Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_9Co-184-2015.pdf
PDF · 208.48 KB
No categories available
9Co/184/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: C.. I. B., J. J. F. X, proti odporcom: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO : 00 151 653, 2/ General Factoring, a.s., Bratislava, Košická 56, IČO : 35 838 825, zastúpená Mgr. Martinom Michalkom, advokátom, Bratislava, Michalská 14, 3/ W.. O. J.Á., J. J., K. XX, zastúpený AK JUDr. Lukáčová & partners, s.r.o., Nitra, Mostná 72, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie navrhovateľa a odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7. 1. 2015 č.k. 45C 158/2009 - 796, v pomere hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ a odporca 2/ n e m a j ú na náhradu trov odvolacieho konania právo. Odporcom 1/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým ( v poradí druhým ) rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcom 1/, 2/ a 3/ domáhal určenia, že opakovaná dobrovoľná dražba, osvedčená notárskou zápisnicou spísanou notárkou JUDr. Katarínou Valovou, predmetom ktorej bol byt č. X, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na J. A. Č.. XX E. J., je neplatná. Určenia neplatnosti dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 13. 5. 2009, sa navrhovateľ domáhal na základe ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 13. 5. 2009 sa v sídle odporcu 2/ v J., T.W. XX uskutočnila dobrovoľná dražba, na ktorej došlo k vydraženiu bytu č. 1, nachádzajúceho sa E. J., J. A.. XX. Vydražiteľom bytu sa stal odporca 3/, ktorý predmet dražby vydražil za sumu 60.500 €. Išlo v poradí už o 3.opakovanú dražbu, keď predchádzajúce dražby sa uskutočnili v dňoch 15. 4. 2009, 16. 3. 2009, 11. 2. 2009, pričom prvá dražba sa uskutočnila dňa 16. 1. 2009; uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania sporné neboli. Žiaden z účastníkov tiež nepoprel existenciu a pravosť pohľadávky, pre ktorú odporca 1/ ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva prostredníctvom predaja predmetu zálohu na dobrovoľnej dražbe. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o uplatnenom práve navrhovateľa vychádzal z ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z., v zmysle ktorého úspešné určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby predpokladá preukázanie skutočnosti, že pri výkone dobrovoľnej dražby došlo k porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z. a súčasne, že v dôsledku porušenia tejto skutočnosti došlo k zásahu do práv navrhovateľa. Navrhovateľ v konaní ako dôvod neplatnosti dražby uviedol, že odporca 2/ ako dražobník mu nedoručil riadne výzvu na sprístupnenie predmetu dražby, čo malo za následok porušenie ust. § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, keďže ocenenie predmetu dražby nebolo vykonané v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z., nakoľko tento zákon vyžaduje, aby sa písomnosti doručovali poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk. V prípade, ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa
iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa podľa uvedeného zákona primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je Občiansky súdny poriadok. V danom prípade poštová zásielka do vlastných rúk, obsahujúca výzvu navrhovateľovi na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania ohodnotenia tejto nehnuteľnosti zo dňa 23. 10. 2008 bola odoslaná navrhovateľovi dňa 24. 10. 2008, pričom dátum vykonania ohliadky znalcom bol stanovený na deň 6. 11. 2008, t.j. dva týždne po odoslaní predmetnej výzvy. Doba ohliadky bola stanovená v súlade so zákonom ako i s ohľadom na predmet dražby, ktorým bol štandardný byt. Navrhovateľ bol súčasne opakovane kontaktovaný zamestnankyňou odporcu 2/ G.. C.M., ktorá navrhovateľa informovala o priebehu dražby písomne i telefonicky. Predmetná písomná zásielka sa doručovala navrhovateľovi prvýkrát dňa 27. 10. 2008 neúspešne, opakovaný pokus o jej doručenie bol vykonaný dňa 28. 10. 2008 opätovne neúspešne a toho istého dňa bola zásielka uložená na pošte, pričom navrhovateľovi bol zanechaný oznam o jej uložení na adrese jeho trvalého pobytu F. X E. J.. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku v tejto časti poukazoval na to, že v prípade uloženia zásielky na pošte alebo orgáne obce sa písomnosť, ktorú si adresát nevyzdvihol, považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, aj keď sa adresát o tom nedozvedel; uvedené však platí len vtedy, ak sa adresát v mieste doručenia zdržiaval. Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že sa v čase prvého pokusu o doručovanie, až po koniec odbernej lehoty na prevzatie zásielky po jej uložení v mieste bydliska nezdržiaval, potom bol v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. povinný predložiť súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Záver súdu o neúčinnosti náhradného doručenia zásielky by bol možný len vtedy, ak by bolo preukázané, že navrhovateľ sa v mieste doručenia v čase doručovania nezdržoval po celú dobu, po ktorú si mohol poštovú zásielku prevziať. Prvostupňový súd argumentoval, že zákonná konštrukcia náhradného doručenia vychádza z toho, že adresát sa v čase doručenia ( v určitý konkrétny deň ) fakticky zdržiaval v meste doručenia a má z toho dôvodu možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať alebo vyzdvihnúť. Toto zákonné ustanovenie upravujúce tzv. fikciu doručenia je možné považovať aj za určitú formu sankcie pre tých účastníkov konania, resp. v tomto prípade dobrovoľnej dražby, ktorí svojou pasivitou a nepreberaním zásielok sťažujú, resp. znemožňujú ich doručenie. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť iný len ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť doručiť. Navrhovateľ skutočnosť, že sa v priebehu doručovania uvedenej písomnosti v mieste doručovania nezdržoval, preukazoval lekárskou správou vystavenou poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - spoločnosťou CHIRMED s.r.o. Košice - v ktorej podstúpil liposukciu. Podľa tejto správy navrhovateľ podstúpil tento výkon plastickej chirurgie dňa 9. 10. 2008. Dňa 10. 10. 2008 boli navrhovateľovi previazané drény a bolo mu doporučené dodržiavať kľudový režim do 31. 10. 2008. Následne sa mal navrhovateľ podľa svojho tvrdenia zdržiavať na drese svojho prechodného pobytu na J. A.. XX E. J., t.j. mimo miesta svojho trvalého pobytu, na ktoré mu boli doručované zásielky. Súd prvého stupňa v rozsudku uviedol, že navrhovateľ nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by sa na adrese svojho trvalého pobytu vôbec nezdržiaval, o čom svedčí napr. skutočnosť, že si na tejto adrese prevzal dňa 22. 2. 2009 poštovú zásielku obsahujúcu oznámenie o konaní dražby dňa 19. 2. 2009. Túto zásielku navrhovateľ prevzal napriek tomu, že počas celého súdneho konania tvrdil, že sa na adrese svojho trvalého pobytu nezdržuje. Prvostupňový súd v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave doplnil dokazovanie ďalším skúmaním okolností doručovania predmetnej zásielky v deň doručovania, t.j. dňa 27. 10., resp. dňa 28. 10. 2008 ( zásielka je v spise založená na č.l. 41 spisu ). Na uvedenej doručenke absentuje údaj o tom, že by sa navrhovateľ ako adresát v mieste doručenia, t.j. v J., F. X, zdržoval. Z vyjadrenia Slovenskej pošty súd prvého stupňa zistil, že na zásielkach, ktoré sa vracajú odosielateľovi, v prípade ak sa vrátia s vyznačením „neprevzatá v odbernej lehote“ pošta nevyznačuje skutočnosť, či sa adresát na uvedenej adrese skutočne zdržuje, nakoľko jej to platná legislatíva neukladá. Navrhovateľ sám odporcovi 1/ zmenu adresy resp. miesta, kde mu môžu byť písomnosti doručované, neoznámil, hoci mu táto povinnosť vyplývala i zo všeobecných obchodných podmienok, konkrétne z bodu 10.5., v ktorom sa uvádza, že „klient je povinný oznámiť Banke adresu, číslo telefónu, faxu alebo iných elektronických prostriedkov, na ktoré mu bude Banka zasielať alebo oznamovať všetky oznámenia a dokumenty. Klient je povinný bezodkladne informovať Banku o akejkoľvek zmene týchto údajov. Ak klient o takejto zmene Banku neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú Banke známu adresu, prípadne Banke známe číslo telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané.“ Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľ sa v čase rozhodnom pre doručovanie zásielok t.j. v období jeseň/ zima roku 2008 zdržiaval na adrese F. X E. J.; dodal, že nemal reálnu možnosť zistiť, či sa navrhovateľ v dňoch 27. 10. resp. 28. 10. 2008 skutočne zdržiaval v mieste svojho trvalého pobytu na adrese F. X E. J.. Navrhovateľ sám tvrdil, že sa v čase doručovania predmetnej výzvy zdržiaval na adrese J. A.. XX E.
J.. Svedkyňa C. - ktorá bola v kontakte so susedom bývajúcim oproti bytu navrhovateľa a ktorý uviedol, že navrhovateľ sa v predmetnom byte nezdržiava - v čestnom vyhlásení ako i svedok O.J. C. potvrdili, že v byte na J. A. sa navrhovateľ nezdržiaval. Pritom svedok C. J.ol navrhovaný samotným navrhovateľom za účelom preukázania tohto jeho tvrdenia. Na výsluchu tohto svedka pritom navrhovateľ prekvapivo listom zo dňa 3. 12. 2014 netrval a na pojednávanie, na ktorom bol tento svedok ( predvedený z výkonu trestu odňatia slobody z Banskej Bystrice ) vypočutý sa navrhovateľ nedostavil. Z výpovede tohto svedka súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ sa v rokoch 2008 - 2009 zdržiaval na adrese F. X E. J., kde dlhodobo býval. S navrhovateľom boli kamarátmi, boli každodennom kontakte, preto svedok vedel uviesť, kde navrhovateľ v rozhodnom čase býval a kde sa zdržoval. Vo svojej výpovedi exaktne uviedol, že navrhovateľ býval na F. A. E. J., firmu mal na J. A., kde býval aj zamestnanec navrhovateľa O.. D. C. s navrhovateľom - čo tvrdil svedok G. ako i sám navrhovateľ - nikdy v žiadnom byte nebýval, svedok býval v prenajatom byte na E. A.. Navrhovateľ sa ďalej v konaní bránil tým, že po vykonaní chirurgického zákroku v Košiciach mu bol nariadený kľudový režim do 31. 10. 2014. Avšak obvodný lekár u navrhovateľa neevidoval žiadnu práceneschopnosť; súd prvého stupňa dodal, že v obdobných prípadoch je rekonvalescencia otázkou pár dní, kedy sa po pár dňoch dá ísť na prechádzku, začať doma ľahko cvičiť, pacient sa vracia do práce cca po 5 - 14-tich dňoch, ako to vyplýva z internetovej dokumentácie založenej odporcom 2/. Výpoveď svedka O.J. G. vyhodnotil prvostupňový súd ako účelovú a nedôveryhodnú. Uvedený svedok je zamestnancom navrhovateľa, býva v jeho byte na J. A. E. J. a ako sám uviedol, keby navrhovateľ o tento byt prišiel, on by nemal kde bývať. Viaceré tvrdenia tohto svedka boli vyvrátil svojou výpoveďou svedok C.. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že navrhovateľ sa v čase doručovania zásielky na adrese F. X E. J. zdržiaval a teda že došlo k naplneniu predpokladov pre vznik zákonnej fikcie doručenia. Tvrdenia navrhovateľa, že sa v rozhodnom čase zdržiaval na adrese J. XX E. J. vyhodnotil ako obranu v spore. Svedok C. vzhľadom na svoj pomer k veci a vzťah k navrhovateľovi nemal žiadny záujem na výsledku tohto sporu. Zásielky boli navrhovateľovi doručované na adresu jeho trvalého pobytu na F. A. E. J. s tým, že sa vracali s oznámením poštového doručovateľa „adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“. Navrhovateľ mal pritom vedomosť o dražbe, nakoľko zásielku s oznámením 3.kola dražby ( založená na č.l.69, 76 spisu ) prevzal osobne, tiež mal o nej vedomosť z komunikácie s G.. C., ako i z ohliadky, na ktorej bol navrhovateľ prítomný, avšak odmietol podpísať zápisnicu z nej. Navrhovateľ ako ďalší dôvod neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 13. 5. 2009 uvádzal, že k vykonaniu dražby došlo napriek tomu, že odporca 1/ ako navrhovateľ dražby a odporca 2/ ako dražobník medzi sebou neuzatvorili zmluvu o vykonaní dražby. Súd prvého stupňa poukazoval na ust. § 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré predpokladá uzatvorenie zmluvy o vykonaní dražby medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom. Uvedená zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmet dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby, výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Obligatórnou prílohou zmluvy musí byť i písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby o tom, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľ dražby záložným veriteľom, ako tomu je aj v prejednávanej právnej veci, musí zmluva o vykonaní dražby obsahovať aj dôvod konania dražby a označenie vlastníka predmetu dražby. Okrem týchto osobitných obsahových náležitostí podľa zákona č. 527/2002 Z.z. musí zmluva o vykonaní dražby spĺňať i všeobecné náležitosti právnych úkonov, vyžadované Občianskym zákonníkom. Po vrátení veci odvolacím súdom nové skutočnosti tvrdené navrhovateľom nedosahovali takú intenzitu, aby zasiahli do subjektívnych práv navrhovateľa. Prvostupňový súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou odporcu 2/, že navrhovateľ by tieto nové skutočnosti inak uviedol už v návrhu na začatie konania alebo aspoň v odvolacom konaní. Novú argumentáciou navrhovateľa tak vyhodnotil ako účelovú s cieľom predĺžiť súdne konanie. Zmluvu o vykonaní dražby uzavretú medzi odporcami 1/ a 2/ posúdil ako platnú, podpísanú oprávnenými osobami. Vykonať opakovanú dobrovoľnú dražbu je možné iba na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby. Táto zmluva musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby, avšak zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách žiadne ďalšie obsahové ani formálne náležitosti pre túto zmluvu neukladá. Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ došlo dňa 30. 5. 2007 k uzavretiu dohody o dobrovoľných dražbách. Predmetom dohody je dojednanie všeobecných podmienok pre vykonávanie dražieb odporcom 2/ na základe návrhov odporcu 1/. Táto dohoda obsahuje dojednanie o označení odporcu 2/ ako dražobníka, označenie odporcu 1/ ako navrhovateľa dražieb, výšku predpokladaných nákladov dražieb, spôsob určenia odmeny dražobníka. Zmluva tak stanovuje všeobecné zmluvné podmienky, ktorými sa budú riadiť zmluvné vzťahy medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ pri výkone bližšie neurčeného počtu dražieb. Bod 1.15 preambuly tejto dohody zároveň obsahuje
dojednanie, podľa ktorého vyhlásenie navrhovateľa o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách bude zároveň považované za návrh na vykonanie dražby. V tejto dohode došlo medzi zmluvnými stranami zároveň aj k dojednaniu spôsobu uzatvárania zmlúv o vykonaní dražby pre jednotlivé dražby. K uzatvoreniu zmluvy o vykonaní dražby tak podľa tejto dohody malo dôjsť podpísaním vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby odporcom 1/ a odporcom 2/. Zmluva o vykonaní dražby tak pozostávala z dohody o dobrovoľných dražbách a vyhlásenia spôsobilosti predmetu dražby. Obdobný spôsob uzatvárania zmlúv medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dohodnutý i pre uzatváranie zmlúv o opakovanej dobrovoľnej dražbe, keď k uzatvoreniu zmluvy o opakovanej dobrovoľnej dražbe malo dôjsť podpísaním oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe oboma zmluvnými stranami. Navrhovateľ namietal, že takto uzavretú dohodu o vykonaní dražby nemožno považovať za zmluvu o vykonaní dražby podľa § 16 zákona č. 527/2002 Z.z., pretože neobsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti; napr. v dohode zo dňa 30. 5. 2007 muselo chýbať jeho meno, pretože v čase uzavretia dohody ešte vôbec nebolo známe, že nehnuteľnosti sa budú dražiť. Zákon č. 527/2002 Z.z. ale nevylučuje možnosť, aby navrhovateľ dražby a dražobník uzavreli medzi sebou jednu všeobecnú zmluvu, v ktorej si vymedzia náležitosti ako napr. spôsob určenia odmeny dražobníka, podmienky ukončenia zmluvného vzťahu a pod., pričom pri každej jednotlivej dražbe dôjde k uzatvoreniu čiastkovej zmluvy, ktorá bude obsahovať ostatné náležitosti zmluvy o vykonaní dražby a všeobecná zmluva bude tvoriť jej súčasť. Pre platnosť každej jednotlivej zmluvy je podstatné, aby táto spolu s rámcovou zmluvou obsahovala všetky podstatné náležitosti požadované zákonom. Zákonu neodporuje ani dohoda uzatvorená medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, podľa ktorej dôjde k uzatvoreniu dohody o vykonaní dražby podpísaním vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby. Vyhlásenie o spôsobilosti predmetu dražby tvorí v tomto prípade zároveň i ponuku ( ofertu ) na uzatvorenie zmluvy o vykonaní dražby. Podpísanie tejto dohody oboma zmluvnými stranami následne predstavuje prijatie tejto ponuky ( jej akceptáciu ) oboma zmluvnými stranami. Obdobný mechanizmus bol medzi odporcami 1/ a 2/ dohodnutý i pre uzatváranie zmlúv o vykonaní opakovanej dražby, keďže v tomto prípade sa za návrh na vykonanie opakovanej dražby považovalo oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktorej podpísaním došlo k jeho prijatiu a teda aj k uzavretiu zmluvy o vykonaní opakovanej dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách takýto postup pre uzatváranie zmlúv o vykonávaní opakovanej dobrovoľnej dražby nezakazuje. Takto uzatvorené zmluvy nie sú v rozpore s ustanoveniami zákona, nepriečia sa mu a ani ho svojím obsahom neobchádzajú, a preto nemôžu byť ani postihnuté sankciou neplatnosti. Táto skutočnosť vyplýva zo zásady občianskeho práva „všetko je dovolené čo nie je zakázané“, resp. z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Dôvod neplatnosti opakovanej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 13. 5. 2009, na ktorej došlo k vydraženiu predmetu záložného práva, spočívajúci v neuzatvorení, resp. v neplatnosti dohody o vykonaní dražby sa navrhovateľovi preukázať nepodarilo, uviedol súd prvého stupňa. Prvostupňový súd ešte záverom dodal, že ani samotné preukázanie porušenia zákona by nebolo postačujúce na to, aby bol navrhovateľ v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby úspešný, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by porušením ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. došlo k zásahu do jeho práv. navrhovateľ totiž nespochybnil oprávnenie navrhovateľa pristúpiť k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. V prípade, ak by súd návrhu navrhovateľa v tomto konaní vyhovel, došlo by iba k obnoveniu predchádzajúceho právneho stavu. Odporca 1/ by opäť mohol realizovať svoje oprávnenia záložného veriteľa k predmetu zálohu. Navrhovateľ tiež počas konania neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že v dôsledku postupu odporcov 1/ a 2/ pri vykonávaní dražieb bol predmet zálohu vydražený za nižšiu cenu. Skutočnosť, že predmet dražby sa vydražil za cenu nižšiu, ako bola cena stanovená súdnym znalcom ako všeobecná hodnota nehnuteľnosti nemožno považovať za porušenie ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. za trhovú hodnotu veci je potrebné - ako to vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR - považovať cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť za konkrétnu vec ako predmet predaja a kúpy v rozhodnej dobe a mieste. Cena nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 2.700.000,- Sk, v prepočte 89.623,58 € ako všeobecná hodnota nehnuteľnosti. Cena predmetu dražby na prvej dražbe bola stanovená sumou 102.901,15 €, t.j. vyššou sumou než cena dražby stanovená znaleckým posudkom. Skutočnosť, že túto cenu nebolo možné dosiahnuť preukazuje i fakt, že za takúto vyvolávaciu cenu nikto neprejavil záujem o kúpu nehnuteľnosti dražbou. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by odporca 2/ svojim postupom pri oceňovaní nehnuteľnosti postupoval v rozpore s ust. zákona o dobrovoľných dražbách. Nesprístupnenie bytu na J. A. znalcovi súd prvého stupňa nepovažoval za podstatnú skutočnosť pri určení ceny v znaleckom posudku. Znalec pri určení ceny predmetu dražby postupoval v súlade s ust. § 12 zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. vychádzal z údajov, ktoré mal k dispozícii ako aj s ohľadom na vykonané rekonštrukčné úpravy, zvyšujúce hodnotu bytu.
Navrhovateľ nepreukázal, že došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv, t.j. príčinnú súvislosť medzi vznikom ujmy na jeho strane a porušením zákona. Návrh navrhovateľa vyhodnotil ako bezdôvodný, nemajúci oporu v zákone, preto ho v celom rozsahu zamietol. Vykonávanie ďalšieho dokazovania v zmysle návrhov navrhovateľa ( napr. výsluch zodpovedného pracovníka odporcu 1/ k dôvodom, na základe ktorých dražobníkovi neoznámil novú adresu dlžníka, výsluch zodpovedného pracovníka odporcu 2/ k dôvodom na základe ktorých nedoručoval korešpondenciu dlžníkovi na adresu na ktorej sa zdržiaval, výsluch svedkyne C., výsluch znalca a pod. ) nepovažoval za potrebné, keď doplnenie dokazovania nepovažoval ďalej za účelné, ale naopak za nadbytočné, keď ďalšie dokazovanie by v merite veci neprinieslo žiadne nové podstatné skutočnosti. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, § 2 písm. a/, § 7 ods. 1, ods. 2, § 10 ods. 1, § 12 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 6, ods. 8, ods. 9, § 20 ods.12, ods. 13, § 21 ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 22 ods. 1, ods. 4; ďalej o ust. § 39, § 40 ods. 1, ods. 3, § 151a, § 151b ods. 1, § 151j ods. 1, § 151m ods. 4, § 151 ods. 8 Obč. zák., ako aj o ust. § 45 ods. 1, ods. 2 a § 47 ods. 2 O.s.p. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným odporcom 2/ a 3/ priznal náhradu trov konania. Trovy konania odporcu 2/ spočívajú v trovách právneho zastúpenia v sume celkom 1.161,37 € ( za 7 úkonov právnej služby v r. 2010, 2 úkony v r. 2011, 2 úkony v r. 2013, 5 úkonov v r. 2014 a 1 úkon právnej služby v r. 2015, ďalej režijný paušál 7 x 7,21 €, 2 x 7,41 €, 2 x 7,81 €, 5 x 8,04 € a 1 x 8,39 €, ako aj 20 % DPH ). Trovy konania odporcu 3/ pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 1.250,28 € ( za 2 úkony právnej služby v r. 2009, 6 úkonov v r. 2010, 2 úkony v r. 2013, 2 úkony v r. 2014, ďalej režijný paušál 2 x 6,95 €, 6 x 7,21 €, 2 x 7,81 € a 2 x 8,04 €, ako aj cestovné náhrady spojené s účasťou na pojednávaniach v dňoch 22. 2. 2010, 29. 3. 2010, 26. 5. 2010, 8. 9. 2010, 27. 10. 2010, 22. 2. 2010, 24. 4. 2013, 18. 11. 2013, 20. 1. 2014 a 24. 3. 2014 ). Prvostupňový súd pri určovaní výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm.a/ a nie z ust. § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z., s odôvodnením, že predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu - dražby, ktorej cenu nie je možné vyjadriť ani určiť v peniazoch; s ohľadom na predmet konania tak hodnota draženej nehnuteľnosti nebola významná. Účelom poskytnutej právnej služby nebolo dosiahnutie určenia vlastníckeho práva k veci, ani jej vymoženie, len určenie, že právny úkon dražby je neplatný. Svoj názor súd prvého stupňa podporil poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 11. 2010 sp. zn. 5M Cdo 9/2010. Odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal, hoci bol v konaní tiež úspešný, pretože mu trovy nevznikli a ich náhradu si neuplatnil. Uvedený rozsudok napadli v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ ako aj odporca 2/. Navrhovateľ svojím odvolaním napadol rozsudok prvostupňového rozsudku v celom rozsahu, domáhajúc sa buď jeho zmeny tak, že odvolací súd návrhu navrhovateľa vyhovie, alebo zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal prvostupňovému súdu, že v jeho konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že ešte pred podaním návrhu na začatie konania na súd sa u odporcu 2/ domáhal neúspešne sprístupnenia celej dokumentácie ohľadom dražby. Keďže odporca 1/ aj 2/ súdu doručili dokumentáciu ohľadom dražobného procesu, avšak súd prvého stupňa ho s týmto listinným dôkazom neoboznámil, ani tieto dôkazy zákonným spôsobom nevykonal. Tým mu odňal možnosť konať pred súdom, keďže sa napr. navrhovateľ k nim nemohol vyjadriť. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že si na vlastné náklady zabezpečil kópie týchto písomností, navrhovateľ netrval na ich oboznamovaní, čo však nijako nelegalizuje chybu prvostupňového súdu. Nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu, že tým nedošlo k zásahu do jeho subjektívnych práv, inak by bol navrhovateľ tieto skutočnosti uviedol už v návrhu na začatie konania alebo aspoň v odvolacom konaní. K tomu uviedol, že tieto skutočnosti uviedol hneď ako sa ich dozvedel, pričom ide o také porušenia zákona, z ktorých každé samostatne je dôvodom neplatnosti dražby a každé z nich zasahuje závažným spôsobom do jeho práv, najmä do vlastníckeho práva, ktoré bolo navrhovateľovi odňaté. Nevysporiadaním sa s jeho námietkami prvostupňový súd spôsobil, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Navrhovateľ trval na tom, že postupom odporcov 1/, 2/, ktorý bol v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, bolo dotknuté jeho vlastnícke právo, pretože bol zbavený svojho vlastníctva v rozpore so zákonom, ďalej jeho právo na zákonný postup pri procese dražby ( t.j. pravidlá, následnosť úkonov
a lehoty, vrátane priestoru na splatenie dlhu ), jeho právo na informácie o dražobnom procese ( aby on ako dlžník bol informovaný o príprave dražby, priebehu dražby, jednotlivých úkonoch v zákonných lehotách ), jeho právo na to, aby dlh uspokojil dlžník, keďže ho odporca 1/, 2/ neinformovali o dražobnom procese ako aj právo na splnenie dlhu, keďže odporcovia 1/, 2/ nekonali v súlade so zákonom a neinformovali navrhovateľa o vzniknutej situácii v súlade so zákonom tak, aby vedel situáciu reálne vyhodnotiť a riešiť. Navrhovateľ dodal, že zákon o dobrovoľných dražbách sankcionuje neplatnosťou každé porušenie zákona, pokiaľ ho namieta osoba, do ktorej vlastníckeho práva bolo zasiahnuté. Dražba je prísne formálny proces, ktorého pravidlá a postupy detailne upravuje zákon. Navrhovateľovi dražby a aj dražobníkovi ukladá zákon celý rad povinností, ktoré sú povinní pri vykonaní dražby dodržiavať. Riešenie následkov neplatnosti dražby je otázka, ktorou sa súd vôbec nemal zaoberať, nakoľko nebola predmetom konania, keďže nejde o klasickú určovaciu žalobu, v ktorej by bolo potrebné dokazovať naliehavý právny záujem. Uvedené pochybenie prvostupňového súdu je podľa názoru navrhovateľa nesprávnym právnym posúdením veci. Navrhovateľ trval na pochybení odporcu 2/ - dražobníka, pri doručovaní písomností, keďže mu ich nedoručoval na miesto, kde sa v tom čase zdržoval. V konaní preukázal, že sa zdržoval v mieste svojho prechodného pobytu na J. XX E. J.; odporca 1/ a odporca 2/ mu doručovali zásielky na adresu jeho trvalého pobytu F. X E. J.ave. Navrhovateľ poukazoval na to, že namieta nielen doručovanie výzvy na obhliadku, ale aj doručovanie ďalších písomností odporcom 2/. Súd sa k doručovaniu ako celku nevyjadril, riešil len doručovanie uvedenej výzvy. Navrhovateľ pripomenul, že odporca 2/ doručoval všetky písomnosti v rozpore so zákonom. Vytkol prvostupňovému súdu, že v rozpore so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu po vrátení veci nevykonal žiadne dokazovanie týmto smerom. Odporca 2/ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že sa zdržoval na mieste, na ktoré mu boli doručované zásielky - F. X E. J.. Súd prvého stupňa tiež nesprávne preniesol dôkazné bremeno ohľadom doručovania zásielok na jeho osobu. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu 1/, že mu neoznámil zmenu adresy, pretože on tak urobil telefonicky, pretože Všeobecné obchodné podmienky nestanovujú žiadnu osobitnú formu na takéto oznámenie a on telefonickú formu považoval za dostačujúcu. Zdôraznil, že nenamieta doručovanie písomní odporcom 1/, ale odporcom 2/. Čestné vyhlásenie G.. C. o tom, že sa od suseda dozvedela, že sa v byte na J. A.. XX E. J. nezdržiava, nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Ide o zamestnankyňu odporcu 2/, t.j. osobu od odporcu 2/ finančne závislú. Práve ona bola zodpovedná za prípravu napadnutej dražby a väčšinu pochybení. Súd ale o jej výpovedi nemal pochybnosti na rozdiel od výpovede zamestnanca navrhovateľa. Súd prvého stupňa tiež nezdôvodnil, prečo nevzal do úvahy vyjadrenie znalca W.. D. Š. pribratého odporcom 2/, ktorý v znaleckom posudku č. 116/2008 uviedol, že bol informovaný susedmi z vedľajšieho bloku, že vlastník v byte býva. K hodnoteniu svedeckej výpovede C. S. G. navrhovateľ dodal, že predmetom dokazovania nebolo, kde býval C., ale či sa navrhovateľ zdržiaval na J. XX. Túto otázku ale súd svedkovi C. nepoložil. Na otázku k J. XX svedok C. uviedol, že išlo o byt, kam za mnou chodieval často. K otázke, kde sa navrhovateľ zdržiaval v rokoch 2008 - 2009 uviedol, že na F. S. na J., čo však nie je zaprotokolované. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že sa v období rokov 2008
- 2009 na J. XX zdržiaval od júla 2008 do mája 2009, teda z 24 mesiacov len 10. Poznamenal, že svedok C. prešiel od r. 2008 - 2009 náročným životným obdobím a je možné, že si na udalosti z tohto obdobia nepamätá. Svedok G. potvrdil, že navrhovateľ v rozhodnom období doručovania písomností od odporcu 2/ býval na J. A.. XX E. J.E.. Navrhovateľ upozornil v odvolaní na celé znenie ust. § 47 ods. 5 O.s.p., v zmysle ktorého aby sa fikcia doručenia mohla uplatňovať, musel ho odporca 2/ o jej uplatnení preukázateľne poučiť, reálnym doručením tohto poučenia, čo sa nestalo. Navrhovateľ zdôraznil, že v danom čase mal na J. A.. XX E. J. riadne nahlásený a zistiteľný prechodný pobyt a tam sa aj zdržiaval, nechodieval denne na F. X E. J.. Podmienky na uplatnenie fikcie doručenia pri doručovaní písomností do jeho vlastných rúk zo strany odporcu 2/ neboli splnené. Navrhovateľ v odvolaní ďalej vytýkal súdu, že v konaní namietal, že odporca 2/ pristúpil k vyhotoveniu znaleckého posudku bez obhliadky nehnuteľnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Odporca 2/ v konaní nepreukázal, že navrhovateľ neumožnil vykonanie obhliadky bytu. Zásielka bola na F. X E. J. doručovaná v dňoch 27. a 28. 10. 2008. Ak by súd fikciu doručenia akceptoval, bola by mu výzva na umožnenie obhliadky doručená až 20. 11. 2008. Znalecký posudok bol však vyhotovený už 11. 11. 2008, potom nemožno vyhodnotiť okolnosti tak, že navrhovateľ byt nesprístupnil. Odporca 2/ alebo znalec mal po správnosti zaslať novú výzvu s novým termínom ohliadky, tak aby ju prevzal a mal primeranú lehotu na sprístupnenie bytu. Z tohto dôvodu aj zákon o dobrovoľných dražbách uvádza, že „doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne ( 21 dní ) po odoslaní výzvy.“ V uvedenom období sa od 15. 10. 2008 menili ustanovenia o doručovaní v Občianskom súdnom poriadku; dovtedy sa za doručenú považovala písomnosť tretí deň po uložení na pošte, čo sa však zmenilo a písomnosť sa odvtedy
považuje za doručenú až vrátením zásielky adresátovi. Tým došlo k porušeniu zákona o doručovaní v jeho neprospech, takže mu bola upretá zákonná lehota na prevzatie písomností a zabezpečenie obhliadky. On, navrhovateľ, nemal dôvod na odmietnutie súčinnosti. Znalecký posudok obsahuje nesprávne určenú podlahovú plochu v priloženom plániku, ktorý nezodpovedá skutočnosti - rozloženie jednotlivých miestností v byte na plániku je diametrálne odlišné od skutočnosti. Znalecký posudok sa týka úplne iného bytu. Nesprávne sú v ňom uvedené aj údaje o dlžníkovi. Znalecký posudok navyše nespĺňa ani formálne náležitosti v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a vyhl.č. 490/2004 Z.z., ktorou sa predmetný zákon vykonáva. Odporca 2/ porušil zákon tým, že použil znalecký posudok vyhotovený bez obhliadky predmetu dražby, pričom na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, použil znalecký posudok, ktorý nemal formálne ani obsahové náležitosti a navyše ohodnotil úplne iný byt. Odporca 2/ tak porušil zákon a reálne vykonal dražbu bez znaleckého posudku. Takýto spôsob podania znaleckého posudku môže podstatne ovplyvniť v ňom uvedenú hodnotu draženej nehnuteľnosti. V ďalšej časti odvolania sa navrhovateľ zaoberá skutočnosťou, že dôvodom, prečo sa byt predal za tak nízku cenu nie je skutočnosť, že o byt nikto neprejavil záujem, ale fakt, že sa predával na dražbe. Navrhovateľ naďalej trval na svojej námietke neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby týkajúcej sa jeho nehnuteľnosti. Poukazoval na to, že podľa čl. VIII bodu 1 posledný odsek mala vyhlásenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe a oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe podpísať za navrhovateľa vždy jedna z kontaktných osôb uvedená v bode 1.1. tohto článku a spolu podpíše jeden z týchto manažérov : I.. W.. S. J.O., C.. E. Y., G.., C.. C. E..“. Avšak na žiadnej z písomností týkajúcej sa dražby, pri ktorých sa podpis manažéra vyžaduje, podpis manažéra nie je. Žiaden dodatok k rámcovej zmluve, ktorý by tento postup menil, odporca 1/ ani odporca 2/ nepredložil Odporca 1/ v reakcii na túto námietku predložil oznámenie podpísané len jednou stranou, ktorým v rozpore so zmluvou oznamuje druhej strane zmenu svojich „podpisových manažérov.“ Oznámením však podľa čl. IX bod 5 Dohody o dobrovoľných dražbách je ale možné meniť len zoznam kontaktných osôb, nie zoznam manažérov. Oznámenie nemôže nahrádzať dodatok k zmluve, nakoľko oznámenie nie je dvojstranným právnym úkonom, ktorým zmluva je. Zmluva o vykonaní dražby a zmluvy o vykonaní opakovanej dražby navrhovateľovej nehnuteľnosti ( oznámenia ) sú absolútne neplatné, na ktorú skutočnosť má súd prihliadať zo zákona. Súd sa k tejto námietke vyjadril len okrajovo tak, že má za to, že zmluva bola podpísaná oprávnenými osobami, čo nezodpovedá požiadavkam odôvodnenia rozhodnutia podľa § 157 O.s.p. Navrhovateľ v odvolaní namietal opakovane, že bol dňa 9. 10. 2008 operovaný. Jeho diagnóza bola gynekomastia, ktorá sa v ťažkých prípadoch rieši kombináciou chirurgického zákroku a liposukcie. Následne bol reoperovaný dňa 10. 10. 2008. Ošetrujúci lekár mu odporučil kľudový režim do 31. 10. 2008. Súd bez potrebných odborných znalostí usúdil, že na rekonvalescenciu navrhovateľovi stačí pár dní. Navrhovateľ uviedol, že trpel bolesťami, pohyb mal obmedzený kompresívnym návlekom. V čase do 31. 10. 2008 ležal v bolestiach v posteli na J.Y. XX a nebol schopný preberať poštu na F. X E. J., kde sa nezdržiaval. Navrhovateľ v odvolaní opäť namietol aj cenu, za ktorú bol predmet dražby ohodnotený, za ktorú sa dražil a aj vydražil. Navrhovateľ pred podpisom záložnej zmluvy dal byt ohodnotiť a znalec v posudku určil jeho všeobecnú hodnotu na 2.900.000,- Sk. Banka znalecký posudok akceptovala a poskytla úvery v celkovej výške 2.700.000,- Sk. Bol teda konsenzus medzi odporcom 1/ a navrhovateľom o hodnote predmetu zálohu, pričom navrhovateľ nikdy nesúhlasil s nižšou cenou ako hodnotou stanovenou znaleckým posudkom vypracovaným pre účely zriadenia záložného práva ako najnižším podaním. Na tejto sume navrhovateľ aj trvá. Súd tiež nezohľadnil skutočnosť, že ide o zmluvu spotrebiteľskú a najnižšie podanie banka stanovila vo Všeobecných obchodných podmienkach, pričom nešlo o podmienky individuálne dohodnuté. Cena, za ktorú odporca 3/ byt vydražil - 60.500 € - je cena nižšia ako dohodnuté najnižšie podanie. Ani s touto námietkou sa súd prvého stupňa nevysporiadal, pritom ide o spotrebiteľskú vec a neprijateľnú podmienku. Navrhovateľ v odvolaní poukazoval aj na to, že dlžníkovi boli písomnosti zasielané na adresu z úverovej zmluvy ( J.R. XX, J. ), hoci on ako navrhovateľ v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že odporca 1/ mal vedomosť o tom, že dlžník sa zdržoval na inej adrese ( F. X E. J. ). To, že dlžník nebol informovaný o priebehu dražby, čím odporca 2/ porušil zákon a svoju povinnosť, malo za následok, že dlžník nemal vedomosť o dražbe a tiež nemohol navrhovateľa ako záložcu o celej záležitosti informovať. Tým sa odporca 2/ dotkol aj práv navrhovateľa. Odporcovia 1/, 2/ od dlžníka nežiadali kvalifikovane splniť dlh a pritom dlžník je osoba, ktorá má dlh plniť prioritne. Navrhovateľ v odvolaní trval aj na svojej námietke, že nebola dodržaná lehota pre uzavretie zmluvy o opakovanej dražbe odporcom 1/ a odporcom 2/ dňa 19. 3. 2009 a neboli splnené ani ďalšie zákonné podmienky pre vykonanie tejto a následne ani ďalších opakovaných dražieb. Poukazoval na ust. § 22
ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do 10 dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby. Dňa 11. 2. 2009 sa konala 1.opakovaná dražba ( 2.kolo ); dňa 19. 2. 2009 uzavreli odporca 1/ a odporca 2/ zmluvu o 2.opakovanej dražbe ( 3.kolo ). Dňa 16. 3. 2009 sa mala konať 2.opakovaná dražba ( 3.kolo ) podľa oznámenia, táto dražba sa nekonala. Dňa 19. 3. 2009 uzavreli odporca 1/ a odporca 2/ zmluvu o 2.opakovanej dražbe ( 3.kolo ) - ide o tú istú zmluvu, ktorú už raz odporca 1/ a odporca 2/ uzavreli. Túto zmluvu navrhovateľ považuje za neplatnú už aj z dôvodu, že bola uzavretá druhýkrát, pritom išlo o zmluvu o tej istej opakovanej dražbe. Na uzavretie zmluvy zo dňa 19. 3. 2009 odporca 1/ a odporca 2/ buď nedodržali zákonnú lehotu 10 dní od doručenia - pri počítaní od 19. 2. 2009 totiž uplynulo 35 dní, alebo nebol splnený ďalší zákonný predpoklad, nakoľko dňa 16. 3. 2009 nebola dražba ani vykonaná ani zmarená. Navrhovateľ poukazoval aj na to, že namietal nejasné okolnosti vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky. Vyhlásenie odporcu 1/ zo dňa 23. 10. 2008 neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, navrhovateľ ho označil za nejasné a zavádzajúce. Vo vyhlásení sú uvedené súčasne dve pohľadávky, označené ako pohľadávka č.1 a pohľadávka č. 2. Pohľadávka č. 1 je vyčíslená ku dňu 23. 10. 2008, pohľadávka č. 2 ku dňu 17. 7. 2008. Splatnosť je u oboch uvedená dňom 1. 8. 2008. Odporcovia týmto spôsobom zneprehľadnili celú situáciu, lebo nie je možné identifikovať pre ktorú pohľadávku sa záložné právo vlastne realizovalo ani v akej výške boli jednotlivé pohľadávky, resp. či vôbec existovala pohľadávka. Vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky je podľa navrhovateľa neurčité, neobsahuje zákonom stanovené náležitosti. Zmluva o vykonaní dražby nemá zákonom vyžadovanú prílohu a teda je neplatná. V zmluve o vykonaní dražby nie je uvedený ani dôvod konania dražby, čo je ďalší z predpokladov, ktoré zákon o dobrovoľných dražbách v § 16 ods. 3 vyžaduje, čo je ďalší dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy. Napokon navrhovateľ vytýkal prvostupňovému súdu, že žiadal v konaní opakovane doplniť dokazovanie, čo ale súd odmietol. Odporca 2/ napadol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, v ktorej časti namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. odporca 2/ poukazoval vo svojom odvolaní na to, že predmetom konania je určenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby. Navrhovateľ sa tak predmetným návrhom domáha ochrany vlastníckeho práva k bytu, keďže toto právo nadobudol odporca 3/ vydražením. Odporca 2/ zastal názor, že pri výpočte trov právneho zastúpenia v danej veci je nutné zohľadniť predmet konania najmä s ohľadom na účel návrhu navrhovateľa, ktorým je v konečnom dôsledku domáhanie sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. bytu. Hodnota tohto bytu je vyjadrená v peniazoch, pričom pri určení konkrétnej hodnoty bytu je možné vychádzať zo sumy buď 89.623 €, ktorú určil ako všeobecnú hodnotu bytu súdny znalec W.. Š. v znaleckom posudku, ako aj zo sumy 60.500 €, za ktorú bol byt na predmetnej dražbe predaný. Výsledok konania má v konečnom dôsledku vplyv na určenie vlastníka bytu, ktorého hodnotu je možné určiť bez akýchkoľvek ťažkostí. Súd prvého stupňa nepriznal odporcovi 2/ náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako si ich vyčíslil, t.j. v zmysle § 10 ods. 1 a ods. 2 cit. vyhl., vychádzajúc z tarifnej hodnoty práva, t.j. z ceny bytu, za ktorú bol vydražený - 60.500 €. Odporca 2/ v odvolaní namietal, že rozhodnutie o spôsobe určenia výšky náhrady trov právneho zastúpenia je v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. závislé od posúdenia otázky, či predmet konania je oceniteľný peniazmi. Odporca 2/ nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu, že predmetom konania je platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu, t.j. dobrovoľnej dražby a takýto predmet konania nie je možné vyjadriť v peniazoch. Tento záver vyslovuje súd prvého stupňa bez posúdenia veci ako celku. Ust. § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. nedefinuje konkrétne druhy konaní s poukazom na ust. § 80 písm.c/ O.s.p., a preto je potrebné v každej veci skúmať, či je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, pričom v tomto konaní je možné určiť konkrétne právo, resp. vec jednoducho oceniteľnú v peniazoch, nakoľko navrhovateľ sa v konaní o neplatnosti dobrovoľnej dražby domáhal právneho stavu, ktorý bude titulom zápisu a vzniku vlastníckeho práva navrhovateľa k bytu. Uvedená právna úprava rozlišuje situácie, kedy je predmet právnej služby o ktorom prebieha súdne konanie vyjadriteľný v peniazoch podľa § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. a kedy tomu tak nie je podľa ust. § 11 ods. 1 cit. vyhl. Právna úprava teda nekorešponduje s názorom, že vždy, ak je predmetom súdneho konania určenie platnosti právneho úkonu, nie je možné takýto predmet vyjadriť v peniazoch. Svoj názor podporil poukazom na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 334/07 zo dňa 23. 4. 2008, tiež rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 11Cb 55/2009, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob 53/2010, tiež rozsudkom Okresného súdu v Galante sp. zn. 26C 254/2010. Odporca 2/ v odvolaní dodal, že judikatúra, ktorou prvostupňový súd podporil svoje rozhodnutie o priznaní trov právneho zastúpenia, t.j. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 9/2010, nezodpovedá skutkovému stavu v tomto konaní. Odporca 2/ navrhoval v odvolacom konaní v ním napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že mu odvolací súd prizná trovy právneho
zastúpenia vo výške 9.954,16 € a zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania, prípadne navrhol v ním napadnutej časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na odvolanie odporcu 2/ sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že označil názor odporcu 2/ v otázke priznania výšky trov právneho zastúpenia za založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Nech by v danej veci rozhodol súd akokoľvek, odporca 2/ by sa vlastníkom nehnuteľnosti na základe súdneho rozhodnutia v tejto veci nikdy nestal. Odporca 2/ je účastníkom daného konania len preto, že pochybil pri vykonávaní právneho úkonu. Rozhodnutie Ústavného súdu SR, na ktoré sa odporca 2/ odvoláva, vychádza z diametrálne odlišných skutkových aj právnych okolností a pôsobí voči vlastníkovi veci. Navrhovateľ žiadal aby odvolací súd v prípade že potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, aby ho potvrdil aj čo do trov konania a v prípade, ak rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej zmení alebo zruší, aby zmenil a zrušil aj výrok o trovách konania. Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca 1/ tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Podľa odporcu 1/ prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom objasnenia skutkového stavu veci. Dokazovanie bolo zdĺhavé najmä z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil všetky svoje návrhy na dokazovanie naraz, ale tieto predkladal postupne, čím súdne konanie predlžoval. Súd vykonal aj výsluch kľúčového svedka C., ktorý vyvrátil tvrdenia navrhovateľa, že s ním v byte na J. XX E. J. býval a ani nepotvrdil skutočnosť, že sa navrhovateľ zdržiaval na adrese J. XX E. J.. Z výsluchu svedka C. je zrejmé, že navrhovateľ sa zdržiaval na adrese F. X E. J., kde mu bola doručovaná korešpondencia týkajúca sa dražby, t.j. aj výzva na sprístupnenie predmetu dražby. Odporca 1/ opätovne vo vyjadrení poukazoval na povinnosť navrhovateľa plynúcu mu z obsahu Všeobecných obchodných podmienok - ako súčasti Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 10. 12. 2004 a zo dňa 23. 6. 2005, v bode 10.5., podľa ktorého bol navrhovateľ ako klient povinný oznámiť banke adresu, číslo telefónu, faxu, telexu alebo iných elektronických prostriedkov, a to bezodkladne. Ak klient o takejto zmene banku neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú banke známu adresu, prípadne na posledne banke známe číslo telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané. Navrhovateľ bol teda povinný oznámiť odporcovi 1/, že zmenil adresu a že sa na mieste trvalého pobytu nezdržiava. Nakoľko tak neurobil, boli mu písomnosti doručované na poslednú známu adresu, t.j. na F. X E. J., ktorá je jeho adresou trvalého pobytu. Akékoľvek tvrdenia navrhovateľa o tom, že telefonicky oznamoval odporcovi 1/ zmenu svojej adresy sa nezakladajú na pravde a navrhovateľ ich ničím nepreukázal. Navrhovateľ tiež neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že sa na mieste trvalého pobytu nezdržiaval, nakoľko niektoré zásielky súvisiace s dobrovoľnou dražbou na adrese trvalého pobytu, t.j. na F. X E. J. prebral. Aj v návrhu na začatie konania navrhovateľ uvádza ako svoju adresu F. A.. X E. J., neobsahuje žiadnu zmienku o prechodnom pobyte na J. A.. XX E. J., navrhovateľ súd ako aj odporcov ohľadom miesta svojho pobytu zavádzal. Navrhovateľ údajne v čase doručovania výzvy na sprístupnenie bytu bol po operačnom zákroku, ktorý absolvoval v zariadení spoločnosti CHIRMED, s.r.o. Košice a bol mu odporúčaný „kľudový režim“, t.j. bol po zákroku na adrese J. XX E. J. a nemohol sa presúvať na adresu F. X E. J.. Toto vyhlásenie navrhovateľa označil odporca 1/ za rozporuplné, nakoľko po operačnom zákroku v Košiciach sa navrhovateľ presunul z Košíc do Bratislavy, čo je nepomerne väčšia vzdialenosť ako medzi J. S. F. A. E. J.S.. Navyše v kľudovom režime sa mal zdržiavať v jednej izbe spolu D. C.A., ktorý však toto tvrdenie navrhovateľa poprel. Odporca 1/ ďalej poukazoval na ust. § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Výzva na sprístupnenie bola navrhovateľovi doručovaná do vlastných rúk na miesto jeho trvalého pobytu, s tým, že navrhovateľ si ju v odbernej lehote neprevzal. Dražobník preto využil ust. § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., pričom ako podklad pre vykonanie ohodnotenia využil starší znalecký posudok č. 74/2005, v ktorom je predmet dražby riadne opísaný; uvedeným postupom nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách. Navrhovateľ spochybňuje metodiku použitú pri vyhotovení znaleckého posudku č. 116/2008, odporca 1/ má však za to, že zákon o dobrovoľných dražbách porušený nebol, nakoľko predmet dražby bol ocenený znaleckým posudkom tak ako vyžaduje zákon. Ak sa navrhovateľ cíti byť poškodený tým, že znalec použil pri vyhotovení znaleckého posudku nesprávnu metodiku, môže si tieto svoje nároky uplatniť v osobitnom konaní. Odporca 1/ mal záujem na tom, aby bol predmet dražby predaný na dražbe za najvyššiu možnú cenu a aby tak dosiahol čo možno najvyššie uspokojenie svojej vymáhanej pohľadávky. Z tohto dôvodu bolo najnižšie podanie na prvej dražbe stanovené na sumu 102.901,15 €, čo je vyššia suma ako cena predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom pre účely dražby ( 89.623,58 € ). Pri prvej opakovanej dražbe bolo najnižšie podanie stanovené na sumu 89.623,58 € a pri druhej opakovanej dražbe bolo najnižšie podanie 70.000 €. Až potom, ako sa predmet dražby nepodarilo vydražiť, bolo pri tretej opakovanej dražbe najnižšie podanie dohodnuté na 45.000 €, t.j. 50 % ceny predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom. Predmet dražby bol však vydražený za 60.500 €, t.j. došlo k navýšeniu najnižšieho podania. Najnižšie podanie tak bolo vždy stanovené v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a na zníženie najnižšieho podania nebol potrebný súhlas navrhovateľa. Odporca 1/ zopakoval, že cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom nie je cenou, za ktorý sa predmet dražby predá, ale tento sa predá za cenu, ktorá je určená záujmom dražiteľov o predmet dražby. Cena predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom je podkladom dôležitým pre určenie najnižšieho podania v dražbe, pričom nič nebráni predaju predmetu dražby za vyššiu cenu v prípade záujmu. Cenu dosiahnutú vydražením predmetu dražby tak neurčuje cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom. K nižšej cene dosiahnutej vydražením nedošlo z dôvodu, že cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom bola nízka, ale z dôvodu, že o predmet dražby nebol za vyvolávacie ceny na dražbe záujem. K námietke navrhovateľa, že dokumentácia súvisiaca s dražbou ( vyhlásenie navrhovateľa dražby, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe ) nebola za odporcu 1/ podpísaná osobami uvedenými v Dohode o dobrovoľných dražbách odporca 1/ uviedol, že v zmysle čl. VIII Osobitné ustanovenia bod 2. Dohody o dobrovoľných dražbách platí, že zmluvné strany sa zaväzujú, že sa budú bez zbytočného odkladu informovať o každej zmene svojich hore uvedených kontaktných údajov. Preto listom zo dňa 22. 1. 2008 odporca 1/ oznamoval odporcovi 2/ zmenu kontaktných osôb a osôb, ktoré budú podpisovať dokumentáciu súvisiacu s dražbami. Predmetný list je založený v súdnom spise; na zmenu podpisujúcich osôb nebol potrebný dodatok k Dohode o dobrovoľných dražbách ako nesprávne namieta navrhovateľ vo svojom odvolaní. Zároveň boli všetky dokumenty za odporcu 1/ podpísané oprávnenými osobami. K námietke navrhovateľa v odvolaní, že korešpondencia bola zasielaná na nesprávnu adresu aj dlžníkovi, ktorým bol W. M., odporca 1/ uviedol, že mal vždy vedomosť iba o jedinej adrese dlžníka, a to bola J. XX E. J., pričom na tejto adrese má dlžník trvalý pobyt aj dnes. W. M. neoznamoval odporcovi 1/ zmenu adresy na doručovanie. List, ktorý je založený v spise a ktorý predkladal navrhovateľ, bol dlžníkovi zasielaný na adresu F. X E. J. zasielaný omylom. Odporca 1/ sa záverom vyjadril aj k námietke navrhovateľa, že v návrhu na dražbu ako vymáhaný nárok uviedol dve rozdielne pohľadávky, keď poukazoval na to, že v návrhu na dražbu sú uvedené ako vymáhaný nárok pohľadávka zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 12. 2004 a zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 6. 2005. Dlžníkom z obidvoch úverových zmlúv je W. M. a pohľadávky z predmetných úverových zmlúv boli zabezpečené záložnými právami na predmet dražby. Obidve pohľadávky sú v návrhu na dražbu presne a jednoznačne označené rovnako aj záložné práva, takže odporcovi 1/ nie je zrejmé, ako by mal byť v tomto prípade porušený zákon o dobrovoľných dražbách. Odporca 1/ zdôraznil, že navrhovateľ nepreukázal v konaní porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách pri dražbe a navyše nepreukázal, že bol dotknutý na svojich právach, nakoľko ak by bol v spore úspešný, obnovilo by sa mu síce vlastnícke právo k predmetu dražby, ale obnovilo by sa aj záložné právo odporcu 1/ a odporca 1/ by mohol znovu pristúpiť k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Dňa 7. 8. 2015 navrhovateľ doručil odvolaciemu súdu podanie, ktorým reagoval na odvolanie odporcu 2/, týkajúce sa priznaných trov konania, a to tak, že upriamil pozornosť na ust. § 11 ods. 1 písm.c/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje 1/13-tinu výpočtového základu, ak je klientom fyzická osoba a ak sa predmet konania týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži na bývanie. Dodal, že v predmetnom konaní ide o byt, teda nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorá mu v danom období na bývanie slúžila. Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca 2/ tak, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhol vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na to, že písomnosti v konaní boli navrhovateľovi riadne doručované, navrhovateľ mal možnosť podávať návrhy na doplnenie dokazovania, vyjadriť sa ku všetkým podaniam účastníkov a ku všetkým vykonaným dôkazom. Navrhovateľ i jeho právny zástupca mal možnosť a aj využil opakovane možnosť nahliadať do spisu a robiť si z neho fotokópie materiálov, ako o tom svedčia záznamy. Navrhovateľ tak mohol v konaní účinne obhajovať svoje práva, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Skutočnosť, že sa prvostupňový súd rozhodol nevykonať niektoré dôkazy navrhnuté navrhovateľom nemožno označiť za nedostatočné zistenie skutkového stavu. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhované v konaní účastníkmi, súd sám určuje, ktoré dôkazy vykoná. Súd aj zistil všetky rozhodujúce skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Nevyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vykonávanie nových dôkazov. Prvostupňový súd sa vo svojom rozsudku tiež vysporiadal s dôvodmi, prečo sa rozhodol ďalšie dôkazy navrhnuté navrhovateľom nevykonať. Odporca 2/ uviedol, že po vrátení veci prvostupňovému súdu odvolacím súdom súd prvého stupňa vykonal 7 pojednávaní, na ktorých okrem iného oboznámil obsah listinných dôkazov. Svedkyňa C.M.
je bývalou zamestnankyňou odporcu 2/, takže nemá záujem na výsledku sporu, preto sa jej svedecká výpoveď dá považovať za dôveryhodnú. Naopak svedok G. je zamestnancom navrhovateľa a býva vo vydraženom byte, takže má priamy záujem na výsledku sporu, čo spôsobuje jeho zaujatosť. Odporca 2/ zopakoval, že bolo povinnosťou navrhovateľa oznámiť odporcovi 1/ prípadnú zmenu svojej adresy, čo neurobil. Odporca 2/ mal informácie o adrese, na ktorej sa navrhovateľ zdržuje od odporcu 1/; na informácie poskytnuté navrhovateľom sa dôvodne spoliehal. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom svedka C., ktorý uviedol, že bol s navrhovateľom v každodennom kontakte, pričom navrhovateľ sa v rozhodnom čase zdržiaval na F. A.. X E. J.. samotný navrhovateľ sa pritom pojednávania, na ktorom bol vypočutý svedok C. nezúčastnil, hoci on jeho výsluch navrhoval; spochybňovanie dôveryhodnosti tohto svedka navrhovateľom považuje odporca 2/ zo strany navrhovateľa za účelové. V konaní boli splnené všetky podmienky, ktoré ust. § 47 O.s.p. určuje na uplatnenie fikcie náhradného doručenia. V prípade znaleckého posudku boli splnené zákonné podmienky jeho vyhotovenia bez vykonania obhliadky bytu, nakoľko navrhovateľ napriek výzve odporcu 2/ na sprístupnenie bytu obhliadku bytu neumožnil. Znalec tak v súlade s ust. § 12 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z. vykonal ohodnotenie bytu z dostupných údajov. V ust. § 12 ods. 2 cit. zák. je doba obhliadky stanovená pri nehnuteľnosti spravidla v rozsahu troch týždňov po odoslaní výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti. Keďže výzva na sprístupnenie bola navrhovateľovi odoslaná 23. 10. 2008 a určenie termínu obhliadky v nej stanovené na 6. 11. 2008, t.j. dva týždne po odoslaní výzvy, uvedená doba bola stanovená v súlade so stanovenými lehotami. Dikcia zákona v danom prípade neznamená, že trojtýždňová doba je minimálna, ale že doba tri týždne je obvyklá, môže však byť aj v rozsahu dvoch týždňov. Predmetom obhliadky bol v danom prípade štandardný byt v mestskej časti, v ktorej výskyt obdobných bytov v obdobných bytových domoch nie je výnimočný, preto doba obhliadky bola stanovená v súlade so zákonom a s ohľadom na jeho charakter. Odporca 2/ upriamil v tejto súvislosti pozornosť aj na to, že v ust. § 12 ods. 2 cit. zák. sa určuje počiatok danej lehoty odoslaním výzvy a nie jej doručením. Navyše navrhovateľa o priebehu dražby telefonicky informovala aj zamestnankyňa odporcu 2/. G.. C.. Zmena vyhláškou upravených náležitostí znaleckého posudku nemá za následok povinnosť prepracovať už vyhotovené znalecké posudky. Dražobník mohol v zmysle ust. § 22 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. použiť už vypracovaný znalecký posudok aj pre posledné dve kolá dražby. Znalecká hodnota majetku nie je rozhodujúcim kritériom, pri posudzovaní ceny predmetu dražby v mieste a čase obvyklom je nutné vychádzať z ceny dosiahnutej dražbou. Odporca 2/ dodal, že byt nebol vydražený za najnižšie možné podanie ( 45.000 € ), ktoré podľa § 16 ods. 6 cit. zák. predstavuje 50 % z ceny určenej znaleckým posudkom. Len v prípade predaja bytu pod túto zákonom stanovenú minimálnu hranicu by bolo možné uvažovať o tom, že bol navrhovateľ porušením zákona o dobrovoľných dražbách dotknutý na svojich právach. Uvedené ustanovenie predstavuje doplnok existujúcej štruktúry ochrany poskytovanej vlastníkom nehnuteľností právnymi predpismi ochrany spotrebiteľa, a preto v prípade, že bol dodržaný takto stanovený režim určovania najnižšieho podania, bola plne zabezpečená ochrana práv navrhovateľa aj v súlade s danými predpismi. Bolo záujmom odporcu 1/ vydražiť predmet dražby za čo najvyššiu sumu, aby sa dosiahlo čo najvyššie uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky. Najnižšie podanie, za ktoré bol byt ponúkaný v prvom kole dražby bolo preto stanovené na 102.901,15 €, t.j. o 13.000 € viac ako suma 89.623,58 € predstavujúca cenu určenú znaleckým posudkom. Navrhovateľ nebol schopný v konaní preukázať, že postupom odporcov došlo k vydraženiu predmetu dražby za nižšiu cenu, čo by predstavovalo dotknutie sa jeho práv. neprodukoval dôkazy na preukázanie, že cena predmetu dražby bola podhodnotená oproti hodnote určenej znalcom. K namietanej platnosti zmluvy no vykonaní dražby odporca 2/ uviedol, že zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby upravovala spôsob zmeny bodov 1.1. a 1.2. článku VIII aj bez uzatvorenia dodatku, a to len písomným oznámením, ktoré sa týkalo napr. zmien v určení kontaktných osôb tiež spolupodpisujúcich manažérov. Súdu bol predložený listinný dokument zo dňa 22. 1. 2008 obsahujúci oznámenie o takýchto zmenách, ktorý preukazuje, že dražobné dokumenty podpisovali oprávnené osoby. Odporca 2/ nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že nie je možné vykonáať záložné právo pre dve pohľadávky súčasne, nakoľko to odporuje Občianskemu zákonníku; dodal, že ust. § 151ma Obč. zák. priamo predpokladá súbeh výkonu viacerých záložných práv. vyhlásenie navrhovateľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky spĺňa zákonom ustanovené náležitosti a je z neho zjavná identifikácia jednotlivých pohľadávok s presným označením právneho titulu vzniku pohľadávky, výšky pohľadávky, dátumu splatnosti pohľadávky a záložného práva, ktoré ju zabezpečuje pre každú pohľadávku jednotlivo, a preto je určité. Dokumenty tvoriace zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby a zmluvu o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby spoločne obsahujú všetky náležitosti požadované zákonom o dobrovoľných dražbách.
Odporca 2/ ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že úlohou navrhovateľa v konaní bolo preukázať že došlo k takému porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré mu spôsobilo ujmu na jeho právach, avšak v konaní navrhovateľ nepreukázal, že nebol dodržaný predmetný predpis a v dôsledku toho boli negatívne dotknuté jeho práva. Dlžník bol odporcom 1/ vyzývaný na úhradu dlhu, čo preukazuje oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 1. 8. 2008 a posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 7. 1. 2008, ktorá je súčasťou spisu. Dlžník bol informovaný o dražobnom procese, pričom doručovanie zásielok ani zákonnosť postupu dražobníka nenamietal. Bez ohľadu na to, či došlo v prípade doručovania zásielok dlžníkovi k pochybeniu alebo nie, navrhovateľ tým na svojich právach dotknutý nebol, keďže dlžník si bol vedomý svojho záväzku, ako aj jeho zosplatnenia. Právo navrhovateľa bolo dotknuté jedine tým, že záložný veriteľ pristúpil k výkonu svojho záložného práva speňažením predmetu zálohu, ktorý bol vo vlastníctve navrhovateľa, za účelom uspokojenia takto zabezpečenej pohľadávky. Speňaženie zálohu je zmyslom zriaďovania záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu, a preto nemôže byť považované za nezákonný zásah do práv záložcu. Záložný veriteľ by k výkonu záložného práva v prípade zrušenia dražby súdom mohol toto oprávnenie znova realizovať. Zákon o dobrovoľných dražbách vyžaduje preukázanie ujmy na právach spôsobenej pochybením, čo sa navrhovateľovi v konaní preukázať nepodarilo. Odporca 2/ si zároveň uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 14. 9. 2015 v sume 665,33 € v zmysle ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.c/ a § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z., ako aj režijný paušál v sume 10,07 € vrátane 20 % DPH, podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ), pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa ako aj odporcu 2/ nie sú dôvodné. Podľa § 10 ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z. písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Podľa § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v meste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku, počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Podľa § 12 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Podľa § 21 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ( § 23 ). Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že mu neposkytol dokumenty, založené odporcom 2/ do spisového materiálu; uvedené listinné dôkazy tvorili jeho súčasť a navrhovateľ prípadne aj jeho právny zástupca boli spis opakovane študovať. Námietka navrhovateľa, že sa s nimi nemohol oboznámiť, resp. na ne reagovať, preto neobstojí. Súd prvého stupňa teda neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom tým, že mu tieto listinné dôkazy nezaslal, alebo že by dôkaz listinou nevykonal ( zápisnica z pojednávania zo dňa 20. 1. 2014, č.l. 635 spisu ). Prvostupňový súd vyvodil správny právny záver o tom, že odporca 2/ neporušil zákon č. 527/2002 Z.z., keď výzvu na sprístupnenie bytu doručoval navrhovateľovi na adresu jeho trvalého pobytu, t.j. F. A.. X E. J.. Navrhovateľ od počiatku konania tvrdil, že predmetná dražba je neplatná práve z dôvodu že mu výzva nebola doručovaná na adresu jeho prechodného pobytu na J. A.. XX E. J., na ktorej sa
údajne zdržoval. Vykonané dokazovanie ale jednoznačne toto tvrdenie vyvrátilo; naopak preukázalo, že tvrdenie navrhovateľa, že sa v uvedenom období zdržoval na J. A.. XX E. J., ktorú skutočnosť aj oznámil odporcovi 1/, bolo zjavne účelové a nezodpovedalo skutočnosti. Navrhovateľ úporne tvrdil, že skutočnosť, že sa v spornom období zdržoval na J. XX E. J., môže preukázať O. C.. Jeho svedecká výpoveď však tvrdenie navrhovateľa o jeho údajnom žití v byte na J. A.. XX E. J. nielen že nepotvrdila, ale naopak, toto tvrdenie navrhovateľa vyvrátila. Výpoveď svedka C. pritom logicky zapadala do ďalších prvostupňovým súdom vykonaných dôkazov - výpoveďou svedkyne T. C.. O vierohodnosti a nestrannosti výpovede tejto svedkyne podľa názoru odvolacieho súdu niet dôvodu pochybovať; samotná skutočnosť, že uvedená svedkyňa v čase svedeckej výpovede bola zamestnancom odporcu 2/ nemôže jej svedeckú výpoveď diskvalifikovať, jej svedecká výpoveď ani v spojitosti či konfrontácii s ďalšími vykonanými dôkazmi nevyvoláva žiadne pochybnosti o svojej vierohodnosti. Naopak svedecká výpoveď svedka O. G. sa javí ako nevierohodná práve v konfrontácii so svedeckými výpoveďami svedkyne C. a osobitne svedka C., ale aj z dôvodu závislosti svedka O. G.É. od samotného navrhovateľa, pre ktorého pracoval a tiež z dôvodu, že v spornom byte na J. A.. XX E. J. aj býval a podľa vlastného vyjadrenia, nemal by kde bývať, ak by sa z tohto bytu musel odsťahovať. Jeho svedecká výpoveď tak bola silne ovplyvnená jeho vlastným osobným záujmom na výsledku sporu, čo nedôveryhodnosť O. G. ako svedka len umocnilo. Navrhovateľ sa v čase doručovania výzvy na sprístupnenie bytu ( výzva odporcu 2/ zo dňa 23. 10. 2008 ) na deň 6. 11. 2008, ktorá mu bola doručovaná na adresu jeho trvalého pobytu F. A.. X E. J. nezdržiaval na adrese svojho prechodného pobytu; tvrdenie navrhovateľa v tomto smere teda nebolo pravdivé. Došlo preto k uplatneniu fikcie o náhradnom doručení výzvy na sprístupnenie bytu navrhovateľovi na adrese jeho trvalého pobytu v J., F. X v súlade so zákonom, v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že sa v byte na J. A.. XX E. J. zdržoval aj z dôvodu jeho zdravotného stavu, ktoré tvrdenie ale nezodpovedalo ním predloženým listinným dôkazom, predovšetkým správe spoločnosti CHIRMED, s.r.o. zo dňa 13. 9. 2010. Navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že sa dňa 9. 10. 2008 v tejto spoločnosti ( v Košiciach ) podrobil operačnému zákroku a dňa 10. 10. 2008 bol reoperovaný, pričom mu do 31. 10. 2008 bol doporučený kľudový režim. Z už spomínanej správy spoločnosti CHIRMED s.r.o. ale nevyplýva, že by bol navrhovateľ dňa 10. 10. 2008 reoperovaný. Navrhovateľ zároveň nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by bol po operačnom zákroku, ktorému sa podrobil, práceneschopný. Navrhovateľa pritom zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že nebol schopný práce, hoci súčasne tvrdil, že mal bolesti a jeho zdravotný stav si vyžadoval opateru tretej osoby ( matky, ktorá za ním mala dochádzať do bytu na J. A.. XX E. J. ), keď lekárom doporučený kľudový režim nemožno stotožňovať s práceneschopnosťou. Pre odvolací súd tieto tvrdenia navrhovateľa
- nepodopreté potrebnými dôkazmi ( napr. lekárskymi správami, dokladom o práceneschopnosti ) vyznievajú ( s prihliadnutím na výpoveď svedka C. a svedkyne C. ) ako absolútne nepresvedčivé. Nebolo možné uveriť tvrdeniu, že sa navrhovateľ - v zlom zdravotnom stave údajne vyžadujúcom si opateru inej osoby - rozhodne po operačnom zákroku vrátiť do bytu, ktorý slúži ako sídlo firmy ( a tomuto účelu je aj prispôsobený ) a ktorý navyše musí zdieľať s inou tam bývajúcou osobou ( svedkom G. ), hoci mal navrhovateľ možnosť bývať v nehnuteľnosti - rodinnom dome na F. A. E. J.. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav bránil v tom, aby si na adrese trvalého pobytu prevzal zásielku odporcu 2/, obsahujúcu výzvu na sprístupnenie bytu na J. A.. XX E. J.. Pokiaľ v odvolaní navrhovateľ argumentoval tým, že nenamieta len neúčinné doručenie spomínanej výzvy odporcu 2/ na sprístupnenie bytu, ale že mu všetky zásielky boli doručované v rozpore so zákonom; k uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že všeobecná námietka navrhovateľa o nesprávnom doručovaní zásielok v súvislosti s dobrovoľnou dražbou bytu nemôže mať za následok spochybnenie naplnenia zákonných podmienok predmetnej dobrovoľnej dražby. Je povinnosťou navrhovateľa, aby označil, ktoré konkrétne zásielky mu neboli doručované v súlade so zákonom a prečo. Navrhovateľ takýto konkrétny dôvod označil len v prípade zásielky odporcu 2/, obsahujúcej spomínanú výzvu na sprístupnenie bytu za účelom zistenia jeho všeobecnej hodnoty pre potreby dobrovoľnej dražby a len túto zásielku navrhovateľ výslovne označil ako doručovanú v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z.z. Doručovanie iných zásielok v súvislosti s dražbou navrhovateľ v konaní relevantným spôsobom nespochybnil. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že zmenu svojho bydliska nahlásil odporcovi 1/ telefonicky, na toto jeho tvrdenie ho tiež zaťažovalo dôkazné bremeno, ktoré ale rovnako neuniesol, keďže v konaní telefonické ( a ani iné napr. písomné ) nahlásenie zmeny adresy odporcovi 1/ nepreukázal, ako správne uzavrel súd prvého stupňa. Mylný je názor navrhovateľa, že prvostupňový súd na neho preniesol dôkazné bremeno ohľadom doručovania mu zásielky. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že sa v čase doručovania mu výzvy nezdržoval na adrese trvalého pobytu ale na adrese prechodného pobytu. Súd prvého stupňa preveroval jeho tvrdenie o tom, že sa v rozhodnom čase zdržoval na J. XX E. J. a vykonané dokazovanie toto jeho
tvrdenie nepotvrdilo. Navrhovateľ síce nebol povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že sa v čase doručovania ( 27. 10., 28. 10. 2008 ) v mieste doručenia ( J., F. X ) nezdržoval ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 109/2011 ); navrhovateľ však sám uviedol, že sa zdržoval v rozhodnom čase na adrese J., J. XX, ( kedy mal navyše doporučený kľudový režim), pričom na preukázanie tohto svojho tvrdenia aj navrhol vykonať dôkaz, a to vypočutím svedka O. C.S., ktorý však jeho tvrdenie svojou svedeckou výpoveďou vyvrátil. Pritom práve na vykonaní tohto svedeckého dôkazu navrhovateľ urputne trval a až tesne pred jeho vykonaním prekvapivo zmenil názor a svedka C. už vypočuť nežiadal. Odvolací súd sa rovnako v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k námietkam navrhovateľa voči postupu odporcu 2/ pri stanovení hodnoty bytu na J. A.. E. J. znaleckým posudkom, ako aj výslednej ceny bytu, dosiahnutej v opakovanej dobrovoľnej dražbe. Znalec W.. D. Š. postupoval pri vyhotovení znaleckého posudku č. 116/2008 vzhľadom na nesprístupnenie bytu v súlade s ust. § 12 zákona č. 527/2002 Z.z. Okolnosť, že výsledná cena, za ktorú bol predmetný byt v konečnom dôsledku vydražený ( 60.500 € ), bola nižšia než cena stanovená znaleckým posudkom, neodporuje dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák. Odvolací súd v tejto časti odkazuje na odôvodnenie rozsudku prvostupňovým súdom, ktoré sa zhoduje so závermi odvolacieho súdu. Navrhovateľ namieta aj nesprávnosť znaleckého posudku, keď poukazuje na to, že je v ňom v podstate ohodnotený úplne iný byt a tiež tvrdí, že znalecký posudok nemá náležitosti vyžadované zákonom. Pokiaľ ide o samotný byt ako predmet ocenenia znaleckým posudkom, prípadné rozdiely medzi obsahom znaleckého posudku a reálnym stavom oceňovaného bytu je nutné pripísať na vrub výlučne navrhovateľovi, tým, že byt pre účely jeho ocenenia znalcom nesprístupnil; následne postupoval odporca 2/ pri stanovení ceny predmetu dražby v zmysle § 12 zákona o dobrovoľných dražbách ( ako je už uvedené v texte vyššie ). Formálne nedostatky znaleckého posudku odvolací súd nezistil, keď prípadná zmena príslušnej právnej úpravy po tom, ako bol znalecký posudok už vyhotovený, si nevyžadovala vypracovanie nového či doplnenie už hotového znaleckého posudku. Odporca 2/ podľa názoru odvolacieho súdu nepochybil ani v prípade stanovenia doby ohliadky ( na deň 6. 11. 2008 ) výzvou zo dňa 23. 10. 2008, ktorá bola navrhovateľovi odoslaná dňa 24. 10. 2008. Zákon č. 527/2002 Z.z. v ust. § 12 ods. 2 neustanovuje striktne trojtýždňovú lehotu medzi dobou obhliadky a odoslaním ( nie doručením ) výzvy, ale hovorí len o približnej lehote; lehota uvedená vo výzve odporcu 2/, v ktorej bol stanovený termín obhliadky na 6. 11. 2008 tak neodporovala zákonu a svojou dĺžkou bola primeraná ( inú dobu by si vyžadovalo napr. stanovenie termínu obhliadky v prípade väčšieho stavebného areálu, v danom prípade išlo o štandardný byt ). Nepodstatná je aj námietka navrhovateľa o tom, že písomnosti týkajúce sa dražby neboli podpísané oprávnenými osobami, keď prípadná zmena takýchto oprávnených osôb nebola pojatá do dodatku k rámcovej zmluve o vykonaní dražby. Podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané pochybnosti o tom, že písomnosti týkajúce sa dražby ( napr. vyhlásenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe, či oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe ) boli podpísané k tomu oprávnenými osobami. Dodatkami k zmluvám sa v obchodnej praxi riešia zmeny už predtým dohodnutých zmluvných podmienok, pričom takáto zmena predpokladá dohodu ( súhlas ) oboch zmluvných strán. Prípadná zmena osôb napr. vo funkciách manažérov jednej obchodnej spoločnosti je však jej vnútornou záležitosťou, účinky takýchto zmien nemôžu byť určované súhlasom druhej zmluvnej strany, a teda nemôžu byť ani predmetom dodatku k zmluve. Iný dôvod, pre ktorý by mali byť osoby, ktoré podpisovali za odporcu 1/ listiny, týkajúce sa dražby, k podpisom neoprávnené, navrhovateľ neoznačil a odvolací súd žiadny takýto dôvod nezistil. Pokiaľ ide o ďalšie námietky navrhovateľa v odvolaní o tom, že zmluvy o vykonaní dražby, resp. o opakovaných dražbách nemajú zákonom vyžadované náležitosti, tiež že neboli odporcami 1/ a 2/ uzavreté v rozpätí 10 dní, odvolací súd tieto vyhodnotil ako neopodstatnené. Zákon č. 527/2002 Z.z. nevylučuje možnosť, aby navrhovateľ dražby a dražobník uzavreli medzi sebou jednu všeobecnú ( rámcovú ) zmluvu, v ktorej si vymedzia náležitosti ako napr. spôsob určenia odmeny dražobníka, podmienky ukončenia zmluvného vzťahu a pod., pričom pri každej jednotlivej dražbe dôjde k uzatvoreniu čiastkovej zmluvy, ktorá bude obsahovať ostatné náležitosti zmluvy o vykonaní dražby a všeobecná zmluva bude tvoriť jej súčasť. Podstatné je, aby takáto čiastková zmluva spolu s rámcovou obsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom. Zákonu neodporuje ani dohoda uzatvorená medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, podľa ktorého k uzatvoreniu dohody o vykonaní dražby dôjde podpísaním vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby. Vyhlásenie o spôsobilosti predmetu dražby tvorí v takom prípade zároveň i ponuku ( ofertu ) na uzatvorenie zmluvy o vykonaní dražby a podpísanie takejto dohody oboma zmluvnými stranami následne predstavuje prijatie tejto ponuky ( jej akceptáciu ). Obdobný mechanizmus bol medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dohodnutý aj pre uzatváranie zmlúv o vykonaní opakovanej dražby, keďže v tomto prípade sa za návrh na vykonanie opakovanej
dražby považovalo oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktorej podpísaním došlo k jeho prijatiu, a teda aj k uzavretiu zmluvy o vykonaní opakovanej dražby. Takto uzatvorené zmluvy nie sú v rozpore s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách, nepriečia sa mu a ani ho svojím obsahom neobchádzajú. Nemôžu byť preto postihnuté sankciou neplatnosti. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, týkajúca sa nedodržania 10 dňovej lehoty v prípade zmlúv o vykonaní opakovanej dražby, po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby ( § 22 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. ), a to konkrétne v prípade tretieho kola dražby, ktoré sa malo pôvodne uskutočniť dňa 16. 3. 2009. Uvedené tretie kolo dražby dňa 16. 3. 2009 sa nekonalo z dôvodu, že v mieste konania dražby bola nahlásená bomba, takže objekt musel byť vyprataný. Následne bola dňa 19. 3. 2009 ( t.j. v rámci 10-dňovej lehoty, počítanej odo dňa 16. 3. 2009 ) uzavretá zmluva o vykonaní ďalšieho kola dobrovoľnej dražby dňa 15. 4. 2009. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že zákon č. 527/2002 Z.z. v ust. § 22 ods. 1 dopadá na situácie, kedy bola predchádzajúca dražba buď zmarená ( t.j. vydražiteľ riadne a včas neuhradil cenu dosiahnutú vydražením ) alebo ak predmet dražby v pôvodnej dražbe nebol vydražený ( ani jeden z účastníkov dražby neurobil podanie alebo sa na dražbu nedostavil žiadne účastník dražby ). Neupravuje ale iné prípady, pre ktoré sa kolo dražby vôbec neuskutoční ( napr. v danej veci sa tretie kolo dražby dňa 16. 3. 2009 neuskutočnilo z dôvodu ohlásenej bomby v mieste konania dražby ); nenastal teda prípad, že by bola dňa 16. 3. 2009 dražba zmarená a ani predmet dražby nebol vydražený z dôvodu, že by ani jeden z účastníkov neurobil podanie alebo sa nedostavil žiaden účastník dražby. Avšak ani v prípade posúdenia uzavretia Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 19. 3. 2009 ako uzavretej po uplynutí 10-dňovej lehoty by táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nemala za následok neplatnosť dražby, a to z dôvodu nenaplnenia druhého predpokladu vyžadovaného ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z., totiž že porušením ustanovenia § 22 ods. 1 cit. zákona bol navrhovateľ dotknutý na svojich právach. Odvolací súd nezistil porušenie zákona č. 527/2002 Z.z. ani z hľadiska odporcom namietaného výkonu dražby pre viac záložných práv, keďže zákon počíta aj s takouto situáciou ( § 151ma Obč. zák. ). Postup odporcu 1/ a odporcu 2/ pri výkone dražby v súdenej právnej veci bol v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, naopak navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že by bol postupom pri výkone dražby akokoľvek dotknutý na svojich právach. Nevykonanie dôkazov, ktoré navrhoval v konaní vykonať navrhovateľ, nepredstavuje zo strany prvostupňového súdu odňatie možnosti navrhovateľovi konať pred súdom; v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( porovnaj R 37/1993 ). Rozsah dokazovania, vykonaný súdom prvého stupňa, považoval aj odvolací súd za dostatočný; nepovažoval za potrebné dokazovanie vo veci doplniť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery; prvostupňový súd vec po právnej stránke správne posúdil, keď návrh navrhovateľa zamietol. Prvostupňový súd správne rozhodol aj o trovách konania, včítane výšky tarifnej odmeny v prípade trov právneho zastúpenia, keď túto určil v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm.a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. a nie ust. § 10 ods. 1 a ods. 2 cit. vyhl., ako vo svojom odvolaní namietal odporca 2/. Podľa § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2002 Z.z. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2002 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Otázkou, kedy je predmet právnej služby o ktorom prebieha súdne konanie v občianskoprávnej veci oceniteľný ( vyjadriteľný ) v peniazoch ( § 10 ods. 2 vyhlášky ) a kedy tomu tak nie je ( § 11 ods. 1 písm.a/ vyhlášky ), sa súdna prax zaoberala opakovane. Dospela k záveru, že neplatí, že vždy, kedy je predmetom súdneho konania určenie platnosti právneho úkonu - ako je tomu aj v prejednávanej právnej veci - nemožno takýto predmet konania vyjadriť v peniazoch. V zmysle ust. § 9 ods. 1 vyhl. je potrebné rozlišovať prípady kedy sa výpočet tarifnej odmeny vzhľadom na predmet súdneho konania stanovuje na základe hodnoty veci alebo práva a kedy na základe druhu veci. V spore o určenie platnosti právneho úkonu právna úprava ponecháva posúdenie, či ide o hodnotu veci oceniteľnú alebo neoceniteľnú, na úvahe orgánov aplikujúcich právo. V prípade určenia neplatnosti právneho úkonu - dobrovoľnej dražby - ide o právo, t.j. taký predmet, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch ( § 11 ods. 1 vyhl. ). Účelom poskytnutej právnej služby v danom prípade nebolo dosiahnutie určenia vlastníckeho práva k veci, ale
len určiť, že takýto právny úkon je neplatný ( porovnaj tiež napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 9/2010, sp. zn. 3 M Cdo 9/2009, sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006, sp. zn. 2 M Cdo 18/2008 ). Pre určenie výšky tarifnej odmeny v danej veci - ktorej predmetom je určenie neplatnosti právneho úkonu a nie určenie vlastníckeho práva - je bez významu, že rozhodnutie o platnosti ( či neplatnosti ) právneho úkonu je v konečnom dôsledku v prejednávanej veci spojené aj s vlastníckym vzťahom k nehnuteľnosti - bytu, ako predmetu dražby ( právneho úkonu ). Výlučným predmetom tohto konania totiž bolo posúdenie platnosti právneho úkonu - dražby; predmetné konanie otázku vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti neriešilo. Aj právne služby poskytované právnym zástupcom v tejto veci tak boli zamerané nie na riešenie otázky vlastníckeho práva, ale na otázky naplnenia zákonných predpokladov platnosti právneho úkonu dražby. Nebol preto dôvod na aplikáciu ust. § 10 ods. 1, 2 vyhl.č. 655/2002 Z.z. pri výpočte výšky trov právneho zastúpenia. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., včítane výroku o trovách konania. O trovách odvolacieho konania odporcov 1/, 3/ rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovia 1/, 3/ boli v odvolacom konaní plne úspešní, trovy odvolacieho konania im však nevznikli ( tieto ani neuplatňovali ), z ktorého dôvodu im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. O trovách odvolacieho konania medzi navrhovateľom a odporcom 2/ rozhodol odvolací súd na základe ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľ a odporca 2/ nemajú na náhradu trov odvolacieho konania právo, keďže navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a rovnako odporca 2/ nebol v odvolacom konaní úspešný pokiaľ ide o jeho odvolanie čo do trov konania, t.j. odvolania ako navrhovateľa tak i odporcu 2/ neboli dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.