Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-16-2022.pdf
PDF · 87.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/16/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v exekučnej veci oprávneného: Marián Grígel, miesto podnikania Miestneho priemyslu č. 1023, Námestovo, IČO: 14 168 821 (podnikateľskú činnosť ukončil dňa 01.07.2021), zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom L. X., S. č. XX/XX, proti povinnému 2/ W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXXX/XX, XXX XX Z., pre vymoženie pohľadávky v sume 2.388,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 5Er/908/2011-183 zo dňa 26. januára 2022, takto
rozhodol:
odvolanie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM zo dňa 24.02.2022 do výroku II. uznesenia okresného súdu o d m i e t a .
Oprávnenému a povinnému 2/ sa voči súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 5Er/908/2011-183 zo dňa 26.01.2022 exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jozefom Burim, LLM, pod sp. zn. EX 1623/2011 zastavil (výrok I.). Súdnemu exekútorovi nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie (výrok II.). 2. Konštatoval, že povinný 2/ doručil súdu návrh označený ako „žiadosť o zrušenie exekúcie 5Er/908/2011-159“. Odôvodnil ho tým, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 10OdK/228/2018-26 zo dňa 24.09.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXXX/XX, Z., a preto nie je možné vedenie ďalšieho exekučného konania. 3. Súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že na majetok povinného 2/ bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 1OdK/228/2018-26 zo dňa 24.09.2018, zverejnené v Obchodnom vestníku 01.10.2018 (č.189/2018). Povinný ako dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. 4. Súd postupujúc v zmysle § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučného poriadku“) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu uvedeného v § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o konkurze“) exekúciu zastavil ex offo v celom rozsahu, nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, pričom predmetná pohľadávka je v zmysle § 166a ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze pohľadávkou, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. 5. Vzhľadom na uvedené odpadol dôvod rozhodovať o odvolaní oprávneného proti uzneseniu sp. zn. 5Er/908/2011 zo dňa 28.12.2011 vydaným vyšším súdnym úradníkom, ktorým exekúciu v časti o vymáhanie 0,25 % denného úroku z omeškania zo sumy 2.388,68 eur od 17.08.2011 do zaplatenia zastavil, keďže existuje dôvod na zastavenie exekúcie proti povinnému 2/ celkom. Zároveň súd uviedol, že exekúcia proti povinnému 2/ bola zastavená uznesením č. k. 5Er/908/2011-159 zo dňa 31.08.2020 z
dôvodu, že tento subjekt zanikol výmazom z obchodného registra. Okrem toho odvolanie oprávneného by ani nebolo dôvodné. Predmetná exekúcia sa vykonávala na základe exekučného titulu, ktoré sčasti priznávalo nedovolené plnenie. Existoval tak dôvod (ak by nedošlo k zastaveniu exekúcie celkom z dôvodu vyhlásenia konkurzu) dôvod na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 265 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. 6. Súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že došlo k zastaveniu exekúcie. Neuplatnil si nárok na náhradu trov exekúcie, preto mu súd nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal (§ 196 Exekučného poriadku).
7. Dňa 25.02.2021 doručil súdny exekútor okresnému súdu podanie zo dňa 24.02.2022 označené ako „žiadosť o opravu“ v uznesení č. k. 5Er/908/2011-183 zo dňa 26.01.2022 v bode II. a v odôvodnení v bode 16. Uviedol, že pri písomnom vyhotovení uznesenia a v jeho rovnopisoch došlo k zrejmej nesprávnosti spočívajúcej v chybe v písaní, kde v odôvodnení v bode 16. a v následnej súvislosti vo výroku v bode II. súdnemu exekútorovi nepriznáva nárok na náhradu trov exekúcie z dôvodu, že si nárok na túto náhradu neuplatnil. Tento opis skutkového stavu možno pokladať za zjavne nepravdivý alebo nesprávny, pretože dňa 25.02.2021 bolo súdu doručené vyúčtovanie trov exekúcie (pripojil doručenku). Žiadal preto, aby súd podľa § 224 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ vydal opravné uznesenie.
8. Odvolací súd posúdiac podanie súdneho exekútora podľa obsahu (§ 124 C. s. p.) ho vyhodnotil ako odvolanie proti uzneseniu okresného súdu do výroku II. o trovách exekúcie. Namietal totiž výrok II. o trovách exekúcie ohľadom toho, že mu trovy exekúcie neboli priznané napriek ich uplatneniu, čiže vecnosť rozhodnutia. Uvedené nepredstavuje chybu v písaní či inú zrejmú nesprávnosť a nie je tak možná náprava vydaním opravného uznesenia v zmysle ust. § 224 C. s. p.
9. Predtým ako odvolací súd skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie, zaoberal sa prípustnosťou podaného odvolania. Zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
10. Z obsahu odvolania súdneho exekútora vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie iba vo výroku o nepriznaní mu nároku na náhradu trov exekúcie, preto výrok o zastavení exekúcie nadobudol právoplatnosť a nie je týmto rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý. 11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Išlo však o exekučné konanie začaté podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi do zápisnice pred súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Gallom dňa 12.09.2011, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako C. s. p.) je vo všeobecnosti procesná norma je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia C. s. p., ak to povaha veci nevylučuje.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 14. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 15. Pokiaľ ide o výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, právna úprava sporového konania účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti
odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). 16. Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods.1 C. s. p.), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t.j. odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 C. s. p.). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 C. s. p.), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t.j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 9a ods.1 Exekučného poriadku). 17. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení C. s. p. a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení C. s. p. (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ C. s. p. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 C. s. p.) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357 písm. m/ C. s. p. 19. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety "Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 C. s. p. ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie. 20. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ C. s. p. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 C. s. p.). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM. v zmysle § 386 písm. c/ C. s. p. odmietnuť pretože ide o odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 256 ods. 1 per analogiam C. s. p., nakoľko Exekučný poriadok ani Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania analogicky aplikoval ust. § 256 C. s. p., ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania (ukončenie konania bez rozhodovania vo veci samej). V danom prípade ukončenie odvolacieho konania podaním odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, procesne zavinil súdny exekútor, preto by bol povinný nahradiť ostatným účastníkom konania trovy odvolacieho konania. Nakoľko však z obsahu spisu nevyplýva, že by
oprávnenému alebo povinnému 2/ v priebehu odvolacieho konania nejaké trovy boli vznikli, súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).