Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/4/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D. T. nar. X.X.XXXX a K.Á. T. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov K. T. nar. X.X.XXXX bývajúcej v T. na F. ul. č. XXXX/X zastúpenej Mgr. Jankou Krakovskou advokátkou so sídlom v Košiciach na Čajakovej ul. č. 1 a I. T.M.L. nar. X.X.XXXX bývajúceho v T. na F. ul. č. XXXX/X zastúpeného JUDr. Matúšom Hribom advokátom so sídlom v Bardejove Na hradbách č. 5 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 16.11.2015 č.k. -24 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala predbežného zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a predbežného určenia výživného od otca pre mal. D. 200 € a mal. K. 200 € mesačne.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne a navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel alebo, aby uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa sa dôsledne nezaoberal jej návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, tvrdenými skutočnosťami, vôbec neskúmal prioritne záujem maloletých detí, práve naopak, svojím rozhodnutím o zamietnutí návrhu išiel proti záujmu maloletých detí. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia považuje za svojvoľné a nedostatočne odôvodnené, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, či sa súd vôbec s dôvodmi, ktoré uviedla v návrhu, aj zaoberal, pretože je logické, že ak by nebol dôvod na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, návrh by nepodávala, ale okolnosti, za ktorých funguje spolu s deťmi v bežnom živote, ju prinútili tento návrh podať. Jeho nariadenie odôvodňovala predovšetkým nevyhnutnou potrebou eliminovať nepredvídateľné správanie sa otca v otázkach starostlivosti o maloleté deti a určiť jasné podmienky výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré budú v plnom rozsahu rešpektovať režim maloletých detí, ich výchovu, zdravie a výživu. Z obsahu jej návrhu malo byť súdu zrejmé, že ako rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú dennodennú výchovu, starostlivosť a výživu detí, pričom medzi nimi dochádza ku konfliktom a rozporom ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na to, že doterajšiu starostlivosť o deti v prevažnej miere zabezpečuje sama za pomoci svojich rodičov, avšak zo strany otca nie je plnená vyživovacia povinnosť a pokiaľ nebude definitívne rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností, konfliktné situácie, nezhody s otcom detí, ako aj problémy týkajúce sa odlučovania detí od druhého rodiča, realizovať dohľad nad nimi atď. je dôvodom dočasne zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Vzájomný vzťah detí s otcom je mimoriadne zlý, o čom svedčí aj skutočnosť, že uvedená situácia je pre maloleté deti mimoriadne stresujúca. Neustále nezhody a konflikty medzi rodičmi ohľadom starostlivosti

a výchovy sa stále zhoršujú, čo znásobuje negatívny vplyv otca na maloleté deti. Neustále ju otec napáda pred maloletými deťmi, zastrašuje deti tým, že sa o ne nepostará, znevažuje ju pred nimi, odmieta akékoľvek dohody ohľadom výchovy maloletých detí, vyvíja psychický nátlak na ňu s cieľom uzurpovať si právo voči maloletým deťom, čo v nej, ale najmä v deťoch čoraz častejšie vyvoláva pocity obavy a strachu. Manipuluje a ovláda deti nielen verbálne, ale aj pomocou neprimeraných nákupov hračiek. Cielene sa snaží vykonštruovane vyvolať u detí dojem o nepotrebnosti matky, resp. nerešpektovania jej výchovných postupov, pravidiel, s ktorými a priori nesúhlasí, jeho prístup k výchove je mimoriadne benevolentný. Keďže táto situácia je neúnosná a nie sú stanovené jasné pravidlá, komu do rozvodu deti budú zverené, táto situácia spôsobuje tak dvojkoľajnosť výchovy detí, čo neprispieva k psychickej a duševnej pohode nielen maloletých detí, ale aj samotných rodičov. Mimo iného mal. D. trpí poruchou autistického spektra Aspergerovým syndrómom, potrebuje stabilné prostredie a pevný režim, potrebuje vedieť, čo bude nasledovať a potrebuje pravidelnosť, čo sa momentálne nedeje, nakoľko otec zmení svoje plány a deti nikdy nevedia, kedy otca uvidia. Maloletý K. je taktiež zmätený z tejto situácie a neustále sa pýta, kde je doma. Vzhľadom na uvedené má za to, že je namieste upraviť starostlivosť o maloleté deti do rozvodu manželstva aj predbežným opatrením, nakoľko je to predovšetkým v záujme detí. Maloleté deti majú právo na pokojné a nerušené detstvo, čo za vyššie uvedených okolností, ako aj skutočností uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súčasnosti nie je. Ďalej poukázala na svoj príjem 467,80 € a príjem otca cca 1.300 €, ktorý je približne trikrát vyšší ako jej, napriek tomu otec na výživu detí ničím neprispieva a finančne jej vypomáhajú rodičia. Otec detí zámerne a bezdôvodne odmieta plniť si vyživovaciu povinnosť, ale súd na túto skutočnosť pri rozhodovaní vôbec neprihliadal aj napriek tomu, že poukázala na výšku príjmu otca a doložila k tomu aj návrh na vykonanie dôkazu priložením spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. , v ktorom je preukázaná výška príjmov otca maloletých detí. Domnieva sa, že dostatočne osvedčila dôvody na nariadenie predbežného opatrenia, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletých detí, ktorá má byť v záujme maloletých detí, pretože vydanie predbežného opatrenia z dôvodov, ktoré uviedla v samotnom návrhu, vyplýva z reálnej situácie, z naliehavosti riešenia tejto situácie, ale najmä z existencie záujmu maloletých detí na dočasnej úprave pomerov.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. K odvolaniu matky uviedol, že na rozdiel od nej je mu zrejmý dátum jej odchodu zo spoločnej domácnosti, tak ako to tvrdí vo svojich písomných podaniach pred Okresným súdom Košice II v konaní sp.zn. a , a teda, že matka opustila spoločnú domácnosť s deťmi už začiatkom mesiaca september 2015 po tom, čo ho vyrozumela o silnej citovej väzbe k inému mužovi. Ďalej uviedol, že matka detí sa vždy s odstupom času vracala do spoločnej domácnosti, kde prespávala raz týždenne, preto veril, že len potrebuje dostatok času, aby preklenula dočasný stav, ktorý považoval za dočasnú krízu v ich manželstve. Matka však toho času zaviedla pre maloleté deti obdobný režim striedavej starostlivosti, kedy maloletých odvádza vždy na určitú dobu podľa svojej ľubovôle k svojim rodičom, kde v súčasnosti žije. Matka uvádza klamlivé tvrdenia o jeho negatívnom vzťahu k maloletým deťom, pritom je to práve matka detí, ktorá mu bráni aj v telefonickom kontakte s deťmi v čase keď sa deti zdržiavajú u starých rodičov. Na pokyn matky detí bol deťom odňatý mobilný telefón, ktorým deti vybavil, aby poznal ich potreby aj v dobe, keď podľa rozhodnutia matky nemôžu byť s ním. Pozná zdravotný stav svojich synov dokonale, a preto skutočnosti uvádzané matkou o jeho údajnej pasivite pri výchove a starostlivosti o maloletých sa nezakladajú na pravde. Bývalý model krytia výdavkov účastníkmi konania na chod spoločnej domácnosti bol dohodnutý spôsobom, že splátky spotrebných úverov, inkaso a iné druhy platieb uhrádzal on zo svojho príjmu a príjem matky detí slúžil na nákup stravy, hygienických potrieb, ošatenia a ďalších vecí pre potreby účastníkov konania a ich maloletých detí v spoločnej domácnosti. Zo svojho príjmu uhrádza výlučne sám splátku k dofinancovaniu úveru 78 €, splátku za poskytnutie úveru na kúpu bytu 227,17 €, splátku za poskytnutie úveru 62,34 €, leasingovú splátku za kúpu automobilu 121,38 €, platbu za užívanie internetu a teleslužieb 43,45 €, platbu za užívanie telefonických služieb 28,79 €, splátku za úver poskytnutý na prerobenie bytu 15,97 €, splátku za úver poskytnutý na renováciu kúpeľne 34,20 €, školský príspevok pre mal. K. 8,40 €, stravné v školskej jedálni v prospech oboch maloletých detí 50 €, školné v prospech mal. D. 45 €, školné v prospech matky detí 95 €, poplatky za vedenie účtu v banke 12,90 €, životné poistenie 24,23 €, úhrady spojené s užívaním bytu 215,64 €, náklady na pohonné hmoty 80 až 100 €, čo je spolu 1.162,47 €. K pravidelným ročným výdavkom ich spoločnej domácnosti patrí aj platba zákonného poistenia za užívanie motocykla a osobných motorových vozidiel v sume 62,80 €. V ďalšom je to poplatok za komunálne odpady 21,94 € a platba za daň z nehnuteľnosti za byt a garáž v sume 34,65 €. Uvedené

mesačné náklady v spoločnej domácnosti sú a boli hradené výlučne prevodom z jeho bankového účtu. K uvedenému predkladá rozhodnutia o vyrúbení dane a poplatkov, potvrdenia SIPO, výpisy z účtov v banke. Ďalej uviedol, že matka v súvislosti s odchodom zo spoločnej domácnosti odmietla zaužívaný model spoločného hospodárenia a za tým účelom od augusta 2015 nerealizovala žiaden nákup potravín, základných hygienických potrieb či ošatenia, no napriek tomu trvá na tom, aby on hradil vyššie uvedené výdavky s poukazom na jeho vyšší príjem a z obavy pred okamžitou splatnosťou úverov. V súčasnosti mu ostáva na prežitie mesačná suma cca 137,53 €, preto sa domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. určenia manželského výživného od manželky. V dôsledku správania sa matky detí bol odkázaný neuhradiť za mesiace august až september 2015 mesačné školné matky detí v sume 95 € z dôvodu, aby mu ostala aspoň čiastka na nákup základných potravín. V súvislosti so starostlivosťou o maloletých matka neuviedla, že pracuje v trojzmennej prevádzke, preto mu nie je zrejmé, ako by mala zabezpečiť plnohodnotnú individuálnu starostlivosť najmä o mal. D., aby tým nenarúšala element pravidelnosti a zaužívaných dennodenných návykov, ktorých dodržiavanie je vzhľadom na uspokojivý zdravotný stav mal. D. prioritou. Uviedol, že sa plne podriadil svojvôli matky detí, ktorá rozhoduje, kedy a kde budú maloletí a po akú dobu umiestnení, no maloleté deti prejavujú sústavne odmietavý prístup zotrvať u starých rodičov spolu s ich matkou, pričom odluky detí od neho sú spojené so silnými emočnými prejavmi v podobe plaču. Napriek obštrukciám matka rešpektuje potrebu maloletých detí tráviť čas s otcom, pritom ale nezohľadňuje, resp. ignoruje, že maloleté deti odmietajú zotrvať u starých rodičov spolu s ňou po dlhší čas, preto nemožno považovať zverenie detí do jej starostlivosti za najlepší záujem detí.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že Zákon o rodine (§ 28) a taktiež Dohovor o právach dieťaťa (čl. 18 ods. 1) vychádzajú zo zásady, že rodičovské práva a povinnosti majú v rovnakom rozsahu obaja rodičia, a teda aj právo zabezpečovať starostlivosť o zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem dieťaťa, ktorý nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia na

dieťa. Pri rozhodovaní o maloletom dieťati je súd povinný rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. V tomto konkrétnom prípade matka odôvodňovala návrh na nariadenie predbežného opatrenia nevhodným správaním sa otca detí voči nej, ktorý ju verbálne atakoval a osočoval aj pred maloletými deťmi, z dôvodu názorových nezhôd vo všetkých oblastiach života, nadriadeného správania sa otca voči nej, presadzovania vlastných záujmov, finančného obmedzovania, nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami, ponižovania jej osoby, psychického týrania, nejednotného názoru na výchovu ich detí, nezáujmu o domácnosť, zanedbávania starostlivosti o deti, podala aj návrh na rozvod manželstva a opustila spoločnú domácnosť, ktorú s otcom detí viedli, pričom od uvedeného obdobia býva u svojich rodičov a v celom rozsahu sama zabezpečuje všetky potreby maloletých detí. O zabezpečení osobnej starostlivosti o maloleté deti sa nevedia s otcom detí dohodnúť, v dôsledku čoho sú deti zmätené, nevedia, kde sú doma, čo neprispieva k psychickej pohode maloletých detí, pričom mal. D. trpí Aspergerovým syndrómom. V odvolaní ďalej argumentovala nevhodným vplyvom otca na maloleté deti a ich údajne zlým vzájomným vzťahom. Svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázala (okrem diagnostiky Aspergerovho syndrómu u mal. D.). Z vyjadrenia otca k odvolaniu navyše vyplýva, že sa podriadil svojvôli matky detí, ktorá rozhoduje, kedy a kde budú maloleté deti a zároveň mu znemožňuje riadny styk s maloletými deťmi v čase, keď sú spolu s ňou u starých rodičov. Z písomných podaní oboch rodičov je zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú problematické, ich podania obsahujú úplne protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých situácií, napr. aj vo vzťahu k dôvodom opustenia spoločnej domácnosti matky spolu s deťmi, pričom dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Skutočnosti uvádzané matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvého stupňa a vo vyjadrení otca k odvolaniu sú nepochybne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia so zreteľom na skutkové okolnosti tvrdené rodičmi, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Zároveň je potrebné dodať, že rozvrat manželských vzťahov rodičov dieťaťa samo o sebe bez ďalšieho nemôže byť dôvodom pre ingerenciu súdu formou navrhovaného predbežného opatrenia. Odvolací súd zdôrazňuje nevyhnutnosť rozumného postoja oboch rodičov vo vzťahu k maloletým deťom, za súčasného stavu potrebu minimalizovať vzájomnú neznášanlivosť a jej dopad na psychiku maloletých detí. Je predovšetkým na rodičoch, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre výkon svojich rodičovských práv a povinností, snažili sa o jednotný výchovný postup rešpektujúc záujem maloletých detí, ktorý má prednosť pred záujmami rodičov tak, aby deti neboli nástrojom a rukojemníkmi riešenia vzájomných konfliktov medzi rodičmi.

Vo vzťahu k návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi predbežne prispievať na výživu maloletých detí odvolací súd zdôrazňuje, že predbežným opatrením možno povinnej osobe uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, to znamená, aby výživa oprávneného bola zabezpečená v rozsahu nevyhnutných životných potrieb. Samotný nepomer v príjmoch rodičov však automaticky neznamená, že je ohrozená výživa maloletých detí, pokiaľ ich výživu zabezpečuje len jeden z rodičov, a to ten, ktorý má nižší príjem bez zohľadnenia ďalších relevantných skutočností, ktorými sú aj úhrady ďalších výdavkov rodiny, pričom z podaní oboch rodičov vyplýva, že doposiaľ rodičia hospodárili tak, že otec uhrádzal všetky poplatky súvisiace s bývaním, splátkami úverov, leasingu, pričom príjem matky detí slúžil na nákup stravy, hygienických potrieb, ošatenia a ďalších vecí pre potreby rodiny, a teda aj maloletých detí. Odchodom matky s deťmi zo spoločnej domácnosti teda nedošlo k ohrozeniu uspokojovania nevyhnutných potrieb maloletých detí, nakoľko otec naďalej uhrádza doterajšie platby, navyše uhrádza školský príspevok pre mal. K., stravné v školskej jedálni v prospech oboch detí a matka uhrádza náklady na výživu maloletých detí. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že príjem matky za uvedenej situácie je dostatočný na zabezpečenie nevyhnutnej výživy maloletých detí. Predbežným opatrením nemožno prejudikovať výrok konečného rozhodnutia vo veci samej, preto definitívny rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom určí súd v konaní vo veci samej po tom, čo vykoná dokazovanie za účelom zistenia životnej úrovne rodičov a ich osobných a majetkových pomerov a následne určí výživné podľa kritérií určovania rozsahu výživného rodičov k deťom vyplývajúcich z ustanovení Zákona o rodine.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.