Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/16/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Poprockého a prísediacich N.. P. L. a Q. W. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. januára 2016 v Košiciach takto

rozhodol:

obžalovaný

I. R., B.. XX.X.XXXX P. I., X. I., T.. G.. Š.B. XX, u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

- v Lučenci, v Košiciach a iných miestach na území Slovenskej republiky po predchádzajúcej vzájomnej dohode a rozdeliac si úlohy s obvineným (už odsúdeným) O. L., konateľom U.. H. V., U.. G.. C.., U. U. P. V., v úmysle vylákať od spol. I. U. U., H.. U.., X. predmety leasingu, v priebehu mesiacov august a september 2007 až do 19.9.2007, obv. R. sprostredkoval prevod obchodného podielu U.. H. V., U.. G.. C.., na obvineného ( už odsúdeného) O. L., financoval dňa 18.9.2007 pobyt obv. L. v Lučenci, pričom dňa 19.9.2007 obv. L. v Košiciach na podklade uzatvorenia ôsmich zmlúv o finančnom leasingu č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX H. XXXXXXX súvisiacich s kúpou 4 (štyroch) kusov ťahačov návesov značky N. U. H. Q. XXXX a 4 (štyroch) kusov návesov značky K. T. v celkovej hodnote 16.313.032,60 Sk, tieto predmety leasingu od poškodenej strany I. U. U., H.. U.., X. vylákal pod zámienkou riadneho splácania dohodnutých leasingových splátok, následne dňa 28.9.2007 obaja obvinení spoločne s ďalšími osobami prevzali zo sídla spol. L. P. W., D.. L. L. XX, 4 (štyri) kusy ťahačov a dňa 11.10.2007 zo sídla spol. U. P. X. 4 (štyri) kusy návesov, obvinený (už odsúdený) L.Í. v zmysle predchádzajúcej dohody tieto predmety leasingu prenechal spolu s dokladmi a kľúčmi obžalovanému R., ktorý ich po zabezpečení a financovaní poistenia, ich prihlásení do evidencie motorových vozidiel na C. L. P. L. a ich skompletizovaní v presne nezistený deň v mesiaci október až november 2007 za pomoci ďalších osôb odviezol zo stráženého parkoviska U. P. B. Z. na nezistené miesto. Obvinený (už odsúdený) L.W., ani obžalovaný R. nezaplatili žiadnu splátku finančného leasingu a ani predmety leasingu napriek výzvam poškodenej strany nevrátili, o čom boli rozhodnutí už v čase preberania ťahačov s návesmi, čím spôsobili poškodenej strane spol. I. U. U., H.. U.., X. škodu v hodnote 16.313.032,60 Sk, t e d a

- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, t ý m s p á ch a l

- ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zákona obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 4 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov nepodmienečne.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň ruší rozsudok Okresného súdu I. sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa 5.10.2010 a to vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň ruší trestný rozkaz Okresného súdu I., sp. zn. XXT XXX/XXXX zo dňa 19.9.2011 a to vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 228 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú spoločnosť I. U. U., H..U.., X., L. X/A, XXX XX X., N.: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

V trestnej veci obž. I. R. senát súdu prvého stupňa rozhodol dňa 6.12.2012 uznaním viny u obžalovaného a uložením trestu tak ako to bolo uvedené v tomto rozsudku. Po podaní odvolania zo strany obhajcu obžalovaného, keďže sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, ktoré bolo zahlásené hneď po vyhlásení rozsudku dňa 6.12.2012. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní veci a na vec sa vzťahujúceho písomného materiálu, zrušil vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Košice I uznesením sp. zn. XTo/ XX/XXXX zo dňa 4.11.2013 a vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie v potrebnom rozsahu a rozhodnutie vo veci. Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení dôvodne vytkol nedostatky, pre ktoré bola vec zrušená tak ako sú uvedené v jeho uznesení, avšak na druhej strane sa dôrazne ohradil voči námietkam obžalovaného uvedených v jeho odvolaní s vyjadrením sa, že sú nedôvodné.

V predmetnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie tak v prípravnom konaní, ako aj v rámci hlavných pojednávaní pred súdom a doplnené v novom konaní pred súdom po zrušení rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 6.12.2012 zo strany Krajského súdu v Košiciach uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 4.11.2013. Od začiatku bola vec prejednávaná v zložení iného senátu, tesne pred skončením dokazovania a následného vyhlásenia rozsudku došlo k zmene senátu, avšak s touto zmenou výslovne obžalovaný súhlasil, čo dal najavo písomným prehlásením a zároveň obhajca obžalovaného predložil súdu jeho prehlásenie o vykonávaní hlavných pojednávaní v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na to, súd postupom v zmysle § 252 ods. 3 Tr. poriadku vykonal hlavné pojednávania v neprítomnosti obžalovaného a ďalším postupom v zmysle § 277 ods. 5 Tr. poriadku súd pokračoval v hlavných pojednávaniach so zmenou v osobe predsedu senátu a prísediacich, teda v inom senáte. V dvoch prípadoch došlo k vyhláseniu obžalovaného, že nesúhlasí so zmenou senátu na hlavnom hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.10.2015 a 26.11.2015, čo súd akceptoval, pričom však zo strany súdu bola zabezpečená náhradná prísediaca. K samotnému doplneniu dokazovania v intenciách uznesenia krajského súdu sp. zn. XTo/XX/XXXX došlo až dňa 14.1.2016 v pôvodnom zložení senátu.

Na hlavných pojednávaniach súd, ako je už vyššie uvedené, po rozsiahlejšom dokazovaní vykonal tieto výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil skutkový a právny stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný I. R. na hlavnom pojednávaní za prítomnosti tlmočníčky z jazyka maďarského využil svojho práva a k veci odmietol vypovedať, preto súd v zmysle § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania na č. l. 134-142. Z prečítanej výpovede obžalovaného je zrejmé, že tento poprel v celom rozsahu svoju vinu, na svoju obhajobu uviedol, že on len pomáhal realizovať obchod v snahe legálne zarobiť a nemal úmysel podvodným spôsobom vylákať, resp. podieľať sa na vylákaní ťahačov s návesmi.

Spoluobvinený (už odsúdený) O. L. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní ako obvinený uviedol, že bol to práve obvinený R., ktorý sa podieľal a zorganizoval prevod obchodného podielu U.. H. V., U.. G.. C.., na jeho osobu. Ďalej uviedol, že obvinený R. financoval jeho pobyt v Lučenci v deň pre podpisom leasingových zmlúv, zabezpečoval podklady pre leasingovú spoločnosť, ktoré boli nevyhnutné pre poskytnutie leasingu, organizoval a financoval prevoz, poistenie, kompletizáciu, prihlasovanie vozidiel do evidencie a parkovanie vozidiel. Po tom, čo bol obvinený (už odsúdený) L. vyzvaný na splácanie leasingových splátok, resp. vrátenie predmetov leasingu, obvinený R. zabezpečil jeho úkryt.

Tomáš Petrík na hlavnom pojednávaní bol vypočutý v pozícii svedka, kde opísal ako sa spoznal s obžalovaným R., s pánom Š. H. I.. Popísal taktiež ako sa celý obchod s kamiónmi uskutočnil, kto ich prepravoval, pričom potvrdil, že kamióny šoférovali obžalovaný R., I., S.. Jemu samému nebolo zrejmé, kto dal podnet na uzavretie predmetného obchodu, o tomto sa dozvedel až od pána I., ktorý uviedol, že by to mal byť dobrý obchod pre firmu H. V., U.. G.. C.., ktorej bol konateľom, ku ktorej sa dostal cez pána I. a táto firma bola na neho prepísaná v Topoľčanoch. Všetko vybavoval pán I., aj pre nich, teda pre neho a pre R..

Tomáš Petrík, ako svedok, nevedel uviesť, či obžalovaný R. mal vedomosť o tom, aký obchod mali uzatvárať v Lučenci. Pokiaľ sa týka dokladov od ťahačov a návesov a kľúčov k nim, tieto svedok odovzdal pánovi I., ktorý ich mal dať obžalovanému R.. Samotné kľúče svedok odovzdal už pri prevzatí ťahačov, aby sa tieto mohli previesť do Lučenca, kde boli aj odstavené v objekte mliekárne, čo vybavil obžalovaný R., ktorý bol prítomný aj pri kompletizácii prvých dvoch ťahačov v Bratislave a celé to financoval. Samotné poistenie ťahačov vybavoval a zrejme financoval taktiež obžalovaný R.. Uvedené kamióny mali jazdiť pre firmu pána O.O., ktorý mal splácať leasing a po jeho uplynutí sa mali kamióny - ťahače aj s návesmi predať alebo prenajímať. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo všetko okolo zaevidovania, poistenia, skompletizovania a parkovania ťahačov s návesmi financoval obžalovaný R., uviedol mu však, že vozidlá počas evidencie sa nemajú nachádzať v Prievidzi. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že po prevzatí vozidiel a návesov bol svedok najskôr ubytovaný na farme v X., následne vo P. Z. a nakoniec v obci O., k tomuto svedok uviedol, že dôvodom bolo to, že sa mal skrývať, pričom obžalovaným R. mu to bolo oznámené tak, že mu ide zabezpečovať prácu. Svedok poprel, aby či už v priebehu uzatvárania leasingových zmlúv, resp. ako konateľa spoločnosti H. V., U.. G.. C.., ho niekto označoval, resp. považoval za syna obžalovaného R.. On sám žiadal obvineného, aby ho zamestnal, nakoľko bol nezamestnaný a prácu potreboval. Poprel odovzdanie obálky pánovi S., ktorý však nejaké peniaze prepočítaval a na znak súhlasu, že je to v poriadku, tento kývol na pána O.. Dodal ešte, že potom čo bol telefonicky kontaktovaný leasingovou spoločnosťou ohľadom WIN čísiel a bol dotazovaný kde sa nachádzajú ťahače s návesmi spoločnosti, odpovedal tak ako bol informovaný, už nevedel uviesť od koho, že tieto sa nachádzajú v U. B. V. P. X.. Následne však volal obžalovanému R. a pýtal sa ho, kde sú odstavené kamióny, pričom tento mu oznámil, že kamióny zmizli. Záverom uviedol, že keď vypovedal ako obvinený, nespomenul si na všetky veci okolo tohto prípadu, až časom si na niektoré veci spomenul.

Z celej výpovede O. L., ktorý bol na hlavnom pojednávaní vypočutý ako svedok, vyplynuli iné skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci oproti tomu, keď vypovedal ako obvinený v prípravnom konaní, kde usvedčoval obžalovaného R. o ktorom uviedol, že to bol práve on, ktorý sa podieľal a zorganizoval prevod obchodného podielu spol. H. V., U.. G.. C.., na jeho osobu a financoval jeho pobyt v Lučenci deň pred podpisom leasingových zmlúv a zabezpečoval podklady pre leasingovú spoločnosť, nevyhnutné pre poskytnutie leasingu, zorganizoval a financoval prevoz, poistenie, kompletizáciu, prihlasovanie vozidiel do evidencie a parkovanie vozidiel tak, ako to vyplýva z jeho výpovede ako obvineného, ktorá je vyššie uvedená, čo však súd v danom prípade nemôže brať v úvahu, rešpektujúc postavenie O. L., a jeho výpoveď ako svedka na hlavnom pojednávaní, ktorú však súd považuje za účelovú v snahe napomôcť obžalovanému R..

Svedok T.. G. Z., zástupca spoločnosti I. U. U., H..U.., na hlavnom pojednávaní uviedol, že v mene spoločnosti podával trestné oznámenie na konateľa spoločnosti U.. H. V., U..G..C.., konkrétne na O. L. (už odsúdeného) a to pre trestný čin podvodu. Ďalej vypovedal k podmienkam samotného leasingu a dôvodom nezaplatenia leasingových splátok v zmysle obchodných podmienok, v rámci ktorých došlo aj k ukončeniu vyššie uvedených zmlúv. O. L. bol vyzvaný k odovzdaniu predmetov leasingu (ťahače, návesy), čo odmietol. Ďalej svedok uviedol, že po následnom zistení O. L. už pri uzatváraní zmlúv uviedol leasingovú spoločnosť do omylu, samotné vozidlá sa nájsť nepodarilo a tieto sa nachádzajú na neznámom mieste.

Svedok ďalej vypovedal, že pán O. L. (už odsúdený) komunikoval s obchodným zástupcom spoločnosti I. U. U., H..U... Ako uvádza svedok, on osobne nebol v žiadnom kontakte so spoločnosťou H. V., U..G..C.., zmluvy neuzatváral a nebol ani pri úkonoch, ktoré so zmluvami súviseli. Dodal však, že zo správy nachádzajúcej sa v ich zložke zistil, že pán O. L. bol dňa 20.11.2007 oslovený zástupcami leasingovej spoločnosti k odovzdaniu predmetov leasingu. Svedok však v tejto súvislosti s O. L. nekomunikoval. Ako svedok uvádza, že v r. 2007-2008 bol splnomocneným konateľom spoločnosti I. U. U. s orgánmi činnými v trestnom konaní. Potvrdil, že s obžalovaným I. R. sa nikdy nestretol a meno pozná len z uznesení o vznesení obvinenia. Ďalej potvrdil, že podľa písomných podkladov spoločnosti H. V., U..G..C.., táto spoločnosť spĺňala podmienky na poskytnutie leasingu, o čom však spoločnosť I. U. U., H..U.., v tom čase nevedela.

Ako zástupca poškodenej strany I. U. U., H..U.., sa pripojil k trestnému stíhaniu s nárokom na náhradu škody a to vo výške 487.706,- EUR.

Svedok N.. T. S.Ľ. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išlo o štandardný prípad obchodu firmy R. O., U..G..C.., ktorej je konateľom, s firmou H. V.. Predmetom obchodu boli ťahače s návesmi. On a jeho spoločníci boli v kontakte s pánom O., s ktorým si dohodli podmienky obchodu, technickú špecifikáciu, ako aj cenové relácie. Následne bol dohodnutý leasing s leasingovou spoločnosťou I. U. U.. Dôležitým parametrom celého obchodu bola „záloha“ za predmet leasingu, ktorú od zákazníka požadovali, vzhľadom na to, že vozidlá nemali momentálne k dispozícii. Záloha mala byť zaplatená pri podpise leasingovej zmluvy, čo sa však časovo posúvalo z dôvodu, že firme H. V. neprišli peniaze. Pri samotnom podpise zmluvy, ako uvádza svedok, sa dozvedel, že túto bude podpisovať pán Petrík, ktorý bol štatutárom spoločnosti H. V., U..G..C... Zmluva sa podpísala za prítomnosti pána L. H. L. C., zástupcu spoločnosti I. U. U.. Pred samotným podpisom leasingovej zmluvy došlo k stretnutiu svedka, pána L. a pána O. pred leasingovou spoločnosťou s tým, že majú zálohu pri sebe a pri posedení pri káve bola svedkovi odovzdaná záloha, ktorej výšku svedok vo svojej výpovedi nevedel presne určiť a pokiaľ sa týka rozporu v sume zálohy, či išlo o 40.000,- EUR alebo 25.353,- EUR, uviedol, že si na to presne už nepamätá, ale orgánom činným v trestnom konaní z jeho strany bol predložený príslušný doklad, ktorý je súčasťou spisového materiálu. Svedok k tomuto dodal, že sa mu zdalo zvláštne, že keď im chcel vystaviť príjmový a výdavkový pokladničný doklad potrebný pre účtovníctvo, uviedli mu, že pre nich to nie je také súrne. Napriek tomu však svedok tieto písomnosti vystavil a následne boli zúčtované. Následne svedok vypovedal k spôsobu prevzatia a odvozu ťahačov, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave.

Asi po dvoch mesiacoch bol kontaktovaný zo strany pána C., ktorý žiadal kontakt na pána O.. Pán O. po tom čo spoločne so svedkom komunikovali uviedol, že nie je zamestnancom H. V., ale predmet leasingu

- ťahače s návesmi chcel pre seba za účelom ich prevádzkovania, avšak keď došlo medzi ním a firmou H. V., ktorú chcel kúpiť, k nedorozumeniam a nezrovnalostiam, kúpu si rozmyslel a svedka, ako to sám tvrdí, odkázal na pána R. (obžalovaného), na ktorého mu dal kontakt, ktorý kontakt svedok následne odovzdal pánovi C. zo spoločnosti I. U. U.. Následne sa svedok dozvedel, že zákazník si neplní svoje záväzky voči leasingovej spoločnosti, a dôjde k odobratiu predmetu leasingu, k čomu však nedošlo, nakoľko sa agentúra k autám dostať nevedela.

Ďalej svedok uviedol, že s pánom L. sa po prvýkrát stretol až pri podpise zmluvy v leasingovej spoločnosti. Pokiaľ sa týka pána R. (obžalovaného), pánom Tóthom bol odkázaný naňho svedok preto, že mu bolo povedané, že on je za tým všetkým a jedine on to vie riešiť, pretože firma H. V. už nie je v takej kondícii ako to bolo svedkovi na začiatku povedané. Túto skutočnosť mal svedkovi uviesť pán O. aj s tým, že na celý obchod už nemá dosah.

Svedok záverom uviedol, že záloha, ktorá je vyššie spomínaná, bola fyzicky odovzdaná pánom L.. Svedok nevedel odkiaľ boli tie peniaze. Čo sa týka výšky zálohy, toto je rozvedené vyššie, išlo o päť percent zo zaobstarávacej ceny vozidiel a návesov.

Svedok Š. I.Č. na hlavnom pojednávaní, po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania na návrh prokurátora a obhajcu, zotrval na svojej výpovedi, kde vypovedal, že začiatkom leta 2007 zorganizoval I. R. jeho stretnutie s O. L., na ktorom bola uzatvorená dohoda spolu so svedkom I. O. o zabezpečení ťahačov s návesmi. Z jeho výpovede ďalej vyplýva, že obvinený R. sa podieľal na prevoze ťahačov z Košíc do Lučenca, ich odparkovaním a následne tiež na skompletizovaní ťahačov s návesmi v Bratislave,

ich prihlásení do evidencie motorových vozidiel na Okresnom riaditeľstve PZ v Prievidzi. Svedok tiež uviedol, že obvinený R. zabezpečil parkovanie ťahačov s návesmi v Nových Zámkoch, financoval pobyt obvineného L. v Lučenci deň pred uzavretím leasingových zmlúv, jeho ošatenie, tiež financoval poistenie vozidiel, ich prihlásenie do evidencie. Svedok taktiež uviedol, že obvinenému R. odovzdal kľúče a doklady od motorových vozidiel. V čase keď bolo zrejmé, že leasingové splátky nie sú uhrádzané, mu obvinený R. na jeho otázku o osude ťahačov s návesmi uviedol, že tieto majú byť niekde vo Zvolene a že sa o to nemá zaujímať.

Na hlavnom pojednávaní svedok dodal, že ako šofér na voľnej nohe nemal problém odšoférovať predmetné vozidlá, ako to bolo aj v tomto prípade, a to na požiadanie, už presne nevedel uviesť, či pána L., R. H. O., za čo dostal za odšoférovanie kamióna z Košíc do Lučenca 3.000,- Sk. Následne ho obžalovaný R. odviezol do Žiaru, kde mal svoje auto, s ktorým šiel domov. Ďalej potvrdil, že obžalovaný R. mu požičal peniaze, pričom celý dlh mu svedok nevrátil. Čo sa týka už odsúdeného O. L., tento síce uňho býval, nie však dlho. L. sa živil tým, že chodil na nejaké stavby a za ubytovanie mu platil rôzne, raz mu dal 12.000,- Sk alebo 15.000,- Sk a následne tri mesiace mu nedal nič. K otázke, či L. U. O. odovzdal pri stretnutí v reštaurácii v Košiciach nejakému mužovi niečo, k tomu sa vyjadriť nevedel. Čo sa týka kľúčov od kamiónov, svedok uviedol, že tieto odovzdal obžalovanému s tým, že doklady od vozidla ostali priamo v kamióne a pokiaľ ide o ďalší kamión, ktorý parkoval v Nových Zámkoch, tak kľúče od tohto odovzdal taktiež obžalovanému.

Svedok I. S. v prípravnom konaní vypovedal, že niekedy v mesiaci október alebo november 2007 ho obžalovaný R. zoznámil s O. L., následne obžalovaný R. prostredníctvom L. zabezpečil havarijné poistenie ťahačov s návesmi, ktoré sa v tom čase nachádzali na stráženom parkovisku v Nových Zámkoch, pričom poistenie financoval obžalovaný R. a po zrušení poistných zmlúv bolo poistné vrátené na účet spoločnosti H. V., U..G..C... Na hlavnom pojednávaní potvrdil, že s obžalovaným R. sa poznajú z náhodných stretnutí v reštauračných zariadeniach v Lučenci. Pri rozhovoroch spomenul svedok obžalovanému možnosť poistenia štyroch ťahačov, ktoré kúpila nejaká firma, následne na to ho obžalovaný oslovil a svedok začal robiť úkony smerujúce k poisteniu vozidiel. Keďže došlo k nejakým nezrovnalostiam, o ktorých sa dozvedel aj po telefonáte z leasingovej spoločnosti, rozhodol sa nespolupracovať s obžalovaným vo vzťahu k poisteniu predmetných ťahačov a poistné bolo vrátené. Čo sa týka osoby obžalovaného R., svedok uviedol, že podnikal a vykonával nejakú sprostredkovateľskú činnosť. Keď spolupracovali, obžalovaný vystupoval vždy ako fyzická osoba, nikdy však nie ako poistník, ani poistenec. Samotné poistné ohľadom ťahačov mu osobne doniesol obžalovaný R., ktoré peniaze boli okamžite vložené na účet v O.. Poistné zmluvy podpisoval pán L., ktorý bol uvedený v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti H. V., U..G..C.., Handlová. Boli podpísané v Prievidzi a šlo o štandardné poisťovacie zmluvy.

Svedok I. O.O. v prípravnom konaní uviedol, že na základe podnetu obžalovaného R. prostredníctvom svedka C. zabezpečil prípravu leasingových zmlúv o nájme návesov s ťahačmi medzi spoločnosťou I. U. U., H..U.., a O. L., konateľom spoločnosti H. V., U..G..C.. a to v domnienke, že po uzavretí týchto zmlúv a nadobudnutí ťahačov s návesmi tieto budú použité na výkon dopravných služieb. Po prevzatí ťahačov z Košíc a ich odparkovaní v Lučenci v rozpore s predchádzajúcou dohodou o legálnom použití ťahačov obžalovaný R. prevzal doklady a kľúče od vozidiel a po skompletizovaní ťahačov s návesmi sa snažil skontaktovať s obžalovaným R. s cieľom legálneho využívania ťahačov s návesmi, avšak R. sa mu vyhýbal. Všetky potrebné doklady zo spoločnosti H. V., U..G..C.., pre leasingovú spoločnosť zabezpečoval obžalovaný R., ktorý zabezpečil aj zaevidovanie vozidiel s ťahačmi na polícii.

Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným R. sa zoznámil cez J.. P., ktorý uviedol, že obžalovaný má na predaj firmu, ktorej majiteľom je jeho syn. Po viacerých rokovaniach v Lučenci svedok obžalovanému uviedol, že má záujem o kamióny a chce kúpiť dopravnú firmu a mal záujem o vozidlá Z.. N., na ktoré mal ponuku aj od pána S.. Následne od obžalovaného boli doručené potrebné písomnosti do leasingovej spoločnosti, leasing bol schválený. Pri podpise zmlúv sa zúčastnil pán L., svedok a pán Š. (I.). Po podpise a schválení všetkých dokumentov ho kontaktoval pán S., následne svedok zatelefonoval obžalovanému a išli pre vozidlá. Pri prevzatí vozidiel bol prítomný aj pán L.. Na pokyn obžalovaného R. autá museli byť zaparkované v Lučenci v areáli mliekárne. Odvtedy, ako uvádza svedok, vozidlá nevidel. Viackrát sa pokúšal skontaktovať s obžalovaným R., neúspešne. Po viacerých telefonátoch sa mu obžalovaný ozval, že samotné prihlásenie vozidiel do evidencie vybaví on sám. S celým vybavovaním, ako svedok uviedol, boli nejaké problémy. Následne sa opätovne svedok pokúšal telefonicky spojiť s

obžalovaným ohľadom odkúpenia áut, aj firmy, ako je vyššie uvedené, avšak obžalovaného nevedel zastihnúť. Po určitom čase mu nejaká pani z leasingovky telefonicky oznámila, že hľadá predmetné vozidlá, na čo jej svedok oznámil, že s tým nemá nič spoločné. Čo sa týka firmy, ktorá mala patriť synovi obžalovaného R. a mala byť svedkovi po leasingu odpredaná, ako uviedol svedok, sa volala H. V.. Až následne po podpise leasingu, pri ktorom bol prítomný už odsúdený O. L., sa svedok dozvedel, že nejde o syna obžalovaného R.. To, že O. L. je synom obžalovaného si myslel preto, že obžalovaný mu uviedol, že práve jeho syn vlastní firmu, ktorú mu chce predať. Sám svedok uviedol, že výpis z obchodného registra firmy H. V., U..G..C.., Handlová nevidel. Potvrdil, že s pánom L. nerozprával, ani s ním nejednal ohľadom predaja či už firmy alebo vozidiel. Jednoznačne sa svedok kontaktoval len s obžalovaným R.. To, že O. L. nie je synom obžalovaného R., zistil vtedy, keď prišiel podpísať leasingové zmluvy do Košíc. Nevidel pri posedení v košickej kaviarni, aby pán S. prevzal od niekoho z tam prítomných nejakú obálku, pretože sedel pri inom stole s pani T. a so Š. (I.). Všetky doklady od firmy, súvahy a výsledovky dostal svedok od obžalovaného.

Svedkyňa T.G. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, pričom uviedla, že spolupracovala so svedkom I. O. jedenásť rokov a že mala zabezpečovať prácu pre vozidlá. Pri stretnutí v Lučenci bola prítomná a to s pánom Tóthom, obžalovaným R. a ešte nejakým pánom, ktorý mal sprostredkovať firmu H. V., U..G..C.., na predaj. Obžalovaný s pánom O. sa dohodli, že uvedená firma bude odpredaná pre pána O. a vybavia sa autá, ktoré vyberie pán O.. Až po schválení leasingu bola svedkyňa aj s pánom O. spokojná, že vyššie uvedená firma je v poriadku. V deň prevzatia vozidiel tieto videli naposledy. Obžalovaný pri stretnutí v Lučenci vystupoval ako predajca firmy H. V.. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, aby obžalovaný R. poskytol O. nejakú finančnú výpomoc. Následne potom ako videli výpis z obchodného registra firmy H. V., im, teda svedkyni a pánovi O.O., obžalovaný R.Á. uviedol, že konateľom je jeho človek, pričom však po prvýkrát v Lučenci obžalovaný uvádzal, že má predávať vlastnú firmu, kde konateľom je jeho syn. Pokiaľ sa týka predmetov leasingu, teda ťahačov s návesmi, tieto boli privezené z Košíc do Lučenca s tým, že jedno z nich šoféroval pán O. a po odparkovaní na druhý deň, keď sa tam šla s pánom O. pozrieť, vozidlá tam už neboli. Na to asi po mesiaci sa pán O. kontaktoval s O. L. (už odsúdeným), ktorý mu oznámil, že niekoho našli, dali mu autá do prevádzky a tieto pracujú na Slovensku. Išlo o posledný kontakt. Pokiaľ sa týka O. L., tohto svedkyňa považovala za konateľa spoločnosti, ktorý ju aj pána O. ubezpečoval, aby sa nebáli, že aj napriek svojmu veku (nižší vek), že si stojí za svojím slovom a dohodu dodrží. Sama svedkyňa už mala pripravenú zmluvu s rakúskou firmou O..

Svedok T.. O. P.Á. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným R. sa poznajú už odmlada a s pánom I. O.O. sa spoznali v roku 2006-2007, kedy za ním prišiel ako klient ohľadom finančného poradenstva. Obžalovaného a pána Tótha dal dokopy svedok. Bližšie k veci sa svedok vyjadriť nevedel, uviedol len toľko, že pán Tóth si vybavoval nejaké kamióny, z ktorej firmy uviesť nevedel a ani spôsob s tým, že aj on bude robiť šoféra a že má vybavenú nejakú prácu pre vozidlá v Nemecku. Pán O. mu za poradenstvo žiadnu odmenu nedal. Pokiaľ sa týka obžalovaného R., svedok vedel, že tento nepodniká v autodoprave. Svedok obžalovaného R. pre pána Tótha sprostredkoval z dôvodu, že vedel, že obžalovaný R. má veľké kontakty z rôznych oblastí, aj keď nepodnikal v autodoprave.

Svedok K.Q. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal o okolnostiach, za ktorých sa viedli rokovania o podmienkach leasingových zmlúv, vyjadroval sa aj k účasti osôb pri uzatváraní, resp. podpise leasingových zmlúv, ako aj k okolnostiam prevzatia, poistenia a následného splácania leasingových zmlúv.

K celej veci sa dostal cez pána S., ako dodávateľa spoločnosti R. O., ktorý mu poskytol základné informácie o klientovi, teda o spoločnosti H. V., U..G..C... V prvej fáze svedok komunikoval s pánom O., ako zástupcom spoločnosti H. V., ktorý mal mať na starosti výber vozidiel a ich financovanie. S pánom S. dohodol akontáciu a dĺžku splácania, následne pánovi O. oznámil aj schválenie financovania a prípravu leasingových zmlúv a ich podpis. Leasingové zmluvy sa podpisovali len za účasti pána L. a pána S.. Čo sa týka už prvej leasingovej splátky, táto uhradená nebola, pričom svedok urgoval pána O. ohľadom splácania leasingových splátok, čo bolo zo strany pána Tótha sľúbené, neskôr ho odkázal na obžalovaného R.. Svedkom bol urgovaný aj pán L., ktorý sa predstavil ako L. starší a až po určitom čase, podľa svedkových informácií, dospel k záveru, že sa stal podvod. Samotná akontácia bola hradená na účet spoločnosti R. O.. Podľa informácií od pána S. túto uhradil pán O.. Svedok následne komunikoval už s obžalovaným R., na ktorého ho nasmeroval pán O., pričom obžalovaný sľuboval, že splátky budú

doplatené, neskôr už nebol dosiahnuteľný. Toto isté sľuboval aj O. L.. Tieto komunikácie prebehli cca mesiac po podpise leasingových zmlúv. Následne na to v krátkom období komunikáciu s klientom prevzala inkasná agentúra. Podľa vlastného vnímania svedka O. L. vystupoval ako formálny konateľ spoločnosti H. V., U..G..C.., a strojcovia obchodu boli pán O. a obžalovaný R.. Pracovníci inkasnej agentúry podnikli kroky na nájdenie vozidiel, ktoré boli predmetom leasingu s tým, že jeden ťahač bol údajne videný v Nových Zámkoch, pričom ťahače nájdené neboli a spis bol ukončený s návrhom na podanie trestného oznámenia. Záverom uviedol, že leasingovú zmluvu za H. V., U..G..C.., podpisoval O. L. a pokiaľ sa týka bonity uvedenej firmy, k tejto svedok uviedol, že výsledky spoločnosti za r. 2006 neboli postačujúce, avšak za r. 2007, kedy boli predložené podklady na realizáciu obchodu už mala spoločnosť priaznivejšie výsledky, išlo o nárast obratu vo výkazoch a nárast zisku, pričom leasingová spoločnosť posudzuje vždy najaktuálnejšie obdobie vo výkazoch, v tomto prípade za r. 2007, kedy došlo k schváleniu financovania ťahačov a návesov. Záverom svedok uviedol, že sa pána S. dotazoval na pána O. a pána O. na O. L., ktorý bol v tom čase vekovo veľmi mladý na to, aby bol konateľom takejto spoločnosti (H. V., U..G..C..), pričom pán O. mu odpovedal, že za všetkým stojí otec pána O.Á. L., čiže pán L. starší, ktorý spoločnosť vedie, ale firma je napísaná na syna, pretože starší pán L. je v rozvodovom konaní. Tieto informácie, ako uviedol svedok, mal primárne od pána S., nepriamo od pána O., ktorý sa zmieňoval o staršom pánovi L..

Svedok Q. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že u nich v Nových Zámkoch boli odparkované tri súpravy kamiónov, ktoré tam stáli asi tri týždne bez zaplateného parkovného, ktoré potom odišli nevedno kam. Uvedené kamióny tam odstavila osoba, ktorá sa predstavila ako R., avšak svedok neidentifikoval obžalovaného R. ako osobu, ktorá tam kamióny odstavila. Svedok uviedol popis osoby ako osobu nižšieho vzrastu, šedivého, okolo 50 rokov, tmavšej pleti s briadkou a fúzami. Podobal sa na obžalovaného, ale nebol to on. K otázke prokurátora, aby sa vyjadril k priebehu rekognície, kde jednoznačne označil osobu obžalovaného, svedok uviedol, že jediný obžalovaný R. sa podobal na vyššie uvedenú osobu, pretože ostatné osoby vyzerali úplne inak. Uviedol, že obžalovaný je vyšší. Osoba vystupujúca pod menom R. mala redšie a sivšie vlasy, bola nižšia. Svedok si nepamätal na to, aby sa s obžalovaným stretol, aj keď to sám obžalovaný potvrdil a to konkrétne stretnutie v areáli U. Nové Zámky, avšak pripustil to. Svedok v závere jednoznačne uviedol, že osoba, ktorá si uňho objednala parkovanie a za to zaplatila sa zrejme podobal na obžalovaného, čo sa týka fotiek predložených mu pri rekognícii, ináč si to nevie vysvetliť. Svedok zároveň nevedel odhadnúť na pojednávaní akú výšku má obžalovaný, lebo ho videl vchádzať len do vnútra pojednávacej miestnosti.

Svedok Y. W.H. na hlavnom pojednávaní vypovedal k otázkam a predmetu činnosti týkajúcej sa spoločnosti H. V., U..G..C... Uviedol, že uvedená spoločnosť bola založená v r. 2004 za účelom predaja osobných motorových vozidiel zn. P.. Činnosť začala v prevádzke Topoľčany, išlo o malú prevádzku. Časom sa zistilo, že táto spoločnosť je nezaujímavá, nakoľko predaj vozidiel nešiel tak ako by mal. Činnosť spoločnosti bola ukončená s tým, že keď nejaké subjekty prejavia záujem, tak túto spoločnosť prevezmú. Časom cez notárku pani Príbelskú došlo k prevzatiu spoločnosti iným subjektom, odovzdali sa doklady. Ako svedok uvádza, v kontakte s týmto subjektom on a jeho spoločníci neboli. Nevedel uviesť ani meno, ani popis osoby, ktorá ho kontaktovala, ani meno osoby, ktorá následne prevzala firmu. Na hlavnom pojednávaní potvrdil, že s obžalovaným R. neprišiel do kontaktu. Uviedol, že totožnosť osoby, ktorá zastupovala budúceho vlastníka spoločnosti, mohla poznať notárka Y.. L.. Záverom svojej výpovede pri vysvetlení rozporov v jeho výpovedi v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania v celom rozsahu. Vo výpovedi v prípravnom konaní svedok uviedol, že jeho zamestnanci prišli do styku s ďalšou osobou a to so splnomocnencom pána O. L. (už odsúdeného) ako následného majiteľa spoločnosti. Čo sa týka jeho zamestnancov, išlo o jeho manželku a ekonómku. Čo sa týka mena O. L., toto meno sa dozvedel v súvislosti s výsluchom na polícii. Nevedel uviesť kto vyplatil obchodný podiel a ani akým spôsobom. Pokiaľ sa týka mena, resp. priezviska I., svedkovi toto priezvisko nič nehovorí.

Svedok Š. Š.H. na hlavnom pojednávaní na otázku obhajcu čo mu je známe o sprostredkovaní prevodu obchodného podielu H. V., U..G..C.., na O. L. (už odsúdeného) a o uzatvorení leasingových zmlúv na predmety leasingu, svedok uviedol, že k tomuto sa vyjadriť nevie. Potvrdil, že s obžalovaným R. prišli do Košíc, kde boli prítomní aj ďalší dvaja páni z Handlovej, resp. z Rimavskej Soboty a predmety leasingu

- štyri kusy ťahačov odšoférovali do Lučenca. On osobne šoféroval motorové vozidlo obžalovaného. Svedok nevedel uviesť kto uzatváral leasingové zmluvy a samotné predmety leasingu, teda ťahače, videl len v Košiciach. Pokiaľ sa týka O. L. (už odsúdeného), akú úlohu v predmetnej veci zohral, k tomu

sa svedok vyjadriť nevedel. Ďalej svedok uviedol, že kamióny po prevoze boli odparkované v Lučenci v nejakom areáli. K otázke, kto vzal kľúče od ťahačov - kamiónov, sa vyjadriť nevedel, akurát uviedol, že na mieste v Lučenci ostal nejaký pán z Rimavskej Soboty a obžalovaný R.. Čo sa týka samotného prevozu kamiónov z Košíc na odšoférovanie, kontaktoval ho obžalovaný R.. Záverom uviedol, že podľa neho odvoz vozidiel z Košíc do Lučenca zabezpečoval jeden pán z Handlovej.

Z oboznámených listinných dôkazov súvisiacich s uzatváraním leasingových zmlúv, prevzatím vozidiel a návesov, financovaním ich poistenia a ich prihlásenia do evidencie vyplýva, že jednoznačne došlo k prevzatiu týchto vozidiel s návesmi, pričom v rozpore so záväzkom nebola uhradená ani jedna z dohodnutých leasingových splátok, pričom vozidlá s návesmi ani napriek výzve leasingovej spoločnosti neboli vrátené.

Zo zápisnice o ohliadke miesta parkovania predmetov leasingu a priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že ťahače s návesmi boli v Nových Zámkoch odparkované v stráženom objekte, z ktorého nemohli byť bez súhlasu majiteľa odvezené.

Z listinných dôkazov z jednotlivých bánk je zrejmé, že spoločnosť H. V., U..G..C.., nevykazovala v rozhodnom období, teda v čase uzatvárania leasingových zmlúv, žiadne finančné prevody.

Zo znaleckých posudkov z odboru psychológie vyplýva, že obvinený I. R. má priemerné intelektové a rozumové schopnosti, vie sa dobre orientovať v bežných životných situáciách, rád riadi, organizuje a účelne sa prispôsobuje s cieľom využiť každú príležitosť, z ktorej môže profitovať. Má sklon odôvodňovať svoje osobné neúspechy prekrúcaním, v prípade potreby aj otvorenou lžou. Má pocit nadradenosti nad druhými, potrebu kontroly moci nad druhými, je schopný riadiť a ovplyvňovať dianie. Tým, je podľa názoru súdu daný osobnostný profil obžalovaného, ktorý plne korešponduje s jeho správaním v priebehu páchania vyššie uvedenej trestnej činnosti.

Pokiaľ sa týka svedka O. L., tento bol Okresným súdom W. N. po schválení dohody o vine a treste uznaný vinným zo spolupáchateľstva obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zákona pre ten istý skutok a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a poškodená strana I. U. U., H..U.., X. bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Súd neuveril tvrdeniam obžalovaného z prípravného konania, nakoľko na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, že len pomáhal realizovať obchod v snahe legálne zarobiť a nemal úmysel podvodným spôsobom vylákať, resp. podieľať sa na vylákaní ťahačov s návesmi. Keďže už, ako to potvrdil svedok O. L., sám obžalovaný R. napríklad nechcel, aby sa vozidlá počas ich evidencie nachádzali v Prievidzi, ale obžalovaný zabezpečil ich prevoz, čo v obmene svedok potvrdil a to ešte ako obvinený, že obžalovaný R. zabezpečil ich úkryt.

Je pozoruhodné, podotýkajúc a berúc v úvahu, že svedok O. L. (už odsúdený) si nespomenul na všetko tak ako to tvrdí, pričom keď bol trestne stíhaný pre ten istý skutok a uzavrel dohodu s prokurátorom Okresnej prokuratúry W. N., ktorú súd schválil s uznaním viny a uložením trestu tak ako je vyššie uvedené a jednalo sa aj o jeho osobu ako obvineného, všetko potvrdil, teda vinu svoju, ako aj obžalovaného R.. A až po odsúdení, už ako svedok, vypovedal inak po údajnom dospomínaní si na ďalšie veci súvisiace s týmto prípadom.

Podstatným dôkazom usvedčujúcim obvineného R. z účasti na predmetnom trestnom čine je výpoveď svedka Š. I., ktorý jednoznačne vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdil, že obžalovaný R. zorganizoval jeho stretnutie s O. L., na ktorom bola uzatvorená dohoda spolu so svedkom I. O. o zabezpečení ťahačov s návesmi. Podstatné je taktiež tvrdenie svedka, že R. zabezpečil parkovanie ťahačov s návesmi v Nových Zámkoch a financoval pobyt O. L. v Lučenci deň pred uzavretím leasingových zmlúv. Je pravdou, že svedok Q. V. na hlavnom pojednávaní neidentifikoval obžalovaného ako zabezpečovateľa parkovania ťahačov s návesmi a pokiaľ sa týka rekognície, pri ktorých ho mal opoznať, uviedol, že táto prebehla podľa fotografií a jediný R. sa podobal na osobu, ktorá toto parkovanie mala zabezpečovať. Táto však mala redšie a sivšie vlasy a bola nižšia ako obžalovaný R.R.. Pripustil však, že sa s obžalovaným stretol.

Ďalej obžalovaného usvedčuje svedok I. O. tak ako je to vyššie uvedené v jeho výpovedi, teda celá dohoda s obžalovaným R. ohľadom následnej práce ťahačov s návesmi práve pre svedka O. stroskotala na nekorektnom prístupe obžalovaného R.Á..

Tak ako je vyššie uvedené, z výpovede jednotlivých svedkov vyplýva, že obžalovaný sprostredkoval prevod obchodného podielu spoločnosti H. V., U..G..C.., už v letných mesiacoch 2007, zorganizoval a zabezpečoval účasť O. L. (už odsúdeného) na podpise leasingových zmlúv a prevzatí ťahačov v Košiciach, zabezpečoval a financoval poistenie ťahačov s návesmi, ich kompletizáciu, prihlásenie do evidencie motorových vozidiel a ich odvoz v čase evidencie mimo Prievidze, čo potvrdil svedok L.. Následne od tej doby nie je známe kde sa ťahače s návesmi nachádzajú.

Súd pri novom prejednaní a rozhodnutí vo veci postupoval v intenciách uznesenia Krajského súdu v Košiciach, doplnil dokazovanie znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, opravil vytýkané chyby výroku predchádzajúceho rozsudku vysporiadajúc sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pričom dokazovanie nebolo potrebné zopakovať. Opakovane súd vyhodnotil vykonané a doplnené dokazovanie v súlade so zásadami trestného konania a príslušnými zákonnými ustanoveniami a vo veci rozhodol.

Zo záverov psychiatrického znaleckého posudku vypracovaného znalcami dňa 26.1.2015 vyplýva, že obžalovaný trpí duševnou chorobou, ktorá je v súčasnej dobe v dobrej remisii, a preto je schopný chápať v plnom rozsahu zmysel trestného stíhania, ako aj zúčastňovať sa hlavných pojednávaní. Duševná porucha (bipolárna afektívna porucha) bola obžalovanému diagnostikovaná až po spáchaní inkriminovaného činu.

Pokiaľ sa týka svedkov N.. T. S., Q. V., Y. W. H. T.. G. Z., ktorí, ako sa uvádza vo vyššie uvedenom uznesení krajského súdu v Košiciach, nestotožnili obžalovaného na hlavnom pojednávaní s osobou, ktorú v prípravnom konaní považovali za „., títo jasne vo svojich výpovediach uviedli a to T.. Z., že s obžalovaným R. sa nikdy nestretol a meno pozná len z uznesenia o vznesení obvinenia. Svedok Y. W. potvrdil, že s obžalovaným R. neprišiel do kontaktu a že totožnosť osoby, ktorá zastupovala budúceho vlastníka spoločnosti H. V., U..G..C.., mohla poznať notárka Y.. L.. Svedok Q. V. pri rekognícii ukázal na fotografiu obžalovaného, nakoľko ako jediný sa podobal na osobu, ktorá odstavila kamióny u nich v areáli U. v Nových Zámkoch. Nemožno neuviesť, že svedok pripustil, že sa s obžalovaným stretol v areáli SAD Nové Zámky. Na hlavnom pojednávaní nevedel odhadnúť výšku obžalovaného, lebo ho videl len vchádzať do pojednávacej miestnosti. Z výpovede svedka N.. T. S. vyplýva, že so samotným obžalovaným nebol v kontakte, ale kontakt telefonický mu mal poskytnúť p. O.. S obžalovaným sa pokúsil telefonicky spojiť, avšak neúspešne a dodal, že obžalovaného vidí na hlavnom pojednávaní prvýkrát, svedok taktiež vo výpovedi vysvetlil, že osoba obžalovaného pre neho nebola zaujímavá, jednal s p. O. a až keď tento od svojich obchodných zámerov ustúpil, tak sa dostal k telefónnemu číslu obžalovaného, ako je vyššie uvedené.

To znamená, že títo svedkovia, podľa názoru súdu, obžalovaného v prípravnom konaní nepovažovali za „., na hlavnom pojednávaní vypovedali k osobe obžalovaného jasne a v rámci dokazovania na súde nebolo potrebné odstraňovať nejaké rozpory v ich výpovediach v tomto smere, až na svedka Q. V. a to tak ako je vyššie uvedené.

Podľa názoru súdu v predmetnej veci existuje logická a ucelená reťaz navzájom sa dopĺňajúcich priamych a nepriamych dôkazov, z ktorej jednoznačne vyplýva, že obžalovaný sa dopustil konania tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom jeho konanie súd právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 4 písm. a) Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorého pojmové znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu obžalovaný naplnil po objektívnej stránke tým, že po dohode s ďalšou osobou rozdeliac si úlohy vylákali od poškodenej strany spoločnosti I. U. U., H..U.., predmety leasingu, v rozpore so svojím záväzkom neuhradil ani jednu splátku, ani predmet leasingu nevrátil, o čom bol, podľa názoru súdu, rozhodnutý už v čase uzatvárania leasingových zmlúv, pričom tak spôsobil poškodenej strane škodu 16.313.032,60 Sk, čo je v prepočte 541.493,48 EUR, pričom tak konal po stránke subjektívnej v úmysle priamom v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona ako osoba trestne zodpovedná a vedomá si následkov svojho konania.

Stupeň nebezpečnosti jeho konania pre spoločnosť je daný tým, že svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku pred nezákonnými zásahmi do neho, pričom motívom jeho konania bola snaha po rýchlom a bezprácnom zisku.

Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Doposiaľ bol päťkrát súdne trestaný, z toho v troch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, z toho v posledných dvoch prípadoch pre trestné činy marenia výkonu úradného rozhodnutia a to v r. 2010 a r. 2011, pričom v poslednom prípade bol odsúdený Okresným súdom P. I. U.. Z.. XXT XXX/XXXX k nepodmienečnému trestu v trvaní 5 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 18 mesiacov.

Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť, jeho pomery, ako aj na možnosti jeho nápravy. Dospel k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1, 2, 4 Tr. zákona bolo potrebné uloženie trestu nepodmienečného, v danom prípade na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti zistené neboli.

V danom prípade ide o trest súhrnný, pričom súd pri postupe podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu I. U.. Z.. XT XXX/XX zo dňa 5.10.2010, ako aj trestný rozkaz Okresného súdu I. U.. Z.. XXT XXX/XX zo dňa 19.9.2011 a to oba vo výrokoch o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Pokiaľ sa týka vonkajšej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody, súd obžalovaného v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko miera narušenia páchateľa nezodpovedá obligatórnemu zaradeniu v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ sa týka výroku o náhrade škody, aj keď poškodená strana riadne a včas uplatnila svoj nárok na náhradu škody, síce v menšom rozsahu ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, súd by musel vykonať vo vzťahu k uplatnenému nároku ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd preto rovnako postupoval ako v prípade už odsúdeného O. L. a poškodenú spoločnosť I. U. U., H..U.., X. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice I.