Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_56C-688-2015.pdf
PDF · 93.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-56C/688/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34127798, Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany proti žalovanej: A. M., nar. XX.X.XXXX, P. 5, XXX XX K. o zaplatenie 642,07 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 07.07.2015 domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 642,07.-eur a náhrady trov konania a to z dôvodu, že žalovaná neuhradila zmluvne dohodnuté splátky zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa 13.06.2013 ktorú uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s.. Žalobca navrhol, aby súd vo veci rozhodol v rámci skráteného konania t. j. vydaním platobného rozkazu. Súd tomuto návrhu vyhovel, vydal platobný rozkaz pod sp. zn.56C/688/2015-27 dňa 22.07.2015. Dňa 21.09.2015 pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanej do vlastných rúk ( § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p. ) ho uznesením zrušil. Žalovaná na žalobcom označenej adrese, ktorá bola potvrdená aj v Registri obyvateľov SR, súdne zásielky nepreberala, k žalobnému návrhu sa v priebehu konania ani nevyjadrila, súd preto konal v súlade s ust. §101 odst. 2 O.s.p. bez jej účasti za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.
Podľa §115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 642,07 eur s príslušenstvom.
Podľa §200ea ods. 1 OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. V predmetnej veci napriek uvedenému súd nariadil termín pojednávania nakoľko žalobcom uplatnený návrh je spotrebiteľským právnym vzťahom.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa 13.06.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami k predmetnej zmluve, listinou odstúpenie od zmluvy, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou na zaplatenie pohľadávky a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca WM Consulting & Communication, s.r.o., ( ďalej iba postupník) nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 25.09.2014 uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. (ďalej iba postupca) pohľadávku voči žalovanej. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že
Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila dňa 13.06.2013 so žalovanou Zmluvu o kontokorentnom úvere vo výške úverového rámca 19.000.-Sk (630,68.-eur) s premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 10,85% s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 12.06.2014. V súlade s čl. III. Bod 1/ Zmluvy o kontokorentnom úvere sa doba trvania zmluvy predlžovala o 1 roka nakoľko žalovaná neoznámila žalobcovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predlženej), že nemá záujem o predlženie doby trvania zmluvy.
Písomnosťou zo dňa 08.07.2011 Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanej, že s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia odstupuje od predmetnej zmluvy, pričom od tohto dňa jej už neposkytuje povolené prečerpanie a peňažný ústav vyhlasuje aj týmto dňom mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie pohľadávky v lehote 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.
Dňa 24.03.2015 právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky pričom ju aj poučil o možnosti súdneho konania v prípade jej nečinnosti. Žalovaná ani na túto výzvu nereagovala a to ani čiastočnou úhradou pohľadávky, preto podal žalobca návrh na súd a žiada aby zaviazal žalovanú na úhradu pohľadávka a na náhradu trov konania.
Súd pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na vykonané listinné dôkazy predložené žalobcom.
V konaní súd vykonal všetky dôkazy navrhované navrhovateľom pričom postupoval podľa zásad uvedených v ustanovení § 120 ods. 1,3,4 O.s.p.
Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:
Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanou, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. ,,absolútny obchod“, v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z. z., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa bez ohľadu či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho resp. iného zákona. V súlade s novými zásadnými zmenami v legislatíve ( zák. č. 102/2014) súd ex offo prihliada na premlčanie.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ust. § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zmien orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila dňa 13.06.2013 so žalovanou Zmluvu o kontokorentnom úvere vo výške úverového rámca 19.000.-Sk (630,68 eur) s premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 10,85% s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 12.06.2014. V súlade s čl. III. Bod 1/ Zmluvy o kontokorentnom úvere sa doba trvania zmluvy predlžovala o 1 roka nakoľko žalovaná neoznámila žalobcovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predlženej), že nemá záujem o predlženie
doby trvania zmluvy. Písomnosťou zo dňa 08.07.2011 Slovenskou sporiteľňou a.s. oznámila žalovanej, že s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia odstupuje od predmetnej zmluvy, pričom od tohto dňa jej už neposkytuje povolené prečerpanie a peňažný ústav vyhlasuje aj týmto dňom mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie pohľadávky v lehote 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.
Súd po preskúmaní listinných dôkazov predložených žalobcom a s poukazom na vyššie citovanú právnu úpravu dospel k záveru, že žalobca svoj nárok neuplatnil včas. Ak by lehota na uplatnenie nároku žalobcovi plynula od konečnej splatnosti úveru t.j. od 12.06.2004 resp. od plynutia lehoty 7 dní určených na zaplatenie pohľadávky v písomnosti- Odstúpenie od zmluvy zo dňa 08.07.2011, vzhľadom na podanie žaloby na súd dňom 07.07.2015 lehota žalobcovi uplynula v obidvoch prípadoch. Súd sa už v ďalšom nezaoberal inými dôvodmi pre ktoré nárok žalobcu zamietol a to aj s ohľadom na ustálenú judikatúru NS SR v problematike spotrebiteľských úverov. Preto žalobu žalobcu zamietol v plnom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 a v súlade s ust. § 151 ods. 2 O.s.p.. V súlade s ust § 142 ods.1 o.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Na základe uvedeného potom súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na rozhodnutie vo veci keď žalobca nemal v konaní úspech. Žalovanej vzhľadom na jej nečinnosť v konaní trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave v písomnom vyhotovení dvojmo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 10. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 11. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 12. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 13. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 14. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 15. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 16. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
17. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).