Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-3P/112/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou, sudcom JUDr. Jurajom Valáškom, vo veci starostlivosti súdu o mal. P. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov, matky R. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. L. J., K X. XXXX/XX, štátnej občianky SR a otca K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. L.., D. č. XXXX/X, štátneho občana SR, v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. P. O., nar. X.X.XXXX z doterajších 55 € na sumu 90 € mesačne, ktoré výživné je matka dieťaťa povinná platiť k rukám otca vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od 1.12.2015.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.12.2015 do 31.12.2015 pre mal. P. O., nar. X.X.XXXX vo výške 20 € je matka p o v i n n á splatiť spolu s prvým bežným výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. -82 zo dňa 18.03.2011, právoplatného dňa 16.04.2011.

V prevyšujúcej časti zostáva predchádzajúce rozhodnutie n e z m e n e n é.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 10.11.2015 sa otec mal. dieťaťa domáhal, aby súd zvýšil matke mal. dieťaťa vyživovaciu povinnosť voči mal. P. O. zo sumy 55 € mesačne na sumu 110 € mesačne s účinnosťou od 01.12.2015 s odôvodnením, že od poslednej úpravy o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletej, u ktorej sa zvýšili náklady na výživu, bývanie, zdravotné a hygienické potreby ako i na ošatenie dieťaťa. Doterajšie výživné nepostačuje na pokrytie výdavkov na školu, každoročné liečebné náklady, náklady na špecializované vyšetrenia v Bratislave, hygienické potreby primerané veku, šatstvo a stravu. Otec mal. dieťaťa zároveň v návrhu vyčíslil bežné výdavky na dieťa v sume 208 € a na jednorázové výdavky dieťaťa v sume 150 €.

Matka mal. dieťaťa s návrhom na zvýšenie vyživovacej povinnosti nesúhlasila. Uviedla, že v súčasnosti dcére prispieva na výživu sumou 70 € a bola ochotná platiť maximálne sumou do 80 €.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov mal. dieťaťa, oboznámil vyjadrenie kolízneho opatrovníka, návrh otca, rodný list mal., doklady doložené navrhovateľom, správu sociálnej poisťovne matky a na otca,

správu ÚPSVaR, potvrdenie o evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa vo výške 34,54 €, doklady doložené matkou, pripojené spisy Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. , a ostatný spisový materiál a z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Mal. P. O. sa narodila v manželstve rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k.4C/147/2009-42 zo dňa 19.01.2010, právoplatného dňa 26.01.2010 rozvedené, ohľadne maloletej súd schválil dohodu rodičov, mal. P. bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 30,-eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Naposledy súd rozhodoval o úprave výživného v rozsudku zo dňa 18.03.2011, č. k. -82, právoplatného dňa 16.04.2011, ktorým bola matke zvýšená vyživovacia povinnosť voči mal. P. na sumu 55 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2011. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec mal zvýšené výdavky so zdravotným stavom mal. P.. Pokiaľ ide o pomery matky, tak matka žila v čase rozhodovania o výživnom v spoločnej domácnosti so svojím manželom, ktorý poberal invalidný dôchodok vo výške 475,40 € mesačne a úrazovú rentu vo výške 312,90 € mesačne. Matka bola zamestnaná v spol. P. D. s príjmom 283,90 €. Otec mal. dieťaťa poberal invalidný dôchodok vo výške 330,50 € mesačne.

Otec mal. dieťaťa k návrhu uviedol, že v súčasnosti má dcéra 13 rokov a v čase posledného rozhodovania dcéra navštevovala 2. ročník, teraz navštevuje 7. ročník špeciálnej ZŠ. Náklady pozostávajú z nákladov domácnosti vo výške 100 €, pričom v domácnosti žijú dvaja. Elektrika ho vyjde na 26 €, plyn 8 €, strava na dcéru mimo školy 60 €, strava v škole ho doteraz vyšla na sumu 35 €, hygienické potreby cca 12 €, šatstvo 25 €, náklady na telefón dcéry 9 € mesačne. Náklady spojené s jej zdravotným stavom sú spojené s liečebným pobytom v Kováčovej 50 €, vreckové a ostatné náklady na liečení boli 30 €, náklady na dopravu k lekárom 60 € ročne, náklady na objednanie u lekára v Bratislave 10 €. Čo sa týka jeho výdavkov, hradí druhú polovičku nákladov spojených s nájomným energiou, ďalej náklady spojené so zabezpečovaním liekov a zdravotnej starostlivosti cca 25 € mesačne, potom smeti vo výške 50 € ročne za oboch, telefón 15-20 € mesačne, náklady na stravu sú zvýšené vzhľadom na to, že musí dodržiavať diétu. Úvery ani pôžičky nemá žiadne. Jeho príjmom je invalidný dôchodok vo výške 364 €. Ďalej poberá prídavky na dieťa vo výške 34,54 €. Výživné je platené riadne a načas, čo sa týka výživného, matka platí výživné aj nad rámec, súdom stanovená je suma 55 €, matka mu zasiela sumu 70 € mesačne. Matka dieťaťa prispieva aj nad rámec, dáva jej darčeky k osobným sviatkom. Na zdravotnej starostlivosti sa matka nepodieľa, naposledy dcére prispela na tieto náklady pred 4-5 rokmi. Matke odpadla vyživovacia povinnosť na plnoletú P., na ktorej výživu prispievala 65,-€. Matka sa dcérou stretáva rôzne, niekedy aj tri krát do týždňa, niekedy možno raz za mesiac. U matky, mal. P. neprespáva, ale sa tam prestravuje, vtedy tam býva celý deň. Podľa názoru otca, by mohla mať matka na zvýšené výživné pokiaľ by nepožívala alkohol a nefajčila cigarety.

Matka mal. dieťaťa k návrhu uviedla, že poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 126 €, resp. v súčasnosti 127 €, manžel je takisto invalidný dôchodca, on poberá invalidný dôchodok cca 516 € + úrazovú rentu od bývalého zamestnávateľa vo výške niečo vyše 300 €. Manžel ešte poberá 54 € prídavky od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na ošatenie a príspevok na benzín. Čo sa týka nákladov domácnosti tie pozostávajú z nájmu 123 €, elektrika 25,50 €, mobilný telefón 27 €, poistenie nehnuteľnosti 15 € štvrťročne, pôžička 180 € a 160 € mesačne, lieky pre ňu a manžela sú cca 20 € mesačne. Pôžičky, ktoré si zobrala bude splácať minimálne ešte vyše roka. Jedna pôžička bola vo výške 6.000 až 7.000,- €. Pôžičku si brala z dôvodu, že sa odsťahovala od manžela, deti potom bývali u nej. Matka uviedla, že denne minie jednu krabičku cigariet za 2,80 €. Čo sa týka alkoholu, alkohol pije iba keď príde návšteva, pijú víno, ale to nie je denne. Od posledného rozhodovania, jej ubudla vyživovacia povinnosť, avšak na druhej strane sa stala invalidná a v súčasnosti nepracuje. Dôvodom jej invalidity sú dva prekonané infarkty. K otcovej starostlivosti, matka uviedla, že je so starostlivosťou o dcéru spokojná.

Kolízny opatrovník odporúčal návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. P. vyhovieť, nakoľko došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa. V čase posledného rozhodovania v roku 2011 bola mal. žiačkou druhého ročníka Špeciálnej ZŠ, t. č. je žiačkou 7 ročníka, čím sa zvýšili jej náklady na výživu a výchovu. Ďalej matke odbudla jedna vyživovacia povinnosť voči dcére P. vo výške 65 € mesačne, otec zabezpečuje riadnu starostlivosť o mal. dieťa, čo potvrdila aj matka dieťaťa. Matke mal. dieťaťa bude priznaný invalidný dôchodok, čím je predpoklad, že sa jej vylepší finančná situácia. Zároveň pôžičky,

ktoré spláca sú jej osobným osohom, sú to výdavky, ktoré nie je nutné vynaložiť, pri zvýšení vyživovacej povinnosti žiada, aby súd prihliadol na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, zdravotný stav ako aj zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 16.12.2015 vyplýva, že mal. P. je žiačkou Špeciálnej základnej školy v J.. Dieťa sa stravuje v škole, za ZRPŠ je otec uhradil 5 € ročne. Dieťa je postihnuté detskou mozgovou obrnou, má operovanú achilovú pätu, o 1,5 cm má kratšiu nohu a dieťa zaostáva vo vývoji. Otec s maloletou chodil na kontroly raz polročne do Národného ústavu v Bratislave kvôli achilovcej päte. Za vstup otec musel uhradil 10 €, za ortopedickú letnú obuv 30 € a za zimnú obuv 40 €. V súčasnosti do Bratislavy na kontroly nechodia, 1 až 2 krát do roka dáva dieťaťu vyrobiť ortopedické vložky, ktoré ho výjdu na 10 €. Mal. dieťa každoročne absolvuje liečenia, naposledy v septembri 2015 v Kováčovej, kde jej otec musí hradiť poplatok za liečenie vo výške 47 € a odvoz a dovoz na liečenie v sume 40 € plus vreckové na pobyt 30 €. Kvôli liečeniu jej otec musel zakúpiť topánky - 14 €, oblečenie - 30 € a hygienické potreby - 20 €. Otec spolu s maloletou žije v 2-izbovom byte, za nájomné hradí 152,54 € mesačne, elektrinu 8 €, plyn 20 €. Otec je na invalidnom dôchodku a poberá dôchodok vo výške 364 € mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 € mesačne vrátane príplatku k prídavku na dieťa vo výške 11,02 € mesačne. Otec mal. dieťaťa má zdravotné problémy so srdcom, užíva lieky v sume od 20 € až 25 € mesačne. Matka s návrhom otca nesúhlasila, bola ochotná prispievať sumou 70 €, ktorú už aj od septembra 2015 platí. Dcére prispieva aj nad rámec výživného, zakupuje jej veci na oblečenie, v čase osobných sviatkov jej kúpi darčeky. S mal. P. je v kontakte, podľa školských povinností dieťaťa. Pokiaľ nie sú spolu v osobnom kontakte, tak si telefonujú. Matka dieťaťa je na čiastočnom invalidnom dôchodku, poberá dôchodok vo výške 126 € mesačne a iný príjem nemá. V súčasnosti je riešená jej žiadosť o plný invalidný dôchodok. Matka žije so svojim manželom v jednoizbovom nájomnom byte, hradia nájomné vo výške 131 € mesačne, elektrinu 25,50 € mesačne, telefón - 27 € mesačne a poistku vo výške 15 € štvrťročne. Spláca pôžičky, jednu vo výške 189 € mesačne a druhú vo výške 160 € mesačne. Tieto pôžičky spláca z manželovho dôchodku, ktorý je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 800 € mesačne. Kolízny opatrovník odporúčal, aby súd návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel s prihliadnutím na vek, opodstatnené potreby dieťaťa ako i na zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 16.12.2015 vyplýva, že otec mal. dieťaťa poberá prídavok na dieťa vo výške 34,54 € mesačne.

Zo správ Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 04.12.2014 a zo dňa 14.12.2015 vyplýva, že otec mal. dieťaťa poberá invalidný dôchodok vo výške 364 € mesačne. Od 01.01.2016 bude dôchodok poberať vo výške 365,70 € mesačne.

Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Topoľčany zo dňa 09.12.2015 vyplýva, že matka mal. dieťaťa naposledy dávku v nezamestnanosti poberala od 06.02.2014 do 05.08.2014.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 11.12.2015 vyplýva, že matka mal. dieťaťa je od 06.02.2014 až doposiaľ evidovaná na Úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Nie je poberateľkou žiadnych dávok a príspevkov v hmotnej núdzi.

Zo správy Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 14.12.2015 vyplýva, že matka mal. dieťaťa poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 126,10 € mesačne.

Zo správy Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 04.12.2014 vyplýva, že manžel matky mal. dieťaťa, pán K. poberá invalidný dôchodok vo výške 513,60 € mesačne a úrazovú rentu vo výške 345,40 € mesačne.

Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Zmena pomerov ako hmotnoprávny predpoklad podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, môže spočívať na subjektívnych okolnostiach, ako aj v objektívnych okolnostiach, ktorá je závislá od ekonomickej situácie. Rovnako právna úprava v ustanovení § 163 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu aj bez návrhu zmeniť rozsudky o výchove a výžive maloletých detí, ak sa zmenia pomery. Súdna prax za právne významnú zmenu pomerov, ktorá má subjektívny charakter, považuje výraznú zmenu v nákladoch na životné potreby oprávneného dieťaťa v závislosti od jeho veku, vzdelávania, jeho rôznych aktivít a kultúrnych potrieb, ako aj ďalšie konkrétne potreby maloletého, ktoré sú povinní uspokojovať jeho rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t. j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t. j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Za zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného.

Predchádzajúca úprava vyživovacej povinnosti matky k mal. P. vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -82 zo dňa 18.03.2011, právoplatným dňa 16.04.2011, ktorým bola vyživovacia povinnosť matky zvýšená na sumu 55 € mesačne s účinnosťou od 01.01.2011.

Potreby maloletého dieťaťa sú povinní uspokojovať obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom sa zohľadní ako plnenie vyživovacej povinnosti výkon osobnej starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 2 a 4 Zákona o rodine). Súd sa v ďalšom zaoberal, či nenastala podstatná zmena pomerov na strane povinných osôb, rodičov mal. Zmena pomerov, ako predpoklad na zmenu predchádzajúcej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti, môže spočívať aj v zmene pomerov na strane povinnej osoby. Pôjde napríklad o zvýšenie alebo nezavinené zníženie príjmu, vznik alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, prípadne ďalšie významné okolnosti. Pri posudzovaní pomerov povinného rodiča ďalej platí, že na jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, súd neprihliada, pretože výživné má pred takýmito výdavkami prednosť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Na strane matky mal. dieťaťa došlo k zmene pomerov od posledného rozhodovanie o výške výživného v tom smere, že matka je od 06.02.2014 až doposiaľ evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, je poberateľkou čiastočne invalidného dôchodku vo výške 126,10 € mesačne, vybavuje si plný invalidný dôchodok, ktorý je v štádiu riešenia. Žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom, ktorý poberá

invalidný dôchodok vo výške 513,60 € mesačne a úrazovú rentu vo výške 345,40 € mesačne. Matka a jej manžel obývajú jednoizbový byt, za ktorý uhrádzajú nájomné vo výške 131 € mesačne, elektrinu 25,50 € mesačne, telefón - 27 € mesačne a poistku vo výške 15 € štvrťročne. Ako ďalej matka uviedla, spláca pôžičky, jednu vo výške 189 € mesačne a druhú vo výške 160 € mesačne, ktoré hradí z manželovho dôchodku. Matke odbudla vyživovacia povinnosť voči dcére P., na ktorú mala súdnym rozhodnutím určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 65 € mesačne.

Pokiaľ ide o pomery otca mal. dieťaťa, tieto sa výrazne nezmenili. Otec je naďalej poberateľom invalidného dôchodku vo výške 365,70 € mesačne, k tomu poberá prídavok na dieťa vo výške 34,54 € mesačne a výživné od matky dieťaťa vo výške 55 € mesačne, ktoré matka od septembra 2015 zasiela vo výške 70 € mesačne. Otec s maloletou žije v dvojizbovom byte, za nájomné hradí 152,54 € mesačne, elektrinu 8 €, plyn 20 €.

Pri posudzovaní pomerov na strane matky mal. dieťaťa, ktorá nesúhlasila so zvýšením výživného, vychádzal súd jednak z jej výpovede, ako i ňou preukázaných príjmov a výdavkov. Sud v konaní skúmal, či na strane matky dieťaťa došlo k takej zmene pomerov, ktoré by opodstatňovali zmenu doterajšieho rozhodnutia o určení výšky vyživovacej povinnosti k mal. P.. Matka v konaní pred súdom uviedla, že je ochotná platiť na výživné mal. P. sumou vo výške 70 € mesačne. Matka poukazovala na to, že má dve pôžičky, ktoré spláca z manželovho dôchodku. Z výpovede matky súd zistil, že v súčasnej dobe si vybavuje plný invalidný dôchodok, ktorý je v štádiu riešenia. Na strane druhej, mal súd za preukázané, že matka disponuje aj istou sumou na ďalšie svoje osobné výdavky, ktoré nie sú prednostné - napr. na cigarety, platenie poistky, kredit do mobilu a pod..

Na základe vykonaného dokazovania výsluchom rodičov mal. dieťaťa a listinnými dôkazmi mal. mal súd preukázané, že od úpravy výživného v roku 2011 sa podstatne zmenili pomery na strane mal. P., ktorej životné náklady sú vyššie, a to v súvislosti s jej vekom, ktorá má 14 rokov, ako i s prechodom na druhý stupeň Špeciálnej základnej školy ako i jej zhoršeným zdravotným stavom, ktorý vyžaduje pravidelné návštevy u lekára, liečebné pobyty, cestovné výdavky. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú tu dané podmienky na to, aby bola matka dieťaťa súdom zaviazaná prispievať zvýšeným výživným voči mal. P. a to vo výške 90 € mesačne s účinnosťou od 01.12.2015.

Súčasne súd určil matke dieťaťa zameškané výživné za obdobie od 01.12.2015 do 31.12.2015 vo výške 20 €, (zvýšené výživné 90 € mínus výživné, ktoré dobrovoľne matka platila vo výške 70 €, t.j. 20 €).

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18.03.2011 č.k.4P/4/2011-82 a to v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti matky voči mal. P., pričom v prevyšujúcej časti ostal rozsudok nezmenený.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Po poučení o opravnom prostriedku voči vyhlásenému a odôvodnenému rozsudku, sa kolízny opatrovník a otec dieťaťa vzdali práva podať proti nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Účastníci konania sa vzdali opravného prostriedku, odvolania proti tomuto rozsudku.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods.2 O.s.p.,).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)