Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-40-2015.pdf
PDF · 79.14 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/40/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom 8. mája XXX/XX, XXX XX M., proti žalovanému SLUŽBYT, s.r.o., Karpatská 56, 089 01 Svidník, IČO: 31 675 361, právne zastúpeného POTOMA & Co, s.r.o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 36 861 898, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5C/453/2013-117 zo dňa 12.09.2014 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e sa rozsudok a vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník za (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol. Priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.518,90 Eur, ktoré zaviazal žalobcu zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal určenia, že vyúčtovanie nákladov za teplo v bytovom dome vo vchode 493/16 na ulici X. W. vo M. za roky 2006 až 2012 je neplatné pre rozpor so zákonom, ďalej žiadal zaviazať žalovaného nahradiť mu škodu vo výške 2.731,63 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 2.731,63 Eur.
Prvostupňový súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca nie je vlastníkom predmetného bytu a tak podľa jeho názoru nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie považoval za dôvod pre zamietnutie žaloby.
Poukázal na ustanovenie § 80, § 90, § 153 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru rozhodnutie trpí vadami konania, čo je odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. Poukázal na to, že žalovaný podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie, ktoré mu sudca doručil až na samotnom pojednávaní a to tesne pred vyhlásením rozsudku. Neumožnil mu vyjadriť sa v súlade s ustanovením § 123 O.s.p. a článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Ďalej v odvolaní uviedol, že podal žalobu o neplatnosť vyúčtovania nákladov na teplo za roky 2006 až 2012 v pozícii „užívateľa bytu“, pričom bol od 01. 01. 2006 do 28. 02. 2014 vlastník bytu( užívateľ bytu) od 01. 03. 2008 do 31. 07. 2012 na základe zmluvy o užívaní. Poukázal na to, že doklady, ktoré sú označené ako konečné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním a správou bytu boli vystavené na jeho meno. Žalobca ukončil užívanie predmetného bytu 31.07.2012, o čom informoval všetkých dodávateľov aj žalovaného. Podľa jeho názoru námietka nedostatku vecnej legitimácie bola vznesená účelovo. Odôvodnenie o aktívnej vecnej legitimácii iba vlastníka nemá oporu v žiadnej právnej norme, pretože práva a povinnosti v hmotnoprávnej rovine s dodávateľom služieb má užívateľ bytu a nie vlastník.
Namietal aj rozhodnutie o trovách konania, ktoré boli priznané žalovanému. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a z toho plynúci nedostatočne zistený skutkový stav je potrebné považovať názor prvostupňového súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu len s odôvodnením, že došlo k zmene vlastníckeho práva vo vzťahu k bytu a žalobca prestal byť jeho vlastníkom za predčasný.
Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Preskúmateľným, teda zrozumiteľným a riadne odôvodneným je rozhodnutie, ktoré v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 157 ods. 2 O.s.p. obsahuje stručný a jasný výklad o tom, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a z akého dôvodu nerealizoval žiadne zistenia z niektorých vykonaných dôkazov. Nevyhnutnou požiadavkou riadneho odôvodnenia rozhodnutia je súdom prijatý záver o skutkovom stave veci a naň nadväzujúcom právnom posúdení veci.
V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na závery vyslovené v rozhodnutiach Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe okrem iných práv a záruk zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia.
Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil záver, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nároku a s obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnením rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.
Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého súdneho rozhodnutia nie je presvedčivé. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukázal len na ustanovenie § 90 O.s.p a konštatoval, že nie je vlastníkom bytu žalobca a tak nemá aktívnu legitimáciu.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z o vlastníctve bytov (ďalej len „ZoVB“), vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva
o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.
Podľa § 8a, ods. 7 ZoVB, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
V súčasnom štádiu konania nie sú známe dôvody, na základe ktorých správca bytového domu postupoval tak, že aj napriek zmene vlastníka predmetného bytu od roku 2008 až do r. 2013 prijímal úhrady za plnenia zo strany žalobcu, realizoval vyúčtovania úhrad za dodávku tepla od žalobcu a v roku 2012 aj napriek tomu, že žalobca oznámil, že došlo k zmene užívateľa bytu (č.l. 136), kedy „odhlásil“ aj dodávku tepla, teplej a studenej vody. V spise sa nachádza množstvo listinných dôkazov z ktorých vyplýva, že správca bytového domu realizoval vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu práve žalobcovi (č.l. 8,9,10,11,12,13až 22), prijímal reklamácie vyúčtovania nákladov práve od žalobcu (č.l. 27,28,31,) zaujímal stanoviska k reklamáciám (č.l. 32,33,34,35,36,37).
V súlade s ust. § 8b ods. 1 písm.e/ ZoVB je povinnosťou správcu sledovať úhrady za plnenie a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov. V danom štádiu konania nie je známy obsah zmluvy o výkone správy vo vzťahu k tejto konkrétnej povinnosti správcu. Podľa citovaného zákona je správca domu povinný pri výkone správy postupovať s odbornou starostlivosťou.
V danom štádiu konania taktiež nie je známy obsah vzťahu medzi pôvodným vlastníkom bytu, teda žalobcom (užívateľom bytu) a novým vlastníkom bytu spoločnosťou MIKE GROUP, s.r.o. so sídlom vo Svidníku (č.l. spisu). Nie je možné vylúčiť napr. existenciu vzájomných právnych vzťahov medzi nimi vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu (príkazná, resp. mandátna, alebo komisionárska zmluva).
Odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a predčasne prijatého právneho záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ako aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia a podľa § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p. vracia vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 221 ods. 2 O.s.p).
Úlohou prvostupňového súdu bude v prvom rade zistiť náležite skutkový stav vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré správca aj po zmene vlastníka bytu v bytovom dome, v ktorom vykonáva správu od žalobcu prijímal úhrady za plnenia spojené s užívaním a správou bytu a realizoval konečné vyúčtovania týchto nákladov. Rovnako tak posúdi dôvody, pre ktoré žalobca v rozhodnom období plnil úhrady za plnenia správcovi. Preskúma existenciu, prípadne neexistenciu zmluvných vzťahov medzi žalobcom a novým vlastníkom bytu. Až po vyrovnaní sa s týmito skutočnosťami vyhodnotí otázku vecnej legitimácie žalobcu, keďže vecná legitimácie je vždy predmetom dokazovania. Opätovne tak posúdi uplatnené nároky žalobcu, naliehavý právny záujem na určení ako aj vznesenú námietku premlčania.
Rozhodne aj o trovách konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.