Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/304/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok a t.č. plnoletú: O. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená na obdobie maloletosti kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok a po nabodnutí plnoletosti splnomocneným zástupcom: Mgr. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX, K., deti rodičov: matka - V. K., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX, K., zastúpená splnomocneným zástupcom: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX, K. a otec W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, A. I. - K. D., zastúpený: JUDr. Ernest Csonga, advokát, so sídlom Jesenského 5026/13a, Dunajská Streda, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 19.07.2021, č.k. -149, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú O. J., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 150 euro mesačne na sumu 250 euro mesačne, počnúc dňom 14.10.2020 do 04.04.2021 v sume 564,82 euro, ktorú sumu je otec povinný splácať v 50 euro mesačných splátkach k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok I.), zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú R. K., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 120 euro mesačne na sumu 230 euro mesačne, počnúc dňom 14.10.2020, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred (výrok II.), zročné výživné na maloletú R. K., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 14.10.2020 do 31.07.2021 v sume 1 050, 32 eur otcovi povolil splácať v 50 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.08.2021 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok III.), konanie v časti zvýšenia výživného na plnoletú O. J., nar. XX.XX.XXXX zastavil (výrok IV.), rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. - 158, zo dňa 15.04.2013, v časti výšky výživného na maloleté deti (výrok V.) a vo výroku VI. deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , 4,5, ,, ,,,, , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „“), (ďalej „“) konštatujúc, že v danom konaní návrhom doručeným súdu dňa 14.10.2020 matka žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú R. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne a na (v čase podania návrhu) maloletú O. zo sumy 150 eur na sumu 250 eur mesačne do rúk matky, vždy vopred do 15-teho dňa v mesiaci s účinnosťou odo dňa podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že Okresný súd Bratislava II, rozsudkom zo dňa 15.04.2013, č.k. -158, zveril obe deti do

osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu O. sumou 150 eur mesačne a na výživu maloletej R. sumou 120 eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci k rukám matky, stanovená suma výživného vychádzala z vtedajších príjmových a majetkových možností rodičov a z potrieb maloletých. Matka v návrhu udávala, že R. v súčasnosti navštevuje základnú školu na C. ul. v K., jej náklady na stravu, ošatenie, drogériu, školu a mimoškolské aktivity predstavujú mesačne priemerne 295 eur, O. navštevuje Gymnázium X. H., na ul. X. H. XX, D. a jej náklady na stravu, ošatenie, drogériu, lieky, školu a mimoškolské aktivity predstavujú mesačne v priemere 360 eur. Matka v návrhu uviedla, že momentálne nemá žiadny finančný príjem, je nezamestnaná na materskej, ktorú poberá mesačne vo výške 370 eur na syna K. K., otec detí si za predchádzajúce obdobia nikdy neplnil vyživovaciu povinnosť riadne a včas a platil takmer vždy iné sumy a v rôznych iných termínoch, v minulosti boli voči nemu vedené dve exekučné konania, dňa 04.09.2020 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie voči otcovi detí pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Otec nejaví o deti žiadny záujem, nestretáva sa s nimi, nemá s nimi vytvorený žiadny citový vzťah a nikdy neprispel nad rámec vyživovacej povinnosti žiadnu sumu na mimoriadne výdavky, ani nikdy nezakúpil deťom žiadne darčeky. Matka v návrhu poukazovala na zásadnú zmenu pomerov na strane maloletých detí a aj na strane otca od posledného rozhodnutia, ktorými odôvodňovala podanie návrhu.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že vzhľadom na to, že výživné na maloletú Natáliu nebolo súdom upravované 8 rokov a vzhľadom na vek maloletej a predložené vyčíslené náklady na maloletú, v tomto prípade existujú oprávnené dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Matka v návrhu vyčíslila mesačné náklady na maloletú R. na sumu 295 eur + náklady na bývanie a jednorazové poplatky, ktoré náklady vyhodnotil ako primerané, zohľadňujúc stanovisko kolízneho opatrovníka o tom, že zvýšenie výživného je v najlepšom záujme maloletej, nakoľko nebolo upravované 8 rokov a náklady na maloletú sa za tento čas zvýšili. Z návrhu matky mal za zrejmé, že navrhovala zvýšenie výživného na maloletú R. na sumu 250 eur, avšak vzhľadom na výšku príjmu otca, vek maloletej R. a predložené výdavky na maloletú R., súd návrhu matky v časti výživného na maloletú R. vyhovel len čiastočne a rozhodol o zvýšení výživného na maloletú z doterajšej sumy 120 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne. Maloletej R. zároveň priznal zročné výživné od 14.10.2020 do 31.07.2021 v sume 1 050,32 eur, ktoré zaviazal otca splácať v 50 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.08.2021 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Zročné výživné vypočítal tak, že v období od 14.10.2021 - 31.10.2020 vzniklo zročné výživné v sume 60,32 eur (110/31 x 17 dní), v období od 01.11.2020 - 31.12.2020 vzniklo zročné výživné za plné 2 mesiace v sume 220 eur (2 mesiace x 110 eur = 220 eur) a v období od 01.01.2021

- 31.07.2021 vzniklo zročné výživné za plných 7 mesiacov v sume 770 eur (7 mesiacov x 110 eur = 770 eur).

4. Vo vzťahu k t.č. plnoletej O. konštatoval, že výživné k nej nebolo súdom upravované 8 rokov a vzhľadom na vek t.č. plnoletej a predložené vyčíslené náklady, v tomto prípade existujú oprávnené dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Matka v návrhu vyčíslila mesačné náklady na t.č. plnoletú O. na sumu 348 eur + náklady na bývanie a jednorazové poplatky, ktoré vyhodnotil ako primerané, aj so zohľadnením stanoviska kolízneho opatrovníka, ktorý sa vyjadril, že zvýšenie výživného je v najlepšom záujme t.č. plnoletej O. a navrhol zvýšenie výživného na t.č. plnoletú na sumu 200 eur do času jej plnoletosti. Z návrhu matky mal za zrejmé, že navrhovala zvýšenie výživného na t.č. plnoletú O. na sumu 250 eur mesačne a najmä vzhľadom na vek t.č. plnoletej O. potom vyhovel návrhu matky v celom rozsahu a rozhodol o zvýšení výživného z doterajšej sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne do času jej plnoletosti. O zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči t.č. plnoletej O. rozhodol za obdobie od 14.10.2020 do dňa nadobudnutia jej plnoletosti, t.j. do 04.04.2021 v sume 564,82 eur, ktorú sumu zaviazal otca splácať v 50 euro mesačných splátkach k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Zročné výživné vypočítal tak, že v období od 14.10.2021 - 31.10.2020 vzniklo zročné výživné v sume 54,83 eur (100/31 x 17 dní), v období od 01.11.2020 - 31.12.2020 vzniklo zročné výživné za plné 2 mesiace v sume 200 eur (2 mesiace x 100 eur = 200 eur), v období od 01.01.2021 - 31.03.2021 vzniklo zročné výživné za plné 3 mesiace v sume 300 eur (3 mesiace x 100 eur = 300 eur) a v období od 01.04.2021 - 04.04.2021 vzniklo zročné výživné v sume 9,99 eur (100/30 x 3 dni = 9,99 eur).

5. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zvýšenie výživného je v najlepšom záujme maloletej R. a t.č. plnoletej O., nakoľko z matkou predložených listinných dôkazov je zrejmé, že výdavky na maloletú R. a t.č. plnoletú O. od poslednej úpravy výživného stúpli, pričom otec sa

na výchove detí nijako nepodieľa, nestretáva sa s nimi, nejaví o ne záujem, stanovené výživné platí nepravidelne a nad rámec stanoveného výživného neprispieva, t.j. všetku osobnú starostlivosť o deti vykonáva v celom rozsahu matka. Otec maloletých detí sa pojednávaniach nezúčastňoval, zaslal súdu jedno vyjadrenie, v ktorom uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí, nakoľko má za to, že na strane detí od poslednej úpravy nedošlo k tak podstatnej zmene pomerov, ktorá by zakladala a odôvodňovala nárok na zvýšenie výživného v navrhovanej výške a odvolával sa na svoj zdravotný hendikep, nízky mesačný príjem, zlú životnú situáciu a svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd pri rozhodovaní zohľadnil najmä to, že náklady na maloletú R. a t.č. plnoletú O. sa vzhľadom na 8 ročné obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy výživného, medzičasom zvýšili a doposiaľ určené výživné v sume 120 eur na maloletú R. a v sume 150 eur na t.č. plnoletú O., nie je vzhľadom na ich vek primerané, pričom ani toto výživné otec neuhrádza v plnej výške a ani pravidelne, čoho dôkazom sú exekučné konania pre neplatenie výživného vedené proti otcovi a trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Zdôraznil, že otec ako povinný rodič si musí uvedomiť, že nemôže celú osobnú aj finančnú starostlivosť presúvať na matku, nakoľko sa na ich výchove žiadnym spôsobom nepodieľa. Dôvody uvádzané otcom, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k návrhu, nie sú podľa názoru súdu dostatočne relevantné na to, aby jeho návrhu vyhovel a matkin návrh na zvýšenie výživného zamietol. Pri rozhodovaní uplatnil princíp potencionality príjmov, t.j. nebral do úvahy len aktuálny skutočný príjem otca, ale aj jeho potencionálny príjem, t.j. príjem, ktorý mohol otec dosiahnuť, najmä vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu a prax konštatujúc, že otec aktuálne žije a pracuje v Rakúsku, pričom sa odvoláva na to, že nedosahuje dostatočne vysoký zárobok na to, aby mohol platiť navrhované zvýšené výživné a odvolával sa na svoj zdravotný hendikep, kvôli ktorému nie je schopný dosiahnuť vyšší príjem, čo však nie je možné vykladať na ťarchu maloletej R. a t.č. plnoletej O.. Súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že otec nie je invalidizovaný, tento má viaceré možnosti, ako sa uplatniť na trhu práce a nič mu nebráni v tom, aby si našiel lepšie platenú prácu a aby výživné na obe deti platil v stanovenej výške. Právny zástupca otca na pojednávaní konanom dňa 19.07.2021 predložil výpoveď, ktorú otec dostal od zamestnávateľa a odvolával sa tým na aktuálnu nezamestnanosť otca, avšak túto výpoveď predložil bez úradného prekladu, v nemeckom jazyku a neuviedol dôvody výpovede, ani okolnosti jej vydania, tieto neuviedol ku dňu termínu ani samotný otec, na základe čoho na túto skutočnosť súd pri rozhodovaní neprihliadal. Podľa názoru súdu prvej inštancie stanovené zvýšené výživné stále nie je dostatočným vykompenzovaním výhradnej osobnej starostlivosti matky, keď otec sa naviac vyhýba svojim povinnostiam, o svoje deti nejaví žiaden záujem, neplní si voči nim vyživovaciu povinnosť v plnej výške a pravidelne, pričom celá osobná starostlivosť o ne je na matke. S poukazom na vyššie uvedené, s použitím citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach nemal súd prvej inštancie za preukázané, že na strane otca nastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného.

6. Nakoľko O. J. nadobudla dňa XX.XX.XXXX (správne má byť XX.XX.XXXX) plnoletosť a pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, súd prvej inštancie s poukazom na C.m.p., , (ďalej „“) rozhodol o zvýšení výživného len do času jej plnoletosti a vo zvyšnej časti zvýšenia výživného konanie zastavil. T.č. plnoletej O. napokon prízvukoval, že ako plnoletá má možnosť sama si podať návrh na súd vo veciach výživného v zmysle príslušných ustanovení a .

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na zvýšenie výživného na deti zo dňa 14.10.2020 v celom rozsahu zamietol. Mal za to, že súd pri zisťovaní skutkového stavu nebral do úvahy otcom tvrdené a preukázané skutočnosti, ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, nenáležite posúdil princíp potencionality príjmov a neprihliadol na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca. V danej veci nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že na strane matky došlo k podstatnej zmene okolností odôvodňujúcich zvýšenie výživného bez toho, aby sa preukázali aj ostatné zákonom predpokladané zmeny okolností na strane oboch rodičov. Poukázal na to, že v dôsledku úrazu bol od júla 2017 necelý rok práceneschopný, žili iba z príjmu manželky, nakoľko sa hybnosť v pravej ruke nepodarilo dostatočne obnoviť, následne si bez úspechu hľadal prácu adekvátnu svojim schopnostiam, s manželkou sa dostávali do dlhov a výživné nemal z čoho platiť, výživné uhrádzal vždy ako náhle získal nejaký prospech. V máji 2018 začal pracovať vo Viedni na pozícii asistenta zubného lekára a jeho čistá mzda je aktuálne vo výške 1 112,75 eur, z dôvodu zdravotného hendikepu by nevedel vykonávať manuálnu prácu, ktorá je vo Viedni lepšie platená. Určené výživné v tomto rozhodnutí bude naďalej prehlbovať jeho existenčné problémy (s manželkou naviac v januári 2022 očakávajú narodenie druhého dieťaťa). V danej veci podľa názoru otca súd

zjednodušene akceptoval všetky tvrdenia matky bez ich náležitého objasnenia a preukázania, najmä vo vzťahu k zvýšeným nákladom detí, nesprávne a bez splnenia stanovených podmienok uplatnil princíp potencionality, dostatočne sa nevysporiadal so skutočnosťou, že takýmto neprimeraným navýšením už aj tak nie nízkeho výživného sa odvolateľ dostáva do finančnej núdze a výška určeného výživného nezohľadňuje existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti otca a ani súdnou praxou ustálený 30% podiel výživného na čistom príjme povinnej osoby.

8. Matka vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť konštatujúc účelovosť tvrdení otca, ktorý sa prakticky od narodenia detí ničím nepodieľal na ich výchove, stanovené výživné nikdy neplatil riadne a včas. Otec síce niekoľko rokov tvrdí, že je invalid, avšak sú to iba jeho tvrdenia, vždy si žil nad pomery voči svojim príjmom a skutočný príjem zatajuje. Pokiaľ poukazuje na ďalšiu vyživovaciu povinnosť, opomína že jeho manželka pracuje a spolupodieľa sa na vyživovaní syna .

9. Plnoletá O. J. vo vyjadrení sa k odvolaniu uviedla, že otec sa na jej výchove nikdy nepodieľal, nikdy jej nedal žiaden darček, nejavil o ňu záujem, nezaujímal sa aké má záujmy a akú navštevuje školu. Vždy zarábal nad pomery a prezentoval sa že nič nemá.

10. Otec v následnom písomnom vyjadrení sa opísal chronológiu vývoja svojho vzťahu s oboma dcérami, ktorý bo ešte v roku 2012 vrúcny, následne matka začala obmedzovať ich kontakt, vrátane telefonického a postupne sa jej podarilo úplne obmedziť jeho styk s dcérami, čím obmedzila jeho rodičovské práva a povinnosti a deťom uprela právo na zachovanie si vzťahu k obom rodičom. K obdobiam, počas ktorých otec riadne neuhrádzal výživné, otec zopakoval okolnosti týkajúce sa jeho vážneho úrazu z roku 2017 a konštatoval, že nikdy netvrdil, že je invalid, iba uvádzal, že má istý hendikep, kvôli ktorému sa mu ťažšie hľadá fyzicky náročná práca.

11. Matka v písomnom vyjadrení sa z 14.09.2021 uviedla genézu života s otcom, spôsob správania sa otca počas období ich partnerského vzťahu. Konštatovala, že staršej dcére sa začal účelovo ývať až v čase, kedy zistil, že je trestne stíhaný za neplnenie vyživovacej povinnosti a že bolo začaté konanie o zvýšenie výživného.

12. Otec vo vyjadrení sa z 11.03.2022 oznámil, že aktuálne deťom nedlží na výživnom. Obchodná spoločnosť, ktorú vlastní, nedisponuje žiadnym hnuteľným ani nehnuteľným majetkom a vykazuje stratu. Naopak, obchodná spoločnosť matky vlastní hnuteľný aj nehnuteľný majetok a matka vlastní aj veľkú chatu v kat. území Modra (v ktorej býva) a ktorá je bez tiarch. Otec uviedol, že dňa 20.12.2021 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére I., nar. XX.XX.XXXX.

13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej (keďže v čase začatia konania boli obe deti maloleté) nie je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími dôvodmi (, C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa C.m.p., a dospel k nasledujúcim záverom.

14. Predmetné konanie bolo začaté po návrhu matky doručenom súdu prvej inštancie dňa 14.10.2020, v ktorom sa matka domáhala zvýšiť vyživovaciu povinnosť na (v tom čase) maloleté deti O. J., nar. 04.04.2003 zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne a R. D., nar. XX.XX.XXXX (rozhodnutím OÚ Pezinok zo dňa 21.10.2020, č: OÚ-PK-OVVS-2020-0023609-009977, bola maloletej podľa povolená zmena priezviska na priezvisko K.) zo sumy 120 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne, a to od podania návrhu. V čase podania návrhu matky maloletá O. J. dosiahla dňa XX.XX.XXXX plnoletosť. S poukazom na túto skutočnosť súd prvej inštancie vo výroku I. rozhodnutia zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie plnoletej) O. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, počnúc dňom 14.10.2020 len do 04.04.2021 v sume 564,82 eur, ktorú sumu otcovi povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur, pod následkom straty výhod (výrok I.) a vo výroku III. konanie v časti o zvýšenie výživného na plnoletú O. J., nar. XX.XX.XXXX zastavil, dôvodiac , . Z obsahu spisu vyplýva, že prvým úkonom súdu prvej inštancie voči plnoletej O. J., nar. XX.XX.XXXX, bolo (až doručovanie rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak v konaní o výžive maloletého dieťaťa rozhoduje súd až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné (zvýšenie výživného) uplatňuje a v akej výške. Za týchto

predpokladov súd svoje rozhodnutie v konaní neobmedzí iba na obdobie neplnoletosti dieťaťa (R 2/1985). V konaní o výživnom dieťaťu za obdobie neplnoletosti dieťaťa je druhý z rodičov účastníkom konania aj po tom, ako dieťa nadobudlo plnoletosť. Dosiahnutie plnoletosti má za následok, že v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti sa môže konať len o nárokoch počas neplnoletosti dieťaťa, že v konaní vystupuje plnoleté dieťa samo (odpadá jeho zastupovanie kolíznym opatrovníkom) a že plnenie dávok výživného, ktoré boli splatné do plnoletosti, treba určiť priamo voči dieťaťu. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa v priebehu konania o výživnom však nemá za následok, že matka dieťaťa prestala byť účastníčkou konania, pokiaľ ide o prejednanie výživného za obdobie do jeho plnoletosti a má tiež právo podať proti rozhodnutiu o týchto dávkach výživného odvolanie ( R 18/1975).

16. Vzhľadom k tomu, že v posudzovanej veci podala matka návrh na zvýšenie výživného otca k O. J., nar. XX.XX.XXXX v dobe, kedy bolo dieťa maloleté, nemohol súd prvej inštancie po nadobudnutí plnoletosti tohto dieťaťa, bez vyjadrenia sa plnoletého dieťaťa, či navrhuje v konaní pokračovať proti rodičovi, o ktorého vyživovaciu povinnosť sa doposiaľ konalo, a či aj na dobu plnoletosti uplatňuje a v akej výške nárok na zvýšenie výživného, rozhodovať o zvýšení výživného len za obdobie od podania návrhu do nadobudnutia plnoletosti tohto dieťaťa (s plnením matke) a konanie v časti zvýšenia výživného za obdobie plnoletosti dieťaťa bez ďalšieho zastaviť. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom (tým, že O. J., nar. XX.XX.XXXX po 04.04.2021 nevyzval na vyjadrenie, či navrhuje v konaní pokračovať proti rodičovi, o ktorého vyživovaciu povinnosť sa doposiaľ konalo, a či aj na dobu plnoletosti uplatňuje a v akej výške nárok na zvýšenie výživného a v napadnutom rozhodnutí rozhodol o zvýšení výživného k tomuto dieťaťu len počas obdobia kedy bolo maloleté s miestom plnenia „k rukám matky“ a bez ďalšieho konanie o zvýšenie výživného za obdobie po nadobudnutí plnoletosti zastavil), znemožnil plnoletému dieťaťu realizovať jemu patriace práva v miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok nie je možné zhojiť v odvolacom konaní.

17. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o zmene výšky výživného na O. J. (ktorú súd posudzoval výlučne za obdobie jej maloletosti) a maloletú R. K., z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok, sp.zn. , vyplýva, že o úprave práv a povinností rodičov k obom deťom naposledy rozhodoval Okresný súd Pezinok, rozsudkom zo dňa 15.04.2013, č-k-61P/169/2012-158, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 14.08.2013, č.k. -174 tak, že obe maloleté detí boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia, s účinnosťou od 20.08.2012 otcovi uložil prispievať na výživu O. sumou 150 eur mesačne a R. sumou 120 eur mesačne, zročné výživné za obdobie od 20.08.2012 do 30.04.2013 na O. v sume 1 038,08 eur a R. v sume 806,44 eur povolil otcovi uhradiť do 30.06.2013, upravil styk otca s oboma maloletými deťmi a vo zvyšku návrh zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že v danom čase bol otec už s ďalšou vyživovacou povinnosťou k synovi A., nar. XX.XX.XXXX, v pozícii sales manager pracoval od 16.10.2012 v Dopravnej agentúre DA.SK, kde dosahoval príjem 287,69 eur, v predchádzajúcom zamestnaní v spoločnosti H. T. s.r.o. dosahoval priemerný mesačný netto príjem 2 414,86 eur, tento pracovný pomer bol skončený z organizačných dôvodov, otec bol spoločníkom a konateľom v spol. crisima s.r.o. a v spoločnosti M.K.D. H., s.r.o., bol vlastníkom bytu v A. I. zaťaženého hypotekárnym úverom, ktorý splácal mesačnou splátkou vo výške 250 eur. Matka bola vlastníčkou 3 izb. bytu na T. ulici v D. (v ktorom s deťmi bývala), ku ktorému prináležali 3 garážové státia, vlastnila ďalší byt na C. XX, v D., ktorý prenajímala, v danom čase poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky, bola jedinou spoločníčkou a konateľkou spol. N. D., s.r.o. (s príjmom 153,97 eur) a jednou z dvoch spoločníkov a konateľov K. I., s.r.o. (s príjmom 283,38 eur netto). Maloletá O. bola žiačkou 4. ročníka základnej školy, maloletá R. navštevovala materskú škôlku a výdavky na deti matka vyčíslila sumou 552,60 eur, resp. 591,60 eur. 18. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 19. Odvolací súd poznamenáva, že námietky otca je nutné podriadiť pod ust. , podľa ktorého je odvolanie prípustné proti každému rozhodnutiu súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými

znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v citovanom ustanovení sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania (procesnej strane), aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 20. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ), vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. uviedol, že pojem „procesný postup“ súdu treba takto vykladať aj za účinnosti . 21. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán , resp. účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v , pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (). V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle 241 ods. 2 písm. b/ . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. 22. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom v ods. 1 uviedol, čoho sa návrhom na úpravu výživného domáhala matka a akými skutočnosťami ho odôvodnila, v ods. 3 - 7 a 9 oboznámil s priebehom konania a s vyjadrením sa kolízneho opatrovníka, následne v ods. 10-21 citoval právne predpisy vzťahujúce sa na posudzovaný prípad a rozhodnutie v otázke zvýšenia výšky výživného odôvodnil tým, že výživné na obe deti nebolo súdom upravované 8 rokov, konštatoval primeranosť nákladov vyčíslených matkou v sume 348 eur, resp. 295 eur + náklady na bývanie a jednorazové poplatky a prihliadnutie na stanovisko kolízneho opatrovníka navrhujúceho zvýšiť výživné na sumu 200 eur na O. do obdobia jej plnoletosti a 180 eur na R., a v ods.27 sa zaoberal doterajším postojom otca k plneniu si vyživovacej povinnosti súčasne konštatujúc, že pri rozhodovaní o návrhu matky uplatnil princíp potencionality príjmov , t.j. vzal v úvahu príjem, ktorý otec mohol dosiahnuť vzhľadom na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu a prax. 23. Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

26. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

29. Podľa pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že z ust. § 121 C.m.p. vyplýva, že rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia ( resp. aj zníženia ) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia.

31. V danej veci nie je možné z posudzovaného rozhodnutia súdu prvej inštancie ustáliť (vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia), či vôbec a s akým výsledkom v súlade s ustanovením súd prvej inštancie vyhodnocoval majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov a i rozsah odôvodnených potrieb na strane oboch detí limitovaných, o.i. aj výškou životnej úrovne povinného rodiča, či tieto dôsledne porovnal so stavom existujúcim v čase rozhodnutia súdu, ktorý naposledy rozhodoval v otázke vyživovacej povinnosti otca na v tom čase maloleté deti, vo vzťahu k príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov v rozhodnutí plne rezignoval na potrebu vykonania pre rozhodnutie podstatného dokazovania a jeho dôsledného vyhodnotenia, v čoho dôsledku nie je možné odvolacie námietky otca vo vzťahu k prijatým skutkovým záverom a ich právnemu posúdeniu ani vyhodnotiť.

32. Aj keď v posudzovanom prípade bolo, už len s prihliadnutím na odstup takmer 8 rokov od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca, možné súdom prvej inštancie v čase rozhodovania oprávnene konštatovať podstatnú zmenu pomerov na strane oboch detí, odôvodnenú vekom, rozsahom a aj skladbou odôvodnených potrieb detí súvisiacich s ich vekom a záujmami, neznamená to, že pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, mohol súd plne rezignovať na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb detí, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na deti tak, aby odôvodnené potreby detí jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov (so súčasným porovnaním ich pomerov existujúcich v čase posledného rozhodnutia súdu) so zohľadnením práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa v závislosti od veku dieťaťa, rozsahu styku, plnenia rodiča nad rámec určeného výživného a pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými skutočnosťami nezaoberal, nevyhodnocoval ich a rozhodnutie odôvodnil len stručnou konštatáciou, že náklady vyčíslené matkou v sume 348 eur, resp. 295 eur + náklady na bývanie a jednorazové poplatky považoval za primerané, pričom odôvodnenie neobsahuje špecifikáciu týchto nákladov a ani ich konkrétne určenú výšku, odoprel účastníkom konania možnosť skutkovo a právne argumentovať proti záverom prijatým v napadnutom rozhodnutí.

33. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane oboch rodičov, v prejednávanej veci súd prvej inštancie napriek § 35 C.m.p. (podľa ktorého je povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov a činnosť súdu musí smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre rozhodnutie o zmene výšky vyživovacej povinnosti otca) majetkové a zárobkové pomery existujúce na strane oboch rodičov v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom a v čase ostatného rozhodovania, v kontexte návrhu matky vôbec neposudzoval a nezaoberal sa nimi. Súd prvej inštancie nezisťoval aktuálne majetkové pomery oboch rodičov, neporovnával ich s majetkovými pomermi rodičov existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu (matka bola v tom čase vlastníčkou 2 bytov v Bratislave a garážových státí, otec bol vlastníkom bytu v A. I.), nepochopiteľne ponechal bez povšimnutia listiny doložené matkou (účtovnú závierku N. s.r.o.), vyjadrenie matky o tom, že je vlastníčkou rodinného domu v Modre Harmónii (samo osebe signalizujúce zmenu v majetkových pomeroch matky), nezaoberal sa výdavkami prezentovanými oboma rodičmi a vo vzťahu k obom rodičom sa nezaoberal tým, že vyživovacie povinnosti k ďalšej vyživovacej povinnosti oboch rodičov je povinný si plniť aj druhý rodič dieťaťa. Za danej situácie potom odvolací súd nemohol reagovať na odvolacie námietky otca, pričom z obsahu následných vyjadrení sa oboch rodičov vyplýva, že títo i naďalej vykonávajú podnikateľskú činnosť, ktorej predmet a ani výsledok podnikania nebol súdom prvej inštancie zisťovaný a ani vyhodnocovaný. V kontexte prezentovaného odôvodnenia nie je právne udržateľný ani v rozhodnutí deklarovaný záver súdu prvej inštancie o tom, že pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadňoval princíp potencionality, keďže „aktuálny príjem otca nezodpovedá jeho veku, zdravotnému stavu, kvalifikácii a praxi“ z dôvodu, že táto len všeobecná konštatácia súdu prvej inštancie nie je dostatočne skutkovo odôvodnená, z vykonaného dokazovania nie je zistiteľné, aké vzdelanie dosiahol otec a súd opomenul posúdiť skutočnosť, že aktuálne sa príjem otca z pracovného pomeru v porovnaní s príjmom zisteným za roky 2012,2013 podstatne zvýšil. Za daného stavu je odvolací súd nútený konštatovať, že prijaté závery súdu prvej inštancie, vzťahujúce sa k návrhu matky na zvýšenie výživného, sú bez skutkového a právneho zohľadnenia všetkých skutočností a nevykonania dokazovania majúceho podstatný význam pre rozhodovanie o zmene výšky výživného podľa , skutkovo a právne neudržateľné.

34. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že v prípade, ak súd rozhoduje o dlžnom výživnom za obdobie predchádzajúce súdnemu rozhodnutiu musí zohľadniť, že použitie možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného (, ). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému priznať výhodu splátok bude najmä výška uloženej peňažnej povinnosti, platobná schopnosť povinného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, a podobne. Vzhľadom na charakter predmetu konania vo veciach výživného (vrátane konania o určenie vyživovacej povinnosti a jej zmeny), nie je účelom takéhoto postupu to, aby oprávneným (maloletým deťom, resp. plnoletým deťom odkázaným na výživu) boli splátky zročného výživného, na plnenie ktorých im vznikol nárok za minulé obdobie, vyplácané neprimerane dlhé obdobie. V napadnutom rozhodnutí, v časti vzťahujúcej sa k poskytnutiu možnosti otcovi zaplatiť dlh na zročnom výživnom obom, na výživu odkázaným deťom, plne absentuje vysvetlenie dôvodov vedúcich súd prvej inštancie k výnimočnému poskytnutiu možnosti otcovi platiť dlh na výživnom za minulé obdobie v určených splátkach.

35. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , v celom rozsahu zrušil a podľa vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky uvedené v predchádzajúcej časti rozhodnutia (vrátane povinnosti vyzvať plnoletú AQ.ovú, nar. XX.XX.XXXX na vyjadrenie, či navrhuje v konaní pokračovať proti rodičovi, o ktorého vyživovaciu povinnosť sa doposiaľ konalo, a či aj na dobu plnoletosti uplatňuje a v akej výške nárok na zvýšenie výživného), po doplnení dokazovania potrebného na zistenie skutočného stavu veci ( C.m.p.) opätovne o návrhu matky na zvýšenie výživného otca k deťom odkázaným na výživu rozhodnúť (so zohľadnením vyjadrenia sa plnoletej O. J., od ktorého závisí rozhodnutie v otázke zvýšenia výživného na plnoleté dieťa na obdobie po nadobudnutí plnoletosti tohto dieťaťa) a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. , t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhu, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca, t.j. existencie podstatnej zmeny pomerov pri porovnaní s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu, majetkových a finančných pomerov na strane oboch rodičov a aj ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb detí a ich výšky pri zohľadnení ich

prípadných ďalších podstatných zmien, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.

36. Keďže vo vzťahu k návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú R. K., nar. XX.XX.XXXX súd prvej inštancie nerozhodol o celom predmete konania, táto vada rozhodnutia nebola s poukazom na prijaté rozhodnutie odvolacieho súdu odstraňovaná postupom podľa .

37. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( ).

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).