Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/152/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zast. JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, AK so sídlom Nám. Martina Benku 6, proti žalovanej: B. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. D. XXX/X, M., M., v konaní o zaplatenie 548,- eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 52,80 eur takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 396,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 396,- eur od 22.11.2013 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 15,- eur splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky stáva sa zročný celý dlh.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 36,- eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, ktorá bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré je povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vratislava Šteffeka, advokáta, AK so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Trebišov dňa 16.10.2014, ktorá bola tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému na konanie postúpená dňa 11.11.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 548,- eur spolu s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 52,80 eur ako aj na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 10.6.2013 bola medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“) na čiastku 400,- eur za odplatu vo výške 152,- eur. Zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku vo výške 552,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,- eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná podpisom zmluvy. Podľa žalobcu žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila 4,- eurá, pričom posledná uhradená suma vo výške 2,- eurá bola uhradená dňa 20.7.2013. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca jej oznámil stratu výhody splátok. V predžalobnej upomienke zo dňa 17.10.2013 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 16.12.2013 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu 21.11.2013. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Dlžná čiastka činí 548,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 552,- eur a čiastkou vo výške 4,- eurá, ktorá bola uhradená žalovanou. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalovaní zaviazali uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je vo výške 400,- eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 13,20 eur. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 13,20 eur za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej sumy, t. j. spolu vo výške 52,80 eur (za 4 mesiace omeškania od novembra 2013 do februára 2014). Žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu v zmysle § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 až do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice určenej v citovanom nariadení vlády. Zároveň si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 548,- eur od 22.11.2013 do zaplatenia.

Žalovaná sa k predmetnej žalobe písomne vyjadrila podaním doručeným súdu 20.5.2015 kedy nepopierala, že od žalobcu obdŕžala pôžičku vo výške 400,- eur, zaplatila však sumu 120,- eur, teda nie je pravdou, aby zaplatila iba 4,- eurá. Zároveň namietala neprimeranú odplatu a poplatky za poskytnutý úver, ktoré predstavujú RPMN 48,5 %. Zmluva uzavretá medzi ňou a žalobcom je spotrebiteľskou zmluvou a ako taká nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa nej táto zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Odplata je v tejto zmluve 38 % z poskytnutej sumy. Poukázala na priemernú ročnú úrokovú mieru pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v obchodných bankách v júni 2013, ktorá bola vo výške 15,77 % na dobu od 1 do 5 rokov. Zároveň je neprimeraná aj dojednaná zmluvná pokuta vo vzťahu k výške požičanej sumy. Žiada súd, aby zohľadnil ňou tvrdené skutočnosti a návrh v časti istiny 120,- eur a v časti odplaty a zmluvnej pokuty zamietol. Jej zamestnávateľ dal žalobcovi písomnú odpoveď, že nie je možné vykonávať zrážky z jej mzdy, keďže má viac záväzkov, ktoré spláca nebankovým subjektom. V zostávajúcej časti istiny vo výške 280,- eur navrhuje uzavrieť súdny zmier, podľa ktorého by túto sumu mohla uhradiť v primeraných mesačných splátkach.

K vyjadreniu žalovanej sa podaním doručeným súdu 19.6.2015 vyjadril právny zástupca žalobcu, kedy zotrval na tom, že žalovaná uhradila len prvé dve splátky v celkovej sume 4,- eurá a nezaplatenou sumou zostáva suma 548,- eur. Taktiež nesúhlasí s vyjadrením žalovanej. Tejto boli vysvetlené podrobnosti ohľadom daného spotrebiteľského úveru, jednak prostredníctvom obchodného zástupcu žalobcu, ako aj štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere. Žalobca si splnil zákonom vyžadovanú poučovaciu povinnosť voči klientovi, a to v zákonom vyžadovanom rozsahu. Nesúhlasí s tým, aby bola v zmluve uvedená nesprávne hodnota RPMN. Táto zodpovedá uverejnenej hodnote MF SR dňa 30.4.2013, pričom stav bol k 31.3.2013 a hodnota RPMN zodpovedá typu spotrebiteľského úveru. Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v riadku 1 až 5 vo výške do 1.500,- eur vrátane a zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov. Výsledná hodnota RPMN je tak 48,52 %. Ako dôkaz predložil súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalovaná uviedla, že poznala pani I. a vedela, že táto robí s pôžičkami. Súrne potrebovala peniaze a ona jej ponúkla, že je taká možnosť vziať si od žalobcu úver. Prišla k nej domov spolu s oblastnou vedúcou, ktorá s ňou zmluvu spisovala. Mohla to byť Y.. I., ktorá je uvedená na zmluve. Zmluvu podpísali, oboznámili ju s podmienkami a hneď si stiahli aj prvú splátku, ktorá bola vo výške 54,60 eur, pričom pani I. navrhla, že to zaokrúhlia na 60,- eur, aby sa to lepšie počítalo. Nikdy nezaplatila len sumu 2,- eurá tak ako žalobca uvádza. Čisté peniaze na ruku dostala vo výške 340,- eur. Na ďalší mesiac videla p. I. pred vchodom a pri aute jej odovzdala 60,- eur s tým, že jej donesie potvrdenie a zapíše to do papierov - do splátkového kalendára. Tvrdila, že žiadnu kartičku nedostala, resp. mala splátkový kalendár, kde sa zapisovali splátky a p. I. jej to mala podpísať, že prevzala ďalších 60,- eur, čo vlastne predstavovali jej splátky spolu vo výške 120,- eur. Ďalšiu splátku už nezaplatila, pretože ostala s 3 mal. deťmi, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť a z jej pracovného príjmu to nevychádzalo. Chcela sa so žalobcom dohodnúť na nižších splátkach a ten jej povedal, že sa to nedá. Povedal, že jej urobia zrážky zo mzdy, čo však zamestnávateľ neučinil, lebo jej to nevychádzalo.

S p. I. sa už nedalo rozprávať. Stále požadovala odo nej peniaze, na jej argumentáciu neprihliadala. Trvala na tom, že uhradila 120,- eur, ale nevie to preukázať. Žalovaná tvrdila, že nebola dostatočne poučená o domácom servise. Ak by to vedela, zmluvu o domácom servise by určite nepodpísala. Mala záujem len o úver. Všetky zmluvy boli na jednej kope a obchodná zástupkyňa len otáčala strany jednotlivých zmlúv a žalovaná len podpisovala. Uviedla, že je to jej chyba, že si to poriadne nepreštudovala. Je toho názoru, že pokiaľ by domáci servis nebol podmienkou pre poskytnutie úveru, ani by jej úver nedali. Sama svedkyňa p. I. sa mala vyjadriť, že žalovaná jej nikdy nedala splátku vo výške 2,- eur a ani by ju nevzala. Je ochotná uhradiť 280,- eur v splátkach.

Svedkyňa B. I. vystupujúca ako obchodná zástupkyňa žalobcu bola oprávnená uzatvárať zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedla, že ju oslovila žalovaná za účelom poskytnutia finančných prostriedkov. Navštívili ju spolu s jej šéfkou u nej doma. Nepamätala si, aký úver bol poskytnutý žalovanej. Postupujú tak, že sa spíše zákaznícka karta klienta, údaje sa pošlú na firmu, ktorá to overí, ale mohlo sa stať, že rovno spísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pri spísaní zmluvy odovzdala žalovanej sumu úveru, avšak hneď sa platí prvá splátka, pričom uviedla, že v súčasnej dobe to už prebieha inak. Prvá splátka je zaplatená hneď po tom, ako sa spíše zmluva a o tom by mala mať žalovaná aj splátkový kalendár, že zaplatila prvú splátku. Všetky ďalšie splátky sa potom zapisujú do splátkového kalendára. Koľko zaplatila žalovaná nevie, presné informácie má žalobca. Klient si sám vyberá, kedy bude splácať, teda dátum, a to sa zapíše do klientskej karty, teda dátum splátok. Po nahliadnutí do zmluvy svedkyňa uviedla, že žalovaná dostala úver vo výške 400,- eur, pričom hneď sa jej odrátala prvá splátka vo výške 60,- eur. Splátka sa rozdeľuje na domáci servis a úver. Žalovanej nič nebolo zatajené, všetko mala vysvetlené. Svedkyňa si spomenula, že došlo k situácii, že žalovaná jej na ulici dala nejakú splátku, ale nevedela uviesť, koľko to bolo eur. Nespomína si na situáciu, žeby jej žalovaná niekedy odovzdala len 2,- eurá, takú splátku by ani neprijala, lebo to nebola splátka podľa splátkového kalendára. V tej dobe jej potvrdenie nevydala, keďže išla z obchodu, ale určite si to doma zaevidovala a dohodla sa so žalovanou, že ak donesie kartu, že jej to zapíše.

Právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na ich žalobe a na písomných vyjadreniach, ktoré boli doručené v rámci tohto súdneho konania.

V písomnom vyjadrení právneho zástupcu žalobcu doručenom súdu 17.12.2015 sa uvádza, že okrem zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvoril žalobca dňa 10.6.2013 so žalovanou aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere však nebolo zo strany žalobcu podmienené uzatvorením zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Táto s ňou bola uzatvorená na základe osobitnej žiadosti, pričom záležalo len na vôli žalovanej, či popri zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorí so žalobcom aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu a využije aj „domáci servis“ ako ďalšiu službu z portfólia služieb poskytovaných žalobcom alebo nie. Žiadosť o domáci servis ako aj samotná zmluva o poskytovaní domáceho servisu sa nachádzajú na samostatných listinách, ktoré nie sú žiadnym spôsobom pripojené k zmluve o spotrebiteľskom o úvere. Za poskytovanie služby „domáci servis“ sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi odmenu vo výške 163,80 eur, a to v troch pravidelných mesačných splátkach vo výške 54,60 eur. Poukázal na to, že žalovaná si doplnkovú službu „domáci servis“ zvlášť a dobrovoľne objednala a v tejto súvislosti predložil listinné dôkazy, a to žiadosť o poskytnutie domáceho servisu podpísanú žalovanou, samotnú zmluvu o poskytovaní domáceho servisu podpísanú žalovanou, avšak zdôraznil, že táto zmluva o poskytovaní domáceho servisu nie je predmetom tohto súdneho konania.

Súd na základe vykonaného dokazovania - prednesom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovanej, výsluchom svedkyne B. I., oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 420131799 zo dňa 10.6.2013, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou upomienkou zo dňa 17.10.2013, Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 16.12.2013, zmluvou o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 10.6.2013, žiadosťou o poskytovanie domáceho servisu zo dňa 10.6.2013, zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 10.6.2013 uzavrel obchodný zástupca žalobcu v konkrétnom prípade Ing. O. I. spolu s p. B. I. a žalovaná ako dlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť poskytnutý úver vo výške 400,- eur za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom

na 13 mesiacov. Podľa zmluvy ročná RPMN činila pri splatnosti 13 mesiacov výšku 67,70 %, priemerná RPMN predstavovala 48,52 %. Dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi istinu 400,- eur, odplatu a úrok vo výške 152,- eur, spolu teda 552,- eur v 13. mesačných splátkach, a to prvé tri mesačné splátky vo výške 2,- eurá a ďalších 10 mesiacov mesačná splátka vo výške 54,60 eur, pričom prvá splátka mala byť splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom doporučený termín úhrady bol uvedený 15. deň v mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy majú byť Obchodné podmienky, ktoré tvoria prílohu zmluvy a s ktorými sa mali žalovaní pred podpisom zmluvy oboznámiť. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila prevzatie hotovosti vo výške 340,- eur nie 400,- eur vzhľadom k tomu, že v deň podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere jej zástupkyňa žalobcu odporučila uhradiť prvú splátku vo výške 60,- eur, ktorú aj zaplatila. Keďže žalovaná nevedela predložiť kartu splátok, ktorá ostávala u klienta a žalobca nepredložil evidenčný list, nebolo možné zistiť, či bola zaplatená žalovanou takáto suma, i keď z výpovede svedkyne p. I. možno usúdiť, že táto suma uhradená bola žalovanou, nie je však zrejmé, aká časť tejto sumy bola použitá na domáci servis a aká na úver. Možno sa len domnievať, že na splátku úveru, tak ako to bolo v zmluve uvedené, bola pripísaná suma 2,- eurá a zostávajúca čiastka 58,- eur bola pripísaná na domáci servis. Keďže nebola k dispozícii karta splátok, súd nemal preukázané, že bola žalovanou uhradená aj ďalšia splátka vo výške 60,- eur, tak ako to žalovaná tvrdila, že túto sumu zaplatila na ulici p. I.. Svedkyňa si spomenula len na situáciu, že ju žalovaná oslovila na ulici a chcela uhradiť splátku, pričom si však nepamätá, v akej výške to bolo. Pokiaľ by však chcela zaplatiť iba 2,- eurá, takúto splátku by od nej neprevzala.

Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že v deň, kedy bola podpísaná zmluva o spotrebiteľskom úvere požiadala žalovaná o využitie služieb domáceho servisu, ktorý na žiadosti bol vysvetlený tak, že ide o poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytovaní úveru, a to v domácnosti klienta a išlo o služby spočívajúce najmä v zodpovednej konzultácii s finančným agentom alebo manažérom pred vyplatením úveru, vyplatením úveru v domácnosti klienta, preberanie a zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania, poskytovanie konzultácie pri opakovaných úveru, ako aj po doplatení úveru. V rovnaký deň bola podpísaná aj zmluva o poskytovaní domáceho servisu, ktorej podpísanie žalovaná potvrdila, kedy v mieste trvalého bydliska klienta mal byť poskytovaný domáci servis, za čo sa klient využívajúci túto službu zaviazal zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 163,80 eur, a to v troch mesačných splátkach vo výške 54,60 eur, ktoré splátky sú splatné pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca uvádzal, že žalovaná na úver uhradila len 4,- eurá, ostatné úhrady, ktoré žalovaná uvádza, sú plneniami na iný právny úkon, a to na zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, ktorý v žiadnom prípade nie je predmetom tohto súdneho konania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z uvedenej podstaty zmluvy o úvere sa vyvodzuje, že tento vzťah predstavuje kombináciu zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy o pôžičke.

Podstatné časti úverovej zmluvy sú: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.

Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.

Ad a): Ako zmluvné strany úverovej zmluvy vystupujú veriteľ (osoba poskytujúca úver) a dlžník (osoba, ktorej je úver poskytnutý). Veriteľom je spravidla banka. Okrem nej môže byť veriteľom aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Banka si v zmysle § 499 môže dojednať odplatu za rezerváciu prostriedkov pre dlžníka, lebo banka má poskytovanie úveru ako predmet podnikania. Odmenu za rezervovanie peňazí môže teda dojednať len banka alebo subjekt, ktorého predmetom podnikania je poskytovanie úveru (§ 499). Dlžníkom môže byť tak právnická osoba, ako aj fyzická osoba.

Ad b): Určenie sumy, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, je ďalšou podstatnou časťou úverovej zmluvy. Určenie sumy úveru môže byť urobené tak, že sa určí limit (rámcový limit, úverový rámec), do výšky ktorého môže byť úver čerpaný, alebo sa určí pevná suma reprezentujúca úver. Stačí, ak je určená suma úveru. Netreba určiť napríklad pravidlá pre čerpanie úveru, časový rozvrh jeho čerpania a pod.

Ad c): Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky patrí medzi podstatné časti úverovej zmluvy. Tento záväzok veriteľa sa spravidla časovo nekryje s uzavretím úverovej zmluvy. Veriteľ je povinný ho splniť na požiadanie dlžníka. Konkrétne podmienky požiadania dlžníka, ako aj poskytnutia peňažných podmienok si strany dojednajú v zmluve.

Ad d): Napokon zmluva musí obsahovať záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Aby bola táto náležitosť naplnená, v zmluve netreba výslovne dohodnúť výšku úrokov (ak nedôjde k dohode, platí § 502), prípadne dobu splatnosti úverovej sumy. Zákon vyžaduje, aby zmluva obsahovala aspoň záväzok dlžníka vrátiť úverovú sumu a zaplatiť úrok.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

Podľa § 503 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 10.6.2013, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 10.6.2013, zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 10.6.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 10.6.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy 548,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 52,80 eur. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v sume 400,- eur. V zmysle § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti od 11.2.2000 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a od 28.11.2015 poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 08.09.2015, číslo rozhodnutia ODB-5810/2015-11, teda spĺňa charakteristiku dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zákonníka. U žalovanej nebolo preukázané, že by predmetnú zmluvu uzatvárala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Podľa vyššie cit. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., a to podľa písm. f) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Predmetné ustanovenie je významné z toho pohľadu, že spotrebiteľ už pri podpise zmluvy je informovaný, v akých termínoch resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný si plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov, ktorými sú dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok. Dodávateľ uvedené údaje premietne do konkrétneho časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva o úvere, ani všeobecné úverové podmienky či obchodné podmienky údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahujú, nemožno mať za to, že tento nedostatok je nahraditeľný aktivitou spotrebiteľa vedúcou k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru na základe údajov dostupných spotrebiteľovi. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom, zreteľne, tak aby spotrebiteľ mal vedomosť už pred podpisom takejto zmluvy aká je dĺžka trvania úverového vzťahu a mohol ju porovnať s prípadne iným úverovým vzťahom a tak sa rozhodnúť, v prípade viacerých úverových produktov, resp. rozhodnúť sa medzi dodávateľmi úverov. Nakoľko predmetná zmluva o úvere údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje, možno konštatovať, že uvedený úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Obchodné podmienky zmluvy o úvere síce v bode síce v bode 2 uvádzajú, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru, toto však nemožno považovať za údaj o konečnej splatnosti úveru. Takáto formulácia je čisto všeobecná, ako súd už uvádzal, neobsahujúca konkrétnu časovú (dátumovú) špecifikáciu. V predmetnej úverovej zmluve taktiež absentuje náležitosť uvedená pod písm. k) vyššie citovaného ustanovenia, kedy práve výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov informujú spotrebiteľa, ktorý dokáže rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a na ďalšie poplatky, teda odplatu dodávateľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje a ide o absenciu podstatnej náležitosti, ktorú zákon opätovne sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru.

Pokiaľ ide o uvedenie výšky RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v zmluve sa tento údaj nachádza, kedy celková dlžná čiastka bola uvedená sumou 552,- eur a RPMN pri splatnosti 13 mesiacov 67,70 %. Taktiež je v zmluve uvedená priemerná hodnota RPMN 48,52 %. Súd však konštatuje, že podľa výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver, ktorý uskutočnil súd, táto predstavuje 78,69 % nie ako uvádza žalobca 67,70 % a uvedená skutočnosť, pokiaľ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa, má to za následok skutočnosť, že tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o výšku priemernej hodnoty RPMN, túto mal súd taktiež preukázanú zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 2. štvrťrok 2013, kedy táto pri ostatných spotrebiteľských úverov bez zabezpečenia vo výške do 1.500,- eur na dobu od 1 do 5 rokov predstavovala 46,06 %. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že prejednávaná zmluva o úvere, z dôvodu nedostatku náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. f), písm. k) a z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN, je bezúročná a bez poplatkov. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 396,- eur, keď mal preukázané, že žalovaná celkovo uhradila sumu vo výške 4,- eurá a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd považuje za potrebné sa vyjadriť k Zmluve o poskytovaní domáceho servisu vzhľadom k tomu, že žalovaná tvrdila a na pojednávaní to potvrdila aj vypočutá svedkyňa B. I., ktorá je obchodnou zástupkyňou žalobcu, že už v deň poskytnutia úveru bola od dlžníka zinkasovaná suma 60,- eur, i keď bolo to dobrovoľné rozhodnutie žalovanej, avšak v samotnej zmluve je uvedené, že dlžník má prvé tri mesiace platiť 2,- eurá a následne ďalších 10 mesiacov 54,60 eur. Obchodná zástupkyňa však zinkasovala prvú splátku hneď pri podpise zmluvy, pričom žalovaná boli v presvedčená, že táto suma slúži na úhradu úveru, teda istiny, úroku a odplaty. Reálne tak dlžník mal možnosť disponovať len so sumou 340,- eur, pričom úrok ako aj odplatu platí zo sumy 400,- eur. Zo zinkasovanej sumy však obchodná zástupkyňa na úhradu úveru poukázala 2,- eurá (čo nie je v rozpore so zmluvou, ba práve naopak) a pravdepodobne na službu domáci servis, ktorú tak ako žalovaná uviedla, si objednala na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, poukázala 58,- eur, nie len 54,60 eur. Z uvedeného konania obchodnej zástupkyne žalobcu sa javí, že ich prvoradým záujmom je uspokojiť náklady na domáci servis a nie úhradu úveru. Pokiaľ vybrala sumu 60,- eur ako prvú splátku, neuhradila na domáci servis len 54,60 eur a zvyšok 5,40 eur na úver. Na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servis sa žalovaná zaviazala uhradiť odmenu žalobcovi za túto službu vo výške 163,80 eur, a to v troch pravidelných mesačných splátkach vo výške 54,60 eur. Žalovaná nerozporovala podpísanie tejto zmluvy, namietala však, že obchodnou zástupkyňou žalobcu jej táto zmluva o poskytovaní domáceho servisu nebola vysvetlená, ani to, že bude osobitne platiť za službu domáci servis. Ako sama žalovaná uvádzala, zmluvy v miestach, kde to bolo vyznačené, podpísala bez toho, aby si jednotlivé ustanovenia zmlúv prečítala. Žalobca uvádza, že uzavretie zmluvy o úvere nie je podmienené uzavretím zmluvy o poskytovaní domáceho servisu a že tento je predmetom samostatnej objednávky a táto zmluva ani nie je predmetom tohto súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, inšpektorátu so sídlom v Bratislave č. k. zo dňa 6.11.2012, v ktorom sa uvádza: „nakoľko poskytovanie domáceho servisu je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej zmluvy, ktorej uzavretie nie je podmienkou získania úveru a v dôsledku toho sa teda náklady na túto doplnkovú službu nezahŕňajú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, na základe čoho ani nevstupujú do výpočtu RPMN, dospel orgán dozoru k záveru, že v danom prípade nie je možné objektívne vyvodiť zodpovednosť účastníka za porušenie § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa“. Obdobný názor mala prezentovať vo svojom stanovisku z 3.10.2014 aj Národná banka Slovenska: „pri dobrovoľných platbách za poistenie a pri poplatkoch za voliteľné služby vo Vašom liste explicitne uvádzate (čo nám indikuje aj samotný názov platieb a poplatkov), že ich poskytnutie je na dobrovoľnom rozhodnutí spotrebiteľa, a teda nie sú viazané (podmieňované) na poskytnutie peňažných prostriedkov od veriteľa. Spotrebiteľ si ich s veriteľom môže dojednať buď na začiatku alebo v priebehu zmluvného vzťahu.“ ... „Inými slovami povedané, do odplaty by nemali byť zahrnuté tie odplatné plnenia, ktoré vznikli na základe vlastnej iniciatívy spotrebiteľa bez toho, aby to bolo vo výslovnom záujme veriteľa pred podpisom zmluvy, za takéto plnenia pokladáme aj plnenia v podobe dobrovoľných platieb za poistenie a poplatky za voliteľné služby“. Súd zmluvu o poskytovaní domáceho servisu považuje za samostatný právny úkon, ale dá sa povedať, že táto je úzko naviazaná na zmluvu o úvere a podľa vyjadrení žalovanej, táto nadobudla presvedčenie, že nepodpísaním tejto zmluvy by jej nebol poskytnutý úver ňou žiadaný, pričom však mala záujem len o poskytnutie úveru a nie aj o domáci servis. Možno konštatovať, že spojitosť týchto dvoch zmlúv je zrejmá aj z ustanovení obchodných podmienok, ktoré sú uvedené na zadnej strane zmluvy o úvere a ktoré sú podpísané účastníkmi konania, teda tak veriteľom ako aj dlžníkom. Práve služby domáceho servisu tak ako sú špecifikované v zmluve o poskytovaní domáceho servisu, a to v článku I. predmet zmluvy, sú spomínané v obchodných podmienkach zmluvy

o úvere, a to konkrétne v bode 8 obchodných podmienok, kedy mal veriteľ viesť u dlžníka záznamy o platbách v splátkovom kalendári, ktorý po vyžiadaní predloží dlžník veriteľovi, zástupcovi alebo zamestnancovi veriteľa. Dlžník vzal na vedomie, že veriteľ, zástupca alebo zamestnanec veriteľa majú právo žiadať pri kontrole platobnej morálky od dlžníka doklady tam uvedené. Taktiež samotná zmluva o úvere nepredpokladá, aby dlžník uhrádzal dlh iným spôsobom ako odovzdaním splátky obchodnej zástupkyni, teda napríklad priamo na účet žalobcu alebo priamou hotovostnou platbou v pokladni. Vo svetle týchto skutočností konanie žalobcu prostredníctvom obchodného zástupcu vychádza čiastočne ako uvádzanie záujemcov o poskytnutie úveru do omylu. Je nepochybné, že povinnosťou žalovanej bolo si zmluvy, ktoré podpísala, prečítať a v prípade nejasností tam bola práve osoba obchodného zástupcu, ktorá poskytuje služby spočívajúce v zodpovednej konzultácii ešte pred vyplatením úveru a v prípade, že nebola stotožnená s podmienkami, nemala zmluvu o úvere ako aj ďalšie podpísať. Skutočnosť, že nečítala zmluvy, ktoré súd hodnotí ako dostatočne zrozumiteľné, nemožno hodnotiť inak, ako nezodpovedný prístup z jej strany k uzatváraniu zmluvného vzťahu so žalobcom. Sumu požičaných finančných prostriedkov je však žalovaná povinná zaplatiť, i keď v danom prípade bez úrokov a poplatkov. Žalovaná žiadala, aby súd uznal, že uhradila 2 x 60,- eur, a to na zaplatenie úveru, avšak z dôvodov vyššie uvedených, keď táto okrem zmluvy o úvere uzatvorila aj zmluvu o domácom servise, na pokrytie ktorej časť týchto prostriedkov slúžila, pričom žalovaná ani nevedela preukázať, že uhradila 2 x sumu 60,- eur. Zmluvné strany sa dohodli, že žalobca povedie u dlžníka záznamy o úhradách v splátkovom kalendári. Obchodný zástupca pri osobnej návšteve mal potvrdiť preberanie finančnej čiastky svojím podpisom s vyznačeným dátumom dňa prebratia tejto čiastky v splátkovom kalendári. Dlžník mal uschovať predmetný záznam o úhradách po celú dobu trvania záväzku a nemal v ňom uskutočňovať žiadne zmeny a doplnky. Sama žalovaná disponovala potvrdeniami, že predmetný dlh, resp. splátka dlhu bola ňou uhradená, aby mala informácie, kedy a koľko zaplatila. Žalovaná však takýto listinný dôkaz nedokázala predložiť. Pokiaľ uhradila dve splátky úveru v zmysle zmluvy o úvere to bolo prvé tri mesiace po 2,- eurá, žalovaná však uhradila len dve splátky - každú vo výške 2,- eur. Pokiaľ skutočne žalovaná zaplatila 2 x 60,- eur, čo však preukázať nevedela, tak zvyšná časť, tak ako to uvádzala aj obchodná zástupkyňa žalobcu, predstavovala úhradu v zmysle zmluvy o domácom servise. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to konkr. článku 3 si zmluvné strany dohodli, že v prípade nesplnenia svojho záväzku podľa článku II. zmluvy o úvere zo strany dlžníka, je veriteľ oprávnený požadovať od neho zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na dobu 13 mesiacov, a to za každý začatý mesiac až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky.

Dohodnutá zmluvná pokuta v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú žalobca požaduje je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými, mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dohoda o zmluvnej pokute, tak ako je uvedená v článku 3 obchodných podmienok, je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi, i keď výšku tejto zmluvnej pokuty žalobca vo svojom návrhu modifikoval tak, že ju žiadal priznať len za 4 mesiace. Súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, kedy podľa jeho názoru priznanie zmluvnej pokuty by sa priečilo dobrým mravom. V cit. článku obchodných podmienok zmluvná pokuta síce bola dohodnutá, obchodné podmienky boli podpísané žalovanou, ale s ohľadom na skutočnosť, že sám žalobca neumožnil splácať úver v takých mesačných splátkach a v takej dobe ako bolo dohodnuté v článku II. zmluvy ako aj s ohľadom na súdom zistený skutkový stav s dôrazom na konanie obchodnej zástupkyne pri informovaní záujemcu o úver v súvislosti so zmluvou o domácom servise. Obdobné poznatky o uzatváraní zmlúv obchodnou zástupkyňou žalobcu súd získal aj z iných konaní, ktoré riešil pri spotrebiteľských úveroch, kde vystupuje ten istý žalobca. Obdobne ako v tomto prípade boli vytýkané

skutočnosti týkajúce sa informovania o spotrebiteľskom úvere, preberania finančných prostriedkov a uzatvorení aj ďalšej zmluvy o poskytnutí domáceho servisu. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd povolil žalovanej zaplatiť dlh v mesačných splátkach vo výške 15,- eur, a to z dôvodu finančnej situácie žalovanej, ktorá síce zamestnaná je, s čistým mesačným príjmom 500,- eur, avšak spláca zo svojho príjmu aj ďalšie exekúcie a stará sa sama o 3 maloleté deti, na ktoré jej síce manžel platí výživné spolu 180,- eur, čo však pokryje len náklady na školu. Súd povolil splátky aj z toho dôvodu, aby povinnosť, ktorá je uložená týmto rozsudkom, bola aj splniteľná, a teda aby žalobca obdŕžal plnenie, ktoré mu bolo rozsudkom priznané.

Podľa § 517 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto súd v zmysle cit. zák. ustanovenia priznal žalobcovi úrok z omeškania od 22.11.2013 (dňa 21.11.2013 bol úver zosplatnený). Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne, ktorý je v súlade s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z. a túto výšku úroku z omeškania súd žalobcovi aj priznal.

Súd zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, nakoľko súdny poplatok nebol vyrubený Okresným súdom Trebišov, ktorému vec pôvodne napadla, preto v rozsudku súd zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 36,- eur, čo predstavuje 6 % zo sumy 548,- + 52,80 eur (zmluvná pokuta), a to v súlade § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 a § 9 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb., položka 1a) sadzobníka súdnych poplatkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, kedy žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelil. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 65,91 % a úspech žalovanej 34,09 %. Po odrátaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu, má žalobca nárok na náhradu trov vo výške 31,82 % z ním uplatnených trov konania. V tomto konaní si žalobca uplatnil trovy konania pozostávajúce trov právneho zastúpenia vo výške 412,15 eur, ktoré si uplatnil za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súdu - žaloba, 2 x účasť na pojednávaní) á 36,52 eur k tomu si uplatnil 3x režijný paušál za úkony vykonané v roku 2015 á 8,39 eur a 1x režijný paušál za úkon vykonaný v roku 2016 á 8,58 eur. Právny zástupca žalobcu si uplatnil v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 10.12.2015 pri ceste Stará Ľubovňa - Poprad a späť:

- náhradu za stratu času vo výške 55,92 eur (4 polhodiny x 13,98 eur)

- náhradu cestovného vo výške 25,85 eur (100 km osobným motorovým vozidlom pri priemernej spotrebe 7,0 km a priemernej cene PHM v čase cesty 1,079 eur/liter, plus amortizácia 0,183 eur/km). V súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 14.1.2016 pri ceste Stará Ľubovňa - Poprad a späť:

- náhradu za stratu času vo výške 57,20 eur (4 polhodiny x 14,30 eur)

- náhradu cestovného vo výške 25,36 eur (100 km osobným motorovým vozidlom pri priemernej spotrebe 7,0 km a priemernej cene PHM v čase cesty 1,009 eur/liter, plus amortizácia 0,183 eur/km). Právny zástupca žalobcu je platcom DPH, preto si uplatnil aj príslušnú 20 % DPH z celej sumy odmeny advokáta, jeho výdavkov a náhrad cestovného vo výške 68,69 eur.

Súd konštatuje, že všetky uplatnené náhrady boli právnym zástupcom žalobcu vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.. Celkovo si právny zástupca žalobcu uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 412,15 eur. Súdny poplatok ešte žalobca nezaplatil, a preto nemohol byť zahrnutý ani do ním uplatnených trov konania. Súd tiež konštatuje, že si právny zástupca žalobcu uplatnil základnú sadzbu tarifnej odmeny 36,52 eur za jeden úkon vypočítanú zo

základu 548,- eur. Súd však je toho názoru, že základná sadzba tarifnej odmeny mohla byť vypočítaná zo sumy vrátane zmluvnej pokuty, teda zo sumy 600,80 eur. Celkové trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia predstavujú 412,15 eur a 31,82 % z tejto sumy predstavuje 131,15 eur, ktoré je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi.

Povinnosť žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 412,15 eur jeho právnemu zástupcovi vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.