu na majetkovom práve uspokojiť svoje vymáhateľné pohľadávky z majetku úpadcu. Taktiež ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia, keď predmetom postúpenia sú pohľadávky, ktorých všeobecná hodnota bola oveľa vyššia ako bola dohodnutá kúpna cena. Zmluva je zároveň ukracujúci právny úkon, lebo bola uzavretá s úmyslom úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, pričom úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov musel byť odporcovi známy. Účastníci zmluvy boli obchodnými partnermi, preto existuje predpoklad o tom, že odporcovi musel byť známy úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Zmluvou úpadca zároveň znevýhodnil seba na úkor iných veriteľov. Zmluva bola uzavretá v lehote 1 roka pred začatím konkurzného konania v súlade s § 58 ods. 3 ZKR, počas piatich rokov pred začatím konkurzu v súlade s § 60 ods. 3 ZKR, a odporovacie právo navrhovateľ uplatňuje v zákonnej 6 mesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu v súlade s § 57 ods. 2 ZKR. Zmluvu
možno posudzovať ako právny úkon ukracujúci veriteľov úpadcu s poukazom na § 42a Občianskeho zákonníka.
Odporca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.11.2014 žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ na dokázanie svojho tvrdenia, že úpadca a odporca boli obchodnými partnermi žiadne dôkazy nepredkladá, pričom uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Okrem uvedenej zmluvy žiadnu obchodnú operáciu nezrealizovali. Navrhovateľ neuviedol, ako sa citované ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii o odporovateľnosti právnych úkonov premietajú do napádaného právneho úkonu a nepredkladá žiadne dôkazy. Právny úkon je charakterizovaný spôsobmi, ktoré sa navzájom vylučujú.
Na posledné pojednávanie vytýčené na termín 15.1.2016 sa navrhovateľ nedostavil, termín pojednávania zobral na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní dňa 11.11.2015 a svoju neúčasť neospravedlnil. Súd preto s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovné skutočnosti:
Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 2K/56/2010 zo dňa 10.11.2010, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 221B/2010 dňa 18.11.2010, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka CLEVIS a.s., Kardžičova 35, Bratislava, IČO: 35 685 085 a za správcu súd ustanovil odporcu.
Dňa 23.7.2010 uzatvoril úpadca ako postupca s odporcom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol predaj súboru pohľadávok postupcu ocenených znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, Ing. Karolom Bielikom, č. 2/2010 zo dňa 20.7.2010 na sumu 10.811 €.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že suma za postúpené pohľadávky bola zaplatená úpadcovi.
Zo znaleckého posudku č. 2/2010 vypracovaného znalcom Ing. Karolom Bielikom dňa 2é.7.2010 súd zistil, že predmetom ocenenia boli pohľadávky úpadcu z obchodného styku s I. R., s EUROSTAV - DS a.s., GKCs Mäsoprodukt s.r.o., INVESTAG s.r.o., TRIADA ODPAD s.r.o., Ing. D. L., spolu vo výške ktorá nebola doplatená 90.111,64 € s DPH. Predmetom ocenenia boli aj tzv. iné pohľadávky úpadcu voči spoločnosti GKCs Mäsoprodukt s.r.o., titulom pôžičky spolu vo výške 97.202 € s DPH. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu všetkých pohľadávok s poukazom na vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z.z. a s poukazom na ich vymožiteľnosť na 10.811,10 € bez DPH, t.j. 12.973,32 € s DPH.
Navrhovateľ na pojednávaniach uviedol, že odporca nie je spriaznená osoba s úpadcom a týmto úkonom nedošlo k úpadku úpadcu. K ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu sa vyjadriť nevedel, poukázal na výpovede zmluvných strán. Mal za to, že pri predaji počas konkurzu by pohľadávky boli predané za vyššiu sumu. K obvyklej cene pohľadávok v čase ich postúpenia sa vyjadriť nevedel. K znaleckému posudku uviedol, že nie je zrejmé, prečo pohľadávky označené v znaleckom posudku ako „iné pohľadávky“ boli klasifikované ako pohľadávky III triedy, ako pochybné, sporné, po lehote splatnosti, kde je dlžník platobne neschopný, kde kV = 0,00 - 0,20, pričom podľa vyhlášky by pohľadávky voči subjektom v likvidácii mali mať kV = 0,00 - 1,00. Na to, že spoločnosť GKCs Mäsoprodukt, spol. s r. o. bola v tom čase v likvidácii, upozorňuje aj odôvodnenie posudku spolu s prílohou č. 16.
Právny zástupca odporcu na pojednávaniach uviedol, že ide o znalecký posudok vypracovaný odborníkom v danom odbore a v zmysle zákona. K námietke navrhovateľa, že spoločnosť GKCs Mäsoprodukt, spol. s r. o. bola v likvidácii uviedol, že pri hodnotení pohľadávok sa uplatňuje viacero metód, a po preverení bolo zistené, že táto spoločnosť v čase postúpenia pohľadávok ani k dnešnému dňu nebola v likvidácii, čo bol dôvod prečo znalec neuplatnil namietaný spôsob hodnotenia bonity pohľadávok. V posudku sa konštatuje, že je iba predpoklad, že spoločnosť vstúpi do likvidácie, pričom navrhovateľ nekvantifikoval o koľko by to malo byť vyššie. Samotný návrh na začatie konania nespĺňal náležitosti a neobsahoval zdôvodnenie žiadnej z podstát odporovateľnosti právneho úkonu. Medzi úpadcom a odporcom pre uzavretím zmluvy neexistovali žiadne obchodné vzťahy.
Svedok L. U. - ako bývalý predseda predstavenstva úpadcu, ktorý uzatváral predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok uviedol, že v čase je uzavretia existovalo viacero pohľadávok a spoločnosť úpadcu nevedela čo si s nimi počať, pretože boli ťažko vymáhateľné. Hľadali nejakého pána na
zosumarizovanie a ocenenie pohľadávok za účelom ich predaja. Následne, na základe ocenenie pohľadávok v znaleckom posudku, sa ich snažil úpadca predať. Osobu odporcu (pána M.) videl asi jedenkrát v danom čase, pričom išlo o jemu neznámu osobu, na ktorej meno si spomenul až po nahliadnutí na zmluvu o postúpení pohľadávok. Dostal sa k nej takým spôsobom, že spoločnosť úpadcu hľadala nejakého finančníka alebo právnika, ktorý by mal fantáziu čo následne urobiť s postupovanými pohľadávkami. V čase uzavretia zmluvy mal úpadca aj iných veriteľov, ale napriek tomu, že záväzky boli vysoké, neuvažovali o konkurze, lebo mali snahu spoločnosť oživiť. Potvrdil, že cena za postúpené pohľadávky bola zaplatená a bola použitá na uspokojenie veriteľov úpadcu.
Odporca na pojednávaní dňa 15.1.2016 uviedol, že kontakt na pána U. dostal od svokra, s tým, že pán U. mu povedal o čo ide, predložil mu znalecký posudok, na základe ktorého pohľadávky kúpil. Kúpu pohľadávok mu poradili kolegovia v banke s tým, že sa na tom dá pár eur zarobiť. O pohľadávkach sa dozvedel až v čase, keď mu bol predložený znalecký posudok, nepoznal ich, iba ak tak z počutia. Vedel že ide o stavebné spoločnosti, ale vzhľadom na veľa strán znaleckého posudku to neriešil. Pred uzavretím zmluvy odporca nepoznal pána U. a ani nemal vedomosť o iných veriteľoch úpadcu. Odborné debaty s U. neviedol, skôr to riešil s kolegami v práci
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29.6.2011 (ďalej len „ZKR“): Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa § 57 ods. 2 ZKR: Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Podľa § 57 ods. 3 ZKR: Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
Podľa § 57 ods. 4 ZKR: Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia Podľa § 58 ods. 1 ZKR: Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
Podľa § 58 ods. 2 ZKR: Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 58 ods. 3 ZKR: Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu Podľa § 59 ods. 1 ZKR: Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa § 59 ods. 2 ZKR: Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
Podľa § 59 ods. 3 ZKR: Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 59 ods. 4 ZKR: Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu Podľa § 60 ods. 1 ZKR: Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 ods. 2 ZKR: Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 60 ods. 3 ZKR: Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 3 ods. 1 ZKR: Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.
Podľa § 3 ods. 2 ZKR: Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
Podľa § 3 ods. 3 ZKR: Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
Primárne súd skúmal, či návrh na odporovanie právneho úkonu bol podaný na súde včas. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 19.11.2010 a posledným dňom lehoty na odporovanie právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 2 ZKR bol deň 19.5.2011 (štvrtok riadny pracovný deň). Navrhovateľ doručil súdu faxový návrh dňa 19.5.2011 a tento doplnil ešte dňa 19.5.2011 doručením originálu návrhu a tak je možné konštatovať, že bola dodržaná zákonom stanovená lehoty na podanie žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu.
Jednou zo základných a všeobecných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu je skutočnosť, že namietaný právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov. Navrhovateľ na pojednávaniach nevedel uviesť akým spôsobom a ktorého z veriteľov žalovaný právny úkon ukrátil, predložil iba zoznam veriteľov. Zo zoznamu veriteľov predložených navrhovateľom spolu s ich uplatnenou výškou nie je možné vyvodiť záver, že v konkurznom konaní nie je dostatok peňažných prostriedkov na uspokojenie ktoréhokoľvek veriteľa, resp. že ktorýkoľvek z veriteľov je/bol ukrátený uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. V tomto smere navrhovateľ nenavrhoval vykonať žiadny dôkaz okrem výsluchu odporcu a bývalého predsedu predstavenstva úpadcu. Navrhovateľ nepoprel, resp. nepreukázal, že by finančné prostriedky zaplatené za postúpené pohľadávky, neboli odporcom uhradené, ani že by z nich neboli uspokojení veritelia. Práve naopak svedok L. U. potvrdil, že suma za postúpené pohľadávky bola zaplatená a použitá na uspokojenie veriteľov úpadcu.
Navrhovateľ tvrdil, že Zmluva o postúpení pohľadávok je právnym úkonom, ktorý ukracuje veriteľov úpadcu na majetkovom práve uspokojiť vymáhateľné pohľadávky z majetku úpadcu, lebo zmluva bola uzavretá s úmyslom úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, pričom tento úmysel musel byť odporcovi známy, nakoľko boli s úpadcom obchodní partneri. Súd sa s týmto názorom nestotožnil, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by dlžník v zmysle § 60 ods. 1 ZKR ukrátil svojich veriteľov (nepreukázal schopnosť a možnosť, resp. nemožnosť úpadcu uspokojiť ostatných veriteľov), že by existoval úmysel úpadcu
ukrátiť svojich veriteľov, ani že by bol tento úmysel známy odporcovi. Uvedené nevyplynulo ani z výpovede svedka, ani z výpovede odporcu Navrhovateľ nepreukázal, že by úpadca a odporca boli obchodnými partnermi, pričom sám navrhovateľ na pojednávaní potvrdil, že v prípade odporcu sa nejedná o spriaznenú osobu úpadcu (§ 60 ods. 2 ZKR).
Navrhovateľ mal za to, že Zmluva o postúpení pohľadávok je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, nakoľko postúpené pohľadávky mali všeobecnú hodnotu oveľa vyššiu ako bola dohodnutá kúpna cena. Toto tvrdenie navrhovateľ ničím nepreukázal, napriek opakovanému upozorneniu súdu o spornosti tohto tvrdenia. Navrhovateľ nielen neuviedol aká bola obvyklá hodnota postupovaných pohľadávok, ale na posúdenie obvyklej hodnoty nenavrhol vykonať žiaden dôkaz (napr. kontrolné znalecké dokazovanie). Pohľadávky boli ocenené v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR. Súd tento dôkaz považuje za hodnoverný (pokiaľ sa nepreukáže opak) bez ohľadu na skutočnosť, či bol ustanovený súdom, alebo si ho vybral sám účastník konania. Znalec zapísaný do uvedeného zoznamu je povinný vykonávať svoju činnosť nielen pre súd ale aj pre ostatné fyzické, resp. právnické osoby rovnako, pričom je pri svojej činnosti viazaný zákonom. Navrhovateľ spochybnil výpočet výšky všeobecnej hodnoty pohľadávok označených v znaleckom posudku ako „iné pohľadávky“, nakoľko mal za to, že pri výpočte koeficientu ich vymožiteľnosti mal byť pri spoločnosti ktorá je v likvidácii (GKCs Mäsoprodukt s.r.o.) použitý kV= 0,00 - 1,00 a nie koeficient kV= 0,00 - 0,20 ako pri pohľadávkach III. triedy. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že sa v znaleckom posudku nachádza upozornenie o tom, že spoločnosť GKCs Mäsoprodukt s.r.o. sa nachádza v likvidácii. Na str. 5 znaleckého posudku znalec konštatuje, že dlžník oznámil svoju platobnú neschopnosť a vstup do likvidácie ako je uvedené v Prílohe č. 16. Taktiež z prílohy č. 16 je zrejmé, že dlžník GKCs Mäsoprodukt spol. s r.o. oznámil dňa 25.3.2010 úpadcovi, že spoločnosť pôjde do likvidácie z dôvodu predlženia a nemožnosti splácania úveru poskytnutého bankou, pričom majetok dlžníka je založený v prospech danej banky a prebiehajú dražby jeho majetku. Dlžník ďalej oznámil, že spoločnosť je mimo prevádzky, odstavená od všetkých energií a došlo k viacnásobnému vlámaniu a odcudzeniu majetku (technológie) a poškodeniu hnuteľného majetku, preto nie je schopný uhradiť záväzok úpadcovi. S poukazom na uvedené sa zaradenie „iných pohľadávok“ voči dlžníkovi GKCs Mäsoprodukt spol. s r.o. do kategórie triedy III v zmysle prílohy k Vyhláške č. 492/2004 Z.z. javí ako nanajvýš pravdepodobné, keď na účely vyhlášky sa za klasifikované pohľadávky triedy III považujú pochybné a sporné pohľadávky po lehote splatnosti a pohľadávky po lehote splatnosti, kde je dlžník platobne neschopný. Dôvodnosť zaradenia „iných pohľadávok“ podľa písm. f) prílohy vyhlášky nebola preukázaná, či už obsahom znaleckého posudku, jeho príloh, ako ani dôkazmi navrhovateľa, ktorý nepreukázal, že by sa spoločnosť GKCs Mäsoprodukt spol. s r.o. v čase vypracovania znaleckého posudku nachádzala v likvidácii. Odporca uviedol, že tak nebolo nielen v čase vypracovania znaleckého posudku, ale nie je tak ani dodnes.
Navrhovateľ ako ďalší dôvod odporovateľnosti právneho úkonu uviedol, že ide o zvýhodňujúci právny úkon v zmysle § 59 ZKR, ktorým úpadca znevýhodnil seba na úkor iných veriteľov, keď sa zbavil pohľadávok, z ktorých bolo možné dosiahnuť vyšší výnos ako bola dohodnutá suma odplaty. Súd ako bolo uvedené už vyššie nemal v konaní za preukázané, že by všeobecná hodnota postupovaných pohľadávok bola v čase ich postúpenia s poukazom na ocenenie v znaleckom posudku vyššia a že by týmto právnym úkonom úpadca úmyselne znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Úpadca predajom pohľadávok získal finančnú hotovosť, ktorú použil na uspokojenie iných veriteľov.
S poukazom na uvedené je zrejmé, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, nakoľko jednoznačne a nad všetku pochybnosť nepreukázal, že napádaným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu (§ 57 ods. 4 ZKR), k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR), k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu (v zmysle § 59 ZKR) alebo k ukracujúcemu právnemu úkonu (§ 60 ZKR) tak, ako to má na zreteli zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 352,01 € za 4 úkonu právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 9.9.2015, 11.11.2015 a 15.1.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. a),d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhláška“), pri sadzbe za rok 2015 á 64,53 €, za rok 2016 á 66 € v zmysle § 11 ods. 1 Vyhlášky, 3 x režijný paušál za
rok 2015 vo výške á 8,39 €, 1 x režijný paušál za rok 2016 vo výške 8,58 € v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky, DPH 20% predstavuje 58,67 € v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia žiadal právny zástupca odporcu uhradiť na účet vedený v Z., Bratislava, č.ú. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Súd záverom poukazuje na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR v zmysle ktorého, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. To však nebráni tomu, aby súd o takomto nároku rozhodol a tento uznal, pokiaľ zistí jeho hmotnoprávny základ. Ak má byť v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia z uspokojenia v konkurze niečo vylúčené, musí to najprv existovať, t.j. musí to súd priznať. Dôsledkom tohto zákonného ustanovenia je, že k uspokojeniu takejto pohľadávky (trov konania), či to už formou dobrovoľného uspokojenia (splnenia) alebo formou exekúcie môže dôjsť až po skončení konkurzu.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.