Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25C-345-2011.pdf
PDF · 131.28 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/345/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I dňa 14.1.2016 samosudkyňou JUDr.Martou Melicherčíkovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade D.. F. A., Z..XX.X.XXXX, B. A.D., Q. XX, V. X. J. B. A., Z..X.X.XXXX, B. A., B.Á. XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: F. O., Z..X.X.XXXX, B. A.D., P. XX, zastúpený JUDr. Martinom Polákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 7, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
U r č u j e, že nehnuteľnosti zapísané na E. Č..XXXX X. A. Ú. Q. F. T. X..Č..XXXX - I. X. T. Z. V. V. X F. T. X. Č..XXXX - I. V. V. XXX F. X. V. X. 1. A. C. L. L.Č. X. X. P. A., Z..XX.XX.XXXX, I. X.X.XXXX, Z. B. A., O. Č..XX T. V. X. 1. A. C. L. L. X. X.Ľ. J. A., J.. Q., Z..X.X.XXXX, I. XX.X.XXXX, Z. B. A., O. Č..XX.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2.rade na účet právneho zástupcu JUDr.Richarda Kovačíka, AK Rázusova 1, Košice trovy konania vo výške 3.573,22 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 30.9.2011 sa právny predchodca žalobcov P. A., Z..XX.XX.XXXX domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV Č.. XXXX X. A..Ú.. Q. F. T. X. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XmX T. X. Č.. XXXX - I. V. V. XXX F.. Požadoval aj náhradu trov konania.
Uviedol, že na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 26.8.1966, registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Košiciach dňa XX.X.XXXX, pod sp.zn. J. XXX/XX nadobudol nehnuteľnosť - časť pozemku zapísaného v pozemnoknižnej V. Č..XXXX, katastrálne územie A. T. X. Č..XXXXX, po odčlenení evidovaná ako pozemok, parcela Č..XXXXX/X,V. Q. V. Z. E. Č..XXXX X. A. Ú. Q. F., Správa katastra Košice ako X. Č..XXXX V. V. X F. T. X. Č..XXXX V. V. XXX F.. Nehnuteľnosti nadobudol od A. O., ktorého právnym nástupcom na základe záznamovej listiny I. - XXXX/XXXX je žalovaný.
V súlade s vyššie uvedenou kúpnopredajnou zmluvou vyplatil predávajúcemu dojednanú kúpnu cenu vo výške 4.800,-Kčs. Následne bol vypracovaný geometrický plán zo dňa 27.9.1966, ktorým bola prevádzaná časť pozemku vyčlenená z existujúcej parcely Č..XXXXX na samostatnú, novovytvorenú parcelu Č..XXXXX/X. Nakoľko kúpnopredajná zmluva bola zaregistrovaná na Štátnom notárstve v Košiciach, žalobca okrem kúpnej ceny uhradil aj notársky poplatok.
Napriek týmto skutočnostiam, vlastnícke právo žalobcu k prevádzanej časti pozemku nebolo zaevidované v evidencii nehnuteľností. Žalobca podotkol, že Občiansky zákonník platný v čase uzatvorenia uvedenej kúpnopredajnej zmluvy nevyžadoval pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zápis do evidencie nehnuteľností, tento zápis mal v tom čase deklaratórny charakter.
Poukázal na ust. § 134 ods.2 OZ, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého k nadobudnutiu vlastníctva na základe zmluvy o prevode nehnuteľností je nevyhnutná jej registrácia Štátnym notárstvom, pričom vlastnícke právo prechádza na nového vlastníka registráciou zmluvy. Všetky skutočnosti svedčia teda o tom, že žalobca napriek tomu, že nie je na liste vlastníctva evidovaný ako vlastník nehnuteľností, je ich vlastníkom. Keďže daná skutočnosť nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, má naliehavý právny záujem na jej deklarovaní súdom, v záujme umožnenia nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou spôsobom vyplývajúcim z obsahu vlastníckeho práva.
Žalobca uviedol aj to, že od kúpy dotknutej nehnuteľnosti túto užíval nepretržite, nikým nerušene. Neskôr, od predávajúceho A. O.Á. odkúpil aj ďalšiu nehnuteľnosť, v súčasností evidovanú na liste vlastníctva č.XXXXX X. A. Ú. Q. F. ako X. Č..XXXX/X. Oba pozemky sú oplotené a užívané ako jedna nehnuteľnosť. Na časti X. Č..XXXX vybudoval záhradnú chatku.
Z uvedených dôvodov bol toho názoru, že aj keby uzavretá kúpnopredajná zmluva nebola schopná zápisu do evidencie nehnuteľností, bola právnym titulom pre začatie oprávnenej držby, ktorý vyvoláva stav dobromyseľnosti o tom, že vlastnícke právo mu patrí. Keďže podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je oprávnenosť držby počas zákonom stanovenej doby, žalobca od uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy túto nehnuteľnosť dobromyseľne užíval nepretržite a nikým nerušene celých 45 rokov.
Žalovaný žalobu žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, keďže žalobca sa nemohol stať vlastníkom predmetných parciel ani titulom kúpy, ani titulom vydržania.
Predaj nehnuteľnosti na základe zmluvy zo dňa 26.8.1966 nemohol prebehnúť, resp. sa uskutočnil v rozpore s vtedy platnou legislatívou, čo ozrejmuje notárska zápisnica zo dňa 18.3.1968, kedy na Štátne notárstvo v Košiciach sa dostavil poručiteľ odporcu spolu s ďalšími rodinnými príslušníkmi a kde bola spísaná zmluva o rozdelení ich spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaných v pozemnoknižnej vložke č.XXXX.
Až na základe geometrického plánu Strediska geodézie v Košiciach zo dňa 24.1.1968, Č..XXX-XXXX- XXXX došlo k vzniku parcely Č..XXXXX/X, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva A. O., poručiteľa žalovaného a teda je vylúčené, aby žalobca už v roku 1966, teda dva roky predtým nechal vyhotoviť individuálne geometrický plán zo dňa 27.9.1966, na základe ktorého by uvedená parcela vznikla.
Žalovaný bol toho názoru, že až na základe geometrického plánu zo dňa 24.1.1968 došlo k definitívnemu rozdeleniu spoluvlastníctva nehnuteľností vedených v pozemnoknižnej V. Č..XXXX, teda k zániku ideálneho spoluvlastníctva tam uvedených spoluvlastníkov, čím vzniklo právo poručiteľa samostatne disponovať s tou, ktorou jemu pripadnúcou parcelou. Keďže účastníci zmluvy prehlásili, že pred rozdelením spoluvlastníctva užívali priestory podľa rozdelenia prevedeného ich rodičmi a ústnej dohody, čo trvalo do 16.9.1967, k ich odpredaju v roku 1966 nemohlo dôjsť. Na podporu svojich tvrdení žalovaný predložil súdu V. I. E. Č..XXXX A. Ú. Q. F., kde až do záznamu osvedčenia o dedičstve zo dňa 13.9.2011 sp.zn. XXD/XXX/XXXX, figuroval v časti B ako vlastník poručiteľ žalovaného, ktorý predmetné parcely nadobudol z titulu rozdelenia spoluvlastníctva už uvedenou notárskou zápisnicou. Pokiaľ žalobca odkúpil od poručiteľa ďalšiu parcelu, v súčasnosti evidovanú na E. Č..XXXX T. X. Č..XXXX/X, k tejto kúpe už reálne prebehnúť mohlo, nakoľko parcelu č.XXXXX/X nadobudol poručiteľ odporcu taktiež uvedenou Notárskou zápisnicou z 18.3.1968.
Žalovaný bol toho názoru, že podmienky vydržania, dobromyseľnosť žalobcu neboli naplnené, čo spochybňuje viacero skutočností - svedecká výpoveď jeho matky, namietal dobrú vieru užívania parcely žalobcom.
V priebehu konania Ž. P. A. dňa 6.4.2012 zomrel. Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 27.9.2012, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.10.2012 dedičmi zo zákona v I.dedičskej skupine po poručiteľovi P. A., Z..XX.XX.XXXX, zomrelého X.X.XXXX sa stali žalobcovia v 1. a 2.rade, t.j. D..F. A., Z..XX.X.XXXX T. B. A., Z..X.X.XXXX, Q. X..
Na návrh žalobcov súd uznesením zo dňa 14.6.2012 vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému predať, darovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom vlastnícky previesť na iného, ako
aj prenajať alebo akýmkoľvek iným spôsobom poskytnúť do užívania alebo zaťažiť nehnuteľnosti zapísané na E. Č..XXXX pre katastrálne územie Q. F. ako X. Č..XXXX - zastavané plochy a nádvoria a parcela Č..XXXX - záhrada vo výmere 767 m2 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci 25C/345/2011. V dôsledku odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.9.2012 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
V priebehu konania žalobcovia niekoľkokrát žiadali súd o zmenu návrhu, naposledy zmena bola pripustená uznesením zo dňa 8.6.2015 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.6.2015, keď pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcov zo dňa 20.5.2015, tí požadovali, aby nehnuteľnosti zapísané na E. Č.. XXXX pre katastrálne územie Q. F. ako parcela Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 9 m2 a parcela Č.. XXXX - záhrady vo výmere 767 m2 patrili v podiele 1 k celku do dedičstva po poručiteľovi P. A., Z..XX.XX.XXXX, I. X.X.XXXX, naposledy bytom v A., O. XX a v podiele 1 k celku do dedičstva po poručiteľke J. A., rod. Q., Z..X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom A., O. XX. Opravné uznesenie sa týkalo označenia priezviska žalobcov ako aj poručiteľov.
Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
Dňa 26.8.1966 bola uzatvorená kúpnopredajná zmluva medzi odpredávateľom A. O., H. V. A., Č. K. XX a medzi kupiteľom P. A., H. A., O. Č..XX, predmetom ktorej bol odpredaj 800 m2 záhrady, ktorá tvorila časť nehnuteľnosti zapísanej v pzkn. V. Č..XXXX, katastrálne územie Košice, parcela Č..XXXXX, ktorá nehnuteľnosť bola zaknihovaná podielom 3/.-K. Z. meno odpredávateľa. Predmetnú nehnuteľnosť odpredávateľ kupiteľovi odpredal za dojednanú cenu 4.800,-Kčs, ktorá bola vyplatená v deň podpísania zmluvy. Podľa bodu 6 uzavretej zmluvy, pre spresnenie polohy nehnuteľnosti jej účastníci uviedli, že sa jedná o tú časť záhrady, doposiaľ nevymeranej, ktorá susedí z južnej strany s parcelou XXXXX/X, zo strany severnej lanovou dráhou Magnezitky a zo strany východnej cestou, ktorá vedie vedľa X. XXXXX/ X,X,X. Predmetná zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Košiciach dňa 15.3.1967 pod č. J. . XXX/XX (čl.210 spisu).
V totožný deň odpredávateľ, A. O. písomne potvrdil, že v tento deň prevzal na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 26.8.1966 za odpredaný pozemok vo výmere 8 árov od A. P. 4.800,-Kčs. Uvedené potvrdenie podpísali aj dvaja svedkovia.
Potvrdením zo dňa 4.10.1967 Štátne notárstvo v Košiciach potvrdilo, že suma v kolkoch v hodnote 175,- č.j. J. D. XXX/XX v sume 40,-Kčs bola zaplatená uvedeného dňa.
Z výkazu plôch ku geometrickému plánu č.XXX-XXXX-X Ústavu geodézie a kartografie pre kraj, Stredisko geodézie pre okres Košice zo dňa 5.9.1966 (čl.125 spisu) je zrejmé, že podľa nového stavu právny predchodca žalobcov P. A. je vlastníkom parcely 11449/2 po jej odčlenení z pôvodnej parcely XXXXX.
Z predloženej identifikácie parciel (čl.124) vyplýva, že parcela Č..XXXXX, pôvodne vedená v pozemnoknižnej V. Č..XXXX o výmere 5236 m2 bola rozdelená na niekoľko parciel, okrem iného aj na parcelu XXXX T. XXXX, ktorých vlastníkom je vedený A. O..
Žalovaný predložil výpis z katastra nehnuteľností, čiastočný výpis z E. Č..XXXX zo dňa 5.1.2010, z ktorého je zrejmé, že ako vlastník predmetných nehnuteľností, parcely č.5841, parcely Č..XXXX je vedený A. O., Z..XX.X.XXXX, pričom titulom nadobudnutia je rozdelenie spoluvlastníctva J. XXX/XX- XXX/XX.
Na základe žiadosti súdu Správa katastra Košice oznámila (čl. 164 spisu), že v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností eviduje pod položkou Č..V..I.. XXX/XX Zmluvu o rozdelení spoluvlastníctva č.J. XXX/XX zo dňa 28.3.1969. Súčasťou zmluvy o rozdelení spoluvlastníctva je aj geometrický plán Č..XXX-XXXX-XX I. L. XX.X.XXXX. Správa katastra súčasne uviedla, že v roku 1975 bolo v katastrálnom území Q. F. vykonané technicko-hospodárske mapovanie, cieľom ktorého bolo zameranie skutkového stavu, kde výsledný operát nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnostiam. Na základe technicko-hospodárskeho mapovania došlo k prečíslovaniu a prevedeniu parcely EN Č..XXXXX/X Z. X. J. C. A. Č..XXXX, XXXX (X. V..I.. XXXX/XX). Súčasne bola zaslaná súdu
kópia E. Č..XXXX katastrálne územie Q. F., kópia katastrálnej mapy, ako aj Notárska zápisnica zo dňa 18.3.1968.
Z obsahu tohto listinného dokladu, ktorú notársku zápisnicu predložil súdu aj žalovaný zo dňa XX.X.XXXX, spísanú na Štátnom notárstve v Košiciach, registrovanú dňa 28.3.1969, pod registračným Č. J. XXX/XX vyplýva, že medzi spoluvlastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o rozdelení spoluvlastníctva, na základe geometrického plánu Strediska geodézie v Košiciach zo dňa 24.1.1968, podľa ktorého okrem iného A. O. sa stal vlastníkom aj parcely Č..XXXXX/X, záhrady o výmere 8 árov 41 m2 v celosti. Podľa bodu XIII tejto zmluvy účastníci vzájomne vyhlásili, že schvaľujú vzájomne všetky prevody z uvedených nehnuteľností, ktoré už boli uskutočnené do 18.1.1968.
Z geometrického plánu zo dňa XX.X.XXXX Č..XXX-XXXX-XX je zrejmé, že parcela Č..XXXXX/X podľa nového stavu v ňom zahrnutá nie je. Podľa poznámky uvedenej v geometrickom pláne deľbe, ktorá bola realizovaná týmto geometrickým plánom predchádzajú geometrické plány, okrem iného aj geometrický plán XXX-XXXX/XX.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 19.1.2011, právoplatným 9.3.2011, v konaní č.k. XXP/ XXX/XXXX bol právny predchodca žalovaného A. O., Z..XX.X.XXXX v Košiciach, ako dieťa nebohého F. O., Z..XX.X.XXXX T. F., J..F.A., Z..XX.X.XXXX vyhlásený za mŕtveho. Za deň jeho smrti súd určil deň 4.6.2009. Z osvedčenia o dedičstve po A. O. I. L. XX.X.XXXX, právoplatným totožným dňom je zrejmé, že žalovaný F. O., na základe dohody s dedičmi sa stal výlučným vlastníkom okrem iného aj nehnuteľností, parcely Č..XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 9 m2 a X. Č..XXXX - záhrady vo výmere 767 m2.
Žalobcovia predložili súdu nasledujúce listinné doklady:
Rozhodnutie Mestského národného výboru v Košiciach - odbor výstavby a zveľaďovania zo dňa 23.11.1967 číslo V..XXX/XX-V. (Č.E..XXX Q.), na základe ktorého bolo P. A. povolené postavenie záhradnej besiedky, montovaný typ č.L-24 na parcele Č..XXXXX/X ako zamestnancovi Vet.fakulty VŠP Košice. Predložili aj poistku č.83-XXXX-XXXXXX týkajúca sa združeného poistenia rekreačných budov a domácností, predmetom ktorej bolo aj poistenie chaty, postavenej v súlade so stavebným povolením zo dňa 23.11.1967, na parcele Č..XXXXX/X. Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. dňa 30.5.2012 potvrdila, že predmetná poistná zmluva, program Združené poistenie rekreačných budov a domácností, pôvodný poistník P. A., bola uzatvorená s účinnosťou od 28.2.1968 s dohodnutými ročnými splátkami poistného 4,41 €. Poistná zmluva bola zaplatená do 27.2.2013.
Títo účastníci predložili aj žiadosť o udelenie súhlasu k prevodu nehnuteľnosti A. O., predávajúceho, adresovanú Okresnému národnému výboru, poľnohospodársky odbor v Košiciach dňa - nečitateľný deň, august 1966, z obsahu ktorej je zrejmé, že na základe kúpnopredajnej zmluvy odpredal P. A., A., O. XX časť parcely č.XXXXX, zapísanej v pozemnoknižnej vložke Č..XXXX A. Ú. A.e doposiaľ nevymeranej. Predmetom kúpnopredajnej zmluvy bola parcela hraničiaca z južnej strany s parcelou č.XXXXX/X, zo severnej strany lanovou dráhou Magnezitky a z východnej strany cestou, ktorá vedie pozdĺž parciel XXXXX/X,X,X. Touto žiadosťou A. O. žiadal, aby Okresný národný výbor podľa priložených dokladov udelil súhlas k prevodu nehnuteľnosti na kúpiteľa (čl.128 spisu).
Podľa aktuálneho výpisu z E. Č..XXXX okresu Košice D., H. A.-Q., katastrálne územie Q. F. je zrejmé, že výlučným vlastníkom parcely č.5841 a parcely č.5842 je vedený žalovaný F. O.. Titulom nadobudnutia vlastníctva je osvedčenie o dedičstve č.k. XXD/XXX/XXXX zo dňa 13.9.2011.
Žalobcovia predložili aj výpis z E. Č..XXXX, preukazujúci skutočnosť, že ich právni predchodcovia, rodičia P. T. J. A. boli spoluvlastníkmi parcely Č..XXXX/X, ktorá nadväzuje na parcely Č..XXXX T. Č..XXXX, čo je zrejmé aj z kópie katastrálnej mapy (čl.131 spisu).
Žalobca v 1.rade vo výpovedi potvrdil, že rodičia v roku 1966 odkúpili pozemok vedľa Magnezitky. Odvtedy otec záhradu zveľaďoval, o čom svedčí aj skutočnosť, že v roku 1967 kúpil záhradnú chatku, keďže do konca roku 1968 mal stavebné povolenie. Na záhradu chodil pravidelne, nakoľko sa nachádza 15 minút od bydliska. Ako deti s rodičmi trávili na záhrade víkendy, takmer každé prázdniny. V roku 1968 na ponuku O. rodičia odkúpili aj susediacu parcelu, čím sa im pozemok zväčšil. Otec na záhrade pestoval
zeleninu, pred dôchodkom, čo bolo v roku 1987 kúpil ovce, ktoré na záhrade umiestnil, z ktorého dôvodu ich chodil denno-denne kŕmiť a starať sa o ne. Pred rokom 2000 jeho starostlivosť ochabla, pretože bol v pokročilom veku, robiť už nevládal a posledné 3-4 roky je záhrada skutočne spustnutá, keďže vznikol problém so žalovaným. V čase, keď bol na dôchodku, na záhrade spával, čo bolo od mája do decembra, do mesta chodil len nakúpiť. O tom, že otec nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti zistil sám v čase, keď overoval kúpu svojho bytu, čo mohlo byť v roku 2010.
Aj žalobca v 2.rade sa pridŕžal výpovede svojho brata, na záhradu chodili veľmi často. Spomenul, že pomáhali v časoch, keď boli deťmi, nie vždy sa im to páčilo, pretože iní chodili na dovolenky k moru, oni celé prázdniny trávili na záhrade. Niekedy na jar v roku 2012 od susedov náhodne zistili, že chatku na záhrade niekto zbúral, z ktorého dôvodu podali oznámenie na neznámeho páchateľa, o čom predložili súdu potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 13.5.2012. Z jeho obsahu je zrejmé, Ž. D..F. A. urobil oznámenie o tom, že neznámy páchateľ v dobe od 1.4.2012 do 17:00 hod. dňa 12.5.2012 v A., v chatovej lokalite Červený breh nezisteným spôsobom vstúpil na pozemok parcely č.XXXX T. Č..XXXX, kde následne nezisteným spôsobom úplne odstránil drevenú chatku Č.. J. XXX o rozmere 6 x 4 metra, plus verandu o rozmere 2 x 4 metra a z tejto chaty odcudzil zariadenie v tomto potvrdení uvedené. Žalobcovia trestné oznámenie podali nasledujúci deň potom, čo sa od susedov dozvedeli, že chatka je zbúraná. Tento účastník identifikoval, že chata bola drevená, montovaná rozmerov 6 x 4, ktorá mala jednu miestnosť 4 x 4 m2 a dve menšie miestnosti, plus verandu 3 x 2 metra, ktorú otec po postavení chatky zastrešil. Bola obitá pozinkovaným plechom, veľká miestnosť červeným smrekom.
Žalovaný vzhľadom na rok jeho narodenia, čo je 4.8.1979 potvrdil, že vlastníkom uvedenej záhrady sa stal na základe osvedčenia o dedičstve z roku 2011, keď tieto nehnuteľnosti zdedil po svojom otcovi, ktorého nechal vyhlásiť za mŕtveho. Rodičia sa v roku 1987 rozviedli, otec si neplnil vyživovaciu povinnosť, z ktorého dôvodu bolo podané trestné oznámenie. V roku 1992 sa stratil a odvtedy otca nevidel. Po získaní osvedčenia o dedičstve s predmetným pozemkom disponoval, s kamarátom spísal zmluvu o nájme, následne mienil nehnuteľnosti predať, k tomu však nedošlo, keďže bolo vydané predbežné opatrenie. Na pozemku bol len raz.
O predaji nehnuteľnosti v roku 1966 vedomosť nemal, od matky získal informáciu o tom, že babička pestovala kvety, tie predávala na trhu, na Č.Q. R. mala vilu. Tento účastník potvrdil, že o tom, že jeho otec vlastní pozemky sa dozvedel cca v roku 2009-2010, kedy podal návrh na jeho vyhlásenie za mŕtveho. Keďže od roku 2002 žije v Prahe, tieto skutočnosti riešil cez právneho zástupcu. Otec mal viacero nehnuteľností, ktoré však za života predával, žil bohémskym životom a keďže si neplnil vyživovaciu povinnosť voči jeho osobe, chcel po ňom získať pozemky za všetky tie roky ako satisfakciu. V spoločnej domácnosti s otcom žil do roku 1986, bol vychovávaný matkou a jej partnerom. Ani s príbuznými svojho otca sa nestretával, iba s babičkou, naposledy v roku 1988.
Žalobcovia predložili aj sobášny list (čl.208) zo dňa 28.5.1959, z ktorého je zrejmé, že ich rodičia P. A. T. J. Q.Á. v uvedený deň, t.j. 28.5.1959 uzavreli manželstvo, ktoré je registrované v sobášnej matrike bývalého matričného obvodu v Košiciach, predložili aj osvedčenie o dedičstve po otcovi P. A. a matke J. A., J.. Q. (čl.146, 150 spisu).
Na návrh účastníkov boli vypočutí svedkovia.
Svedkyňa F. O. je matkou žalovaného. Manželstvo s A. O., ktoré uzavrela v roku 1978 bolo rozvedené v roku 1986. Z manželstva pochádza syn F., žalovaný. Manželova rodina bola majetná, mali niekoľko nehnuteľností a pozemkov, pri židovskom cintoríne, aj na Červenom brehu. Tvrdila, že na nejakej nehnuteľnosti, ktorej číslo nevedela uviesť, ani vlastnícky vzťah k nej, ani kde sa nehnuteľnosť nachádza, bývalá svokra sadila kvety, tie predávala a privyrábala si k dôchodku. Na túto záhradu chodila so synom na prechádzku. Kľúče od nej nikdy nemala, nehnuteľnosť bližšie identifikovať a konkretizovať nevedela.
Svedok Q. vedel čo je predmetom sporu, keďže vypovedal na polícii. V lokalite Červený breh má chatu, resp. rodinný domček. Jeho záhrada je na začiatku cesty, otec žalobcov kúpil záhradu ako prvý a ich záhrada sa nachádza hneď pod lesom, pod lanovkou. Svedok potvrdil, že otec žalobcov kúpil záhradu od A. O., ten bol otcovým bratrancom. Rodina predávajúceho mala pozemky v rôznych častiach Košíc, aj na Červenom brehu. Oficiálne papiere od záhrady získal v roku 1967. Od začiatku záhradu užíval, rovnako otec žalobcov. Vtedy boli iné časy, všetci sa stretávali pri ohni, každý vedel všetko o všetkých.
Tento svedok potvrdil, že otec žalobcov záhradu, odkedy ju kúpil, ju aj užíval a to až do svojej smrti. Keď bol zamestnaný, na záhradu chodil podľa možností, keď bol na dôchodku, bol tam celý týždeň, keďže choval hydinu, zajace, sliepky a o tie sa trebalo starať. Raz do týždňa odniesol domov vajíčka, šiel nakúpiť. Tesne pred smrťou spadol na zem, svedok bol ochotný zavolať záchranku, žiadnu pomoc však prijať nechcel. Pri prácach na záhrade mu pomáhali synovia, manželka chodila menej, choval aj včely. Mal vedomosť aj o tom, že tento sused kúpil aj vedľajšiu parcelu rovnako od O., čo mu aj oznámil. Na chatke u A. niekoľkokrát bol, hneď pri ceste mal ovčín, kde choval zajace a ovce, za ním pestoval hrozno, mal umiestnenú chatku a drevenú miestnosť, kde odkladal náradie. Vo vnútri chatky bola posteľ, chladnička, stôl a knihy. Keďže s A. O. boli v príbuzenskom vzťahu mal vedomosť, že po odpredaji tejto záhrady na ňu nechodil. V lokalite Červený breh rodina A. O. mala aj ďalšie pozemky, volali to „zadný kút“, kde mama O. pestovala kvety, ktoré aj predávala, dom mali na Čermeľskej oproti Lokomotíve. Boli to však iné pozemky ako bol pozemok A.. Na túto záhradu si nik iný nárok nerobil, záhradka bola pre otca žalobcov celý život. Predávajúceho raz stretol po roku 1989 v krčme, vtedy mu kúpil jedlo, následne sa stretli ešte raz, bol hladný, opäť mu dal najesť. Naposledy sa stretli v nemocnici, ani pri jednom stretnutí nehovoril o tom, že by mal nevyporiadané pozemky. Na otázku právneho zástupcu žalovaného potvrdil, že matka O.Á. pestovala kvety, ale na inej záhrade, než nebola záhrada A., pretože ju videl, keď šla z iného smeru ako je pozemok A..
Na návrh účastníkov súd zabezpečil zápisnice o výsluchu svedkov v konaní vedenom pred Obvodným oddelením PZ Košice-Sever, Č.V.:H.-XXXX/SE-A.-XXXX, zápisnice z výsluchu svedkov X. H., P..Č. T. V. Q., ktorí boli vypočúvaní v trestnej veci prečinu krádeže a prečinu poškodzovania cudzej veci.
X. H. je majiteľom záhradky a chatky v chatovej lokalite Červený breh, v jeho susedstve mal chatku aj pán A.. Svoju chatku postavil v roku 1985-1987, vtedy, v tom čase A. chatku postavenú už mal. Svedok na nej prebýval veľmi často, v teplých mesiacoch v nej aj prespával, takže potvrdil, že pán A. bol na záhrade celý týždeň, cez víkendy chodil domov. Na záhradu prestal chodiť cca od roku 2008, keď už nevládal, odvtedy chodil sporadicky. Vedel, že A. zomrel, po jeho smrti na chatku chodili synovia, tiež len sporadicky. Potvrdil aj to, že niekedy na jar roku 2012 na pozemok prišiel nový majiteľ, tak sa prezentoval. Vtedy chatka na pozemku stála. Sám videl ako ju niekto búra, cez kamarátku dal vedieť tieto informácie rodine A..
Aj P..Č. je majiteľkou záhrady a chatky v uvedenej chatovej lokalite, v jej susedstve mal chatku aj pán A. P.. Pozná ho od detstva, kde na Červený breh ako deti chodili k starým rodičom. Na záhrade sa stretávala aj s jeho synmi, keď boli dospelí, na záhradu chodil sám, kde aj prespával. V roku 2009 na záhradu prestal chodiť, keďže mu to zdravotný stav nedovolil. Zomrel v roku 2012. Aj táto svedkyňa postrehla, že niekto chatku na záhrade A. zbúral.
Svedok Q. bol vypočutý pred Obvodným oddelením PZ Košice-Sever. S otcom žalovaných sa poznal od roku 1971, kedy mu oznámil, že od O. kúpil záhradku a postavil chatku. Odvtedy sa priatelili. Potvrdil skutočnosti, ktoré uvádzal vo svojej výpovedi pred súdom, to znamená, že P. A. na záhrade a chatke býval od skorej jari do neskorej jesene, v zime chodil na záhradu každý deň kŕmiť zvieratá, ktoré tam choval. Takýto spôsob života viedol cca do roku 2009, kedy mu to zdravotný stav dovolil. Jeho chatka je položená najnižšie, teda A. okolo jeho chatky prechádzal vždy, on okolo chatky A. len vtedy, keď šiel do lesa.
Podľa ust. § 133 OZ platného v rozhodnom období, t.j. v čase spísania kúpnopredajnej zmluvy osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 134 ods.1,2 OZ ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
K zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
Podľa ust. § 135 OZ ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami k platnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa vyžadovala písomná forma. Len takáto zmluva mohla byť Štátnym notárstvom registrovaná. K prevodu nehnuteľnosti na základe zmluvy sa vlastnícke právo k tejto veci nadobudlo až účinnosťou tejto zmluvy. Pritom k účinnosti zmluvy bola potrebná registrácia Štátnym notárstvom. Registráciu zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľností v tom období uskutočňovalo Štátne notárstvo podľa ustanovení notárskeho poriadku.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nehnuteľnosti, parcela Č..XXXX o výmere 9 m2 a parcela Č..XXXX o výmere 767 m2, vedené na E. Č..XXXX pre katastrálne územie Q. F., pôvodne ako parcela Č..XXXXX, zapísaná v pozemnoknižnej vložke Č..XXXX vo vlastníctve predávajúceho A. O. v podiele 3/24-tín bola kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 26.8.1966 vo výmere 800 m2, záhrady odpredaná kupujúcemu P. A. za kúpnu cenu 4.800,-Kčs. Preukázané bolo aj to, že za túto časť parcely kupujúci zaplatil predávajúcemu dohodnutý finančný obnos. Ďalšou podstatnou okolnosťou je, že uvedená kúpnopredajná zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Košiciach dňa 15.3.1967, pod registračným číslom J. XXX/XX. K registrácii zmluvy došlo potom, čo uvedená časť parcely bola geometrickým plánom zo dňa 5.9.1966 č.XXX-XXXX-X odčlenená a vytvorená ako parcela č.XXXXX/ X, na základe čoho sa vlastníkom tejto parcely stal kupujúci P. A., ktorá skutočnosť je zrejmá aj z tohto geometrického plánu. V súlade s vtedy platnou právnou úpravou sa právny predchodca žalobcov stal vlastníkom nehnuteľnosti registráciou zmluvy, a keďže k tejto registrácii došlo dňa 15.3.1967, kúpnopredajná zmluva nadobudla aj účinnosť. Pokiaľ žalovaný namietal, že až Notárskou zápisnicou zo dňa 18.3.1968 došlo k rozdeleniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva okrem iného aj predmetnej nehnuteľnosti, na základe geometrického plánu zo dňa 24.1.1968, v tomto smere súd poukazuje na ustanovenie uzatvorenej zmluvy v časti XIII, kde účastníci zmluvy vzájomne vyhlásili a schválili vzájomne všetky prevody z uvedených nehnuteľností, ktoré už boli uskutočnené do 18.1.1968. Navyše geometrický plán poznamenal, že tomuto geometrickému plánu z roku 1968 predchádzajú ďalšie geometrické plány v poznámke uvedené, okrem iného aj geometrický plán XXX-XXXX/X, t.j. geometrický plán vypracovaný po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy.
Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam a to, že právny predchodca žalobcov nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe uvedenej kúpnej zmluvy a jej registrácie štátnym notárstvom, súd v danom prípade navyše skúmal aj nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.
Podľa ust. § 129 ods.1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa ust. § 130 ods.1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods.1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou dŕžbou, oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná a nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. Jedným zo zákonných predpokladov vydržania je, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Druhým zákonným predpokladom vydržania je nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav v užívaní predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach za 10 rokov. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Z uvedeného vyplýva, že vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne; preto ak je dôjde k sporu nestačí dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.
Prvou podmienkou vydržania je teda právny titul vstupu do oprávnenej držby, t.j. takej držby, ktorá privodí vydržanie, pričom tento titul nemôže byť pochybný, musí byť preukázaný jednoznačne.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcov, ich otec sa ujal držby spornej nehnuteľnosti v roku 1966, keď túto odkúpil od predávajúceho A. O. Z.a základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 26.8.1966. Predmetnú nehnuteľnosť užíval nerušene do svojej smrti a nepretržite minimálne do roku 2009, 2010, kedy zistil, že nie je zapísaný ako vlastník záhrady a chatky a kedy sa žalovaný dozvedel, že jeho otec vlastní pozemky a po jeho vyhlásení za mŕtveho sa stal ich vlastníkom na základe osvedčenia o dedičstve a chcel nimi disponovať - uzavrel nájomnú zmluvu, chcel ich predať. O tom, že právny predchodca žalobcov bol oprávneným držiteľom a spĺňal všetky zákonné predpoklady na vydržanie svedčí celý rad predložených listinných dokladov - od kúpnopredajnej zmluvy, rozhodnutia Mestského národného výboru v Košiciach zo dňa 23.11.1967 o povolení postavenia záhradnej besiedky na parcele č.XXXXX/X, geometrický plán, ktorý bol vypracovaný po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy, z ktorého je zrejmé, že po odčlenení a vytvorení parcely Č..XXXXX/X sa stal jej vlastníkom P. A., poistka, týkajúca sa poistenia predmetnej chaty, aj samotná žiadosť predávajúceho o udelenie súhlasu k prevodu nehnuteľnosti, ktorú A. O. adresoval v auguste roku 1966 Okresnému národnému výboru, a v ktorej potvrdzuje odpredanie časti parcely č.11449, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č.6635. O nerušenom užívaní svedčia aj svedecké výpovede svedkov vypočutých v konaní č. Č.:H.-XXXX/SE-A.- XXXX, Q. H., P..Č. T. T. Q. Q., ktorý bol vypočutý aj v tomto konaní. Nakoniec aj listinný doklad predložený žalovaným a vyžiadaný zo Správy katastra Košice, Notárska zápisnica, predmetom ktorej bola Zmluva o rozdelení spoluvlastníctva svedčí o tom, že títo spoluvlastníci rešpektovali všetky vzájomne realizované prevody z uvedených nehnuteľností, ktoré boli uskutočnené do tohto obdobia, t.j. do 18.1.1968, nakoniec aj geometrický plán z 24.1.1968 potvrdzuje predchádzajúce geometrické plány, t.j. geometrický pán vypracovaný po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy medzi predávajúcim a kupujúcim.
Naopak, žalovaný v konaní nepreukázal, že by táto držba nebola dobromyseľná, a že právny predchodca žalobcov nebol oprávneným držiteľom. Otec žalobcov bol teda so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu predmetná nehnuteľnosť vlastnícky patrí a s touto nehnuteľnosťou nakladal ako so svojou vlastnou. V danom prípade bola splnená aj druhá podmienka a to je uplynutie 10-ročnej vydržacej doby, počas ktorej vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žeby táto bola z nejakých dôvodov prerušená. Nakoniec podľa zákonných podmienok je aj spôsobilý predmet vydržania, to znamená, že boli splnené všetky jeho podmienky súčasne.
Z uvedených dôvodov súd posúdil a určil, že právny predchodca žalobcov sa stal vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na E. Č..XXXX pre katastrálne územie Severné Mesto ako parcela Č..XXXX T. XXXX, keďže tieto nehnuteľnosti boli spôsobilým predmetom vydržania, držba bola oprávnená počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby 10 rokov a právny predchodca žalobcov bol v dobrej viere, že mu tieto nehnuteľnosti v celosti patria. Bol dobromyseľný v tom, že ich užíval ako svoj vlastný majetok, keďže v jeho užívaní nebol nikým rušený.
Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.
Právny predchodca žalobcov však v priebehu konania zomrel, po jeho smrti pokračovali v užívaní majetku jeho deti, synovia. Keďže nehnuteľnosť bola odkúpená v roku 1966, teda počas trvania manželstva, ktoré právny predchodca žalobcov uzavrel v roku 1959, súd určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po oboch rodičoch žalobcov, t.j. podiel 1 k celku do dedičstva po P. A., otcovi žalobcov a v podiele 1 k celku do dedičstva po matke, to znamená po poručiteľke J. A..
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 € a trov právneho zastúpenia spolu v sume 3.473,72 € za 12 úkonov právnej služby - základná sadzba tarifnej odmeny určená v zmysle § 10 ods. 2 vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v súlade s predloženým vyjadrením realitnej kancelárie F.O.K. REAL
Košice zo dňa 25.5.2012, podľa ktorého hodnota predmetnej nehnuteľnosti predstavuje 12.000,- €, t.j. za úkony právnej pomoci:
- prevzatie a príprava zastúpenia odmena 287,14 € + režijný paušál 7,41 €
- návrh na začatie konania odmena 287,14 € + režijný paušál 7,41 €
- návrh na vydanie predbežného 1 odmeny 143,57 € + režijný paušál 7,63 € -vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 2.8.2012 1 odmeny 143,57 € + režijný paušál 7,63 € -vyjadrenie vo veci samej zo dňa 30.7.2013 odmena 287,14 € + režijný paušál 7,81 € -účasť na pojednávaní dňa 5.12.2013 odmena 287,14 € + režijný paušál 7,81€ -písomné podanie zo dňa 18.2.2014 (návrh na vykonanie dôkazu) odmena 143,57€ + režijný paušál 8,04 € -účasť na pojednávaní dňa 27.3.2014 odmena 287,14 € + režijný paušál 8,04 € -účasť na pojednávaní dňa 28.8.2014 odmena 287,14 €+ režijný paušál 8,04 € -účasť na pojednávaní dňa 30.4.2015 - odročené bez prejednania veci 1 odmeny 71,76 € + režijný paušál 8,39 € -podanie vo veci samej zo dňa 20.5.2015 odmena 287,14 € + režijný paušál 8,39 €
- účasť na pojednávaní dňa 14.1.2016 odmena 287,14 € + režijný paušál 8,58 €.
Odmena advokáta predstavuje sumu vo výške 2.894,77 € + 20% DPH, t.j. spolu 3.473,72 €.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcov náhradu trov právnej pomoci za úkony - písomné podanie na KS v Košiciach zo dňa 28.9.2012 - nakoľko toto podanie nepovažoval za účelné, keďže bolo podané po rozhodnutí KS v Košiciach. Rovnako mu nepriznal náhradu za úkon - písomné podanie zo dňa 2.5.2013, nakoľko tento úkon zo spisu nevyplýva. Podanie z 11.9.2014 (predloženie výpisov z LV, svedkov, ktorí boli vypočutí na OO PZ Košice-Sever), bolo vzhľadom na ich vypočutie na polícii rovnako neúčelné a netýkali sa veci samej, z ktorého dôvodu ani za tento úkon súd náhradu trov konania nepriznal.
Trovy konania spolu predstavujú sumu vo výške 3.573,22 € je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.