Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/68/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Dopravné nehody s.r.o., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 46 061 436, zast.: advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408 o zaplatenie 273,60 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal podaním zo dňa 13.03.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.04.2012 voči žalovanému vydania rozhodnutia, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 273,60 EUR s úrokom z omeškania a náhrady trov konania a to z dôvodu neuhradenia nákladov na nájom motorového vozidla v rámci poistného plnenia. Žalobca svoj nárok uvedený v žalobe odôvodnil tým, dňa 01.08.2011 došlo k dopravnej nehode na križovatke O. J. v J., v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla značky E. M. X.X P. s R.: G., ktoré patrilo poškodenému I. J..

Prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného mal v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalovaný nahlásenú škodovú udalosť zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 1116903963.

Poškodený ktorý používa motorové vozidla denne na pracovné aj súkromné účely bol nútený dať svoje poškodené motorové vozidlo do opravy a dňa 01.08.2011 uzatvoril Zmluvu o nájme dopravného prostriedku so žalobcom, ktorý poskytoval uvedené služby. Predmetom nájmu bolo motorové vozidlo Y. iXX, R.: XX,- s dojednanou cenou nájmu 66,- EUR bez DPH. Za prenájom motorového vozidla žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 071 na sumu 273,60 EUR s DPH, za prenájom od 01.08.2011 do 04.08.2011, v celkovej dĺžke 3 dni vrátane pristavenia a vyzdvihnutia vozidla v hodnote 30,- EUR. Dňa 04.08.2011 došlo medzi žalobcom a poškodeným k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody vo výške faktúry č. 071. Oprava poškodeného motorového vozidla bola ukončená 17.08.2011, z čoho je preukázané, že prenajaté motorové vozidlo bolo prenajaté v čase opravy poškodeného motorového vozidla. Svoj nárok žalobca uplatnil v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „PZP“) a ustanovenie § 422 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. (ďalej aj ako „OZ“). Žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti dňa

26.09.2011, vydaní oznámenie stanoviska o škodovej udalosti č. 1116903963. V oznámení žalovaný uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu za prenajaté vozidlo, nakoľko náklady náklady spojené s užívaním vozidla považuje žalovaný za nedostatočne preukázané a dôvody za účelové. Neposkytnutím poistného plnenia v deň splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania, nakoľko nárok žalobcu na poistné bol splatný 11.10.2011. S uvedeným postupom žalovaného žalobca nesúhlasil a žiadal, aby mu bola súdom priznaná náhrada škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného. Z dôvodu omeškania sa žalovaných s plnením povinnosti voči žalobcovi, žalobca žiadal priznať nárok na úroky z omeškania a náhradu trov konania.

Súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný v podaní doručenom súdu 11.12.2012 uviedol, že uplatnený nárok titulom skutočnej škody považuje žalovaný za neopodstatnený. Namietal obvyklosť ceny, pričom cenu za prenájom vo výške 79,20 EUR považuje za cenu nezodpovedajúcu priemerným cenám porovnateľných vozidiel, teda ide o neúčelné náklady. Taktiež namietal nepreukázanie nevyhnutnosti zapožičania motorového vozidla, nakoľko zapožičanie predchádzalo dobe opravy motorového vozidla, nakoľko k obhliadke došlo 04.08.2011, a ako z nej vyplýva, v danom čase bolo poškodené motorové vozidlo pojazdné a rozsah poškodení v ňom nevylučoval jeho prevádzku. Teda doba 01.08.-04.08.2011 nie je kategóriou nevyhnutnosti, preto nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady.

K uvedenému sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 21.02.2013 s uvedením, že cena denného prenájmu náhradného vozidla je závislá od ďalších skutočností, akými sú prenájom cez víkendy a sviatky, počet najazdených kilometrov, pristavenie motorového vozidla, dodatočné poistenie… pričom nie sú smerodajné voľne dostupné ceny na internete. Má za to, že žalovaný nemôže rozhodovať, s kým uzavrie poškodený nájomnú zmluvu o prenájme motorového vozidla, len účelnosť vynaloženia nákladov na prenájom s daným subjektom môže namietať. Ohľadne užívania motorového vozidla po dopravnej nehode má za to, že by došlo ku konaniu v rozpore s ustanovením § 6 ods. 2 pís. a) zákona č. 8/2008 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, nakoľko poškodené motorové vozidlo nespĺňalo ustanovené podmienky.

Súd na pojednávaniach 12.10.2015, 7.12.2015, 15.01.2015, na ktorých sa zúčastňoval právny zástupca žalobcu a žalovaný vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného svedka

- poškodeného a listinnými dôkazmi takto:

Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe, ktorú považuje za dôvodnú. Upresnil, že postupovaným bol nárok na nájomné, ktoré v čase postúpenia skutočne existoval a teda týmto je daná aktívna legitimácia žalobca. Tvrdil, že nájomné si účtuje za skutočnú dobu zotrvania poškodeného motorového vozidla v oprave.

Žalovaný namietal nárok žalobcu v celom rozsahu jednak z hľadiska nedostatku aktívnej legitimácie. Má za to, že v čase účtovania nájomného ešte nebola vykonaná obhliadka poškodeného motorového vozidla a vady neboli takého charakteru, že by sa s poškodeným motorovým vozidlom nedalo disponovať. Za primeranú cenu nájmu považuje cenu 22,- EUR/ deň, ako zistil z internetu.

Svedok pán I. J. - prevádzkovateľ poškodeného motorového vozidla, ktorý uviedol, že na miesto dopravnej nehody sa dostavil zástupca žalobcu, ktorý mu ponúkol službu vybavenie poistnej udalosti. Servis na opravu si určil poškodený, pričom žalobca mu zabezpečil na užívanie v deň odovzdania poškodeného motorového vozidla náhradné motorové vozidla X-X uviedol, že toto náhradné motorové vozidlo už bolo pristavené v servise, teda si ho nevybral, nedohodol ani cenu za prenájom, ani ju neplatil. Po 2-3 dňoch vypožičania, presne si nepamätá, náhradné motorové vozidlo vrátil do servisu, lebo ho už nepotreboval a dotankoval pohonné hmoty. Ohľadne dokumentov na prenájom, si nepamätá, že by niečo podpisoval. Po odovzdaní náhradného motorového vozidla, si riešil poistnú udalosť a viac sa so žalobcom nestretol. Po položení otázok svedkovi, uviedol, že si pamätá na podpísanie zákazkového listu a nájomnej zmluvy avšak podpísanie Zmluvy o postúpení pohľadávky si svedok nepamätá. O tomto súd vykonal skúšku porovnania vzoru podpisov svedka, s konštatovaním, že podpis svedka na pojednávaní je podobný podpisu na zákazkovom liste ale odlišný od podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Na otázku, či poškodené motorové vozidlo bolo prevádzkyschopné svedok uviedol, že si ním prišiel do servisu ale bolo potrebné ho dať opraviť, či by s ním mohol jazdiť svedok neriešil. Na otázku, či by

si aj bez žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo, svedok uviedol, že nie, danú situáciu by riešil výpožičkou od kamaráta, alebo by používal MHD. Auto používa na presun k rodičom.

V rámci vykonávania dokazovanie sa súd oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: Zmluva o postúpení pohľadávky, Zmluva o nájme dopravného prostriedku, faktúra č. 071, faktúra FV 1371/2011, Zákazkový list, Vyjadrenie žalovaného k návrhu, Zápis o poškodení vozidla z 12.08.2011, 04.08.2011, cenníky autopožičovní, fotodokumentácia, vyjadrenie žalobcu, záverečná reč žalovaného, informatívny výpis z obchodného registra účastníkov.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že došlo k poistnej udalosti, ktorú zaregistroval žalovaný pod č. 1116903963. Nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný oznámením zo dňa 26.09.2011 skočil šetrenie škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia žalobcovi.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1116903963 (ďalej aj ako „Zmluva“) je zrejmá identifikácia pohľadávky uvedená v čl. I, 1.1. Zmluvy vo výške 273,60 EUR s odkazom na prílohu. Sporným bolo tvrdenie svedka vystupujúceho na strane postupiteľa, že si nepamätá, že by túto zmluvu podpísal.

Zo Zmluvy o nájme dopravného prostriedku je zrejmé, že k prenájmu motorového vozidla došlo od 02.08.2011 do 04.08.2011, k čomu bola vystavená faktúra č. 071 na sumu 273,60 EUR ako cena za nájom motorového vozidla v čase od 01.08.- 04.08.2011 t.j. 3 dni, vrátane pristavenia a vyzdvihnutia náhradného motorového vozidla.

Zo zákazkového listu vyplynul dátum prijatia poškodeného motorového vozidla do servisu dňa 01.08.2011 a následne faktúrou č. FV - 1371/2011 bolo osvedčené, že vykonala sa jeho oprava - zdaniteľné plnenie k 17.08.2011.

Sporným bol nárok na uhradenie nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla z hľadiska nepreukázania účelnosti a nevyhnutnosti jeho vynaloženia ako aj aktívnej legitimácie žalobcu. V uvedenom bolo preukázané, že nešlo o totálnu škodu, ale o opravu poškodeného motorového vozidla. Poškodený si zapožičal náhradné vozidlo Y.G.XX za cenu na jeden deň 66,- EUR/deň bez DPH, čo žalovaný odmietol plniť.

Súd posudzoval predmetný právny spor na základe týchto ustanovení:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 9 „(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené

v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“ Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako "OZ") „Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.“ Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“ Podľa ustanovenia § 420a ods. 1 „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.“ Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.“ Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ Podľa ustanovenia § 524 "(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené." Podľa ustanovenia § 525 ods. 1 "(1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom." Podľa ustanovenia § 663 „Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky." Podľa ustanovenia § 671 ods. 1 "Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania." Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 "Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné."

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 pís. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „PZP“) „(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.“ Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 pís. b/ PZP „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“ Podľa ustanovenia § 15 ods. 1/ PZP „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať“ Podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“ Súd aj v rámci konania ako jednu z podmienok konania skúma okruh účastníkov konania z hľadiska vecnej legitimácie. Z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.“ Z predložených dôkazov súd vyhodnotil postavenie žalobcu ako postavenie postihnuté nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie, teda že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho nároku, tak ako bol

uplatnený v tomto konaní. Dôvodom tohto právneho záveru súdu je skutočnosť, že nebolo súdu preukázané napriek vykonanému dôkazu výsluchom svedka - účastníka tohto právneho úkonu, že by k jeho uzatvoreniu došlo. Svedok v pozícii postupcu nepotvrdil, že uvedený právny úkon učinil, ani na pojednávaní neprejavil vôľu byť viazaný uvedeným právnym úkonom. Keďže právo je možné nadobudnúť len z platného právneho úkonu, nakoľko platí, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, súd má za to, že právny titul postúpenia pohľadávky v prospech žalobcu nesvedčí, pre to žalobca nemôže byť nositeľnom uplatňovaného práva.

Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd dospel ďalej k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Na strane poškodeného došlo k dočasnému užívaniu cudzej veci za odplatu (nájmu) pre účely náhrady nákladov/škody, avšak nebolo preukázané, že išlo o účelne a nevyhnutne vynaložené náklady. Z vykonaného dokazovania bolo pochybné, či vôbec bola vôľa zo strany poškodeného prejavená § 37 OZ, teda či právny úkon bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Ako sankciu za nedodržanie uvedených náležitostí, Občiansky zákonník uvádza neplatnosť takéhoto úkonu. Nesporným bol fakt, že k poistnej udalosti došlo, žalovaný poistnú udalosť registroval. Naplnenie náležitostí nároku tak ako je definovaný v PZP § 4 ods. 2 v spojení s prejavom vôle zakladajúcim uvedený nárok preukázaný nebol a teda súd vyhodnotil uvedený právny stav ako neplatný právny úkon, z ktorého nemohlo byť následne priznané plnenie. Platnosť právneho úkonu bola spochybnená svedeckou výpoveďou svedka, ktorý ako účastník právneho úkonu sám spochybnil vážnosť úkonu ako aj slobodu prejavu. Uviedol, že náhradné motorové vozidla nepotreboval, a nebyť účasti žalobcu pri dopravnej nehode, sám by si náhradné vozidlo nevypožičal, lebo danú situáciu by vyriešil inak. Keďže predmetom plnenia zo strany žalovaného je nárok na náhradu škody - účelne a nevyhnutne vynaložené náklady, náklady v dôsledku opísaného právneho úkonu súd nevyhodnotil s ohľadom na citovaný dôkaz za také, ktoré napĺňajú definíciu § 4 ods. 2 PZP, v kontexte §§ 420, 442 OZ. Súd vo všeobecnosti považuje náklady na zapožičanie náhradného vozidla za skutočnú škodu definovanú v ustanovení § 442 ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. V kontexte uvedeného je odvoditeľné, že na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného. V danom prípade aplikáciou ustanovenia § 4 ods. 2 pís. b) PZP poisťovňa (žalovaný) z titulu poistenia by plnila aj nároky vzniknuté v dôsledku škody na veci, čo pripúšťa záver aplikácie aj pre následné škody, ktoré vzniknú v dôsledku škody na veci samej. Ide o účelne vynaložené náklady, ktoré musí poškodený obvykle vynaložiť v súvislosti s odstránením dôsledkov vzniku škody. Z uvedených zistení vyplýva, že žalovanému prislúcha nárok aj na náklady vynaložené v súvislosti s prenájmom motorového vozidla, avšak za podmienky preukázania ich účelného vynaloženia. Z ustálenej súdnej praxe, z ktorej súd pri rozhodovaní čerpal, uvádza rozsudok NS ČR z 30.11.1990 sp. zn. , R7/1992 „Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie, resp. prenájom osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.“ V danom prípade nebolo preukázané splnenie základného predpokladu na priznanie náhrady skutočnej škody a to preukázanie vzniknutej škody z hľadiska nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov na strane žalobcu. Keďže súd má za to, že nie je dôvodné a spravodlivé priznať uplatnený nárok žalobcovi, nakoľko nedošlo k preukázaniu vzniku škody ako účelných a nevyhnutných nákladov

- nebolo preukázané zmenšenie majetkového stavu žalobcu resp. poškodeného, z hľadiska účelnosti a nevyhnutnosti vynaložených nákladov. Po zohľadnení skutkového vzťahu vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o účelne vynaložených nákladoch s povinnosťou ich nahradenia zo strany žalovaného. Na základe uvedeného nárok žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný a nepreukázaný v uplatnenej výške a preto žalobu zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal vo veci plný úspech, avšak trovy konania si neuplatnil v priebehu konania ani zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu náklady trov konania vznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol neprávne obsadený; to neplatí ak senát rozhodol namiesto samosudcu, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa toto rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.