Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-229-2015.pdf
PDF · 105.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/229/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: APS FUND ALPHA uzavřený investiční fond, a.s., so sídlom Celetná 988/38, Praha, Česká republika, IČO: 01596039, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, korešpondenčná adresa: Trnavská cesta 50, Bratislava, proti odporcovi: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, K., v konaní o zaplatenie 212,34 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 179,15 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 77,35 eur od 26.7.2012 do zaplatenia, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 36,33 eur od 26.8.2012 do zaplatenia, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 65,47 eur od 26.9.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 11,22 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 23,10 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22.6.2015 doručeným súdu 15.7.2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia 212,34 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 77,35 eur od 26.7.2012 do zaplatenia, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 36,33 eur od 26.8.2012 do zaplatenia, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 65,47 eur od 26.9.2012 do zaplatenia, s 8,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 33,19 eur od 26.8.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca Slovak Telekom a.s. uzavrel s odporcom podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. dňa 2.1.2012 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie verejných služieb. Povinnosťou právneho predchodcu bolo poskytovanie služieb podľa zvoleného programu a povinnosťou odporcu riadne a čas zaplatiť cenu služieb. Slovak Telekom a.s. vyúčtovala odporcovi pohľadávky, ktoré ako neuhradené evidovala vo výške 212,34 eur. Jednalo sa o faktúry č. 7207128937 splatná 25.7.2012 v sume 77,35 eur, fa.č. 7208188722 splatná 25.8.2012 v sume 36,33,- eur, fa.č. 7209230106 splatná 25.9.2012 v sume 65,47 eur, fa.č. 7308057510 splatná dňa 25.8.2013 na sumu 33,19 eur.
Navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 sa stal vlastníkom pohľadávok. Zo strany právneho predchodcu bolo postúpenie pohľadávky oznámené dlžníkovi listom z 1.7.2014.
Odporca sa k návrhu napriek riadnemu doručeniu uzneseniu, ktorým bol vyzvaný na vyjadrenie k uplatneným nárokom nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch (t.j. v sporoch, ktorých hodnota nepresahuje 1.000 eur - § 200 ea OSP). Súd postupoval v súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením, nakoľko v predmetnej veci ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
Súd zistil, že medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah v zmysle zákona 351/2011 Z.z. na základe zmluvy o pripojení datovanej len údajom 21.12, bez uvedenia roku vzniku právneho vzťahu, rovnako ako aj dodatku. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie verejných komunikačných služieb v programe „študentský paušál“.
Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi služby faktúrami č. 7207128937 zo dňa 8.7.2012 splatná 25.7.2012 v sume 77,35 eur za obdobie od 8.6.2012 do 7.7.2012 za hlasové služby, fa.č. 7208188722 zo dňa 8.8.2012 splatná 25.8.2012 v sume 36,33,- eur za obdobie od 8.7.2012 do 7.8.2012 za hlasové služby, fa.č. 7209230106 zo dňa 8.9.2012 splatná 25.9.2012 v sume 65,47 eur za obdobie od 8.8.2012 do 7.9.2012 za hlasové služby a poplatky za prerušenie dodávky služieb a obmedzenie poskytovania služieb ako aj poplatok za upomienku a fa.č. 7308057510 zo dňa 8.8.2013 splatná dňa 25.8.2013 na sumu 33,19 eur, ktorá však nebolo za poskytnutie služieb ale predstavovala účtovanú zmluvnú pokutu.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách podnik v reklamačnom poriadku upraví najmä
a) podrobnosti o práve účastníka na reklamáciu,
b) spôsob uplatňovania reklamácie a spôsob jej vybavenia
c) lehotu na podanie reklamácie a lehotu na jej vybavenie,
d) spôsob uplatnenia práva účastníka podľa § 43 ods. 10 písm. b).
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách právo na reklamáciu nemožno v reklamačnom poriadku obmedziť, ak bolo uplatnené v lehote určenej v reklamačnom poriadku; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia faktúry, ktorej správnosť je predmetom reklamácie alebo zistenia závady poskytnutej verejnej služby alebo zariadenia. Podnik je povinný písomne oznámiť účastníkovi výsledok prešetrenia jeho reklamácie v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia reklamácie, inak sa reklamácia považuje za uznanú. V zložitých prípadoch môže podnik túto lehotu predĺžiť, najviac však o 30 dní; podnik je povinný o predĺžení písomne informovať účastníka pred uplynutím pôvodnej 30 dňovej lehoty s uvedením dôvodov. Lehota je zachovaná, ak podnik odošle svoje oznámenie účastníkovi najneskôr v posledný deň lehoty.
Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách reklamácia vo veci prešetrenia faktúry nemá odkladný účinok na zaplatenie sumy za poskytnuté verejné služby. Ak suma presiahne trojnásobok priemerného rozsahu využívania verejnej služby za predchádzajúcich šesť mesiacov, je podnik povinný umožniť účastníkovi odklad zaplatenia časti sumy presahujúcej sumu za priemerný mesačný rozsah využívania verejnej služby počas predchádzajúcich šesť mesiacov, a to najneskôr do skončenia prešetrovania telekomunikačného zariadenia alebo umožniť účastníkovi zaplatenie časti sumy presahujúcej trojnásobok priemerného rozsahu využívania v najmenej troch mesačných splátkach. Ak je využívanie verejnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejnej služby za celé obdobie využívania verejnej služby.
Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách ak sa na základe reklamácie zistí vada na telekomunikačnom zariadení, ktorá sa mohla prejaviť v neprospech účastníka, ale rozsah poskytnutej verejnej služby ani cenu za jej poskytnutie nemožno preukázateľne zistiť, účastník zaplatí cenu zodpovedajúcu cene za priemerný mesačný rozsah využívania verejnej služby za predchádzajúcich šesť mesiacov. Ak je využívanie verejnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejnej služby za celé obdobie využívania služby
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, (1) Podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b)..
Podľa § 43 ods. 12 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov..
Súd mal aktívnu legitimáciu navrhovateľa preukázanú oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 1.7.2014 a zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2012.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázaný vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi navrhovateľom ako poskytovateľom služieb a odporcom ako spotrebiteľom, ktorý je upravený zmluvou vrátane dodatku, špecifikovaný všeobecnými obchodnými podmienkami. Na právny vzťah sa vzťahuje aj zákonná úprava právnych predpisov zákona č. 351/2011 Z. z., Z. z., o elektronických komunikáciách a zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V konaní mal súd preukázané, že odporcovi boli účtované poskytovateľom služby úhrady fa. č. 7207128937 zo dňa 8.7.2012 splatná 25.7.2012 v sume 77,35 eur za obdobie od 8.6.2012 do 7.7.2012 za hlasové služby, fa.č. 7208188722 zo dňa 8.8.2012 splatná 25.8.2012 v sume 36,33,- eur za obdobie od 8.7.2012 do 7.8.2012 za hlasové služby, fa.č. 7209230106 zo dňa 8.9.2012 splatná 25.9.2012 v sume 65,47 eur za obdobie od 8.8.2012 do 7.9.2012 za hlasové služby a poplatky za prerušenie dodávky služieb a obmedzenie poskytovania služieb ako aj poplatok za upomienku. Súd považoval za prijateľné aj vyúčtovanie poplatkov podľa cenníka za odpojenie a obmedzenie prevádzky ako aj poplatku za odoslanie upomienky, ktorou bol odporca vyzvaný na plnenie zmluvných povinností. Poplatky boli účtované na základe § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., podľa cenníka a v zmysle VOP, pričom ich výška zodpovedá nákladom na obstaranie služieb. Uvedený nárok vo výške 179,15 eur považoval súd za dôvodný, avšak nemal preukázanú úhradu zo strany odporcu, ale zánik záväzku z iného dôvodu ako zaplatením, niektorým zo spôsobov podľa šiesteho oddielu Občianskeho zákonníka, alebo akúkoľvek zmenu záväzku. Odporca v tejto súvislosti neprodukoval žiadne dôkazné prostriedky. Súd mal preto z vyúčtovaní služieb preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie súd za vyúčtované služby vo výške 179,15 eur.
Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľa v tejto časti a z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného záväzku priznal navrhovateľovi aj nárok za zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. vo výške o 8% vyššej ako základné sadzba stanovená ECB, podľa znenia predpisov účinného v čase vzniku omeškania.
Súd ďalej zistil, že uplatnený nárok na zaplatenie 33,19 eur vyúčtovaný fa.č. 7308057510 zo dňa 8.8.2013 splatnou dňa 25.8.2013 na sumu 33,19 eur je nárokom zo zmluvnej pokuty. Preto, aby mohol byť priznaný takýto nárok, súd musí mať preukázané uzavretie zmluvy o zmluvnej pokute. Túto skutočnosť navrhovateľ vo svojom návrhu vôbec netvrdil a súd mohol len usudzovať či predpokladať, že zmluvná pokuta sa týkala nesplnenia záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu, kde nebol riadne preukázaný ani okamih jeho vzniku. Fakturovaním zmluvnej pokuty zásadne nárok na jej zaplatenie nevzniká. Faktúra je len účtovný doklad, ktorým nemožno založiť hmotné právo. Zmluvná pokuta môže vzniknúť len za základe dohody o zmluvnej pokute a to až porušením zmluvnej povinnosti. Nárok zo zmluvnej pokuty nemožno subsumovať pod ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách ako úhradu za služby. Nárok zo zmluvnej pokuty nikdy nemôže byť nárokom na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ale takýto nárok je potrebné preukázať.
Súd síce sám zistil, že zmluva obsahuje v ust. čl. 3 dohodu o tom, že ak dôjde k porušeniu záväzkov účastníka, že je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške podľa tabuľky, avšak táto je viazaná na kvalifikované porušenie povinnosti, ktorej porušenie navrhovateľ kvalifikovane netvrdil a nepreukázal a dokonca ani žiadne porušenie povinnosti a uzavretie dohody o zmluvnej pokute netvrdil. Súd nemôže sám nachádzať práva účastníkov mimo odôvodnenia a opisu skutkových okolností v žalobe, nakoľko súd je viazaný nie len kvantitatívnym vymedzením nároku - sumou v petite, ale aj kvalitatívnym vymedzením nároku, teda opisom rozhodných skutočností na základe ktorých mal nárok vzniknúť, ktoré navrhovateľ odvíjal od fakturácie a poskytnutia elektronických služieb.
Súdu teda bez ohľadu na možnú neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť bola viacej krát judikovaná, teda zákaz používať nárok z pevne stanovenej sumy zmluvnej pokuty bez ohľadu na charakter a intenzitu porušenia záväzku a dĺžku zmluvného vzťahu, nemal preukázané, či zmluvná pokuta je uplatňovaná z dôvodu porušenia viazanosti pre neuhradenie vyúčtovaných súm a podľa ustanovení dodatku, najmä či následkom neuhradenia došlo k obmedzeniu poskytovania služieb a odpojeniu odporcu. Nemožno však nepoukázať aj na skutočnosť, že ak by si navrhovateľ uplatňoval zmluvnú pokutu práve z vyššie uvedeného dôvodu, viacerými právoplatnými rozhodnutiami, a to nie len v senáte sudcu ale aj ostatných rozhodnutiach súdov, bolo právoplatne rozhodnuté o jej neprijateľnosti pre skutočnosť, že nerozlišovala charakter porušenia zmluvnej povinnosti, rozsah splnenia záväzku a pod., pričom bola stanovená v pevne určenej čiastke. Súd nič nenamieta proti zabezpečeniu záväzkov, avšak má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 24 mesiacov je pomerne rozsiahli záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku teda nesmie znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná. Neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a OZ. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín Calderón Camino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny súd konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre súd záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva
Súd preto nárok v tejto časti ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého súd úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania v pomernej časti 68% (84% - 16%) vo výške zaplateného súdneho poplatku 11,22 eur nevyhnutného pre konanie o nároku ako aj právo na náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. podanie návrhu na súd vo výške určenej z hodnoty veci podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 19,92 eur + náhrada paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 8,39 eur, v krátenom rozsahu 19,25 + náhrada DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 3,85, spolu vo výške 23,10 eur. Súd navrhovateľovi nepriznal úkon za prípravu a prevzatie veci, nakoľko podľa charakteru činnosti právneho zástupcu nedošlo k individuálnemu prevzatie jednotlivého prípadu ale celého radu postúpených pohľadávok, ktoré boli uplatnené paušalizovanou žalobu prenesením údajov z databázy do formulára. Preto súd účelnosť dvoch úkonov právnej služby nezistil. Nakoľko podľa § 149 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, rozhodol o povinnosti zaplatenia náhrady trov konania advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).