Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-152-2021.pdf
PDF · 90.85 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/152/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Lindou Szárazovou, v právnej veci navrhovateľky: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., N. X, t.č. Z. XX v právnom zastúpení: Mgr. Dana Hanková, advokát so sídlom v Nových Zámkoch, M.R. Štefánika 3 proti manželovi: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., N. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: U. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky: J. F., rod. W., nar. XX.XX.XXXX a manžela: Q. F., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru v Y. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
II. Súd z v e r u j e maloleté dieťa: U. F., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej vo výške 180,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
III. Styk otca s maloletým dieťaťom: U. F., nar. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po dlhšej známosti z lásky. Z ich manželstva pochádzajú tri deti, z toho už len jedno je maloleté. Ďalej uviedla, že ich vzťah bol v posledných rokoch výrazne poznačený tým, že sa s odporcom vzájomne citovo odcudzili, hádali sa, manžel na vzniknuté problémy reagoval krikom a hádkami, čo negatívne vplývalo aj na ich deti, ktoré z toho bývali často značne rozrušené. Manžel ju nechcel púšťať do práce a snažil sa ju uzavrieť pred okolitým svetom. S odporcom už nežijú v spoločnej domácnosti, ani sa intímne nestýkajú po dlhší čas. Manželka vylúčila možnosť jej zotrvania v manželstve a tým aj nápravu ich rozvráteného vzťahu. Pre prípad rozvodu manželstva navrhla maloletú zveri do svojej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 270 eur mesačne s tým, že styk otca s maloletou sa bude riadiť dohodou rodičov.
2. Ďalej na pojednávaní uviedla, že manžel mal problémy s alkoholom a tiež ju nechcel púšťať do roboty, lebo na ňu veľmi žiarlil. V poslednom čase ju začal obviňovať tým, že má milenca, preto ho aj vyhodila z bytu. Z ich manželstva pochádzajú tri deti, maloletá je už len U., ktorá by po rozvode chcela ostať s ňou. Pre prípad rozvodu navrhla maloletú zveriť do jej starostlivosti a otca zaviazať na výživné vo výške 270 eur, hoci nevie, či je táto suma správna, výšku výživného by ponechala na zvážení súdu a styk
otca s maloletou nežiada upraviť. Ona je F., sprostredkúva C. a Y. T., jej príjem nie je stabilný Zarobí mesačne v priemere 1.000 eur, poberá rodinné prídavky, iný príjem nemá. Hypotéku ani úver nemá. Jej mesačné výdavky pozostávajú z bežných výdavkov na stravu a oblečenie, nájmu vo výške 470 eur mesačne, poplatku za internet, naposledy to bola suma 80 eur, odvodov do zdravotnej poisťovne 79,31 eur. Výdavky na maloletú pozostávajú z poplatkov za školské pomôcky, výdavky na oblečenie a obuv vo výške cca. 100 eur mesačne a 200 eur minie na stravu, nakoľko maloletá sa v škole nestravuje, ďalej jej platí internet a mobil vo výške 27 eur. Maloletá je zdravá, ale navštevuje ortodontickú ambulanciu MUDr. Pelikánovej v Komárne, strojček ich bude stáť okolo 350 eur.
3. Právna zástupkyňa manželky navrhla manželstvo rozviesť, maloletú zveriť do starostlivosti matky, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 270 eur mesačne a styk otca s maloletou neupraviť.
4. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, pretože manželku má rád a nechce sa s ňou rozviesť. Zo začiatku bolo ich manželstvo harmonické, chodili spolu na dovolenky, on sa venoval dcére. S manželkou mali takú dohodu, že on bude chodiť do roboty a ona sa bude starať o domácnosť a deti. Dobre sa o všetko starala, ona je dobrá žena, nechodila ani len do kaviarní. Nie je pravda, že manželku nepúšťal do roboty, chodila pracovať na „skúšku“, pričom on jej dohováral, že načo bude pracovať za 200 eur, keď on tie peniaze zarobí. Podľa jeho názoru ich manželstvo fungovalo do roku 2020, kedy ešte spolu oslávili jeho narodeniny. Potom odišiel do M., a zostal tam po celý rok 2021, pretože manželka nechcela, aby chodil domov počas pandémie. Ďalej uviedol, že v prípade, ak mu manželka vyplatí 45.000 eur z titulu predaja ich spoločného bytu a použitia finančných prostriedkov z jeho účtu, tak podpíše rozvodové papiere a manželka bude voľná. V M. mal nasledovné výdavky: 400 eur mesačne za nájom bytu, na stravu minul 500-600 eur mesačne, cestovné do G. a späť týždenne 120 eur a denne vyfajčí jednu krabičku cigariet za 5,50 eur. Aktuálne má bežné výdavky na stravu, k iným výdavkom sa nevedel vyjadriť ani ich nepreukázal, nakoľko o nich nemá prehľad. Pre prípad rozvodu súhlasil s tým, aby bola maloletá zverená matke, pričom nežiadal upraviť styk s maloletou. Uviedol však, že výživné by nevedel platiť v žiadnej výške, nakoľko nemá príjem ani veľa úspor.
5. Kolízna opatrovníčka pre prípad rozvodu navrhla maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať na platenie výživného v sume 270 eur mesačne, pričom styk otca s maloletou navrhla neupraviť.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku manželov, správou z Referátu poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z ich manželstva pochádzajú tri deti, z toho je maloletá len U. F., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v T. F. na N. XXXX/ X/XX. U oboch ide o prvé manželstvo.
8. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
10. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko, trvale a vážne rozvrátené a neplní účel, pre ktorý bolo vytvorené. Manželia nežijú spolu, keďže navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti aj s maloletou. Od tej doby spolu nežijú manželským životom a spoločne nehospodária.
11. Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky vyplýva, že navrhovateľka naďalej trvá na rozvode manželstva, pričom návrh na rozvod podala po zrelej úvahe a uplynutí istého obdobia. Jedinú možnosť vidí v rozvode manželstva, nakoľko jej rola v
rodine a manželstve nenapĺňali jej potreby pričom poukázala aj na problémy manžela s alkoholom. Život s manželom opisovala ako veľmi obmedzujúci a vzťahy otca s deťmi hodnotí za chladné a nenaplnené. Uviedla, že zo strany manžela doposiaľ neeviduje žiadnu snahu o zlepšenie, len slovné vyjadrenia a nedokonané skutky. Manžel má diferentný pohľad ako navrhovateľka. Uviedol, že počas manželstva neregistroval manželkine nenaplnené potreby a domnieval sa, že manželka má všetko, čo potrebuje, preto rozvod vníma ako náhlu a nečakanú udalosť. Dané rozhodnutie manželky vníma ako rozmar a vypočítavosť, preto s rozvodom nesúhlasí, pričom verbalizoval, že mu nebol dopriaty čas na to, aby sa snažil. Maloleté dieťa pôsobilo počas stretnutí uvoľnene a nemalo problém rozprávať o rodinnej situácii, vzájomných vzťahoch a prejavením subjektívneho vnímania vzniknutej situácie. Maloletá neprechováva v sebe žiadne pozitívne spomienky na otca, skôr spomínalo situácie, kedy otec na nich kričal a zakazoval im chodiť von, z čoho cíti smútok. Na druhej strane matku vníma ako osobu, ktorej môže plne dôverovať a spoľahnúť v každej situácii. Maloletá túži ostať u matky a stretávanie sa s otcom nechať v otvorenej rovine.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol napriek nesúhlasu manžela navrhovateľky, keďže vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že manželstvo už neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, stratilo dôvody pre svoje ďalšie trvanie, preto súd návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnych názoroch na spoločný život a v citovom odcudzení manželky, ktorá vylúčila možnosť obnovy manželského spolužitia.
13. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
16. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
20. V danom prípade súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke vzhľadom na jej vyjadrenie na Referáte poradensko-psychologických služieb, kde uviedla, že chce byť s matkou s tým, že sama sa chce rozhodovať o tom, kedy sa chce s otcom stretnúť. Pri svojom rozhodnutí súd prihliadol jednak na odôvodnené potreby maloletej, ktoré sú bežné na oblečenie, stravu a obuv a mimoriadne v súvislosti s ortodontickou liečbou chrupu ako aj na osobné a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov. Navrhovateľka je živnostníčka, deklaruje príjem vo výške 1000,- eur mesačne, s maloletou obývajú nájomný byt. Manžel navrhovateľky v minulosti pracoval v M., aktuálne je nezamestnaný, pričom má
podanú žiadosť o priznanie starobného dôchodku. O podanej žiadosti doposiaľ rozhodnuté nebolo. Obaja rodičia sú bez ďalších vyživovacích povinností.
21. Podľa názoru súdu nikoho nemožno nútiť, aby vykonával prácu v zahraničí, obzvlášť ak sa jedná o osobu v dôchodkovom veku. Napriek tomu sa však nemožno stotožniť ani s jeho aktuálnym statusom nepracujúceho, pričom mu doposiaľ nebol priznaný ani starobný dôchodok, nakoľko jeho vyživovacia povinnosť voči maloletej i naďalej trvá. Nebolo preukázané, že by otcovi v zaradení sa do pracovného procesu bránila zdravotná alebo iná prekážka, preto podľa názoru súdu otcovi nič nebráni v tom, aby sa riadne zamestnal (aspoň dokým nebude poberateľom starobného dôchodku) a dosahoval taký príjem, aby mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Pri určení výšky výživného súd prihliadol aj na princíp potencionality príjmu, keď podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať aspoň minimálnu mzdu a platiť výživné sume 180 eur mesačne, prihliadajúc aj na skutočnosť, že otec pracoval od roku 1996 v zahraničí kde dosahoval adekvátny príjem z práce a naviac otec je aj vlastníkom nehnuteľností na území SR, ktoré by mohol speňažiť. Preto ak otec zaplatí zo svojho príjmu, ktorý by mohol byť minimálne vo výške 646 eur výživné v sume 180 eur mesačne, zostane mu ešte 466 eur mesačne, čo je o 231,58 eur mesačne viac ako činí jeho životné minimum podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu činí od 01.07.2022 234,42 eur mesačne (646,- eur - 180,- eur výživné = 466,- eur - 234,42 eur = 231,58 eur). Otcovi zostane ešte dostatočná suma na jeho vlastnú výživu a reprodukciu jeho pracovnej sily aj na úhradu jeho životných nákladov.
22. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Styk otca s maloletou súd neupravil, nakoľko v priebehu pojednávania súd nemal preukázané, že by matka otcovi s styku s maloletou bránila. Naviac maloletá je už vo veku, kedy sa vie rozhodnúť o tom, kedy a s ktorým rodičom chce tráviť svoj voľný čas.
24. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine. 25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.