Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21T-50-2022.pdf
PDF · 87.81 KB
Case nature
Area
Subarea
21T/50/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom, v trestnej veci proti obžalovanej D. O., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 30.septembra 2022, takto
rozhodol:
Obžalovaná,
D. O. Q. X. D. Ž. M. X. Q. I. Á., narodená XX.XX.XXXX I. J., Y. G. I. J., J. S. XXX/XX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Nitra,
s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e :
od presne nezisteného času v roku 2019 do 24.02.2022 v Nitre na ulici Nábrežie mládeže č. 13 v byte na treťom poschodí, v ktorom bývala so svojou matkou G. O., J.. XX.XX.XXXX, sa po požití alkoholických nápojov správala agresívne, kričala na ňu, nadávala jej, že je sprostá úradnícka krysa, vyčítala jej, že ju nenechá žiť, že ju trápi, že jej pokazila celý život, v noci za ňou chodila do jej izby a nadávala jej, strhla z nej paplón a kopala ju, brala jej knihu, ktorú čítala a roztrhala ju, bránila jej v riadnom užívaní jej bytu tým spôsobom, že jej vadilo, keď umývala riad, keď pozerala televízor, nemohla ísť do kúpeľne z dôvodu, že je tam dlho, vodila si do bytu priateľa, s ktorým v noci fajčili, kričali, vyprázdnili jej chladničku, pýtala od nej peniaze, alebo jej zobrala peňaženku, alebo jej prehľadávala skrine a hľadala peniaze, sácala do nej, vyčítala jej, že byt neprepísala na ňu, skočila na ňu, v dôsledku čoho spadla, vyfackala ju, zobrala jej mobil, aby nemohla zavolať rodinu, políciu a rozbila ho, rozbíjala zariadenie bytu, aj vianočný stromček, pričom z takéhoto konania mala G. O. strach a nevládala ho ďalej znášať, chcela spáchať samovraždu, pričom z dôvodu vekového rozdielu sa nevedela konaniu svojej dcéry brániť a naposledy dňa 24.02.2022 okolo 18:00 hod. ju bila po hlave knihou, ktorú čítala a hodila jej o hlavu vázu, ktorú mala na nočnom stolíku, čím jej spôsobila odreninu kože na čele dĺžky 3 cm,
t e d a :
blízkej osobe spôsobila fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a spáchala uvedený čin závažnejším spôsobom konania (páchala trestný čin po dlhší čas),
t ý m s p á c h a l a :
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, s poukazom na § 127 odsek 4 Trestného zákona a s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Z a t o j u o d s u d z u j e :
Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti podľa 37 Trestného zákona a s použitím § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, k trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, obžalovanú na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona obžalovanej ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú G. O., J. XX.XX.XXXX, Y. G. J. S. Č.. XXX/XX, J., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Nitre (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podala Okresnému súdu Nitra dňa 16.08.2021 obžalobu sp.zn. 3Pv 100/222/4403, na D. O. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaná“ ), pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona a § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Obžalovaná D. O. využila svoje právo a na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe. Súd prijal vyhlásenie obžalovanej po tom ako prokurátorka navrhla prijať vyhlásenie obžalovanej a ako na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) odpovedala „áno“. Súd z dôvodu uznania viny obžalovanou dokazovanie ohľadne jej viny nevykonal, vykonal dokazovanie za účelom uloženia trestu obžalovanej tak, že prečítal listinné dôkazy z vyšetrovacieho a súdneho spisu týkajúce sa obžalovanej.
Súd vykonaným dokazovaním postupujúc v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 10 Trestného poriadku zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie o vine a treste.
Súd zistil, že vyhlásenie obžalovanej, že sa cíti byť vinná zo spáchania vyššie popísaného skutku korešponduje s dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní. V trestnom konaní tak bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal a že skutok spáchala obžalovaná.
Obžalovaná vyššie popísaným úmyselným konaním v zmysle ustanovenia § 15 písmeno a) Trestného zákona naplnila všetky obligatórne - zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, s poukazom na § 127 odsek 4 Trestného zákona a s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona. Obžalovaná svojej matke ako blízkej osobe - príbuznej v priamom pokolení spôsobila fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a spáchala uvedený čin závažnejším spôsobom konania, keďže čin páchala po dlhší čas, teda konala závažnejším spôsobom konania. Obžalovaná zákonné znaky vyššie popísaného zločinu tak naplnila po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jej úmyselným konaním na strane jednej a následkom vzniknutým na záujme chránenom zákonom, zdravím poškodenej G. O. (ďalej v texte tiež so znením „poškodená“) súd nemal žiadne pochybnosti. Obžalovaná tak bola vykonaným dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčená zo spáchania skutku
popísanom v obžalobe. Súd mal zavinenie obžalovanej za preukázané, predovšetkým jej samotným vyhlásením, že je vinná zo spáchania skutku kladenému jej obžalobou za vinu, ktoré podľa zistenia súdu korešpondovalo s vykonanými dôkazmi v prípravnom konaní.
Obžalovaná zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona a § 138 písmeno b) Trestného zákona naplnila tiež po stránke formálnej ale aj ako aj po stránke materiálnej, súhrnom všetkých preukázaných a vyššie popísaných okolností. Protiprávnosť činu je v danom prípade určená najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol protiprávnym konaním obžalovanej dotknutý, teda zdravia poškodenej G. O., spôsobom jeho vykonania, okolnosťami, za ktorých bol spáchaný a jeho následkami.
Podľa § 17 Trestného zákona, pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanej podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, prihliadal jednak na spôsob a okolnosti spáchania činu, jeho následok, ďalej na preukázané úmyselné zavinenie a osobu páchateľa. Obžalovaná z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená. Súd z ústrednej evidencie priestupkov zistil, že obžalovaná sa pred spáchaním činu za dobu od 15.02.2019 - do 27.02.2022 dopustila len jedného menej závažného priestupku proti verejnému poriadku, za ktorý jej bola uložená poriadková pokuta 10,- eur. Súd z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaná pred spáchaním činu viedla riadny život a nebola súdne trestaná. Súd zo znaleckého posudku č. 24/2022 vypracovaného znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria zistil, že u obžalovanej bol zistený syndróm závislosti od alkoholu s depraváciou a degradáciou osobnosti, tiež vo forme zmiešanej poruchy osobnosti, depresívna epizóda v anamnéze, špecifická agorafóbia v anamnéze a porucha príjmu potravy (bulímia) v anamnéze. U obvinenej v čase skutku bola diagnostikovaná závislosť od alkoholu a porucha osobnosti, čo sa u nej prejavuje narušením osobnostných rysov hlavne v zmysle emočného oploštenia a s tým súvisiace i iné citové prejavy ako je porucha vyšších citov, oslabenie vôľovej zložky, ťažké narušenie záujmovej sféry, s tým, že jej správanie bolo alkoholcentrické. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že obžalovaná z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečná, preto nenavrhla obžalovanej uložiť ochranné psychiatrické liečenie, ale vzhľadom na diagnostikovanú závislosť od alkoholu znalkyňa navrhla obžalovanej uložiť protialkoholickú liečbu ústavnou formou.
Súd zo znaleckého posudku č. 02/2022 vypracovaného znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých S.. S. H. zistil, že u obžalovanej je v popredí zjavná depravácia osobnosti ethyltoxického charakteru s primitivizáciou a egocentrizáciou osobnosti, s čiastočnou deterioráciou kognitívnych schopností, osobnosť nízko organizovaná s hraničnými rysmi, závislá od alkoholu, dependentná, ľahko ovplyvniteľná, s nízkou úrovňou elaboračných schopností s problematickou socialibilitou.
Súd ďalej zo znaleckého posudku znalkyne S.. S. H. zistil, že obžalovaná má sklony k agresívnemu a násilnému správaniu ofenzívnym štýlom, pri čom používa stratégiu ako agresivita, manipulácia a irónia. Znalkyňa vzťah obžalovanej a poškodenej vyhodnotila ako konfliktný, s tým, že obžalovaná nikdy nebola schopná samostatného fungovania. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že motiváciou pre konanie obžalovanej je predovšetkým jej rozvinutá závislosť na alkohole a s ňou súvisiaca potreba rýchlo uspokojiť potrebu vypiť si.
Súd u obžalovanej zistil tri poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, keďže pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, k spáchaniu trestného činu sa priznala a trestný čin úprimne oľutovala, podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona,
keďže napomáhala príslušným orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti tak v prípravnom konaní ako aj pred súdom, pred ktorým urobila vyhlásenie o vine, na základe ktorého súd nemusel vykonávať dokazovanie o vine obžalovanej. Súd u obžalovanej nezistil žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona.
Súd pri ukladaní trestu prihliadal na pomer poľahčujúcich okolností, ktoré výrazne prevažovali nad priťažujúcimi okolnosťami a obžalovanej tak trest ukladal podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, v upravenej zákonom stanovenej trestnej sadzbe tak, že znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona slúžiacom na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti), ale tiež prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a generálnej prevencie ako výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti ako potencionálnym páchateľom. Spoločnosť sa pred páchateľmi trestných činov ochraňuje jednak prvkom represie a prvkom výchovy. Je nepochybné, že v zmysle zásady proporcionálnosti musí byť trest úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom úmernosť je určovaná jednak konaním obžalovanej ako aj možnosťou jej nápravy. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam okrem správania sa páchateľa pred spáchaním trestného činu tiež jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967).
Súd pri určení druhu a výmery trestu obžalovanej dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude možné na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovanej dosiahnuť výlučne uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže obžalovaná napriek tomu, že pred spáchaním skutku viedla riadny život, dopustila sa závažnej trestnej činnosti pri ustanovenej trestnej sadzbe 7 až 15 rokov po požití alkoholu. Súd pri ukladaní trestu obžalovanej prihliadal na okolnosti jeho spáchania a pomery obžalovanej, tiež z hľadiska charakteristiky jej osoby.
Súd pri ukladaní trestu prihliadal na výraznú prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, ktoré nezistil, na postoj obžalovanej k spáchanému trestnému činu, ktorá vo výpovedi sčasti, pri preštudovaní spisu v prípravnom konaní sa v celom rozsahu k spáchaniu skutku priznala svoje konanie oľutovala a tento svoj postoj k spáchanej trestnej činnosti umocnila v súdnom konaní na hlavnom pojednávaní tým, že v zmysle § 257 odsek 1, písmeno b) Trestného poriadku pred súdom vyhlásila, že je vinná zo spáchania vyššie popísaného skutku, ktorý jej je kladený za vinu a svoje konanie oľutovala. Súd nemal žiaden dôvod pochybovať o úprimnosti jej vyjadrenia.
Súd z vyššie uvedených dôvodov a predovšetkým z dôvodu, aby uložený trest splnil svoj účel s poukazom na doterajší bezúhonný život obžalovanej a závery znalkýň z odborov psychiatria a psychológie obžalovanej uložil trest tak, že pri jeho ukladaní aplikoval ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona, z dôvodu že u obžalovanej prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami tak znížil hornú hranicu ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a zároveň pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona a trest obžalovanej mimoriadne a primerane znížil pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby.
Súd poškodenú G. O.M. s jej uplatneným nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázal na civilný proces, keďže na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné ešte vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.
Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti o vine a treste obžalovanej rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.