Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12P-56-2013.pdf
PDF · 121.53 KB
No categories available
12P/56/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci navrhovateľa: J.. J. K., narodený XX.XX.XXXX trvale bytom C., B. Č..XXXX/XX, t.č. C. Š. XX proti odporkyni: Q. K., narodená X.XX.XXXX trvale bytom K., W. X, zastúpená advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, so sídlom AK Klincová 35 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom K.Ý.: W., narodený X.X.XXXX, Y., narodený XX.XX.XXXX, S., narodená XX.X.XXXX a A., narodená, XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2 Pezinok, pracovisko Senec, o rozvod a úpp, takto
rozhodol:
Súd manželstvo J.. J. K., narodeného XX.XX.XXXX a Q. K., T.. M., narodenej X.XX.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX v Košiciach - Staré Mesto, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Mestská časť Košice - Staré Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Súd zveruje maloleté deti K.: W., narodený X.X.XXXX, Y., narodený XX.XX.XXXX, S., narodená XX.X.XXXX a A., narodená XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého W. mesačne sumou 140,- eur, na maloletého Y. mesačne sumou 130,- eur, na maloletú S. mesačne sumou 120,- eur na maloletú A. mesačne sumou 120,- eur u všetkých počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov, vždy do 15- teho dňa mesiaci vopred k rukám matky.
Otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi v čase:
- každý párny víkend v kalendárnom roku v čase od piatku 16,00 hod. do nedele 16,00 hod.
- každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin, vyhlásených Vyhláškou MŠSR od prvého dňa prázdnin od 09,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16,00 hod.
- každý kalendárny rok od 01.07. - 9,00 hod. do 15.7. - 16,00 hod. a od 01.08. - 9,00 hod. do 15.8. - 16,00 hod.
- každý párny kalendárny rok počas Vianoc od 24.12. - 9,00 hod. do 25.12. - 16,00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok od 26.12. - 9,00 hod. do 30.12. - 16,00 hod. a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloleté deti prevezme v byte matky a v uvedené dni a hodiny vráti maloleté deti späť matke v jej byte. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.3.2013 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že až na bežné hádky žili v manželstve v podstate normálne. Určite nedostatky sa snažil navrhovateľ nevidieť dúfajúc , že sa to časom zmení. Nestalo sa tak, príčinou jeho straty dôvery k manželke nie je náhly rozkol , ale dlhotrvajúce ignorovanie navrhovateľov práv v manželstve, vysoký a zväčšujúci sa vplyv svokrovcov na konanie odporkyne ako aj finančná sprenevera z účtu odporkyni, ktorá disponovala s rodinnými prídavkami a materskými dávkami. Odporkyňa financovala dlžoby na byt v Košiciach, ktorý obývali svokrovci a ktorý nadobudla pred vstupom do manželstva , o týchto skutočnostiach odporkyňa manžela neinformovala. Svojim konaním odporkyňa ohrozila rodinný rozpočet a priviedla rodinu k finančnému bankrotu. Odporkyňa odmietala s navrhovateľom komunikovať o financiách, odchádzala s deťmi za rodičmi do Košíc a nikdy nedodržala dohody týkajúce sa dĺžky pobytu u rodičov. Navrhovateľ manželke vyčítal emočnú nezrelosť, klamstvá do očí, malú sebadôveru, infantilnosť, nehľadanie pevnej sily v ich rodine , ustráchanosť a hádanie opory stále len vo svojich rodičoch. Odporkyňa je hašterivá a vyvolávala hádky aj pred deťmi. Počas spolužitia odporkyňa bez vedomia navrhovateľa splácala 3-izbovy byt v Košiciach, mala otvorené zadné dvierka , chystala sa na únik z manželstva. Tieto jej povahové vlastnosti sú v rozpore s tým aby boli maloleté deti zverené odporkyni.
Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že rozpory v manželstve sú dlhodobé, trvalé, obnovenie spolužitia odmieta a žiada, aby súd ich manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril do jeho osobnej starostlivosti prípadne do striedavej osobnej starostlivosti.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že po narodení dvojičiek navrhovateľ začal podnikať, vtedy vedela o jednej firme, následne sa dozvedela , že navrhovateľ má ďalšie dve firmy. Po smrti otca navrhovateľa začal o nej hovoriť, že je povaľačka a príživníčka, odporkyňa nikdy nepoužila platobnú kartu navrhovateľa a žila iba z materskej a rodinných prídavkov. Navrhovateľa vydeľoval odporkyňu s finančnými prostriedkami, vyčítal jej že nikde nerobí, napriek tomu že bola na rodičovskej dovolenke. Citovo sa veľmi odcudzili, ako rodičia majú úplný názor na výchovu deti, navrhovateľ je veriaci ale vodu káže a víno pije. Všetky rozpory v spolužití viedli k citovému odcudzeniu, intímne nežili od roku 2010, rodinný dom v ktorom žili ako rodina je predaný . Odporkyňa odmieta obnoviť manželské spolužitie , žiada aby súd ich manželstvo rozviedol a žiada aby súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti , nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou.
Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) vo veci rozvodu manželstva a podľa §120 ods. 2 O.s.p., vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré sa narodili v manželstve účastníkov konania, oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodnými listami, rozpisom výdavkov na maloleté deti, potvrdeniami o príjme účastníkov konania, písomnými správami kolízneho opatrovníka zo šetrenia v rodine účastníkov konania, znaleckým posudkom vypracovaným V.. H. N., Uznesením KS v Bratislave č.k. XXCoP XXX/XXXX-XXX zo dňa 8.1.2015, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav: Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 8.2.2005, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, posledné spoločné bydlisko mali účastníci v Chorvátskom Grobe, Pezinku, kde v čase podania návrhu na súd obaja bývali, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. V manželstve účastníkov konania sa narodili maloleté deti: W., nar. X.X.XXXX, Y., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.X.XXXX a A., nar. XX.X.XXXX, účastníci konania žili v spoločnej domácnosti do leta 2014.
Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení navrhovateľky a odporcu, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, vykonaný súdom podľa §100 ods. 1 O.s.p. mal súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva, ktoré
bolo uzavreté dňa 8.2.2005. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia sa intímne sa nestýkajú od roku2010,nehospodária, nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2014. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na výkon manželských povinností, odlišnosť pováh v základných otázkach spolužitia, na postavenie druhého partnera v manželstve, nezhody v základných otázkach manželského spolunažívania , spoločnej výchovy maloletých deti, spoločného financovania , náboženskej výchovy a to všetko vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania opakovane zhodne na pojednávaní uviedli že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli, nežijú v spoločnej domácnosti od leta 2014. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy , nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéhoto formálneho manželstva účastníkov konania nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých deti a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19. Podľa § 113 ods.1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Z manželstva účastníkov konania sa narodili maloleté deti - W., nar. X.X.XXXX, Y., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.X.XXXX a A., nar. XX.X.XXXX.
Maloletý W. je vo veku 8,5 roka, je žiakom 4.ročníka ZŠ W. X K., učí sa dobre, je zdravý, stavuje sa v škole - 21 eur, školský klub 12 eur, futbalový klub 12 eur mesačne, priemerné mesačné výdavky na maloletého matka vyčíslila na sumu cca 350 eur aj s alikvotnou čiastkou na bývanie. Maloletý Y. je vo veku 8,5 roka, je žiakom 2.ročníka ZŠ W. X K., učí sa dobre, je zdravý, stavuje sa v škole - 21 eur, školský klub 12 eur, futbalový krúžok 12 eur, , priemerné mesačné výdavky na maloletého matka vyčíslila na sumu cca 350 eur aj s alikvotnou čiastkou na bývanie.
Maloletá S. P. A. sú dvojičky vo veku 6 rokov, navštevujú materskú školu , poplatky v škôlke 25 eur strava, navštevujú predškolskú prípravu, tanečná 15 eur , od septembra 2016 budú navštevovať základnú školu, priemerné mesačné výdavky na maloleté na každú 290 eur.
Matka je od 18.8.2014 zamestnaná ako učiteľka MŠ a jej priemerný mesačný netto príjem je 600 eur, poberá rodinné prídavky na štyri deti, iný príjem nemá , nepodniká. Spolu s maloletými deťmi býva v jej 36-izbovom byte v Košiciach a mesačné náklady na bývanie 170 eur. Otec na výživu maloletých deti prispieva v zmysle uznesenia KS v Bratislave č.k. XXCoP XXX/XXXX-XXX zo dňa 8.1.2015 300 eur na všetky deti, finančne matke vypomáhajú jej rodičia. Matka na pojednávaní uviedla, že nebráni aby sa deti s otcom stretávali, negatívne sa o otcovi nevyjadruje napriek tomu deti preferujú zostať v
osobnej starostlivosti matke a s otcom sa stretávať v určených časoch, za svoje bydlisko považujú nové bývanie v Košiciach.
Otec je zamestnaný v AT Partners accounting&Tax&Audit a jeho priemerný mesačný netto príjem za obdobie od február až december 2015 je 960 eur, iný príjem nemá, je majiteľom obchodných spoločnosti Karion s.r.o., Carion SK montáž a servis dverí, ktorú činnosť v súčasnosti nevykonáva. Býva striedavo v byte svojej sestry a matky, nemá vlastné bývanie. Zo svojho príjmu uhrádza výživné na maloleté deti
- 300 eur - W. 80 eur, Y. - 80 eur, A. - 70 eur S. 70 eur , poistenie maloletý W. 24,32 eur, Y. 24,32 eur, S. 26,28 eur a A. 26,28 eur, náklady na bývanie 250 eur. S deťmi sa chce stretávať a to nasledovne:
- každý párny víkend v kalendárnom roku v čase od piatku 16,00 hod. do nedele 16,00 hod.
- každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin, vyhlásených Vyhláškou MŠSR od prvého dňa prázdnin od 09,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16,00 hod.
- každý kalendárny rok od 01.07. 9,00 hod. do 15.7. 16,00 hod. a od 01.08. 9,00 hod. do 15.8. 16,00 hod.
- Vianoce každý párny kalendárny rok počas Vianoc od 24.12. 9,00 hod. do 25.12. 16,00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok od 26.12. 9,00 hod. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roku do 16,00 hod. A taktiež žiada súd aby ho zviazal prispievať na výživu maloletých deti v zmysle rozhodnutia KS v Bratislave - W. P. Y. po 80 eur na každého a A. P. S. 70 eur na každú. Právna zástupkyňa matky maloletých deti uviedla, že žiadajú aby všetky štyri maloleté boli zverené do osobnej starostlivosti matky a navrhujeme, aby matka bola oprávnená mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, pretože posledný kalendárny rok sa musela matka rozhodovať a riešiť umiestnenie mal. deti do školy v Košiciach za pomoci ÚPSVaR a súdu, pretože otec kategoricky odmietal, aby deti navštevovali školu v mieste svojho bydliska. Uvedené navrhujeme aj preto, lebo tento kalendárny rok sa obe maloleté dcéry musia zapísať do základnej školy a aby sme sa vyhli problémom s umiestnením deti do školy. K výživnému sa vyjadrili v našom poslednom návrhu vzhľadom na majetkové situácie otca navrhujeme, aby otec prispieval mesačne na mal. W. 170 eur, Y. 170 eur, S. 150 eur a na mal. A. 150 eur. Pri navrhovaní danej výšky výživného sme vychádzali z nákladov ktoré matka je povinná vynaložiť na mal. deti, konkrétne na mal. W. sumou 345 eur , na Y. 345 eur, na mal. S. sumu 295 eur a aj na mal. A. 295 eur. Dané výživné navrhujeme pri zohľadnení pri starostlivosti, ktoré vykonáva matka v súčasnosti a na príjem matky v sume 600 eur mesačne. Vo veci úpravy styku žiadajú aby súd upravil stretávanie sa otca s maloletými deťmi nasledovne:
- každú párnu sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod.
- každú párnu nedeľu od 9,00 do 18,00 hod.
- každý párny kalendárny rok od 26.12. 10,00 hod. do 30.12. 18,00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok od 30.12. 10,00 hod. do 4.1. 10,00 hod.
- každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin od nedele 10,00 hod. do nasledujúcej soboty 18,00 hod.
- každý kalendárny rok 10.7. 9,00 hod. do 20.7. 18,00 hod., od 10.8. 9,00 hod. do 20.8. 18,00 hod. Takto upravený styk navrhujú iba v prípade maloletých Y. P. A., S., u mal. W. by navrhovali, aby styk nebol upravený s poukazom na správanie maloletého a vyjadrenie maloletého na UPSVaR Košice. Obávame sa, že ak by bol nútený výkon malo by to negatívny vplyv na zdravý vývoj dieťaťa. Nami navrhovaná úprava styku odzrkadľuje názory deti, že toho času u otca nechcú prespávať, necítia sa u vtedajšom bydlisku otca dobre, otec nemá samostatné bývanie, otec býva u svojej matky. Momentálne je situácia takáto, matka nebráni aby deti prespali u otca, pokiaľ sa samé rozhodnú tak im to matka nebude brániť. Nevieme ako by deti reagovali prespať u otca od piatka do nedele. Naše obavy vychádzajú z toho, že otec nerešpektuje situáciu, lebo W. býva znovu u matky. Maloletý W. ako sa vrátil od otca bol psychický zrútený, musela vyhľadať odborné lekárske poradenstvo, maloletý udával, že otec ho sklamal, keď bol u otca mäso nejedli lebo sa pôstili, nesvietili dostatočne lebo šetrili a otca nechce vidieť. Kolízny opatrovník pre prípad že súd manželstvo účastníkov rozvedie odporúčajú súdu aby maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky - tak ako sa rodičia dohodli, s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia, zaviazať otca prispievať na výživu W. - 150 eur, Y. - 150 eur a na S. P. A. - 120 eur, úprava styku s poukazom na správu UPSVaR Košice a taktiež na znalecký posudok
- každý párny víkend od piatku do nedele,
- prázdniny tak ako navrhoval otec,
- Vianoce podľa návrhu matky s poukazom na to, že matka celoročne zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti.
Otec maloletých deti žiadal aby súd , pokiaľ nezverí maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti, s čím matka absolútne nesúhlasila, dôvodiac, že o deti sa od narodenia stará , deti sú na ňu citovo naviazané a otec sa nedokáže plnohodnotne o všetky štyri deti postarať. Účastníci konania žiadali aby bolo vo veci vykonané súdnoznalecké dokazovanie znalcom z odboru detská psychológia.
Tunajší súd ustanovil súdneho znalca V.. H. N., ktorý vypracoval znalecký posudok a zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že obidvaja rodičia sú spôsobilí zabezpečovať starostlivosť o svoje deti avšak vzhľadom na situáciu v rodine v tomto čase nie je celkom priestor na realizovanie striedavej starostlivosti rodičov o deti. Ide najmä i pripravenosť rodičov ale aj deti na takúto formu starostlivosti . Tým , že kontakt otca s deťmi bol doteraz dosť obmedzený a najmä tým, že spolupráca rodičov na výchove a starostlivosti svojich štyroch deti je obmedzená, je priestor pre striedavú starostlivosť v tomto čase dosť rizikový. Najmä na strane matky je dôležité akceptovať skutočnosť, že o výchovu a starostlivosť o svoje deti sa musí deliť s otcom deti napriek jej postoju a riešeniu ich skrachovaného vzťahu. Preto v tomto čase bude vhodné upraviť styk otca s deťmi tak, aby v ňom bola dostatočná frekvencia a čas strávený s deťmi bol dostatočný na to, aby a vzťah jeho a deti obojstranne dostali na primeranejšiu úroveň z hľadiska možnosti spoločného trávenia času. Pokiaľ by došlo k uvedeným zmenám, bolo by možné v priebehu niekoľkých mesiacov prehodnotiť situáciu v zmysle vhodnosti podmienok pre striedavú starostlivosť, teda teraz nastavený systém styku otca s deťmi by mal smerovať k vytvoreniu podmienok na striedavú starostlivosť v krátkej budúcnosti. Súdny znalec účastníkom konania na pojednávaní odpovedal na všetky otázky a na svojich záveroch v znaleckom posudku trval.
Po tom ako sa matka s maloletými deťmi presťahovala do Košíc, kde doposiaľ bývajú, navštevujú základnú školu a škôlku, otec sa presťahoval do Trebišova, vzdialenosť medzi oboma mestami je cca 50 km . Maloletý W. sa rozhodol , že bude bývať u otca, kde zostal cca 3 mesiace, otec maloletého vozil denne do školy maloletého a situáciu vyhodnotil tak, že je to veľká fyzická záťaž pre syna . Maloletý sa sám rozhodol, že zostane s otcom a súhlasil v tom čase aj so striedavou starostlivosť, matka napokon s týmto riešením súhlasila, nakoľko W. správanie ku nej ako aj k súrodencom bolo konfliktné, problémové. Situácia sa zmenila, keď maloletý Patrik odmietol byť u otca, vrátil sa k matke a od tejto doby otca syn odmieta, s odôvodnením, že otec ho veľmi sklamal, nebol voči nemu úprimný a žiť s nim nechce.
Na pojednávaní otec uviedol, že rešpektuje rozhodnutie syna, a vzhľadom k vzdialenosti bydlísk jeho a deti momentálne súhlasí aby boli deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, on sám si zabezpečí bývanie v Košiciach a následne požiada o zverenie maloletých deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Súd s poukazom na súhlasný postoj účastníkov konania a doposiaľ vykonávanú osobnú starostlivosť o maloleté deti zo strany matky, zveril maloleté deti na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Súd sa nestotožnil s návrhom matky a jej právnej zástupkyni, aby výlučne matka zastupovala maloleté deti a spravovala ich majetok. Svoj návrh odôvodnili tým, že z praktického hľadiska je vhodnejšie aby iba matka rozhodovala o maloletých deti, nakoľko doposiaľ sa rodičia nedokázali dohodnúť ani na škole, ktorú deti budú navštevovať. Súd v tejto časti návrhu matky nevyhovel, nakoľko na strane otca neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinnosti na strane otca. Je potrebné pripomenúť, že takýto vážny zásah do práv rodiča, ktorý nemá maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, musí byť odôvodnené závažnými skutočnosťami, ktoré v tomto konaní neboli preukázané, matkou uvádzané dôvody sú irelevantné pre vyhovenie v tejto časti návrhu.
Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
Podľa § 28 súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 odsek 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Otec maloletých deti žiadal aby súd , pokiaľ nezverí maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti, s čím matka absolútne nesúhlasila, dôvodiac, že o deti sa od narodenia stará , deti sú na ňu citovo naviazané a otec sa nedokáže plnohodnotne o všetky štyri deti postarať. Účastníci konania žiadali aby bolo vo veci vykonané súdnoznalecké dokazovanie znalcom z odboru detská psychológia.
Tunajší súd ustanovil súdneho znalca V.. H. N., ktorý vypracoval znalecký posudok a zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že obidvaja rodičia sú spôsobilí zabezpečovať starostlivosť o svoje deti avšak vzhľadom na situáciu v rodine v tomto čase nie je celkom priestor na realizovanie striedavej starostlivosti rodičov o deti. Ide najmä i pripravenosť rodičov ale aj deti na takúto formu starostlivosti . Tým , že kontakt otca s deťmi bol doteraz dosť obmedzený a najmä tým, že spolupráca rodičov na výchove a starostlivosti svojich štyroch deti je obmedzená, je priestor pre striedavú starostlivosť v tomto čase dosť rizikový. Najmä na strane matky je dôležité akceptovať skutočnosť, že o výchovu a starostlivosť o svoje deti sa musí deliť s otcom deti napriek jej postoju a riešeniu ich skrachovaného vzťahu. Preto v tomto čase bude vhodné upraviť styk otca s deťmi tak, aby v ňom bola dostatočná frekvencia a čas strávený s deťmi bol dostatočný na to, aby a vzťah jeho a deti obojstranne dostali na primeranejšiu úroveň z hľadiska možnosti spoločného trávenia času. Pokiaľ by došlo k uvedeným zmenám, bolo by možné v priebehu niekoľkých mesiacov prehodnotiť situáciu v zmysle vhodnosti podmienok pre striedavú starostlivosť, teda teraz nastavený systém styku otca s deťmi by mal smerovať k vytvoreniu podmienok na striedavú starostlivosť v krátkej budúcnosti. Súdny znalec účastníkom konania na pojednávaní odpovedal na všetky otázky a na svojich záveroch v znaleckom posudku trval.
Po tom ako sa matka s maloletými deťmi presťahovala do Košíc, kde doposiaľ bývajú, navštevujú základnú školu a škôlku, otec sa presťahoval do Trebišova, vzdialenosť medzi oboma mestami je cca 50 km . Maloletý W. sa rozhodol , že bude bývať u otca, kde zostal cca 3 mesiace, otec maloletého vozil denne do školy maloletého a situáciu vyhodnotil tak, že je to veľká fyzická záťaž pre syna . Maloletý sa sám rozhodol, že zostane s otcom a súhlasil v tom čase aj so striedavou starostlivosť, matka napokon s týmto riešením súhlasila, nakoľko W. správanie ku nej ako aj k súrodencom bolo konfliktné, problémové.
Situácia sa zmenila, keď maloletý W. odmietol byť u otca, vrátil sa k matke a od tejto doby otca syn odmieta, s odôvodnením, že otec ho veľmi sklamal, nebol voči nemu úprimný a žiť s nim nechce.
Na pojednávaní otec uviedol, že rešpektuje rozhodnutie syna, a vzhľadom k vzdialenosti bydlísk jeho a deti momentálne súhlasí aby boli deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, on sám si zabezpečí bývanie v Košiciach a následne požiada o zverenie maloletých deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Súd s poukazom na súhlasný postoj účastníkov konania a doposiaľ vykonávanú osobnú starostlivosť o maloleté deti zo strany matky, zveril maloleté deti na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Súd sa nestotožnil s návrhom matky a jej právnej zástupkyni, aby výlučne matka zastupovala maloleté deti a spravovala ich majetok. Svoj návrh odôvodnili tým, že z praktického hľadiska je vhodnejšie aby iba matka rozhodovala o maloletých deti, nakoľko doposiaľ sa rodičia nedokázali dohodnúť ani na škole, ktorú deti budú navštevovať. Súd v tejto časti návrhu matky nevyhovel, nakoľko na strane otca neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinnosti na strane otca. Je potrebné pripomenúť, že takýto vážny zásah do práv rodiča, ktorý nemá maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, musí byť odôvodnené závažnými skutočnosťami, ktoré v tomto konaní neboli preukázané , matkou uvádzané dôvody sú irelevantné pre vyhovenie v tejto časti návrhu.
Čo sa týka výšky výživného , na ktorú súd zaviazal otca prispievať na maloleté deti - W. - 140 eur, Y. - 130 eur , A. 120 eur a S. 120 eur, celkom je to suma 510 eur, čo činí cca 50% príjmu otca , ktorého príjem dosahuje zo zamestnaneckého vzťahu sumu 960 eur netto, matka dosahuje priemerný mesačný príjem 600 eur . Pri určovaní výšky výživného súd zohľadňoval vek maloletých deti, ich školské a mimoškolské aktivity, osobnú starostlivosť matky , príjem oboch rodičov a priemerné mesačné výdavky ktoré matka na maloleté deti vynakladá 290 - 350 eur na jedno dieťa. Súd tak isto zohľadnil skutočnosť, že otec maloletých deti na rozdiel od matky, nemá doposiaľ vyriešenú bytovú otázku, na stretávanie sa deťmi dochádza do Košíc s čím mu tak isto vznikajú zvýšené výdavky. Otcom navrhovaná výška výživného - 300 eur na všetky štyri deti, je nepostačujúca aby matka dokázala finančne zabezpečiť všetky práva a právom chránené záujmy maloletých deti. Tak isto súd návrhu matky vyhovel z časti, nakoľko výrok rozsudku by mal byť materiálne vykonateľný a pokiaľ by súd vyhovel návrhu matky v plnom rozsahu - 640 eur na všetky deti, otec by v súčasnosti nebol schopný matkou požadované výživné poukazovať a preto vo zvyšnej časti súd návrhu matky nevyhovel. Otec do budúcna si musí svoje príjmy napr. aj z podnikania prípadne brigádnickou činnosťou zvýšiť, nakoľko odôvodnené potreby maloletých deti sa budú neustále zvyšovať, čo sa do budúcna musí odraziť aj na výške výživného.
K otázke úprave styku otca s maloletými deťmi je potrebné aby súd uviedol, že od počiatku súdneho konania boli vzťahy medzi rodičmi tak narušené, že nedokázali vzájomne komunikovať ani o otázkach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti. Každý z rodičov zotrvával na svojom postoji a nie vždy bol prvoradý záujem maloletých deti. Súd spolu s kolíznym opatrovníkom pôsobil na rodičov , v súčasnosti sa rodičovská komunikácia nie je postačujúca, čo sa prejavuje aj odmietaní maloletých deti prespávať cez víkend u otca, preto súd autoritatívne upravil styk otca s maloletými deťmi, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd styk upravil v štandardnom rozsahu, a svoje rozhodnutie súd opiera aj o závery znaleckého posudku, kedy súdny znalec odporúčal štandardnú úpravu styku do doby kým sa situácia na strane rodičov nezmení. Pokiaľ by súd upravil styk maloletých deti s otcom ako navrhuje matka, teda bez prespania - nebolo by to v prospech maloletých deti a práva rodiča ktorý nemá maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti, by boli upierané. V priebehu súdneho konania otec prejavil ozajstný záujem o maloleté deti, chce sa s nimi intenzívnejšie stretávať ako tomu bolo doposiaľ. Počas rozvodového konania sa vzťahy medzi deťmi a otcom zhoršili, preto súd apeluje na oboch rodičov a hlavne na otca aby citlivo a postupne , nie násilne začal nadväzovať kontakt s deťmi, aby s počiatku rešpektoval a citlivo vyhodnocoval správanie sa deti, aby sa deti ešte viac citovo neodcudzili. Stretávanie sa rodičia s maloletými deťmi, ktoré nie sú jemu zverené do osobnej starostlivosti je to právo rodiča avšak názory a želania deti by mali byť rešpektované. Je tak isto povinnosťou rodiča ktorý má deti zverené do jeho osobnej starostlivosti, aby bol nápomocný a tiež citlivo s deťmi danú situáciu rozoberal a viedol deti k prirodzenej úcte k druhému rodičovi, aby spolu postupne stratenú dôveru deti k otcovi nadobudli. Je to ťažká úloha avšak rodičia sami svojim doterajším postojom aj k tejto otázke spôsobili daný stav, ktorý nie je v záujme hlavne maloletých deti, je povinnosť a zodpovednosť oboch rodičov, aby doterajší postoj k tejto otázke prehodnotili a začali sa správať zodpovednejšie ako doposiaľ.
Je vo vitálnom záujme maloletých deti, aby ich výchovné prostredie bolo zastabilizované , preto s poukazom na vyššie uvedené a s použitím citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu vo veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.. Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods1 Zákona o rodine).