Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľa: A. F., D. XX.XX.XXXX, N. X. O. XXX/XX, XXX XX Ž. v zastúpení Mgr. Kristína Grundová, advokátka, Advokátska kancelária Jakubovo námestie 2, 811 09 Bratislava proti odporcovi: RELCO s.r.o., Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818 o zaplatenie 3.066,60 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.066,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.030,24 eur odo dňa 18.11.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.035,- eur odo dňa 16.09.2015 do zaplatenia a k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa Mgr. Kristína Grundová, advokátka náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 796,39 eur, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.03.2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy spolu vo výške 2.031,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.030,24 eur odo dňa 18.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nevyplatených mzdových nárokov. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 29.09.2014 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu na základe, ktorej mal navrhovateľ vykonávať pre odporcu prácu ako pomocník na stavbe. Týždenný pracovný čas bol dohodnutý 40 hodín, mzda bola dohodnutá vo výške 9 eur/hodina netto so splatnosťou pozadu za mesačné obdobie najneskôr do 17. dňa nasledujúceho mesiaca. Navrhovateľ odpracoval pre odporcu celkovo 214 hodín keď v septembri 2014 odpracoval 18 hodín a v októbri 2014 odpracoval 196 hodín. Dňa 29.10.2014 mal navrhovateľ pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol od 30.10.2014 práceneschopný. Za obdobie od 11. dňa práceneschopnosti mu Sociálna poisťovňa uhradila nemocenské. Odporca listom zo dňa 17.11.2014 oznámil navrhovateľovi, že s ním končí pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 17.11.2014. Odporca nevyplatil navrhovateľovi mzdu a ani náhradu príjmu za prvých 10 dní pracovnej neschopnosti. Navrhovateľovi odporca zaslal len 500,- eur a to dňa 27.11.2014. Uplatnená suma 2.030,24 eur pozostáva z nároku na náhradu vyčísleného úroku z omeškania vo výške 0,95 eur (úrok z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 167,33 eur od 18.10.2014 do 27.11.2014). Netto mzda za mesiac september 2014 predstavuje sumu 167,33 eur (po odpočítaní odvodov na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 13,4% z hrubej mzdy) keď navrhovateľ odpracoval dva pracovné dni - 18 hodín a z toho 2 hodiny nadčas. Mzda mala byť navrhovateľovi vyplatená 17.10.2014. Navrhovateľ si nárok na mzdu za mesiac september 2014 odpočítal z odporcom zaslanej sumy 500,- eur dňa 27.11.2014. Navrhovateľ v októbri 2014 odpracoval 21 pracovných dní - 196 hodín a z toho 28 hodín nadčas. Hrubá mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a náhrady za nevyčerpanú dovolenku predstavuje sumu 2.675,79 eur, netto mzda (po odpočítaní odvodov na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 13,4% a 19% na preddavok na daň z príjmu z hrubej mzdy) predstavuje sumu 1.937,19 eur a

po zohľadnení zvyšku poskytnutej sumy 332,67 eur (500 eur - 167,33 eur mzda za september = 332,67 eur), zvyšok mzdy za október predstavuje sumu 1.604,52 eur (1.937,19 eur - 332,67 eur). Mzda mala byť navrhovateľovi vyplatená 17.11.2014, 500 eur odporca vyplatil až dňa 27.11.2014 a z toho dôvodu má navrhovateľ nárok i na úroky z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 332,67 eur (500 eur - 167,33 eur mzda za september) od 18.11.2014 do 27.11.2014 čo predstavuje sumu 0,41 eur. Navrhovateľovi patrí za obdobie prvých 10 dní práceneschopnosti od 30.10.2014 do 08.11.2014 náhrada príjmu vo výške 425,72 eur keď za prvé tri dni práceneschopnosti mala byť vyplatená náhrada vo výške 25% denného vymeriavacieho základu t.j. zo sumy 92,55 eur (3 x 23,14 eur), za 4. až 10. deň práceneschopnosti mala byť vyplatená náhrada vo výške 55% denného vymeriavacieho základu t.j. zo sumy 92,55 eur (7 x 50,90 eur). Náhrada príjmu počas PN bola splatná 17.11.2014 a keďže doteraz nebola vyplatená, patrí navrhovateľovi i úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 18.11.2014 do zaplatenia. Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne a uviedol, že s nárokom navrhovateľa nesúhlasí, ale je ochotný zaplatiť navrhovateľovi ušlú mzdu zníženú o náklady vynaložené na ubytovanie a to za 35 nocí s tým, že náklady za jednu noc boli vo výške 18 eur. Náklady za ubytovanie boli vynaložené za navrhovateľa a preto žiadal sumu uvedenú navrhovateľom o tieto náklady znížiť. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 05.11.2015 zmenil petit návrhu a žiadal, aby súd pripustil rozšírenie petitu návrhu o sumu 1.035,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.035,- eur od 16.09.2015 do zaplatenia. Suma 1.035,- eur predstavuje náhradu stravného, nakoľko navrhovateľ prácu pre odporcu vykonával v F.. V pracovnej zmluve bolo dohodnuté miesto výkonu práce sídlo zamestnávateľa teda N.. Navrhovateľ bol 23 dní na zahraničnej pracovnej ceste, počas, ktorej mal nárok na stravné vo výške 45,- eur/deň, nakoľko zahraničná pracovná cesta v každom z uvedených dní trvala viac ako 12 hodín.

Súd uznesením č.k. -58 zo dňa 5. novembra 2015 navrhovateľom pripustenú zmenu petitu podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku pripustil. Odporca sa k uplatnenému nároku navrhovateľa na náhradu stravného nevyjadril a na opakované výzvy súdu na predloženie relevantných listinných dokladov - osobný spis navrhovateľa a mzdové listy navrhovateľa odporca nijakým spôsobom nereagoval. Súd odporcu na predloženie listinných dokladov vyzval výzvou zo dňa 23.03.2015 doručenou odporcovi dňa 22.04.2015, výzvou zo dňa 21.08.2015, ktorá bola odporcovi doručená dňa 17.09.2015 podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (uložením na pošte) a výzvou zo dňa 12.11.2015, ktorá bola odporcovi doručená dňa 22.11.2015 podľa § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zásielka sa vrátila súdu ako nedoručená späť s oznamom, že odporca je na adrese sídla uvedenom v obchodnom registri neznámy). V priebehu konania došlo na strane odporcu k zmene, keď odo dňa 01.10.2015 došlo k zmene obchodného mena odporcu z HUSKKY SLOVAKIA s.r.o. na ZET PLUS s.r.o.. Dňa 18.12.2015 bol navrhovateľom označený odporca ZET PLUS s.r.o. (pôvodne s obchodným menom HUSKKY SLOVAKIA s.r.o.) z obchodného registra vymazaný z dôvodu zrušenia spoločnosti rozhodnutím spoločníkov podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka, pričom právnym nástupcom spoločnosti ZET PLUS s.r.o. sa stala spoločnosť RELCO s.r.o. so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818. Súd podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval v konaní s právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti ZET PLUS s.r.o. a to so spoločnosťou RELCO s.r.o. ako odporcom. Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol vo veci na pojednávaní konanom dňa 14.01.2016 v neprítomnosti odporcu, keď odporca sa na nariadené pojednávanie vo veci neustanovil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď zásielka sa súdu vrátila dňa 19.11.2015 späť s oznamom, že odporca je na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri neznámy. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal. Podľa názoru súdu v danom prípade súd neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom, pretože odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné považovať taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov (napríklad právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, navrhovať súdu ďalší procesný postup a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom dôjde len vtedy, ak pochybenie nastalo výlučne na strane súdu a účastník bol pripravený prijímať rozhodnutia súdu, bol pripravený rešpektovať pokyny súdu. V prípade, že účastník sám svojím konaním, o čo ide v prejednávanej veci, znemožní súdu možnosť a zároveň aj zákonnú povinnosť postupovať podľa Občianskeho súdneho poriadku, nemožno

hovoriť o pochybení súdu, o odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (, , , , ).

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi právnej zástupkyne navrhovateľa a oboznámil sa s listinnými dokladmi - čestné prehlásenie F. Ť. zo dňa 03.03.2015, potvrdenie o výplate peňazí v sume 500,- eur dňa 27.11.2014, potvrdenie Sociálnej poisťovne pobočka Nitra zo dňa 17.02.2015 o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, pracovná zmluva zo dňa 29.09.2014 uzavretá medzi navrhovateľom ako zamestnancom a spoločnosťou HUSKKY SLOVAKIA s.r.o. ako zamestnávateľom, rozhodnutie Centra právnej pomoci sp. zn. XXXX/XXXX-G. zo dňa 06.02.2015 o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou, oznámenie odporcu o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 17.11.2014, vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty navrhovateľa zo dňa 21.07.2015, potvrdenie vystavené O.. F. X., všeobecným lekárom pre dospelých zo dňa 24.11.2015 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ ako zamestnanec uzatvoril s odporcom spoločnosťou HUSKKY SLOVAKIA s.r.o. ako zamestnávateľom dňa 29.09.2014 pracovnú zmluvu na základe, ktorej mal navrhovateľ vykonávať pre odporcu prácu ako pomocník na stavbe s dohodnutým miestom výkonu práce sídlo zamestnávateľa. Pracovný pomer vznikol dňa 29.09.2014. Týždenný pracovný čas bol dohodnutý 40 hodín a mzda za vykonanú prácu bola dohodnutá vo výške 9 eur/hodina netto so splatnosťou raz mesačne pozadu za mesačné obdobie v 15. až 17. deň nasledujúceho mesiaca. V pracovnej zmluve bolo tiež uvedené, že ubytovanie zamestnanca pre prípad výkonu práce na inom mieste než je obvykle miesto, bude zabezpečené zamestnávateľom na účet zamestnávateľa. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 15.12.2014. Navrhovateľ bol od 30.10.2014 do 18.11.2014 práceneschopný. Zamestnávateľ spoločnosť HUSKKY SLOVAKIA s.r.o. listom zo dňa 17.11.2014 oznámil navrhovateľovi skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe k 17.11.2014. Navrhovateľ u odporcu pracoval od 29.09.2014 do 17.11.2014. Navrhovateľovi bola dňa 27.11.2014 prostredníctvom služby Western Union vyplatená suma 500,- eur ako to vyplýva z potvrdenia výplaty peňazí s tým, že odosielateľ peňazí bol T. C., konateľ odporcu. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Nitra zo dňa 17.02.2015 vyplýva, že navrhovateľovi za obdobie od 11. dňa práceneschopnosti bola vyplatená dávka - nemocenské dňa 12.12.2014 v sume 64,50 eur a to za obdobie od 09.11.2014 do 17.11.2014. Z čestného prehlásenia F. Ť. zo dňa 03.03.2015 vyplýva, že navrhovateľ mal odpracované v septembri 2014 18 hodín a v októbri 2014 196 hodín. Zamestnávateľ navrhovateľovi nevyplatil celú mzdu za mesiac október 2014, náhradu príjmu za prvých 10 dní pracovnej neschopnosti a stravné počas zahraničnej pracovnej cesty.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že bol zamestnaný u odporcu, ktorý ho vyslal pracovať do F. kde pracoval pri S. v obci O.-U. kde pracoval v septembri 2 dni a v októbri 10 dní a odpracoval 191 hodín. Odporca preplatil navrhovateľovi cestu a ubytovanie. Koncom októbra sa stal navrhovateľovi pracovný úraz, ktorý však na naliehanie odporcu nenahlásil. Odporca navrhovateľa ubezpečoval, že mu všetko zaplatí ale zaplatil mu len 500,- eur. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu nerozporoval navrhovateľom vyčíslenú náhradu ušlej mzdy, nerozporoval navrhovateľom uvedené skutočnosti ohľadne odpracovanej doby u odporcu a o počte odpracovaných hodín, žiadal len o zníženie navrhovateľom vyčísleného nároku o náklady vynaložené odporcom na ubytovanie navrhovateľa za 35 nocí pri sume 18,00 eur za jednu noc. Odporca však nárok na náhradu za ubytovanie nijakým spôsobom neodôvodnil. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd márne opakovane vyzýval odporcu ako zamestnávateľa na predloženie relevantných listinných dokladov a to osobného spisu navrhovateľa a mzdových listov navrhovateľa. Odporca súdu požadované listinné doklady nepredložil. Súd za stavu, keď odporca navrhovateľom tvrdené skutočnosti ohľadne počtu odpracovaných hodín, výšky priemerného zárobku navrhovateľa, základ nároku a ani jeho výšku nerozporoval, vychádzal súd z výpočtu navrhovateľa, ktorý považoval za daného stavu za medzi účastníkmi za nesporný.

Podľa § 118 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa § 118 ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 134 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Podľa § 134 ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 134 ods. 3 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce a ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Podľa § 129 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Podľa § 4 Zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu 4) (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť") a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa osobitného predpisu 5) okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ. Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov výška náhrady príjmu je v období a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25% denného vymeriavacieho základu zamestnanca a b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55% denného vymeriavacieho základu. Podľa § 8 ods. 4 Zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. a), ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní, je rozhodujúce obdobie podľa osobitného predpisu. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. a), ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, je obdobie od vzniku nemocenského

poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Podľa § 8 ods.5 Zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov denný vymeriavací základ zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. a) je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Podľa § 145 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách pri zahraničnej pracovnej ceste pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

Podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách pri zahraničnej pracovnej ceste pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. 3) Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste. Podľa § 4 ods.1 Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov, b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, c) stravné, d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

Podľa § 13 ods. 1 Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.

Podľa § 13 ods. 4 písmeno c) Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z.z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách je základná sadzba stravného v krajine Rakúsko 45,00 eur.

Podľa § 29 ods. 4 veta prvá Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zamestnávateľ je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomných dokladov podľa odseku 3 vykonať vyúčtovanie náhrad a plnení a uspokojiť nároky zamestnanca;

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.066,60 eur s príslušenstvom je dôvodný a preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Mzda za mesiac september 2014 a za mesiac október 2014 - 1.604,52 eur. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporca ako zamestnávateľ mal navrhovateľovi ako zamestnancovi vyplatiť mzdu za mesiac september 2014 v sume 167,33 eur a za mesiac október 2014 v sume 1.937,19 eur. Navrhovateľ v septembri 2014 odpracoval za 2 pracovné dni 18 hodín, z toho 2 hodiny boli nadčasové. Základná mzda bola 9,00 eur netto t.j. základná čistá mzda za odpracované hodiny mala predstavovať 162,00 eur (18 hodín x 9,00 eur), čo zodpovedalo základnej hrubej mzde vo výške 187,07 eur, po navýšení o odvody zamestnanca na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré predstavujú spolu 13,4% hrubej mzdy. Za nadčasové hodiny patrí navrhovateľovi mzdový príplatok vo výške 25% z hodinového zárobku za každú nadčasovú hodinu. Predpokladaný hodinový zárobok predstavuje sumu 12,3026 eur brutto (podiel predpokladanej hrubej mzdy za celý 2. štvrťrok 2014 a počtu pracovných dní v 2. štvrťroku 2014 = 6003,65 eur/61 pracovných dní). Mzdové zvýhodnenie za 2 nadčasové hodiny predstavuje sumu 6,15 eur brutto (25% predpokladaného hodinového zárobku 3,0756 eur). Celková hrubá mzda navrhovateľa za september 2014 vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas predstavuje 193,22 eur (187,07 eur + 6,15 eur) a čistá mzda , po odpočítaní odvodov na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 13,4% z hrubej mzdy predstavuje sumu 167,33 eur. Preddavky na daň z príjmu nemali byť odvedené, nakoľko mzda nepresiahla mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane (316,94 eur). Mzda za mesiac september vo výške 167,33 eur bola splatná do 17.10.2014. Navrhovateľ v októbri 2014 odpracoval za 21 pracovných dní 196 hodín, z toho 28 hodín bolo nadčasových. Základná mzda bola 9,00 eur netto t.j. základná čistá mzda za odpracované hodiny mala predstavovať 1.764,00 eur (196 hodín x 9,00 eur), čo zodpovedalo základnej hrubej mzde vo výške 2.428,90 eur, po navýšení o odvody zamestnanca na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré predstavujú spolu 13,4% hrubej mzdy a daň z príjmu vo výške 19% z hrubej mzdy zníženej o mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane 316,94 eur. Za nadčasové hodiny patrí navrhovateľovi mzdový príplatok vo výške 25% z hodinového zárobku za každú nadčasovú hodinu. Predpokladaný hodinový zárobok predstavuje sumu 10,7343 eur brutto (podiel dosiahnutej hrubej mzdy za celý 3. štvrťrok 2014 a počtu pracovných hodín v 3. štvrťroku 2014 = 193,22 eur/18 hodín). Mzdové zvýhodnenie za 28 nadčasových hodín predstavuje sumu 75,14 eur brutto (25% priemerného hodinového zárobku 2,6836 eur). Navrhovateľovi mala byť vyplatená i náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, keď za odpracované dni mu vznikol nárok na 2 dni dovolenky, za ktoré mu mala byť poskytnutá náhrada vo výške priemerného zárobku, ktorá predstavuje spolu sumu za 2 dni dovolenky 171,75 eur brutto ( 2 dni x 8 hodín x 10,7343 eur). Celková hrubá mzda navrhovateľa za október 2014 vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a náhrady za nevyčerpanú dovolenku predstavuje sumu 2.675,79 eur a čistá mzda, po odpočítaní odvodov na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 13,4% a preddavok na daň z príjmu 19% po odpočítaní nezdaniteľnej časti základu dane vo výške 316,94 eur predstavuje sumu 1.937,19 eur. Mzda za mesiac október vo výške 1.937,19 eur bola splatná do 17.11.2014. Odporca si svoju povinnosť v zmysle citovaných ustanovení Zákonníka práce nesplnil a navrhovateľovi splatnú mzdu za mesiac september 2014 v sume 167,33 eur do 17.10 2014 a splatnú mzdu za mesiac október 2014 v sume 1.937,19 eur do 17.11.2014 neuhradil. Odporca vyplatil navrhovateľovi dňa 27.11.2014 sumu 500,00 eur. Odporcom vyplatená suma 500,00 eur pokryla mzdu za mesiac september 2014. Z odporcom uhradenej sumy 500,00 eur po odpočítaní nároku za mzdu za september 2014 vo výške 167,33 eur ostala suma 332,67 eur (500,00 eur - 167,33 eur). Zostávajúca časť z odporcom vyplatenej sumy t.j. suma 332,67 eur bola odpočítaná od nároku navrhovateľa na mzdu za október 2014 a teda odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom mzdy za október 2014 sumu vo výške 1.604,52 eur (1.937,19 eur - 332,67 eur). Náhrada príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti - 425,72 eur. Navrhovateľ bol od 30.10.2014 do 18.11.2014 práceneschopný ako to vyplýva z potvrdenia O.. F. X., všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 24.11.2015. Odporca ako zamestnávateľ je povinný vyplatiť navrhovateľovi podľa citovaného ustanovenia § 7 Zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti

za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti t.j. od 30.10.2014 do 08.11.2014 spolu vo výške 425,72 eur. Denný vymeriavací základ navrhovateľa 92,55 eur bol určený ako podiel celkovej hrubej mzdy a celkového počtu dní trvania pracovného pomeru od jeho začiatku do dňa predchádzajúceho vzniku práceneschopnosti (193,22 eur + 2.675,79 eur = 2.869,01 eur /31 dní = 92,55 eur). Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 462/2003 Z.z. za prvé 3 dni práceneschopnosti mal odporca navrhovateľovi vyplatiť náhradu vo výške 25% denného vymeriavacieho základu t.j. 3 x 23,14 eur (25% z 92,55 eur) teda sumu 69,42 eur a za 4. až 10. deň vo výške 55% denného vymeriavacieho základu t.j. 7 x 50,90 eur (55% z 92,55 eur) teda sumu 356,30 eur.

Nárok na stravné - 1.035,00 eur. Miestom výkonu práce navrhovateľa bolo písomne dohodnuté v pracovnej zmluve sídlo zamestnávateľa, ktoré v čase uzavretia pracovnej zmluvy t.j. dňa 29.09.2014 bolo v N., Š. XX. Navrhovateľ však odo dňa nástupu do zamestnania a následne do 30.10.2014 vykonával prácu v F.. V mesiaci september 2014 od 29.09. do 30.09 vrátane, v mesiaci október od 01.10. do 29.10. vrátane t.j. 23 pracovných dní (2 + 21). Navrhovateľ ako zamestnanec odporcu teda odpracoval celkovo 23 pracovných dní na zahraničnej pracovnej ceste, na ktorú bol v čase trvania pracovného pomeru odporcom vyslaný pričom v každom z uvedených dní táto trvala viac ako 12 hodín. Plnenie pracovných úloh navrhovateľa v F. súd posúdil ako zahraničnú pracovnú cestu v súvislosti, s ktorou má navrhovateľ nárok na úhradu cestovných náhrad - stravné v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 283/2002 Z.z. a to vo výške 45,00 eur za deň. Súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi stravné vo výške 1.035,00 eur (45,00 eur x 23 dní). Nárok na vyčíslené úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne za neuhradenú mzdu za mesiac september 2014 a časť mzdy za mesiac október 2014 - 1,36 eur. Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia i vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 5,05% za omeškanie odporcu so zaplatením mzdy za mesiac september 2014 t.j. zo sumy 167,33 eur odo dňa 18.10.2014 do jej zaplatenia t.j. do 27.11.2014 čo predstavuje sumu 0,95 eur a vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 5,05% za omeškanie odporcu so zaplatením časti mzdy za mesiac október 2014 zo sumy 332,67 eur odo dňa 18.11.2014 do jej zaplatenia t.j. do 27.11.2014 čo predstavuje sumu 0,41 eur. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak je dlžník v omeškaní má veriteľ právo požadovať podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania, výšku ktorých stanovuje vykonávací predpis t.j. Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Nevyplatenie mzdy v lehote jej splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Vzhľadom k tomu, že (zákon č. 311/2001 Z.z.) a ani iný pracovnoprávny predpis neobsahuje úpravu o úroku z omeškania súd postupuje v takomto prípade podľa občianskoprávnych predpisov. Pri omeškaní platí preto výška úrokov z omeškania určená Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. pre omeškanie s plnením peňažného dlhu (nariadenie v § 3 a § 4 je vykonávacím predpisom k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Úrok z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou a má veriteľa (zamestnanca) odškodniť za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu, úžitky, ktorej na druhej strane mohol za čas meškania poberať dlžník (zamestnávateľ). Pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie je rozhodujúci dôvod omeškania, keď na vznik nároku na úrok z omeškania postačuje, že zákonom stanovená lehota plnenia uplynula. Súd priznal navrhovateľovi i ním vyčíslené úroky z omeškania zo sumy 167,33 eur odo dňa 18.10.2014 do 27.11.2014 v sume 0,95 eur, keď odporca bol v omeškaní so zaplatením mzdy za mesiac september 2014 odo dňa 18.10.2014, nakoľko splatnosť mzdy bola 17.10.2014 a túto uhradil dňa 27.11.2014 a zo sumy 332,67 eur odo dňa 18.11.2014 do 27.11.2014 v sume 0,41 eur, keď odporca bol v omeškaní so zaplatením mzdy za mesiac október 2014 odo dňa 18.11.2014, nakoľko splatnosť mzdy bola 17.11.2014 a túto časť mzdy vyplatil dňa 27.11.2014. Súd na základe právnych záverov mal po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľom uplatnený nárok je dôvodný a preto rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

ním uplatnenú sumu vo výške 3.066,60 eur. Suma 3.066,60 eur pozostáva z nároku na náhradu vyčísleného úroku z omeškania vo výške 0,95 eur (úrok z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 167,33 eur od 18.10.2014 do 27.11.2014), z nároku zvyšku mzdy za október 2014 vo výške 1.604,52 eur, z nároku na náhradu vyčísleného úroku z omeškania vo výške 0,41 eur za oneskorenú výplatu časti mzdy za október 2014, z nároku náhrady príjmu za obdobie prvých 10 dní práceneschopnosti od 30.10.2014 do 08.11.2014 vo výške 425,72 eur a z nároku áhrady stravného vo výške 1.035,- eur. Navrhovateľ sa domáhal zároveň priznania úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.031,60 eur teda zo sumy pozostávajúcej z ostávajúcej časti mzdy za október 2014 vo výške 1.604,52 eur a z náhrady príjmu počas pracovnej neschopnosti vo výške 425,72 eur (1.604,52 eur + 425,72 eur) odo dňa 18.11.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.035,00 eur teda zo sumy náhrady stravného od 16.09.2015 do zaplatenia. Súd vzhľadom na vyššie uvedené priznal navrhovateľovi i ním uplatnené úroky z omeškania za omeškanie odporcu so zaplatením ostávajúcej časti mzdy za mesiac október 2014 a nároku náhrady príjmu za obdobie prvých 10 dní pracovnej neschopnosti a nároku náhrady stravného. Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne t.j. v zákonom stanovenej výške a to

- zo sumy 2.030,24 eur t.j. zvyšku mzdy za október 2014 vo výške 1.604,52 eur a náhrady príjmu za obdobie prvých 10 pracovných dní práceneschopnosti vo výške 425,72 eur, odo dňa 18.11.2014 do zaplatenia, keď odporca bol v omeškaní s úhradou tejto sumy nakoľko mal povinnosť navrhovateľovi túto uhradiť dňa 17.11.2014,

- zo sumy 1.035 eur t.j. náhrady stravného, odo dňa 16.09.2015 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí 50-dňovej lehoty na úhradu v zmysle § 29 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z., keď navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu listom zo dňa 21.07.2015, ktorý bol odporcovi doručený dňa 27.07.2015. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu a v priebehu konania, ktorými odôvodňoval svoj nárok, nakoľko odporca tvrdenie navrhovateľa nijakým spôsobom nerozporoval. Súd vo vzťahu k uplatnenému nároku odporcu na započítanie nákladov vynaložených na ubytovanie navrhovateľa za 35 nocí pri sume 18,00 eur za jednu noc uvádza, že túto námietku odporcu považoval za bezpredmetnú vzhľadom k tomu, že zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva povinnosť navrhovateľa ako zamestnanca hradiť náklady za ubytovanie počas zahraničnej pracovnej cesty, naopak práve zamestnávateľ má podľa § 4 ods. 1 písmeno b) zákona č. 283/2002 Z.z. povinnosť v prípade, že zamestnanec mal výdavky za ubytovanie tieto zamestnancovi nahradiť a povinnosť odporcu hradiť náklady za ubytovanie vyplývala i z pracovnej zmluvy článok III ods. 4 podľa, ktorého ubytovanie zamestnanca pre prípad výkonu práce na inom mieste než je obvyklé miesto bude zabezpečené zamestnávateľom na účet zamestnávateľa. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku teda podľa úspešnosti v konaní a priznal navrhovateľovi náhradu trov vo výške 796,39 eur. Trovy právneho zastúpenia vo výške 796,39 eur pozostávajú zo

- 5 úkonov právnej služby á 91,29 eur účtované zo substrátu 2.031,60 eur podľa § 13a ods. 1 písmeno a, c, Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (spolu v sume 456,45 eur)

- prevzatie a príprava veci zo dňa 24.02.2015

- podanie návrhu vo veci samej dňa 10.03.2015

- písomné podanie protistrane vo veci zo dňa 03.06.2015

- písomné podanie vo veci podané súdu dňa 16.06.2015

- písomné podanie protistrane vo veci zo dňa 21.07.2015

- 1 úkon právnej služby á 30,29 eur účtované ako ? základnej sadzby tarifnej odmeny (121,27 eur) zo substrátu 3.066,60 eur podľa § 13a ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (spolu v sume 30.29 eur)

- účasť na pojednávaní dňa 05.11.2015, ktoré bolo odročené bez prejednania veci

- 2 úkonov právnej služby á 121,17 eur účtované zo substrátu 3.066,60 eur podľa § 13a ods. 1 písmeno c, d Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (spolu v sume 242,34 eur)

- písomné podanie vo veci podané súdu dňa 05.11.2015

- účasť na pojednávaní dňa 14.01.2016

- z paušálnej sumy náhrad a výdavkov (spolu v sume 67,31 eur)

- v roku 2015 - 7 x á 8,39 eur

- v roku 2016 - 1 x á 8,58 eur

Súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z ich písomného vyčíslenia právnou zástupkyňou navrhovateľa, ktorá vyúčtoval trovy právneho zastúpenia na sumu vo výške 945,79 eur. Právna zástupkyňa navrhovateľa účtovala 1 úkon právnej pomoci vo výške 121,17 eur a to zo sumy 3.066,60 eur a účtovala spolu 8 úkonov právnej pomoci. Súd nepriznal právnej zástupkyni navrhovateľa ňou uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške, keď právna zástupkyňa navrhovateľa v rámci vyúčtovania jednotlivých úkonov právnej pomoci nezohľadnila skutočnosť, že predmetom konania až do návrhu navrhovateľa na zmenu petitu návrhu (rozšírenie nároku) doručeného súdu dňa 05.11.2015 bol nárok navrhovateľa o zaplatenie 2.031,60 eur a teda tarifná odmena za úkony právnej pomoci uskutočnené do 05.11.2015 predstavovala sumu z tarifnej hodnoty sporu 2.031,60 eur. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právnej zástupkyni navrhovateľa Mgr. Kristína Grundová, advokátka. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov od poplatku je oslobodený aj účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. zo dňa 06.02.2015 bol navrhovateľovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou. Súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh navrhovateľa vo výške 183,50 eur (6% zo sumy 3.066,60 eur) na účet Okresného súdu Bratislava I, nakoľko navrhovateľ je od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona č. 71/1992 Zb. ako účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa Zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, oslobodený.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.