Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Er/802/2010

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava 27, IČO: 00 653 501 proti povinnému: V. A., N.. XX.X.XXXX, A. X.. Š.N. XXXX/ XX, XXX XX K. X, občan SR pre vymoženie sumy 1.160,96 eur s prísl. a trovy exekúcie takto

rozhodol:

I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Anettou Demešovou (pôvodne JUDR. Milanom Strieškom) pod sp. zn. EX 4025/10 sa z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 63,80 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Oprávnený spísal 10.8.2010 na exekútorskom úrade vo výroku označeného pôvodného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.160,96 eur s príslušenstvom priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn.: z 25.10.2005.

11.11.2010 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.

Poverený súdny exekútor doručil súdu 14.6.2013 návrh oprávneného, ktorým tento žiadal zastaviť predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie vo výške 75,- eur.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že návrh oprávneného na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. Šetrením nebol zistený žiadny majetok povinného, a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených

ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

V prejednávanej veci súd aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp. zn.: , podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 75,- eur.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "vyhlášky") ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Exekučný súd zastáva názor, že z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených jednotlivých úkonov. Predmetné ustanovenie určuje paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekúcie, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky a pokiaľ súčet paušálnych súm za jednotlivé úkony nedosahuje sumu 33,19 eur, má súd priznať aspoň minimálnu výšku odmeny, a to 33,19 eur.

Za účelné úkony odmeňované paušálnom odmenou považuje súd 8 úkonov exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie bydliska /sídla/ povinného, 2 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, ďalšie zisťovanie majetku povinného, preto súd priznal paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 eur (t. j. 3,32 eur á 8). Pri paušálnych úkonoch si exekútor účtoval odmenu za 3 doručenia príkazu na začatie exekúcie a 2 doručenia exekučného príkazu, teda 5 úkonov exekučnej činnosti. Znenie ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky hovorí o doručení príkazu na začatie exekúcie v jednotnom čísle, z čoho sa dá usudzovať, že súdnemu exekútorovi za každé doručenie týchto písomností

paušálna odmena nepatrí. Rovnako platí i pre doručenie exekučného príkazu. Preto súd priznal odmenu len za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie a za jedno doručenie exekučného príkazu.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov súvisiacich so založením exekučného spisu (spisový obal, kancelársky papier, obálky) - archivácia predstavujúcich výdavky vo výške 6,- eur.. Náhrada za takto vynaložené náklady je krytá odmenou exekútora, opačný výklad by totiž ani neumožňoval spravodlivo takéto trovy priznať, keďže by nebolo možné, resp. len s veľkými ťažkosťami, preukázať účelnosť týchto trov exekúcie (t.j. účelné množstvo kancelárskeho materiálu; cenu, za akú bol obstaraný a pod.). Navyše z exekučného spisu nie je zrejmé, o aké náklady sa jedná a nie je žiadnym spôsobom preukázané ich vynaloženie, dodatočné zisťovanie by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

V tejto súvislosti je žiaduce uviesť, že povinnosť exekútora viesť exekútorský archív vyplýva priamo zo zákona, a to z ustanovenia § 210 Exekučného poriadku a nie je možnú ju zamieňať so službou exekútora, ktorú poskytuje v zmysle ustanovenia § 193 písm. b/ Exekučného poriadku, za ktorú je oprávnený účtovať si odmenu podľa ustanovenia § 19 vyhlášky.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce v odmene súdneho exekútora vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov vo výške 19,98 eur (poštovné a telefónne náklady) a 20 % DPH vo výške 10,63 eur, teda trovy exekúcie v celkovej výške 63,80 eur. Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že súdny exekútor dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené výdavky len vo výške 63,80 eur. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.