Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/135/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: P. P., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX/XX, F., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o vymoženie 716,99 eura (21.600,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. -38 zo dňa 20.10.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Návrhy na prerušenie konania z a m i e t a .

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zastavení exekúcie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu.

Konštatoval, že o trovách exekúcie a o trovách exekučného konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vyslovil, že doručením oznámenia OMBUSPOT, Združenia na ochranu práv spotrebiteľov, Šrobárova 2676/30, Poprad, IČO: 37 872 117, zo dňa 07.03.2013, o tom, že vstupuje do exekučného konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. ako vedľajší účastník na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.

Odmietol návrhy na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie podaný OMBUSPOT, Združením na ochranu práv spotrebiteľov, Šrobárova 2676/30, Poprad, IČO: 37 872 117, zo dňa 07.03.2013.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 37 ods. 1, 2; 41 ods. 2 písm. c); 57 ods. 1 písm. a); 58 ods. 1 Exekučného poriadku, §§ 22 ods. 2; 23; 31 ods. 1; 37 ods. 1; 39 Občianskeho zákonníka, § 93 ods. 1 až 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Konštatoval, že notárska zápisnica sp. zn. N 4218/2003, NZ 97033/2003, spísaná notárom JUDr. E. P. dňa 25.10.2003, na podklade ktorej je vedené toto exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže sa nestala vykonateľnou. Pri zastupovaní povinného pri spísaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznal záväzok advokát (navyše zastúpený substitučným zástupcom), t. j. osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami povinného ako zastúpeného a zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, keď podpísal zápisnicu za povinného. Osobu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra predformuloval oprávnený v štandardnej formulárovej zmluve, splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca povinného (dlžníka) bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere. Zmluvná voľnosť (sloboda vôle) povinného bola takýmto postupom obmedzená, povinný nemal možnosť voľby iného splnomocnenca, a teda nešlo o výber zo strany

povinného. Len na základe toho, že povinný ako dlžník podpísal zmluvu o úvere, nemožno konštatovať, že mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve s určeným advokátom, a to aj z toho dôvodu, že nebolo preukázané, že povinný mal možnosť prejaviť slobodnú voľbu advokáta, ktorý by hájil výlučne jeho záujmy. Zároveň samotná skutočnosť, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír bol vybraný priamo oprávneným ako veriteľom, nemôže viesť k záveru, že menovaný advokát bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie udelila, ale naopak nasvedčuje záveru, že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý ho vybral a do predtlače zmluvy o úvere i uviedol, teda že bude hájiť predovšetkým záujmy oprávneného, ktorého okrem toho zastupuje i v mnohých iných exekučných konaniach vedených na tunajšom súde, čo je súdu známe z jeho činnosti.

Notárska zápisnica č. N 4218/2003, NZ 97033/2003 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 25.10.2003 je nevykonateľná, pretože bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci. Splnomocnenie udelené povinným v zmluve o úvere č. 710275 Mgr. Tomášovi Kušnírovi súd vyhodnotil ako absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, nevyvoláva teda žiadne právne účinky, a teda samotná notárska zápisnica je nulitným právnym aktom (paktom). Preto nie je spôsobilým exekučným titulom a vyvoláva neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekučnom konaní proti povinnému.

O trovách exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi a o náhrade trov exekučného konania vo vzťahu k oprávnenému a povinnému súd rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté samostatným uznesením, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti vo veci samej.

Vo vzťahu k výroku, ktorým vyslovil, že doručením oznámenia OMBUSPOT, Združenia na ochranu práv spotrebiteľov, Poprad nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu, súd prvého stupňa konštatoval, že vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje dispozičná a prejednávacia zásada a z nich vyplývajúca väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého výsledku konania. Práve k výsledku konania a k právnemu záujmu na výsledku sporu sa viaže inštitút vedľajšieho účastníctva. Právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu je záujem tretej osoby na víťazstve strany, ku ktorej pristupuje. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva je, aby tretia osoba, ktorá sama osebe nemôže vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku ktorej pristupuje, k jej víťazstvu, nakoľko sa v konaní nepriamo rozhoduje o jej právach a povinnostiach. Obsah rozhodnutia súdu tak priaznivo alebo nepriaznivo zasahuje do postavenia vedľajšieho účastníka, a to v jeho hmotnoprávnej sfére, čo vyplýva z prejudiciality právoplatných rozhodnutí. To ovplyvňuje ďalšie správanie sa vedľajšieho účastníka v hmotnoprávnej sfére, prípadne vedie k vyvolaniu ďalšieho sporu. Uvedená forma pomoci platí aj pre vedľajšie účastníctvo podľa § 93 ods. 2 O. s. p. V exekučnom konaní nie je vedľajší účastník z pojmového hľadiska prípustný. Uvedený názor súdu je aktuálny a potvrdený aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyslovil, že doručením písomného oznámenia združenia, že vstupuje do exekučného konania ako vedľajší účastník na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu a keďže nepripustil jeho vstup do konania, odmietol aj jeho návrhy na odklad, zastavenie exekúcie a na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, nakoľko boli podané osobou, ktorá nie je účastníkom konania.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o zastavení exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Neumožnil účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k právnym a skutkovým otázkam. Pokiaľ exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS, musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom Európskej únie. Oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. , na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktoria Csipai - C-472/11 a ďalej namietal, že v danom prípade nastalo činnosťou súdu neakceptovateľné porušenie práv. Exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii Smernice svoju povinnosť upozorniť účastníkov konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku (reakcii) povinného. Exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 Smernice, či zmluvná podmienky, podľa ktorej je spotrebiteľ zastúpený za účelom uznania dlhu, je podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka

neprijateľnou podmienkou, lebo pri prihliadnutí na to, že spotrebiteľa sa žiadnych práv nevzdáva, pretože plnú moc tretej osobe môže kedykoľvek odvolať, by nemohol dodržať jednu z podmienok acte clair.

Oprávnený navrhol, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru EÚ predložil na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v znení: 1) Je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a č. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Podľa oprávneného vnútroštátny súd nesmie opomínať aplikáciu dotknutej podmienky, ak spotrebiteľ po tom, ako bol upozornený súdom, nemá zámer dovolať sa nekalého a nezáväzného charakteru podmienky. V danom exekučnom konaní súd nekládol spotrebiteľovi otázku, či zamýšľa uplatniť neprijateľnosť podmienky. Napriek tomu ju neaplikoval, čím porušil záväznú interpretáciu Súdneho dvora EÚ a Smernicu Rady 93/13/EHS.

Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že Exekučný súd sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexného preskúmania exekučného titulu. Všeobecný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Všeobecný súd je v oblasti prieskumu exekučného titulu limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejne moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám vykoná činnosti smerujúce k uskutočneniu úkonu inak náležiacemu notárovi (posudzuje súlad so zákonom a dobrými mravmi), uskutočňuje činnosť, ktorá mu nenáleží. Zákonodarca kreáciou ust. § 36 Notárskeho poriadku prejavil vôľu poveriť výlučne notára kontrolou súladu úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Inými slovami, ak notár neodmietne vykonať úkon (ak v pozitívnom smere vykoná zverenú činnosť v mene štátu), zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje (Notársky poriadok a zákon č.514/2003 Z.z.). Ak v zákone existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku, tieto obmedzenia sú zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu, a to nielen v rovine normatívnej, ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie takýchto obmedzení. Základné práva totiž nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie. Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (cesta aplikácie ust. § 40 a ust. § 38 Notárskeho poriadku), nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám), je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný. Notárky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný, pričom je tým založená platnosť zásady správnosti úkonu (v okolnostiach prípadu notárskej zápisnice), a to vrátane účinkov, ktoré na jeho základe nastali. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný

zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie a to preto, že v čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika bola právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.

Oprávnený žiadal, že v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, aby všeobecný súd postupom podľa ust. §109 ods. l písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Podľa oprávneného exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na článok 12 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ďalej namietal, že aj keď výkon a ochrana jeho práv na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením oprávneného ako podnikateľského subjektu, a preto toto jeho iné postavenie ho vylúčilo z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Z okolnosti daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie s oprávneným nemožno ospravedlniť jeho iným postavením. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy - ust. § 44 ods.2, § 57 ods. l písm. g) a § 58 ods. l Exekučného poriadku - interpretoval ústavne nesúladným spôsobom, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho návrhu, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k ním s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Oprávnený nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Postupom súdu bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom, resp. konanie má inú vadu, ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa oprávneného, udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho

zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Pri náležitom posúdení nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh, záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh, záväzok vzniká. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zástupca povinného bol na základe bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Povinný udelil plnomocenstvo na zastupovanie nie bežnej civilnej osobe, ale advokátovi. Súd môže podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa obsahu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolanie preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Zo spisu vyplýva, že oprávnený podal dňa 22.01.2004 u pôvodného súdneho exekútora Bc. Karola Mihala návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice JUDr. Ondreja Ďuriača, notára so sídlom v Partizánskom, č. N 4218/2003, NZ 97033/2003. Exekučný súd poveril vykonaním exekúcie poverením zo dňa 17.02.2004 súdneho exekútora G.. Bc. O. P..

J. č. k. -20 zo dňa 06.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2011, súd pripustil zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. H. O.. Zároveň súd v tomto uznesení vyslovil, že trovy pôvodného súdneho exekútora JUDr. G.. O. P. sú vo výške 53,89 eura.

Zo spisu ďalej vyplýva, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 09.07.2003 Zmluvu o úvere č. 7101275, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný ako dlžník, splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, so sídlom v tom čase Za Kasárňou 1, Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Podľa predloženého osvedčeného odpisu notárskej zápisnice zo dňa 25.10.2003 bola pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom spísaná notárska zápisnica, kde za povinného zápisnicu podpísal Mgr. W. N., na základe substitučnej plnej moci od splnomocneného advokáta Mgr. S. O. na základe plnej moci, ktorá je v zmluve o úvere. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 25.623 Sk, pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 11.08.2003 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinný prostredníctvom P.. Bruna N., na základe substitučnej plnej moci od splnomocneného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra uznal uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Mgr. W. N. v mene povinného súčasne vyhlásil, že tento dlh, ktorý je vyššie opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku z omeškania, splatí v lehote do 03.11.2003, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že súd prvého stupňa správne ustálil, že Notárska zápisnica č. N 4218/2003, NZ 97033/2003 spísaná notárom JUDr. E. P. dňa 25.10.2003 je nevykonateľná, pretože bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci. Splnomocnenie udelené povinným v zmluve o úvere č. 7101275 Mgr. Tomášovi Kušnírovi správne súd prvého stupňa vyhodnotil ako absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky, v dôsledku čoho je samotná notárska zápisnica je nulitným právnym aktom (paktom). Notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom a vyvoláva neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekučnom konaní proti povinnému.

Súd prvého stupňa tiež správne poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra, V tejto súvislosti správne konštatoval, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinnú, spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k správnemu právnemu záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe plnej moci v mene povinnej urobila v rozpore s jej záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle ustanovenia § 39 absolútne neplatné.

Predmetná notárska zápisnica preto nezodpovedá požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu kladie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Taktiež dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa § 31 je absolútne neplatná, a z tohto dôvodu tu chýba ďalší predpoklad na to, aby mohla byť spôsobilým exekučným titulom.

Z uvedeného potom vyplýva správny záver súdu prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú, ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto sa má exekúcia v danej veci podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastaviť.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa:

Právnym dôvodom, pre ktorý exekučný súde vydal súdnemu exekútorovi poverenia na vykonanie exekúcie, je Notárska zápisnica N 4218/2003, NZ 97033/2003 napísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 25.10.2003. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou. Tento prejav vôle povinnej osoby, teda dlžníka, v tomto konaní povinného, robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.

Aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. vyplýva, že aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Pri

zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. ). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú. V súlade s tým preto nemôže obstáť odvolacia námietka oprávneného, že povinný udelil plnomocenstvo advokátovi, nie bežnej civilnej osobe, že advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý a že v tomto konkrétnom prípade nemôže na tomto závere nič zmeniť skutočnosť, že zástupca bol uvedený v návrhu zmluvy. S takouto argumentáciou oprávneného sa nemožno stotožniť. Pokiaľ zástupcu povinného do zmluvy predformuloval oprávnený, išlo o vôľu a prejav oprávneného, nie o platný úkon povinného - udelenie plnomocenstva.

K odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu zastavil po tom, čo už poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydal, odvolací súd konštatuje, že postup prvostupňového súdu je správny. Exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. -15 (porovnaj tiež napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“).

O správnosti postupu exekučného súdu svedčí aj konštatovanie Ústavného súdu Slovenského republiky vo veciach sp. zn. a , v ktorých ústavný súd uvádza: „Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“ ; tiež judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. vo veciach sp. zn. , .

K odvolacej námietke oprávneného, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, že exekučný súd mal pre objektívne posúdenie veci vypočuť oprávneného, lebo súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý proces s dodržaním zásady rovnosti zbraní a že koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť predložiť dôkazy a oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie, odvolací súd konštatuje, že v štádiu, keď exekučný súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, alebo v štádiu, kedy exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie, nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť súdu, ktorá je osobitne upravená v ustanoveniach §§ 122 až 124 Občianskeho súdneho poriadku, ale vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie, z exekučného titulu, resp. v štádiu, kedy zistí, že je dôvod na zastavenie už prebiehajúcej exekúcie, z obsahu listín. Posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia, resp. existencie dôvodov na zastavenie exekúcie nemusí vykonať exekučný súd na pojednávaní a za prítomnosti účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného).

Pokiaľ teda oprávnený namietal, že exekučný súd vykonával dokazovanie v jeho neprítomnosti, bez jeho možnosti vyjadriť sa k dôkazom, ide o odvolaciu námietku neopodstatnenú, pretože namietaným postupom nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol správne, a preto uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zastavení exekúcie s osvojením si dôvodov podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu, odvolací súd konštatuje:

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že toto vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť, predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, a to z dôvodu, odvolací súd takéto rozhodnutie nevydal.

Odvolací súd k uvedenému zároveň uvádza, že v danom konaní na poskytnutie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, nie je potrebný na rozhodnutie vo veci výklad práva Európskeho spoločenstva, podávaný Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke.

Tak ako vyplýva zo spisu, exekučným titulom v predmetnom konaní je notárska zápisnica.

Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní oprávneného nevychádzal z toho, že neprijateľnou podmienkou je neplatné plnomocenstvo, ale zo skutočnosti, že právny úkon, na základe ktorého vzniklo zastúpenie medzi povinným a zástupcom Mgr. Tomášom Kušnírom, uvedeným v úverovej zmluve, je neplatný.

Dôvody neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého vzniklo zastúpenie medzi povinnou a jej zástupcom, odvolací súd uvádza vyššie v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní oprávneného proti uzneseniu prvostupňového súdu.

Odvolací súd tiež konštatuje, že z toho istého dôvodu nepovažuje za aktuálne riešiť prejudiciálne aj otázku 2), nastolenú oprávneným, a to vzhľadom na to, že prvostupňový súd aj odvolací súd vychádzali z toho, že notárska zápisnica predložená ako exekučný titul, nespĺňa podmienky exekučného titulu, teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku.

Práve v dôsledku nespôsobilosti predmetnej notárskej zápisnice byť exekučným titulom, bola exekúcia v predmetnej veci súdom prvého stupňa zastavená.

Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorý vo veci aplikoval vnútroštátne hmotnoprávne a procesné predpisy, môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným titulom, tak ako tomu bolo v tomto prípade.

Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu SR na konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd konštatuje, že považuje výklad právnej normy - ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku za ústavne konformný a nerozporný s ústavou. Neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie konania, predpokladané v ustanovení § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože rozhodnutie súdu nezávisí od otázky, ktorú by nebol v tomto konaní oprávnený riešiť a rovnako nebola splnená podmienka, uvedená v druhej vete tohto ustanovenia, že by pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Preto odvolací súd zamietol návrhy oprávneného na prerušenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.