Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cbi-16-2015.pdf
PDF · 114.07 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cbi/16/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Sopko, so sídlom kancelárie: Paulínska č. 24, 917 01 Trnava, správca úpadcu Oto Zachej- PENZION ZACHEJ, Cesta J. Alexyho č. 5037/33, 921 01 Banka, IČO: 40 753 832, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOPKO s.r.o., Paulínska č. 24, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Z-COMPANY, s. r. o., J. Alexyho 4, 921 01 Banka, IČO: 46 703 837, o odporovanie právnemu úkonu a o zaplatenie takto
rozhodol:
I. Súd návrh v prvej časti týkajúcej sa právnej neúčinnosti právneho úkonu, ktorým úpadca so žalovaným dňa 03. 12. 2013 podpísal dohodu o urovnaní zamieta.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 454.487,91 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 17.960,78 € od 16.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 14.378,43 € od 16.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 17.960,78 € od 16.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.168,20 € od 16.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 14.638,50 € od 29.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 17.778,41 € od 17.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 14.097,21 € od 30.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 17.900,00 € od 17.5.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 13.384,99 € od 6.6.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 17.900,00 € od 18.6.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 12.846,48 € od 30.6.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 17.900,00 € od 30.7.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 12.433,91 € od 30.7.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 17.900,00 € od 12.9.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 12.906,48 € od 12.9.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 17.900,00 € od 17.9.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 12.973,88 € od 3.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 17.900,00 € od 19.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 17.900,00 € od 26.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 12.909,02 € od 27.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 12.912,97 € od 27.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 17.900,00 € od 17.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 13.185,63 € od 2.1.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 17.900,00 € od 15.1.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 13.056,02 € od 15.1.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 16.540,96 € od 16.2.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 12.807,30 € od 5.3.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 17.900,00 € od 16.3.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 12.802,68 € od 5.4.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 7.506,43 € od 5.4.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3.533,18 € od 15.4.2014 do zaplatenia a s
úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 6.705,67 € od 8.5.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 3211,33 eur do troch dní k rukám advokáta žalobcu - Advokátska kancelária SOPKO, s. r. o., so sídlom Paulínska 24, Trnava.
odôvodnenie:
Dňa 27.05.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, v zmysle ktorej sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že právny úkon, ktorým úpadca so žalovaným dňa 3.12.2013 podpísal Dohodu o urovnaní, ktorej predmetom bol dvojstranný zápočet pohľadávok úpadcu voči odporcovi zo Zmluvy o ekonomickom prenájme prevádzkovej jednotky zo dňa 7.06.2012 uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným na strane jednej a pohľadávky žalovaného voči úpadcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty za odstúpenie od nájomnej zmluvy úpadcom, v sume 350.000 eur na strane druhej, a ktorej predmetom bola aj dohoda úpadcu a žalovaného o odpustení dvojstranným zápočtom nezaniknutých záväzkov žalovaného voči úpadcovi, je v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/19/2014 voči veriteľom úpadcu Oto Zachej- PENZION ZACHEJ, Cesta J. Alexyho č. 5037/33, 921 01 Banka, právne neúčinný. Ďalej aby súd určil, že žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu v sume 332.550,64 eur, zaplatiť sumu 121.937,87 eur s príslušenstvom navrhovateľovi, pričom zároveň navrhol aj eventuálny petit znenia obsiahnutého v návrhu.
Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že pri výkone správcovskej činnosti zistil, že úpadca ako prenajímateľ dňa 07.06.2012 uzatvoril s odporcom ako nájomcom Zmluvu o ekonomickom prenájme prevádzkovej jednotky ( ďalej len „ Nájomná zmluva"), ktorou prenajal prevádzku Penziónu Zachej žalovanému na dobu určitú 25 rokov za mesačné nájomné 13.000,- eur + daň z pridanej hodnoty, pričom v tejto sume nie sú zahrnuté služby spojené s nájmom. Z prenájmu mali úpadcovi voči žalovanému vzniknú pohľadávky minimálne v celkovej výške 454 487,91 eur s odkazom na priložený výpis z knihy pohľadávok.
Ďalej žalobca poukázal, že dňa 31.12.2012 bol uzatvorený Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, podľa ktorej si úpadca a odporca dohodli za podstatné porušenie povinností z nájomnej zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 300.000,- eur.
Dňa 3.12.2013 úpadca so žalovaným uzatvoril Dohodu o urovnaní ( ďalej len „ Dohoda o urovnaní"), ktorej predmetom bol dvojstranný zápočet pohľadávok úpadcu voči žalovanému z Nájomnej zmluvy úpadcom, v sume 350 000,- eur. Súčasťou Dohody o urovnaní bola aj dohoda o vzdaní sa ostatných pohľadávok úpadcom voči žalovanému, resp. dohoda o odpustení záväzkov žalovaného voči úpadcovi, nakoľko podľa dohody o urovnaní, podpisom dohody o urovnaní úpadca a žalovaný „ nebudú mať voči sebe navzájom žiadne záväzky", hoci pred vykonaným zápočtom pohľadávky úpadcu voči žalovanému bola výška pohľadávok úpadcu voči žalovanému vyššia než 350 000,- eur, resp. 300 000,- eur. Žalobca poukázal na to, že dvojstranný zápočet pohľadávok, ako aj vzdanie sa pohľadávok úpadcu voči žalovanému, resp. odpustenie záväzkov žalovaného voči úpadcovi, boli urobené úpadcom a žalovaným za stavu predĺženia spoločnosti. Ďalej bolo uvedené, že v zmysle zoznamu zistených pohľadávok zapísaných do zoznamu pohľadávok, mal ku dňu podpisu dohody o urovnaní úpadca záväzky voči tretím osobám, ktoré nie sú podriadenými pohľadávkami tretích osôb, ani pohľadávkami, ktoré by sa uspokojovali ako podriadené pohľadávky, v minimálnej výške 2.460 921, 18 eur. Okrem pohľadávok, na ktoré bolo poukázané, bolo do konkurzného konania prihlásených viacero ďalších pohľadávok, ktoré boli správcom alebo veriteľmi popreté, v rozsahu niekoľko stotisíc eur, ohľadne ktorých sa vedú viaceré incidenčné konania. Podľa súpisu všeobecnej podstaty a oddelených podstát veriteľov Slovenská záručná rozvojová banka, a.s., Slovenskej konsolidačnej a.s., úpadca ku dňu podpisu Dohody o urovnaní vlastnil minimálne majetok v súpisovej hodnote 1.195.654 eur, pričom časť tohto majetku ani nebola evidovaná v účtovníctve úpadcu. Na záver žalobca uviedol, že vzhľadom na uvedené je zrejmé, že Dohoda o urovnaní bola podpísaná v čase, keď záväzky úpadcu vysoko presahovali hodnotu jeho majetku evidovaného v účtovníctve, a teda úpadca zvýhodnil žalovaného v porovnaní s inými veriteľmi a súčasne uspokojenie ostatných veriteľov ukrátil. Zároveň žalobca súdu uviedol, že pokiaľ by sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou týkajúcej sa odporovateľnosti právneho úkonu z dôvodu, že vykonaný dvojstranný zápočet a vzdanie sa práva, resp. odpustenie záväzku podľa Dohody
o urovnaní sú neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu ich neurčitosti podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „ Občiansky zákonník "), nakoľko podľa žalobcu nie je z nich zrejmé a nepochybné, ktoré vzájomné pohľadávky úpadcu a žalovaného sa započítavali, resp. ktorých konkrétnych pohľadávok voči žalovanému sa úpadca vzdal alebo ktoré záväzky žalovaného úpadca odpustil. Vzhľadom na to žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 454 487, 91 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z jednotlivých súm a na zaplatenie náhrady trov konania žalobcovi.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.06.2015 bol žalovaný vyzvaný, aby sa k veci písomne vyjadril v lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia.
Na pojednávaní konanom dňa 14.01.2016 žalobca uviedol, že úpadca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom dňa 07. júla 2012 uzavrel zmluvu o ekonomickom prenájme prevádzkovej jednotky, ktorej došlo k prenájmu Penziónu Zachej žalovanému. Daná zmluva zanikla jednostranným odstúpením od zmluvy k marcu 2014, pričom počas doby nájmu vznikli úpadcovi pohľadávky voči žalovanému v úhrnnej sume vo výške 454 487,91 eur, pričom počas trvania tejto zmluvy bol uzavretý aj dodatok č. 1 k tejto zmluve, podľa ktorého si zmluvné strany za porušenie podstatných povinností vyplývajúcich zo zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške 300 000 eur, následne dňa 03. 12. 2013 bola uzavretá Dohoda o urovnaní, na základe ktorej malo dôjsť k dvojstrannému zápočtu vzájomných pohľadávok a to pohľadávok žalovaného voči úpadcovi vo výške 350 000 eur, s pohľadávkami úpadcu voči žalovanému z nezaplateného nájomného, pričom vo zvyšnom rozsahu mali pohľadávky úpadcu voči žalovanému dohodou zaniknúť. Žalobca vyjadril názor, že podľa neho dojednanie zmluvnej pokuty k dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve nie je platným dojednaním a to z dôvodu, že nezakotvuje vymedzenie právnej povinnosti, ktorej porušenie má byť sankcionované zmluvnou pokutou a takéto dojednanie je v zmysle ustálenej judikatúry neplatným. Ďalej žalobca poukázal, že z Dohody o urovnaní nie je zrejmé, akého porušenia povinností sa mal úpadca dopustiť. Z čl. 1 bod 2 Dohody o urovnaní sa javí, že ten dôvod malo byť odstúpenie úpadcu od nájomnej zmluvy, avšak žalobca uviedol, že odstúpenie od zmluvy je využitím práva a nie porušením právnej povinnosti a teda takéto konanie žalovaného nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou. Zároveň bol daný do pozornosti nesúlad výšky zmluvnej pokuty uvedenej v dohode o urovnaní vo výške 350 000 eur s výškou zmluvnej pokuty v dodatku č. 1 v Nájomnej zmluve vo výške 300 000 eur, čo podľa žalobcu robí vzájomný zápočet pohľadávok zmätočný. Podľa žalobcu z Dohody o urovnaní tiež nie je zrejmé, aké konkrétne záväzky žalovaného voči úpadcovi majú zaniknúť a takéto dojednanie z dôvodu neurčitosti považuje za neplatné. V spojení s hore uvedeným vyjadril názor, že pohľadávky úpadcu nemohli zaniknúť vzájomným započítaním ani ich vzdaním sa. Oba výpisy z knihy pohľadávok boli žalobcovi doručené p. A., bývalým konateľom žalovaného a to vo výške 454 487,91 eur, čo má predstavovať celkovú výšku záväzku žalovaného voči úpadcovi predtým, ako došlo k podpisu Dohody o urovnaní, na základe ktorej mali vzájomné záväzky zaniknúť, pričom druhý výpis z kníh pohľadávok v nižšej sume má predstavovať celkovú sumu záväzkov voči žalovanému, ktoré započítaním pohľadávok nezanikli. Za relevantný dôkaz pre toto konanie žalobca označil knihu pohľadávok zo dňa 26.05.2015. Zdôraznil, že spoločnosť Z-COMPANY, s. r. o. nevykonávala účtovnícke služby pre pána U., pričom vykonávateľom týchto služieb bol pán A. ( konateľ spoločnosti Made in Nova), ktorý viedol účtovníctvo pána U.. Ohľadne úrokov z omeškania žiadaných ku každej platbe a k spôsobu ich výpočtu bolo uvedené, že sa vychádzalo z knihy pohľadávok zo dňa 26. 05. 2015, ktorá obsahuje zoznam faktúr vystavených úpadcom žalovanému, a ktorý bol žalobcovi predložený samotným pánom A.. V danej knihe pohľadávok je uvedený aj údaj o splatnosti jednotlivých faktúr, pričom úroky z omeškania boli uplatnené v tomto konaní jednotlivo, pre každý mesiac nájmu a to od prvého dňa nasledujúceho po dni splatnosti danej faktúry, nakoľko účtovníctvo úpadcu nebolo doposiaľ žalobcovi predložené a teda uvedenými faktúrami žalobca nedisponuje. Napriek tomu žalobca zdôraznil, že nakoľko kniha pohľadávok bola žalobcovi predložená konateľom žalovaného, má za to, že tieto faktúry reálne existujú alebo existovali. S poukazom na čl. 5 ods. 3 Nájomnej zmluvy, podľa ktorého v nájomnom nie sú zahrnuté úhrady za služby spojené s nájmom a preto tieto služby boli účtované samostatne, tak ako to vyplýva z knihy pohľadávok.
Podľa § 118a ods. 2 O.s.p. na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.
Podľa § 118a ods. 3 O.s.p. o povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa § 59 ods. 2 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
Podľa § 59 ods. 3 ZKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 59 ods. 4 ZKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 62 ods. 1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa § 62 ods. 5 ZKR právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
Podľa § 63 ods. 1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
Podľa § 23 ods. 1 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „ Občiansky zákonník") právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby bolo nutné zistiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo sp.zn. 23R/1/2014-549 zo dňa 18.06.2014, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 119/2014 dňa 24.06.2014, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Oto Zachej - PENZION ZACHEJ, Cesta J. Alexyho č. 5037/33, 921 01 Banka, IČO: 40 753 832 ( ďalej len „úpadca"), a súčasne bol za správcu ustanovený JUDr. Peter Sopko, so sídlom kancelárie: Paulínska č.24, 917 01 Trnava. V zmysle § 199 ods. 9 ZKR uznesenie o vyhlásení konkurzu sa považuje za zverejnené nasledujúci deň po zverejnení v Obchodnom vestníku t.j. dňa 25.06.2014.
Dňa 27.05.2015 žalobca uplatnil na súde svoje právo tým, že podal žalobu, na základe ktorej sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu Dohody o urovnaní zo dňa 03.12.2013 alebo eventuálne zaplatenia sumy 454 487,91 eur žalovaným spolu so zákonnými úrokmi z omeškania. Súd po preštudovaní má za to, že daná žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
Súd považoval za nesporné na základe vykonaného dokazovania vznik právneho vzťahu na základe Zmluvy o ekonomickom prenájme prevádzkovej jednotky medzi Otom Zachejom - Penzión Zachej a žalovaným zo dňa 07. 06. 2012, pričom podľa súdu zostala sporná platnosť Dodatku č. 1 tejto zmluvy zo dňa 31. 12. 2012 ako aj Dohody o urovnaní zo dňa 03. 12. 2013.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä doloženou Zmluvou o ekonomickom prenájme prevádzkovej jednotky zo dňa 7.06.2012, Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 31.12.2012, Dohodou o urovnaní zo dňa 3.12.2013, výpisom z knihy pohľadávok, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu odzneného na pojednávaní zo dňa 14.01.2016 a inými listinami a zistil nasledovný skutkový stav:
Z predloženej Zmluvy o ekonomickom prenájme prevádzkovej jednotky zo dňa 07.06.2012 súd zistil, že bola uzatvorená medzi úpadcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, ktorej predmetom bol prenájom prevádzky Penziónu Zachej na dobu určitú 25 rokov, za mesačné nájomné vo výške 13.000 eur s pripočítaním DPH, pričom v danej cene neboli zahrnuté služby spojené s nájmom.
Z Dodatku č. 1 k zmluve o ekonomickom prenájme prevádzkovej jednotky zo dňa 31.12.2012 ( ďalej len „Dodatok") uzatvoreného medzi úpadcom ako prenajímateľom a žalovaným v postavení nájomcu vyplynulo, že medzi zmluvnými stranami došlo k dojednaniu zmluvnej pokuty vo výške 300 000,- eur pre prípad porušenia podstatných povinností vo vyššie uvedenej Zmluve o nájme.
Z predloženej Dohody o urovnaní zo dňa 03.12.2013 ( ďalej len „Dohoda o urovnaní") uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným súd zistil, že jej predmetom bol dvojstranný zápočet pohľadávok úpadcu voči žalovanému z Nájomnej zmluvy a pohľadávky žalovaného voči úpadcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty za odstúpenie od Nájomnej zmluvy v sume 350 000,- eur. Súčasťou Dohody o urovnaní je aj dohoda o vzdaní sa ostatných pohľadávok úpadcom voči žalovanému.
Z výpisu knihy pohľadávok úpadcu zo dňa 26.05.2015 súd zistil, že výška pohľadávok úpadcu voči žalovanému bola vo výške 454 487, 91 eur a to pred tým ako došlo k podpísaniu Dohody o urovnaní.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetnú žalobu je potrebné zamietnuť a to v časti týkajúcej sa právnej neúčinnosti právneho úkonu, ktorým úpadca so žalovaným dňa 03. 12. 2013 podpísal Dohodu o urovnaní. V súvislosti s prejednávaným odporovateľným právnym úkonom súd skúmal ako predbežnú otázku platnosť predmetného právneho úkonu - Dohody o urovnaní zo dňa 03.12.2013 ako aj Dodatku č. 1 k Zmluve. Po zistení dospel k záveru, že oba právne úkony sú neplatné. Neplatnosť Dohody o urovnaní ako aj Dodatku spočíva v ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Z jej obsahu nie je dostatočne jasné akého porušenia povinnosti sa mal dopustiť úpadca, aby následkom toho bola
jeho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 300 000,- eur či 350 000,- eur. Súd zámerne uviedol dve rôzne sumy, nakoľko nie je zjavné, ktorú výšku mali zmluvné strany podľa svojej vôle na mysli. V obidvoch dokumentoch figurujú dve rôzne sumy, hoci je zjavné, že jeden právny úkon nadväzuje na druhý, nakoľko na seba odkazujú. Súdu zostala iba možnosť hypotézy domnievať sa, že pod porušením povinnosti sa malo na mysli odstúpenie úpadcu od Nájomnej zmluvy v dôsledku čoho vznikol žalovanému nárok na zmluvnú pokutu stanovenú Dodatkom. Avšak súd má za to, že odstúpenie od Nájomnej zmluvy nie je možné chápať ako porušenie povinnosti, ale ako využitie práva, ktoré nemôže byť sankcionované. Ďalej súd má pochybnosti ohľadne poctivého úmyslu zmluvných strán, ktorých konanie sa javí ako účelovým a to z dôvodu, že sa dojednala zmluvná pokuta v istej výške so všeobecnou špecifikáciou resp. absolútne nekonkrétnym vymedzením porušenia povinností, za ktoré by mal žalovaný nárok na zmluvnú pokutu s tým, že úpadca, ktorý mal úžitok resp. finančný prospech z nájmu sa rozhodne zrazu odstúpiť s vedomosťou, že si nájomca v tomto prípade žalovaný uplatní nárok na zmluvnú pokutu. Následne sa uzatvorila Dohoda o urovnaní spočívajúca v dvojstrannom započítaní pohľadávok medzi nimi. Je nelogické, aby ktokoľvek konal vo svoj neprospech a zároveň sa vzdal svojich akýchkoľvek iných pohľadávok voči svojmu dlžníkovi. Vzhľadom na to súd má za to, že podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú oba právne úkony neplatné a zároveň aj v rozpore s dobrými mravmi poukazujúc na znenie § 39 Občianskeho zákonníka.
Základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je jeho platnosť, ktorý by mal byť vyhlásený za neúčinný. S poukazom na § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a v zmysle vyššie uvedených skutočností súd má za to, že právny úkon, ktorého právnej neúčinnosti sa domáhal žalobca je podľa súdu od počiatku absolútne neplatný. V súdnej praxi je ustálené, že pri právnom úkone, ktorý je neplatný, nemožno vysloviť jeho neúčinnosť. Neplatnosť právneho úkonu „ má prednosť " pred jeho odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Ak zákon určité konanie dlžníka za stanovených podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho úkonu (právny úkon, ktorý nie je platný a ktorý teda nevyvoláva žiadne právne účinky, nemôže naplniť jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti, a teda ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov - NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2426/1999). Inak by sa totiž nemohol prakticky uplatniť inštitút odporovateľnosti právnych úkonov, čím by bol popretý jeho účel a zmysel, ktorým je občianskoprávna ochrana veriteľa brániť sa účinkom takých právnych úkonov dlžníka, ktoré sú vykonávané na ukrátenie veriteľa (NS SR, sp. zn. 4 Cdo 163/2007). Pretože odporovať možno len platnému právnemu úkonu, má prípadné zistenie o tom, že právny úkon je neplatný, okrem iného za následok, že odporovacej žalobe súd nemôže vyhovieť. V dôsledku hore uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia.
Vzhľadom na to, že súd podľa predložených dôkazov dospel k záveru ohľadne neplatnosti Dohody o urovnaní a Dodatku bolo potrebné sa v rámci tohto rozhodnutia vyporiadať s pohľadávkami, ktoré má úpadca voči žalovanému, ktoré v dôsledku vyššie uvedeného nezanikli. Z predloženého výpisu knihy pohľadávok súdu vyplynula výška záväzkov žalovaného voči úpadcovi v sume 454.487,91 €. Podľa vyjadrenia žalobcu, daný výpis mu bol poskytnutý pánom Dibdiakom, ktorý v minulosti vykonával funkciu konateľa žalovaného, avšak súčasne je konateľom inej spoločnosti poskytujúcej účtovnícke služby úpadcovi v minulosti. Teda z toho súd nemal pochybnosti o dôveryhodnosti danej listiny, nakoľko z iných incidenčných sporov vedených na tunajšom súde je notoricky známa skutočnosť, že úpadca nedisponuje účtovníctvom, ktoré dobrovoľne poskytol zahraničnému subjektu. V súvislosti s tým súd rozhodol aj o priznaní úrokov z omeškania, nakoľko mal dostatočným spôsobom preukázané ich nárok v uplatnenej výške aj fakt, že žalobca pri ich výpočte vychádzal z knihy pohľadávok zo dňa 26.05.2015.
Na záver súd konštatuje, že žalovaný bol počas celého konania pasívny, pričom sa ani len nevyjadril k petitu. Vzhľadom na to súd má za to, že svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalobcu a neuviedol žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby. V návrhovom konaní účastník nemôže zostať pasívnym. Bolo na žalovanom, aby uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť a preto súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového základu zisteného z dôkazov predložených žalobcom, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené v jednotlivých výrokoch tohto rozhodnutia.
Podľa § 137 ods. 1 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.
O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol, tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 11 ods. 1 vyhlášky.
Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 14.01.2016, doručeného súdu dňa 15.01.2016 predložil súdu vyčíslenie trov, pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia vo výške 3211,33 eur vrátane DPH. Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania a priznal mu náhradu trov konania za tieto právne úkony a v nasledovnej výške:
1. prevzatie a príprava zastúpenia ( 1.12.2015)...........................................................1329,57 € 2. účasť na pojednávaní dňa 14.01.2016.......................................................................1329,57 € 3. režijný paušál za 1 úkonov právnej služby v roku 2015............................................. ..8,39 € 4.režijný paušál za 1 úkon právnej služby v roku 2016......................................................8,58 € 5. DPH ..........................................................................................................................535,22 € Spolu ....................................................................................................................... 3211,33€
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ):
z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.