Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Dopĺňací_rozsudok_11P-37-2015.pdf
PDF · 92.74 KB
Case nature
Subarea
11P/37/2015
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci maloletých detí: A. E., Z.. XX.XX.XXXX T. I. E., Z.. XX.XX.XXXX, bytom J. Q., L.. V..C. XXX/XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, deti rodičov: matky - M. E., Z.. XX.XX.XXXX, bytom J. Q., L.. V..C. XXX/X, zastúpená JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rimavskej Sobote, Svätoplukova 28 a otca - M. E., Z.. XX.XX.XXXX, bytom V. K. XXX o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k mal. deťom, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 1P/264/2011-35 zo dňa 29.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2011 v časti o výživnom na mal. A.Z. E., Z.. XX.XX.XXXX a F.. I. E., Z.. XX.XX.XXXX tak, že otec j e p o v i n n ý platiť na výživu mal. A. E., Z.. XX.XX.XXXX výživným vo výške po 150 eur mesačne a na mal. I. E., Z.. XX.XX.XXXX výživným vo výške po 150 eur mesačne, vždy do 20.-eho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí podal na Okresný súd Rimavská Sobota návrh, ktorým žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 1P/264/2011-35 zo dňa 29.11.2011 v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom A.K. E., Z.. XX.XX.XXXX T. I. E., Z.. XX.XX.XXXX, a to tak, že obe maloleté deti budú zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné zo strany rodičov pre deti určené nebude.
O návrhu otca bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 11P/37/2015-77 zo dňa 30.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2015 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu uzatvorenú na pojednávaní dňa 30.11.2015, podľa ktorej sa mal. A. E., Z.. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť každý párny týždeň od predchádzajúcej nedele od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod. a matka bude zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť každý nepárny týždeň od predchádzajúcej nedele od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod. s tým, že obaja rodičia sú povinní dieťa pripraviť v stanovenom čase a odovzdať ho druhému z rodičov v mieste bydliska matky. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Uvedeným rozsudkom však súd nerozhodol o jednej z častí predmetu konania, a to o výživnom na maloleté deti, o ktorom navrhol otec v návrhu rozhodnúť tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné zo strany rodičov pre dieťa neurčuje.
Podľa § 166 ods. 1 O.s.p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
Podľa § 166 ods. 2 O.s.p. návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.
Podľa § 166 ods. 3 O.s.p. návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.
Vzhľadom k vyššie uvedenému skutkovému stavu, súd v súlade s ustanovením § 166 ods. 1 poslednej vety O.s.p. na pojednávaní dňa 10.12.2015 a dňa 14.01.2016 vykonal vo vzťahu k výživnému pre maloleté deti ďalšie dokazovanie, a to jednak výsluchom oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, ďalej boli prečítané rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 1P/264/2011-35 zo dňa 29.11.2011, právoplatný dňa 05.12.2011, rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11P/37/2015 zo dňa 30.11.2015, potvrdenie o príjme otca doručené súdu dňa 28.12.2015, mzdové listy matky, dohodu o pracovnej činnosti matky z čl. 84 až 85 a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený tento skutkový stav.
Naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 29.11.2011, č.k. 1P/264/2011-35, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2011. Týmto rozsudkom bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí a zároveň bola schválená ich rodičovská dohoda, ktorou sa na čas po rozvode manželstva obe maloleté deti ponechali v osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec sa zaviazal platením výživného na mal. A. sumou 200 eur mesačne a na mal. I. sumou 150 eur mesačne, vždy do 20.-eho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku o rozvode. O styku otca s deťmi bolo rozhodnuté tak, že sa bude uskutočňovať neobmedzene podľa predchádzajúcej dohode rodičov.
Otec maloletých detí na pojednávaniach trval na tom, aby výživné zo strany rodičov pre maloleté deti určené nebolo, zároveň však uviedol, aby súd vo vzťahu k mal. A. výživné pre oboch rodičov neurčil a s prihliadnutím k tomu, že sa na jeho strane zmenili pomery, navrhol, aby mu bolo znížené výživné pre dcéru I., a to na sumu po 100 eur mesačne (zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.12.2015). Takéto rozhodnutie vo vzťahu k výživnému odôvodňoval najmä tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril nové manželstvo a po narodení dcéry A. z tohto manželstva dňa XX.XX.XXXX mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Mal tiež za to, že matka detí využíva vniknutú situáciu a pracuje len na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti a nerobí všetko preto, aby sa zamestnala na trvalý pracovný úväzok. Podľa potvrdenia o jeho príjme priemerne zarobí v čistom 1.763,84 eur. K tomuto príjmu na pojednávaní uviedol, že asi 25% až 30% z tohto čistého príjmu tvorí nenárokovateľná časť predstavujúca jeho odmenu, prípadne bonusy za jeho vykonanú prácu. Pracuje v spoločnosti T., Q..J..H.. A. XX, B. B..
Právna zástupkyňa matky ako aj matka samotná na pojednávaniach uviedli, že považujú návrh otca, aby výživné na maloleté deti určené nebolo, čisto za účelový. Matka pracuje na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti ako čašníčka v X. L. v J. Q., jej zamestnávateľom je spoločnosť O. U., Q..J..H.., P. B. XXXX/X, J. Q.. Pracovný čas je stanovený na 24 hodín mesačne, hrubá mzda činí 2,50 eur za každú odpracovanú hodinu. Podľa potvrdenia o jej mzde jej za posledných päť mesiacov roka 2015 bola priemerne vyplatená čistá mesačná mzda vo výške 46,76 eur.
Právna zástupkyňa matky preto vo vzťahu k výživnému navrhla rozhodnúť tak, že otec bude mať povinnosť platiť na výživu mal. A. naďalej po 200 eur mesačne a na mal. I. po 150 eur mesačne, pričom poukázala najmä na to, že naposledy bolo výživné na obe maloleté deti určené pred piatimi rokmi a naviac u mal. I. sa zmenia pomery aj v tom, že tento rok nastúpi do základnej školy.
Kolízny opatrovník vo vzťahu k výživnému navrhol, aby bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na mal. A. vo výške po 150 eur mesačne s prihliadnutím k tomu, že mal. A. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a na mal. I. výživné vo výške po 150 eur mesačne, teda v sume ako to bolo určené v poslednom rozhodnutí súdu.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; ods. 2/ obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie; ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 Zákona o rodine ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa; ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Schopnosti a možnosti rodičov v súvislosti s ich vyživovacou povinnosťou má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne a podobne, pričom týmito schopnosťami a možnosťami sú bezprostredne ovplyvňované aj odôvodnené potreby dieťaťa. Ak sú reálne možnosti a schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa. Je potrebné tiež uviesť, že majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nie len podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku.
Novela zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z.z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti (pozri § 24). V súvislosti s týmto novým inštitútom bol do § 62 vložený
nový odsek 6, podľa ktorého ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Neurčenie výživného by podľa odôvodnenia tejto právnej úpravy malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda približne rovnakých majetkových pomeroch matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti.
Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia. Pri rozhodovaní musí akceptovať minimálnu výšku výživného a prihliadnuť na dobu, počas ktorej je dieťa v osobnej starostlivosti povinného rodiča.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel bez akýchkoľvek pochybností k záveru, že od poslednej úpravy výživného (čo bolo pred viac ako štyrmi rokmi) sa zvýšili oprávnené potreby maloletých detí, a to jednak tým, že sú staršie, čím sa zvýšili jednak výdavky na ich výživu a ošatenie a bezpochyby sa zmenili aj ich záujmy, ktoré súvisia s ich terajším vekom. Vo vzťahu k mal. I. je tiež potrebné uviesť, že v tomto školskom roku nastúpi do prvého ročníka základnej školy. Vykonaným dokazovaním bolo tiež bezpochyby zistené, že otec je majetnejší ako matka, jeho príjem je tiež podstatne vyšší (aj keď zhruba totožný ako tomu bolo v čase posledného rozhodnutia o výživnom, kedy zarobil cca 1.600 eur mesačne).
V súdenej veci otec kvôli zmene pomerov na jeho strane (a to najmä k pribudnutiu ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletej dcére pochádzajúcej z jeho nového manželstva, ako aj k terajšej manželke), žiadal o výživnom vo vzťahu k maloletému synovi A., ktorý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov rozhodnúť tak, aby počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné rodičom určené nebolo. Zároveň žiadal znížiť výšku výživného na maloletú dcéru I. na sumu po 100 eur mesačne.
Aj keď podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine môže súd o výživnom k maloletému dieťaťu, ktoré je zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, rozhodnúť tak, že počas jej trvania výživné neurčí, súd mal za to, že takéto rozhodnutie o výživnom, teda, pokiaľ by ho neurčil, by nebolo v súlade so záujmami mal. A.. K takémuto záveru vedie súd najmä tá skutočnosť, že doposiaľ bol mal. A. na základe predchádzajúcej súdom schválenej rodičovskej dohody, ponechaný vo výchove matky a otcovi bola uložená platiť naň výživné v sume po 200 eur mesačne. Takýto stav trval doposiaľ štyri roky a vytvoril u mal. A. určitý štandard vo vzťahu k zabezpečovaniu jeho oprávnených potrieb a záujmov. V súčasnosti je však mal. A. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a aj keď je táto u oboch rodičov rovnakej dĺžky, tým, že by nebola rodičom uložená povinnosť platiť na mal. A. výživné, bezpochyby by to ohrozilo uspokojovanie jeho v súčasnosti ustálených záujmov ale aj potrieb. Vzhľadom na tento záujem mal. A., t.j. aby zmenou rozhodnutia o jeho osobnej starostlivosti nedošlo k poklesu jeho vyššie uvedeného štandardu, súd uložil otcovi povinnosť platiť na jeho výživu sumu 150 eur mesačne. Výživné v takejto výške je podľa názoru súdu v súčasných možnostiach a schopnostiach otca a zodpovedá aj jeho terajším majetkovým pomerom aj napriek tomu, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu a tiež aj k manželke.
Čo sa týka výživného, vo vzťahu k mal. I., toto bolo určené vo výške po 150 eur mesačne, teda totožne ako v poslednom rozhodnutí súdu, pretože podľa názoru súdu výživné v takejto výške zodpovedá odôvodneným potrebám mal. I., ktorá len v tomto školskom roku nastúpi do prvého ročníka základnej školy. Súd nevyhovel otcovi v tejto časti jeho návrhu a neznížil mu výživné na mal. I. na sumu po 100 eur mesačne, tiež s prihliadnutím na záujem mal. I., a to tiež z toho dôvodu, že aj ona bola posledné štyri roky zvyknutá na určitý štandard v zabezpečovaní jej základných potrieb a záujmov, tieto sa postupom s jej vekom menia a zvyšujú. Na druhej strane príjem otca je dostatočný na to, aby naďalej platil na mal. I. rovnaké výživné a zároveň postačuje aj na to, aby uspokojoval odôvodnené potreby jeho dcéry narodenej z nového manželstva, ako aj jeho manželky.
Z uvedených dôvodov bolo s poukazom na citovaného zákonné ustanovenia rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak otec dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže matka dieťaťa podať návrh na vykonanie exekúcie.