Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28Cb-251-1997.pdf
PDF · 112.27 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/251/1997
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: N.. G. Č., B.. XX.XX.XXXX, X. XXXX/X, XXX XX W., zast. JUDr. Juditou Šuverovou, advokátkou, Vrátna 22/A, 040 01 Košice, proti žalovanému: Y. Š., B.. XX.XX.XXXX, P. XX, XXX XX W. v konaní o zaplatenie 29 811,12 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 29 638,13 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v časti o zaplatenie 172,99 EUR z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 2.12.1996 právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného (v tom čase ako podnikateľa s identifikačným číslom /IČO/ 10 686 576) na zaplatenie 464 285,-Sk (15 411,44 EUR) s 28%-ným úrokom od 1.3.1993 do zaplatenia titulom nesplatenia poskytnutého úveru. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
Pôvodný žalobca uviedol, že uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. 2153492-519 zo dňa 28.2.1992, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 500 000,-Sk (16 596,96 EUR). Dlžník sa zaviazal splácať úver v pravidelných štvrťročných splátkach počnúc 30.11.1992 vo výške 35 715,-Sk (1 185,52 EUR) s tým, že úver bude splatený do 28.2.1996. V úverovej zmluve bola dohodnutá 15,5% úroková sadzba s tým, že v prípade nedodržania termínov splatnosti bude zvýšená na 28%. Na zabezpečenie splácania úveru bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 28.2.1992 na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 17, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Košice - mesto. Dlžník splatil prvú splátku a od 1.3.1993 si svoje povinnosti vyplývajúce z úverového vzťahu neplní.
Podaním doručeným súdu dňa 22.8.1997 pôvodný žalobca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 464 285,-Sk (15 411,44 EUR) z titulu istiny, 244 438,90 Sk (8 113,89 EUR) z titulu riadnych úrokov, 1 440,-Sk (47,80 EUR) z titulu poplatkov podľa sadzobníka poplatkov a náhrad, zo súčtu týchto súm, t.j. 710 163,90 Sk (23 573,12 EUR) úrok z omeškania vo výške 16,06% od 1.8.1997 až do zaplatenia, 337 817,10 Sk (11 213,47 EUR) z titulu sankčných úrokov.
Na pojednávaní dňa 30.9.1998 pôvodný žalobca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 464 285,-Sk (15 411,44 EUR) z titulu istiny, 244 438,90 Sk (8 113,89 EUR) z titulu úrokov dohodnutých v zmluve, 2 140,-Sk (71,03 EUR) z titulu poplatkov za vedenie účtu a 461 447,50 Sk (15 317,25 EUR) z titulu úrokov z omeškania.
Žalovaný nesúhlasil s návrhom právneho predchodcu žalobcu. Namietal, že úrok z omeškania vo výške 28% nie je v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Nesúhlasil ani so zmenami návrhu. Tvrdil, že z úveru č. 2153492-519 zaplatil 156 771,- Sk (5 203,84 EUR).
Rozsudkom č.k. 28Cb 251/97-35 zo dňa 14.10.1998 tunajší súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 464 285,-Sk (15 411,44 EUR) istiny, 2 140,-Sk (71,03 EUR) poplatku za vedenie účtu, 28%-ného úroku z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
Právny predchodca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 10.11.1998 (v odvolaní) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 464 285,-Sk (15 411,44 EUR) z titulu istiny, 244 438,90 Sk (8 113,89 EUR) z titulu riadnych úrokov, 2 140,-Sk (71,03 EUR) z titulu poplatkov podľa sadzobníka poplatkov a náhrad, zo súčtu týchto súm, t.j. 710 863,90 Sk (23 596,36 EUR) úrok z omeškania vo výške 16,06% od 1.11.1998 až do zaplatenia, 176 293,-Sk (5 851,86 EUR) z titulu sankčných úrokov, 304 181,70 Sk (10 096,98 EUR) z titulu úrokov z omeškania k 31.10.1998.
Žalovaný podal odvolanie proti predmetnému rozsudku v časti úrokov vo výške 28%. Mal za to, že tieto nezodpovedajú najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom.
Vyššie uvedený rozsudok v časti o zaplatenie 464 285,-Sk (15 411,44 EUR) nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2000. V prevyšujúcej časti bol rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 1Cob 1/00-52 zo dňa 25.8.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.10.2000 s poukazom na to, že súd nerozhodol o návrhu pôvodného žalobcu na zmenu návrhu v časti poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania. V predmetnom uznesení Krajský súd tiež uviedol, že z obsahu zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že účastníci si v úverovej zmluve dojednali tzv. trestný úrok vo výške 28%, preto platí ustanovenie prvej vety § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka pred čiarkou, že „dlžník je povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške“. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že úroky vo výške 28% nezodpovedajú najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom. Takáto výška úrokov nie je ani v rozpore s § 265 Obchodného zákonníka, nejde o neprimerane vysoký úrok. Ide o úrok dohodnutý ako sankcia pre prípad omeškania a účastník zmluvy - dlžník má stále možnosť zabrániť použitiu tejto úrokovej sadzby a to tým spôsobom, že si svoj dlh z úverovej zmluvy riadne a včas splní.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2000 bolo súdu preukázané, že Sloven-ská spotiteľňa, a.s. postúpila predmetnú pohľadávku vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 35 776 005 na základe uznesenia Vlády SR č. 335 zo dňa 17. mája 2000.
Uznesením č. k. 28 Cb 251/97-97 zo dňa 25.4.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.7.2005 Okresný súd Košice I pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Slovenská konsolidačná, a.s. a na jeho miesto nastúpil žalobca VINACO HOLDINGS LIMITED, so sídlom Kyriakou Matsi, 16, EAGLE HOUSE, 10th floor, Agioi Omologites, P.C. 1082, Nicosia, Cyprus, reg. č. H.E. 121172.
Uznesením č. k. 28Cb/251/1997-127 zo dňa 15.5.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.6.2006 Okresný súd Košice I pripustil, aby z konania vystúpil žalobca VINACO HOLDINGS LIMITED a na jeho miesto nastúpil žalobca Vladimír Lorenc, B.O.S., Pažitkova 4, Bratislava, IČO: 32 054 912.
Uznesením č. k. 28Cb/251/1997-131 zo dňa 17.5.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.11.2006 Okresný súd Košice I pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Vladimír Lorenc, B.O.S. a na jeho miesto nastúpil žalobca Ing. Ronen Čatloš, nar. 30.8.1974.
Okresný súd Košice I uznesením č.k. 28 Cb 251/1997 - 169 zo dňa 26.9.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2007 súd pripustil zmenu návrhu v tomto znení: Žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi 727 053,60 Sk (24 133,76 EUR) a zo sumy 710 863,90 Sk (23 596,36 EUR) úrok z omeškania vo výške 16,06% ročne od 1.11.1998 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Okresný súd Košice I uznesením č.k. 28 Cb 251/1997 - 198 zo dňa 1.4.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2008 konanie v časti o zaplatenie 16,06%-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 710 863,90 Sk (23 596,36 EUR) od 1.7.2000 do zaplatenia zastavil s poukazom na to, že právny predchodca žalobcu v tejto časti zobral späť návrh.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:
Úverovou zmluvou zo dňa 28.2.1992 (číslo úveru 2153492-519) bolo súdu preukázané, že ju uzavreli právny predchodca žalobcu - Slovenská štátna sporiteľňa so sídlom v Bratislave ako veriteľ a žalovaný (v tom čase podnikateľ) ako dlžník. Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver (strednodobý investičný úver na zakúpenie a rekonštrukciu nehnuteľnosti) vo výške 500 000,-Kčs (16 596,96 EUR) pri úrokovej sadzbe 2,5% nad základnú sadzbu s lehotou splatnosti 28.2.1996. Žalovaný sa zaviazal úver používať na dohodnutý účel, splatiť ho v stanovenej lehote s dohodnutou úrokovou sadzbou a lehotou splatnosti. K 28.2.1992 bola sadzba úrokov z úverov stanovená vo výške 13% (základná sadzba úroku). Žalovaný sa zaviazal splácať úver štvrťročnými splát- kami v roku 1992 vo výške 35 715,-Kčs (1 185,52 EUR) k 30.11., v roku 1993 vo výške 35 715,-Kčs (1 185,52 EUR) k 28.2., 31.5., 31.8., 30.11, v roku 1994 vo výške 35 715,-Kčs (1 185,52 EUR) k 28.2., 31.5., 31.8., 30.11, v roku 1995 vo výške 35 715,-Kčs (1 185,52 EUR) k 28.2., 31.5., 31.8., 30.11, v roku 1996 vo výške 35 705,-Kčs (1 185,19 EUR) k 28.2.. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť sporiteľni úrokové náklady mesačne vždy ku koncu mesiaca. Spôsob úhrady úrokov dohodli účastníci zmluvy inkasným príkazom vystaveným sporiteľňou z bežného účtu žalovaného. Za rovnakých podmienok bol žalovaný povinný platiť aj poplatky a náhrady podľa platného sadzobníka poplatkov a náhrad (čl. III. bod 3. zmluvy). V prípade predĺženia maximálnej lehoty splatnosti určenej pre dohodnutý typ úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť zvýšené úrokové náklady vyplývajúce z novej úrokovej sadzby, ktorá sa dohodne v dodatku k tejto zmluve a to od dátumu čerpania úveru (čl. IV. bod 3. zmluvy). Pre prípad, že žalovaný neuhradí splátku v dohodnutý deň a nepožiada o jej odloženie, sporiteľňa postupne: a) uhradí prednostne v zmysle § 361 Obchodného zákonníka neuhradenú splátku odpísaním z bežného, resp. kontokorentného účtu žalovaného, b) zvýši úrokovú sadzbu zo sumy nezaplatenej splátky na 28%, c) obmedzí poskytnutie úverov, ktorých návratnosť sa neuhradením splátok ohrozila, d) odstúpi od úverovej zmluvy a záväzkov z nej pre ňu vyplývajúcich a to najmä ak došlo k vážnemu ohrozeniu návratnosti úveru s požiadavkou jeho predčasného zaplatenia (čl. IV. bod 4. zmluvy). Na zabezpečenie návratnosti úveru bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.2.1992. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, t.j. do 28.2.1996.
Z výpisu z úverového účtu žalovaného (z aktuálneho stavu úveru k 25.11.1996) súd zistil, že dňa 28.2.1992 bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500 000,-Kčs (Sk), t.j. 16 596,96 EUR, z ktorého nesplatil istinu 464 285,-Sk (15 411,44 EUR).
Žalobnou upomienkou zo dňa 2.10.1996 sporiteľňa vyzývala žalovaného na úhradu dlhu na istine vo výške 464 285,-Sk (15 411,44 EUR) a na splátkach úrokov vo výške 475 981,20 Sk (15 799,68 EUR).
Na preukázanie výšky úrokových sadzieb a poplatkov právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) predložil súdu Sadzobník poplatkov a náhrad a Smernicu pre aktívne obchody.
Na základe právoplatného rozsudku v časti o zaplatenie istiny 464 285,-Sk (15 411,44 EUR), po pripustenej zmene a čiastočnom späťvzatí návrhu žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 29 811,12 EUR. Táto suma pozostáva z 244 438,90 Sk (8 113,89 EUR) z titulu riadnych úrokov, z 2 140,-Sk (71,03 EUR) z titulu poplatkov podľa sadzobníka poplatkov a náhrad, z 176 293,-Sk (5 851,86 EUR) z titulu sankčných úrokov, z 304 181,70 Sk (10 096,98 EUR) z titulu úrokov z omeškania k 31.10.1998 a z 5 677,36 EUR (z úrokov
z omeškania vo výške 16,06% ročne zo sumy 710 863,90 Sk, t.j. 23 596,36 EUR /zo súčtu 464 285,-Sk + 2 140,-Sk + 244 438,90 Sk/ od 1.11.1998 do 30.6.2000). Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) uviedol, že riadny úrok (úrok z istiny) si uplatnil podľa čl. I. v nadväznosti na čl. III. úverovej zmluvy, úrok z omeškaných splátok (úrok z omeškania
zmluvný) si uplatnil podľa čl. IV. bodu 4. úverovej zmluvy v nadväznosti na čl. III. úverovej zmluvy, úrok z omeškania zákonný si uplatnil podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka /15,06% + 1%/ a poplatky za vedenie účtu za roky 1996 a 1997 si uplatnil podľa čl. III. bodu 3. úverovej zmluvy.
Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.9.2001 súd zistil, že ku dňu 18.2.1994 uhradil z istiny 35 715,-Sk (1 185,52 EUR) a z úrokov 57 116,30 Sk (1 895,91 EUR). Nesúhlasil s vyčísleným príslušenstvom dlžnej istiny. Tvrdil, že uhradil z dlhu vyššiu čiastku ako bola započítaná sporiteľňou na úhradu predmetného dlhu. Namietal neprimeranú výšku úrokov a vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu s poukazom na zámenu účastníkov na strane žalobcu. Uviedol tiež, že v konaniach vedených pod sp. zn. 28Cb 251/97 a 26Cb 941/96 si uplatňuje na započítanie vzájomný návrh vo výške 279 625,-Sk (9 281,85 EUR) s príslušenstvom 15,6% od 4.3.1998 do zaplatenia, titulom náhrady škody, ktorú mu mal spôsobiť pôvodný žalobca Slovenská sporiteľňa, a.s..
Podľa ust. § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Vzájomný návrh žalovaného na započítanie sumy 279 625,-Sk (9 281,85 EUR) s príslušenstvom 15,6% od 4.3.1998 do zaplatenia súd považoval s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie iba za obranu proti návrhu. Žalovaný nepredložil ani neoznačil súdu žiaden dôkaz na preukázanie tvrdení ohľadom svojho nároku voči žalobcovi.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť.
Žalovaný nepreukázal súdu svoj nárok na zaplatenie 279 625,-Sk (9 281,85 EUR) s prísl., nakoľko nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu a nepreukázal ani existenciu škody.
Podľa ust. § 387 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa ust. § 388 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo b) právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.
Podľa ust. § 392 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (do- ba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa ust. § 400 Obchodného zákonníka zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa ust. § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko žalobou doručenou súdu dňa 2.12.1996 (teda pred uplynutím premlčacej lehoty 4 roky) si právny predchodca žalobcu uplatnil nárok aj na zaplatenie úrokov z dlžnej sumy, ktoré upresnil podaním doručeným súdu dňa 22.8.1997 (návrhom na zmenu žaloby), pričom zákonný úrok z omeškania bol uplatnený a vypočítaný len odo dňa nasledujúceho po ukončení zmluvy, t.j. od 1.3.1996. Z uvedeného vyplýva, že nemohla uplynúť zákonom stanovená premlčacia doba 4 roky od vzniku nároku do jeho uplatnenia na súde.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 ods.1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných pros-triedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa záko-na alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so zá-väzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase vzniku omeškania dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase vzniku omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
Výpisom z úverového účtu žalovaného (aktuálnym stavom úveru k 25.11.1996) ako aj samotným vyjadrením žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas v súlade s podmienkami dohodnutými v úverovej zmluve. Žalovaný neuhradil riadne úroky dohodnuté v zmluve, neuhradil ani sankčné úroky dohodnuté v zmluve a ani úroky z omeškania uplatnené žalobcom (resp. jeho právnymi predchodcami) v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Krajský súd v Košiciach v uznesení č.k. 1Cob 1/00-52 zo dňa 25.8.2000 konštatoval, že z obsahu zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že účastníci si v úverovej zmluve dojednali tzv. trestný úrok vo výške 28%, preto platí ustanovenie prvej vety § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka pred čiarkou, že „dlžník je povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške“. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že úroky vo výške 28% nezodpovedajú najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom. Takáto výška úrokov nie je ani v rozpore s § 265 Obchodného zákonníka, nejde o neprimerane vysoký úrok. Ide o úrok dohodnutý ako sankcia pre prípad omeškania a účastník zmluvy - dlžník má stále možnosť zabrániť použitiu tejto úrokovej sadzby a to tým spôsobom, že si svoj dlh z úverovej zmluvy riadne a včas splní.
Vzhľadom na to, že existoval spor medzi účastníkmi konania ohľadom správneho vý-počtu príslušenstva pohľadávky a na jej kvalifikované vyčíslenie boli potrebné odborné vedomosti, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie.
Zo znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Gdovina č. 2/2009 zo dňa 18.2.2009 súd zistil, že celkový dlh žalovaného na úrokoch k 28.2.1996 bol 424 178,25 Sk (14 080,14 EUR). Po ukončení úverového vzťahu, počnúc dňom 1.3.1996 úročil celkový dlh úrokom z omeškania vo výške 15,57% ročne. Úrok za obdobie od 1.3.1996 do 31.12.1996 predstavuje 115 278,11 Sk (3 826,53 EUR). Úrok z omeškania za obdobie od 1.1.1997 do 31.12.1997 je 138 333,73 Sk (4 591,84 EUR). Za každý ďalší rok úrok z omeškania predstavuje 114 591,55 Sk (3 803,74 EUR). Na základe uvedeného súd zistil, že celková pohľadávka žalobcu, ktorá tvorí príslušenstvo neuhradenej istiny úveru, ku dňu 30.6.2000 predstavuje 963 797,96 Sk, t.j. 31 992,23 EUR.
S predmetným znaleckým posudkom nesúhlasil žalovaný s poukazom na to, že z pos-kytnutého úveru uhradil úroky vo väčšom rozsahu ako to znalec započítal pri výpočte dlhu a že splátku úveru dňa 23.12.1992 uskutočnil v plnej výške 35 715,-Sk (1 185,52 EUR). Na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu výpis z úveru od 28.2.1992 do 31.12.1992, výpis z úveru od 1.1.1992 do 31.12.1992, bilančný výpis z úveru ku dňu 31.12.1993 a vkladové lístky (č.l. 260 až 262, č.l. 286 a 287 spisu).
Vzhľadom na to, že žalovaný predložil nové dôkazy týkajúce sa čiastočnej úhrady svojho záväzku, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie na doplnenie znaleckého posudku č. 2/2009.
Zo znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Gdovina č. 6/2011 zo dňa 3.5.2011 súd zistil, že celkový dlh žalovaného na úrokoch k 28.2.1996 bol 366 411,02 Sk (12 162,62 EUR). Po ukončení úverového vzťahu, počnúc dňom 1.3.1996 úročil celkový dlh úrokom z omeškania vo výške 15,57% ročne. Úrok za obdobie od 1.3.1996 do 2.12.1996 predstavuje 93 521,57 Sk (3 104,35 EUR). Úrok z omeškania za obdobie od 3.12.1996 do 31.12.1996 predstavuje 9 627,22 Sk (319,57 EUR). Úrok z omeškania za obdobie od 1.1.1997 do 31.12.1997 je 123 778,55 Sk (4 108,70 EUR). Za každý ďalší rok úrok z omeškania predstavuje 123 778,55 Sk (4 108,70 EUR). Na základe uvedeného súd zistil, že celková pohľadávka žalobcu, ktorá tvorí príslušenstvo neuhradenej istiny úveru, ku dňu 30.6.2000 predstavuje 902 275,99 Sk, t.j. 29 950,08 EUR.
Žalovaný nesúhlasil ani s týmto znaleckým posudkom, namietal výpočet úrokov a úro-kov z omeškania ako aj výšku použitej úrokovej sadzby. Opätovne tvrdil, že na tento úver uhradil splátky úrokov vo väčšom rozsahu ako to uviedla sporiteľňa a znalec. Na preukázanie tvrdených skutočností žalovaný predložil súdu aktuálny stav úveru k 18.2.1994, oznámenia o zmene úrokovej sadzby a vkladové lístky (č.l. 338, 339).
Vzhľadom na to, že žalovaný predložil nové dôkazy týkajúce sa čiastočnej úhrady svojho záväzku, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie na doplnenie znaleckého posudku č. 2/2009 a 6/2011.
Zo znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Gdovina č. 01/2012 zo dňa 12.1.2012 súd zistil, že celkový dlh žalovaného k 28.2.1996 na úrokoch bol 273 926,76 Sk (9 092,70 EUR) a na sankčných úrokoch bol 71 879,95 Sk (2 385,98 EUR). Po ukončení úverového vzťahu, počnúc dňom 1.3.1996 úročil celkový dlh úrokom z omeškania vo výške 15,57% ročne. Úrok za obdobie od 1.3.1996 do 2.12.1996 predstavuje 95 299,19 Sk (3 163,35 EUR). Úrok z omeškania za obdobie od 3.12.1996 do 31.12.1996 predstavuje 9 810,21 Sk (325,64 EUR). Úrok z omeškania za obdobie od 1.1.1997 do 31.12.1997 je 126 131,28 Sk (4 186,79 EUR). Za každý ďalší rok úrok z omeškania predstavuje 126 151,51 Sk (4 187,46 EUR). Na základe uvedeného súd zistil, že celková pohľadávka žalobcu, ktorá tvorí príslušenstvo neuhradenej istiny úveru, ku dňu 30.6.2000 predstavuje 891 907,73 Sk, t.j. 29 605,91 EUR.
Žalovaný nesúhlasil so znaleckým posudkom č. 01/2012. Opätovne namietal výpočet úrokov a úrokov z omeškania ako aj výšku použitej úrokovej sadzby. Tvrdil, že na tento úver uhradil splátky úrokov vo väčšom rozsahu ako to uviedla sporiteľňa a znalec. Na preukázanie tvrdených skutočností žalovaný predložil súdu aktuálny stav úveru k 18.2.1994, oznámenia o zmene úrokovej sadzby a vkladové lístky (č.l. 338, 339).
Na pojednávaní dňa 30.4.2013 bol vypočutý znalec Ing. Ľubomír Gdovin, ktorý na ná-mietky žalovaného uviedol, že žalovanému boli poskytnuté dva úvery pod rovnakými číslami. Čo sa táka splátok na istinu tieto boli riadne zaúčtované pri oboch úveroch. Čo sa týka splátok na úroky, resp. úroky z omeškania, pri dvoch splátkach - vo výške 17 000,-Sk (564,30 EUR) a 28 600,-Sk (949,35 EUR), je otázne, na ktorý úver boli zaplatené. Ak by boli splátky započítané na tento úver, znížila by sa suma uvedená v znaleckom posudku pod položkou celkový dlh na úrokoch ku dňu 28.2.1996 a malo by to vplyv aj na výpočet úrokov z omeškania.
S prihliadnutím na vyššie uvedené súd nariadil vo veci vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania.
Zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Škultétyho, PhD. č. 6/2015 zo dňa 15.10.2015 súd zistil, že k 30.6.2000 žalovaný neuhradil riadny úrok vo výške 227 886,55 Sk, t.j. 7 564,45 EUR, sankčný úrok vo výške 185 426,34 Sk, t.j. 6 155,03 EUR a zákonný úrok z omeškania vo výške 481 705,25 Sk, t.j. 15 989,68 EUR (pri sadzbe úroku z omeškania 16,06% ročne). Spolu neuhradené príslušenstvo znalec vyčíslil sumou 895 018,14 Sk, t.j. 29 709,16 EUR.
Žalobca nemal námietky voči znaleckým posudkom.
Žalovaný nesúhlasil s predmetným znaleckým posudkom. Tvrdil, že bol vyhotovený znalcom v odvetví, v ktorom nebol ako znalec do zoznamu znalcov zapísaný.
Zo zoznamu znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR súd zistil, že námietka žalovaného je nedôvodná.
Výška tzv. riadnych úrokov a sankčných úrokov bola účastníkmi dohodnutá v zmluve o úvere.
Z priemernej úrokovej miery z úverov obchodných bánk za rok 1996 súd zistil, že v ča-se vzniku omeškania (marec 1996) priemerná úroková miera pri strednodobých úveroch pred-stavovala 15,53% ročne. To znamená, že úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka mohli byť uplatnené vo výške 16,53% ročne. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania len vo výške 16,06% ročne.
Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie celkovej sumy 29 811,12 EUR.
Podľa znaleckého posudku Ing. Jozefa Škultétyho, PhD. č. 6/2015 zo dňa 15.10.2015 boli na splátky úrokov z úveru započítané aj sporné platby vo výške 17 000,-Sk (564,30 EUR) a 28 600,-Sk (949,35 EUR). Znalec pri výpočte úrokov z omeškania vychádzal z uplatnenej sadzby úrokov z omeškania 16,06% ročne, ktorá je v súlade so zákonom. Na základe uvede-
ného súd mal za to, že predmetný znalecký posudok zohľadnil všetky uskutočnené platby žalovaného na splatenie úveru a jeho príslušenstva, preto sa stotožnil s jeho výsledkom.
Podľa znaleckého posudku Ing. Jozefa Škultétyho, PhD. č. 6/2015 zo dňa 15.10.2015 nárok žalobcu je dôvodný len vo výške 29 709,16 EUR.
Žalobcom uplatnená suma 29 811,12 EUR zahŕňa aj poplatky za vedenie účtu podľa sadzobníka za roky 1996 a 1997 v sume 71,03 EUR (2 140,-Sk). Výška týchto poplatkov nebola súdu preukázaná, preto súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie tejto sumy.
Po odpočítaní sumy 71,03 EUR od znalcom vyčíslenej čiastky 29 709,16 EUR teda na zaplatenie zostáva 29 638,13 EUR.
S poukazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie 29 638,13 EUR skutkovo a právne dôvodná, preto jej v tejto časti vyhovel.
S prihliadnutím na vyššie uvedené, výsledok znaleckého dokazovania, najmä znalecký posudok č. 6/2015 a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba je v prevyšujúcej časti o zaplatenie 172,99 EUR (29 811,12 EUR - 29 638,13 EUR = 172,99 EUR) nedôvodná, preto ju v tejto časti zamietol.
Vzhľadom na to, že uznesenie o priznaní odmeny znalcovi zo dňa 13.1.2016 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, o trovách konania v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhod-ne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( § 251 ods. 1 )
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 205 ods.2 O.s.p. )