Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-94-2012.pdf
PDF · 103.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1T/94/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Richardom Burešom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. januára 2016 v trestnej veci obž. H. Z.F., X.. XX.XX.XXXX pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný
H. Z. nar. XX. X. XXXX v F., trvale bytom F., gen. Š. XXXX/X, t.č. J., V. XXXX/XX, blok X., nezamestnaný
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v období najneskôr od 1. 1. 2010 do dňa 6. 12. 2011 v F.H., v mieste trvalého pobytu na ul. D.. Š. XXXX/XX v F.H., vždy pod vplyvom alkoholu, svojej družke A. G., opakovane vulgárne nadával, najmenej jedenkrát za mesiac ju fyzicky napádal tak, že ju udieral päsťami po tvári, niekoľkokrát ju pritom ťahal za vlasy, pod vplyvom alkoholu bol nadmerne hlučný a mal zapnutú hudbu veľmi nahlas aj v nočných hodinách, a preto nemohla s deťmi spať až do rána, pričom sa stalo, že fyzicky napadol aj maloletého syna H. Z.., nar. XX. XX. XXXX, ktorého bil, a došlo k tomu, že chcel na neho fyzicky zaútočiť, maloletý H. Z. ušiel z domu, čím takto u A. G. a maloletého H. Z.. vyvolával strach a ohrozoval ich fyzické a psychické zdravie
t e d a
týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, vyvolávaním strachu a bezdôvodným odopieraním spánku
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona
z a t o sa o d s u d z u j e
Podľa § 208 ods. l Tr. zák. § 38 ods. 2 Tr. zák. § 51 ods. 1 za podmienok uvedených v § 49 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. na s ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch) rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu ustanovuje súd skúšobnú dobu na 4 ( štyri) roky. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 Tr. zák. písm. g), i) Tr. zák. ukladá povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným o odborníkom programu sociálneho výcviku, a zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd spolu s uložením súhrnného trestu z r u š u j e výrok o treste uloženom obžalovanému ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu , ku ktorej došlo zrušením stratili podklad z trestného rozkazu Okresného súdu F. sp. zn. XT XX/XX z
17. 9. 2012, ktorým mu bol podľa § 231 ods. 1 Tr. odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd zároveň ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie a zistil, a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku. V uvedenej trestnej veci bolo už jedenkrát meritórne rozhodnuté, keď samosudca na hlavnom pojednávaní po vykonaní dokazovania dňa 29.4.2013 rozhodol tak, že uvedenú trestnú vec podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpil Obvodnému úradu F., odboru Všeobecnej vnútornej správy, pretože zistil, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal tento orgán prejednať ako priestupok, o ktorom je tento orgán príslušný rozhodovať. Proti tomuto uzneseniu podal v neprospech obžalovaného sťažnosť prokurátor, na základe ktorej Krajský súd v J. uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX-XXX z 15. apríla 2014 podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. zrušil uznesenie prvostupňového súdu a súdu a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Po návrate spisu z odvolacieho súdu vec napadla do senátu z dôvodu dlhodobej neprítomnosti samosudcu inej zákonnej sudkyni toho istého súdu. Po odpadnutí prekážky sa vec vrátila pôvodnému samosudcovi, ktorý vďaka súhlasu obvineného mohol v zmysle § 277 ods. 5 veta posledná Tr. por. v dokazovaní pokračovať, a nemusel vo veci konať odznovu. Znovu ustanovený zákonný sudca má za to, že dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní pred samosudkyňou z 18.3.2015 bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Aby bolo možné dôkazy vykonané pred iným sudcom použiť pri rozhodovaní, bolo potrebné pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní z 18. marca 2015 oboznámiť podstatný obsah doterajšieho pojednávania a prečítať podstatný obsah zápisnice o tomto hlavnom pojednávaní, ( § 277 ods. 5 Tr. por.). Po tomto postupe samosudca zistil, že obžalovaný H. Z. podobne ako v pôvodnom konaní pred zrušením označeného uznesenia o postúpení veci príslušnému orgánu na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. a vyhlásil, že je nevinný, a neskôr využi l svoje právo a odoprel vypovedať. Z prečítanej zápisnice o výsluchu obvineného z prípravného konania vyplýva, že obžalovaný H. Z. vypovedať odmietol, tak, ako je to uvedené v zápisnici o výsluchu z 7.12.2011. Súd prečítal aj jeho výpoveď z 28.2.2012 keď sa k obvineniu vyjadril tak, že všetky obvinenia voči jeho osobe sa ani z časti nezakladajú na pravde. V období od 1.1.2010 do 6.12.2011, kedy mal byť spáchaný skutok, bol zamestnaný vo firme F. v F. ako vodič, preto v tomto čase nepoužíval alkohol. Od 1.2.2010 začal maródovať, nakoľko mal vysoký krvný tlak, a maródoval do mesiaca júl 2010. Dňa 10.7.2010 zobral dohodou zo zamestnania výstup, a to zo zdravotných dôvodov. Hneď sa išiel zaevidovať na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Keď bol vzatý do väzby, táto evidencia trvala. Mal však zdravotné problémy kvôli cukrovke. Veľmi schudol, nevládal ani chodiť. Nevedel, ako by mohol niekoho biť a týrať. Skôr to bolo naopak. Jeho družka si to dobre naplánovala, aj keď z jej hlavy to nebolo. Stretávala sa s tzv. čučármi v ich meste, ktorí podľa neho dávali rady, ako ho dostať do „basy“. S družkou žil 16 rokov a nikdy jej ani deťom neublížil, aj keď si vypil, nikdy nebol voči nim agresívny. Alkohol používala jeho družka. Vždy z domu utekala, najmä keď bola opitá. Často mu v takom stave nadávala, vyháňala ho z domu. Neraz sa mu priznala, že ho podviedla. Podliatiny a modriny si družka spôsobovala sama, chodila a pila po parkoch, stalo sa, že doma keď medzi nimi došlo k hádke, povedal jej aj vulgárne slovo, ale vždy len „na oplátku“. Ona mu začala vulgárne nadávať, on jej to vrátil. V poslednej dobe do neho skákala a práve ona v poslednej dobe podľahla alkoholu a dochádzalo k častým hádkam, ktoré vyprovokovala družka. Vždy radšej ustúpil. Čo sa týka hudby, tú si púšťal, ale nie veľmi nahlas a nie v noci, ale cez deň. Na hlavnom pojednávaní dňa 18.3.2015 bola vypočutá svedkyňa - poškodená A. G., ktorá obžalovaného v prípravnom konaní v plnom rozsahu zo spáchania skutku usvedčovala .Na rozdiel od svojich tvrdení z 22.2.2012 svoju výpoveď podstatne zmenila. Poprela, že by obžalovaný v žalovanej dobe požíval alkoholické nápoje, nesúhlasila ani s tým, že by ju bol obžalovaný bil následkom čoho mala byť zranená. Dokonca obžalovaný v tejto dobe podľa nej ani vo večerných hodinách nepúšťal hlasno hudbu. Hádky medzi nimi mali byť iba bežné.
Uvedené okolnosti viedli súd k záveru, že bolo potrebné postupovať podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a odstraňovať rozpory medzi jej výpoveďou z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní. Bola prečítaná jej celá výpoveď na č. l. 59 - 63 spisu. Z tejto prečítanej výpovede je zrejmé, že dňa 22. 2. 2012 sa poškodená A. G. vyjadrila,, že s obvineným boli spolu 16 rokov. Problémy nastali, keď prišiel o zamestnanie kvôli alkoholu. Jeho správanie sa zhoršilo, začal jej vulgárne nadávať aj pred deťmi. V poslednom čase nadmerne požíval alkohol. Začal ju aj pred deťmi biť. Bil ju päsťami po tvári, potom chodila s monoklami pod očami. Konal tak od 1.1.2010 najmenej 1 - krát do mesiaca ,až kým nebol vzatý do väzby. Stávalo sa, že musela zohnať peniaze na alkohol pre neho, a to v noci, a keď to odmietla, nadával jej. Inokedy keď takto peniaze na alkohol a fajčivo nezohnala , sama musela z bytu ujsť ku svojej sestre G. F., u ktorej prespala, čo sa stalo najmenej štyrikrát. Následkom bitia mala aj vytrhnuté vlasy, alebo odreté líce od koberca. Po sotení sa udrela o balkónové dvere, kde sa našly aj stopy jej krvi. Opitý bol skoro každý deň, bol hlučný, púšťal nahlas hudbu, doma pil aj fajčil a to aj v noci. Kvôli tomuto hluku nemohla poškodená aj s deťmi spať, následkom čoho boli deti nevyspaté a nervózne, nemohli sa riadne pripraviť do školy. Počas odstraňovania rozporov poškodená zotrvala na svojich zmenených tvrdeniach a zmenu výpovede odôvodnila tým, že počas výpovede z 22.2.2012 bola nervózna, nakoľko jej hrozilo, že jej bude odobratá dcéra C.a, s čím, ona, ako matka nesúhlasila. Na otázku, aký to má súvis s jej obvinením obžalovaného zo spáchania skutku odpovedala, že bola pod nátlakom svedkyne X. , aby vypovedala. Vypovedala síce sama, ale svedkyňa ju nastrašila, že sa to nahráva. Povedala jej, aby vypovedala proti svojmu druhovi, že ju dlhé roky týral, a pýtala sa jej, prečo vypovedať nechce. Tieto tvrdenia poškodenej vypočutá svedkyňa H.. H. X. poprela. Ako uviedla, s poškodenou sa rozprávala len raz na chodbe, a tá jej povedala, že odmieta vypovedať, lebo sa jej vyhráža matka obžalovaného. Ona poškodenú žiadnym spôsobom nenavádzala, ako má vypovedať. Tiež nesúhlasí s tým, že by mal syn Michal počas výsluchu čítať vopred napísané odpovede na otázky. Pripúšťa, že mu spolu s kolegyňami pomáhali pri výpovedi, nevyvíjali naň nátlak a ani ho nenútil, aby si vymýšľal. Súd podrobne vypočul znalkyňu J.. Ľ. J. ktorá sa vyjadrila k vierohodnosti výpovede poškodenej A. G. z psychologického hľadiska. Menovaná prežité udalosti posudzuje výrazne subjektívne. Dokáže ich ale zreprodukovať, ale detaily môže skresľovať. Syndróm týranej osoby sa nepreukázal. Vzhľadom na sklony skresľovať , tendenciu zbavovať sa zodpovednosti a ukazovať sa v lepšom svetle možno jej výpoveď považovať za čiastočne objektívnu. Čo sa týka vyšetrovaného skutku menovaná uviedla, že druh ju po večeroch posielal zháňať tabak, keď nemal čo fajčiť. Potom sa s ňou a deťmi hádal, nadával na ňu, ťahal ju za vlasy, 2 razy jej dal po pysku, s päsťou ju zbil. Potom povedal, že si na to nepamätá, aby mu prepáčila. Z výpovede svedkyne U. Y. - susedy mal súd preukázané, že obžalovaný sa s poškodenou vadili, a že podľa tvrdenia poškodenej mala byť manželom zbitá. Svedok E. L. potvrdil, že obžalovaný, ktorý popíjal aj s poškodenou sa v tomto stave s ňou hádal, kričal na ňu a aj sa jej vyhrážal. Bol prekvapený z toho, že má ísť o týranie, za uvedený stav sú podľa neho zodpovední obaja. Hádali sa približne raz za mesiac. Svedkyne H. Š. - sestra obžalovaného a U. Z. - jeho matka nemali poznatky o správaní obžalovaného, ktoré je predmetom tohto trestného stíhania. Z prečítanej výpovede svedkyne L. L. - ďalšej sestry obžalovaného vyplýva, že má s ním dobrý vzťah, čo je zrejmé aj z jej tvrdení. Vzťah obžalovaného k poškodenej a svojej družke považuje za normálny. Za nezhody medzi nimi viní poškodenú. Z podaného znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní znalkyňou H.. C. K. vyplýva záver, že obžalovaný H. Z. je trestne zodpovedným subjektom. Je schopný plnohodnotne sa zúčastňovať úkonov trestného konania. Bol u neho diagnostikovaný syndróm závislosti na alkohole v III. štádiu závislosti, navrhuje uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, s čím v čase vyšetrenia súhlasil. Spáchanie skutku počas vyšetrenia odmietal. V súlade s pokynmi zrušujúceho uznesenia Krajského súdu súd vypočul ako svedka vyšetrovateľa H.. H. E.. Svedok si na okolnosti výsluchu poškodenej z 22.2.2012 A. G. už nespomenul. Po predložení zápisnice autorizoval svoje podpisy, a dodal, že na opravu zápisnice netreba žiadne nariadenie, vyšetrovateľ to urobí sám. K oprave zápisnice došlo určite hneď po výsluchu. Súd vypočul aj osobu prítomnú pri výsluchu poškodenej dňa 22.2.2012 svedkyňu A.. C. C. - vyšetrovateľku , ktorá si pamätá, že pri výsluchu určite bola, a bol tam aj obhajca obžalovaného. Boli jej postupne predložené výpovede, ohľadne výpovede poškodenej z 22.2.2012 uviedla, že si nepamätá, že bola zápisnica opravovaná, ani kedy sa tento výsluch konal. K výpovediam mal. V. a H. Z. potvrdila, že tieto ona opravovala. Svedkyňa H.. B. R. - opatrovníčka namiesto svedkyne H. X. sa k prejednávanej veci vyjadriť nevedela.
Podľa § 269 Trestného poriadku súd prečítal aj listinné dôkazy v spise obsiahnuté, z ktorých majú výpovednú hodnotu len tie, týkajúce sa osoby obžalovaného. Súd potom vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k týmto záverom. Bolo spoľahlivo preukázané, že obžalovaný H. Z. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z jeho spáchania ho usvedčuje výpoveď poškodenej A. G. z 22.2.2012, i keď trpí vadou pri jej poučovaní o práve svedka podľa § 130 ods. 1 Tr. por. Tu treba uviesť, že správne nariadil odvolací súd preveriť zákonnosť tejto zápisnice aj vypočutím vyšetrovateľa a prítomnej osoby, tiež vyšetrovateľky v tejto trestnej veci. Po takomto „ ošetrení „ predmetnej výpovede možno skonštatovať, že táto výpoveď spoľahlivo usvedčuje obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Podotknúť treba znovu, že sa spisovala zápisnica za prítomnosti obhajcu, ktorý spôsob jej protokolácie nenamietal. Uvedený záver o vine obžalovaného potvrdzujú dôkazy výsluchom svedka L. a svedkyne U. Y.. Dôležitým podporným dôkazom svedčiacim o vine obžalovaného je aj výpoveď znalkyne J.. J.. Zo záverov posudku a jej výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva, že napriek zníženej dôveryhodnosti jej výpovede poškodená nemá sklony k chorobnému vymýšľaniu. Pokiaľ sa vyjadrovala ku skutku pri znaleckom vyšetrení, sú jej tvrdenia s okolnosťami udávanými v prípravnom konaní v podstate súladné. Vyššie uvedené možno tvrdiť aj o znaleckom vyšetrení H. Z. mladšieho. Podobne ako u jeho mamy sa zistilo, že jeho výpoveď z psychologického hľadiska možno považovať len za čiastočne objektívnu. Taktiež dokáže zreprodukovať podstatu udalosti, ale detaily skresľuje. U neho sa potvrdil syndróm zanedbaného dieťaťa. K týmto poznatkom znalkyne však súd musí objektívne uviesť, že tieto mohli vychádzať z jeho svedeckej výpovede na č. l. 72 spisu, kde uviedol, že vypovedať nechce, ale napriek tomu bol výsluchu podrobený. To isté vyplýva aj zo zápisnice o výsluchu svedka V. Z. na č. l. 71. Vzhľadom na vyššie uvedené, tieto výpovede synov obžalovaného , keďže boli vykonané v rozpore zo zásadou kontradiktórnosti trestného konania, nemožno z nich pri rozhodovaní o vine vychádzať a preto neboli tieto ani na hlavnom pojednávaní prečítané, a ani neboli vykonané dôkazy prehratím videozáznamu týchto výpovedí, ktorú okolnosť aj správne namietala obhajoba. Znalkyňa z odboru psychológie sa však vyjadrila k tomu, ako pred ňou vypovedal vtedy poškodený mal. H. Z., čo je vzhľadom k nepoužiteľnosti jeho výsluchu jedným z mála dôkazov o vine obžalovaného voči nemu. Uviedol totiž, že otec ho zbil niekedy aj z ničoho nič, ale aj za to, keď prišiel neskoro, keď kradol a priniesli ho policajti. Z ničoho nič ho otec bil, keď bol opitý, a to rukami, opaskom alebo káblom aj 2 razy do týždňa, viac bil jeho ako brata. Otec bil aj mamu, keď začala dačo hovoriť. Mama sa otca bojí. Mama tiež niekedy pije. Keď mal otec vypité tak ju čakal pred domom a flákali sa po meste. To sa stalo 2 krát. Mal pritom strach z otcových agresívnych prejavov. Ten strach sa pri vyšetrení prejavoval špecifickým správaním ako napr. zmena tónu hlasu aj celkovo nechuť rozprávať o tom čo sa doma dialo. Dokonca bol prítomný tam aj plač. O strachu svedčí aj snaha vyhnúť sa týmto agresívnym prejavom napr. tým, že čakali kým takéto správanie u otca odznie pred domom. Toto konanie obžalovaného voči svojmu synovi H. sa preukázalo aj výpoveďou svedkyne H.. H. X., ktorá okrem toho, že sa na správanie otca sťažoval syn V. , ktorý uviedol, že niekedy je s bratom H. z dôvodu vystrájania ich otca mimo domu aj celú noc. Vtedy maloletý H. a bolo to dňa 5.12.2011 jej povedal, že deň predtým ho otec po neuposlúchnutí príkazu kopal do nôh, a dodal, že pod vplyvom alkoholu sa otec nedokáže vôbec ovládať. Na záver k tomu súd uvádza, že poškodená riadne neobjasnila zmenu svojej výpovede voči obžalovanému, jeho obvinenie doslova bagatelizovala a snažila sa súd zavádzať tým, že jej usvedčujúca výpoveď súvisela s hrozbou odňatia dcéry z jej výchovy a opatery, resp. že mala byť na ňu navádzaná osobou, ktorej však prvoradým profesionálnym záujmom je a musí byť záujem dieťaťa. Tak ako to bolo uvedené v ústnom odôvodnení rozsudku súd nemieni trpieť takéto zmeny výpovedí poškodených vo veciach tzv. „ domáceho násilia“, či ich k tomu núti ekonomická stránka, dočasná strata partnera, prípadne odsúdenie zo strany verejnosti, alebo iná pohnútka. Keďže konanie súdu musí spĺňať aj požiadavky generálnej prevencie, nemusí byť orientované len na osobu obvineného. Práve poškodení sú v trestnom procese v postavení tzv. korunných svedkov, a pokiaľ títo najmä pred súdom budú ustupovať už z vyššie naznačených ,alebo iných dôvodov zo svojich tvrdení resp. tieto budú zahmlievať, alebo prekrúcať , prípadne obviňovať strany trestného konania z ovplyvňovania ich výpovedí, možno to chápať ako znevažovanie náročnej práce orgánov prípravného konania alebo súdu . Pritom si treba uvedomiť, že svedkovia vo väčšine vypovedajú pod prísahou, ktorú ak podľa zákona zložia, nemožno porušiť. K tomu treba už len dodať že vo vypuklých prípadoch môže nastúpiť aj trestná zodpovednosť.
Jednoznačne potom, bez významných pochybností vyznieva záver, že obžalovaný H. Z. sa dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/Trestného zákona, pretože týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, vyvolávaním strachu a bezdôvodným odopieraním spánku a to formou priameho úmyslu. Protiprávnosť konania obvineného je potrebné vidieť v tom, že porušil záujem spoločnosti na ochrane blízkych osôb, ich života a zdravia. Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Od roku 2008 doposiaľ bol štyrikrát priestupkovo postihnutý naposledy v roku 2013 pre priestupok proti verejnému poriadku. Súdne trestaný bol doposiaľ jedenásťkrát. Ostatné odsúdenie je z roku 2012 trestným rozkazom Okresného súdu F. sp. zn. XT XX/XX z 17.9.2012, za čo mu bol uložený podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. j) Tr. zák. § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Uvedené odsúdenie nepodlieha Amnestii prezidenta republiky z 2. 1. 2013 konkrétne kvôli Článku V. písm. b ), d), a e) . Skúšobná doba sa u H. Z. skončila 4. 4. 2015. Pri úvahách o treste súd vychádzal z kritérií uvedených v ust. § 34 ods. 1 - 4 Tr. zák. U obžalovaného H. Z. prichádzalo do úvahy uloženie iba trestu odňatia slobody. Súd ho uložil na úplne dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Trest je s ohľadom na odsúdenie z veci Okresného súdu F. XT XX/XX súhrnný. Posudzovaný skutok vo veci XT XX/XXXX bol dokonaný 6. 12. 2011, teda skôr, ako bol trestný rozkaz doručený obžalovanému H. Z.F. vo veci XT XX/XXXX, čo sa stalo 25. 9. 2012. Doručenie trestného rozkazu obvinenému má účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku. Zároveň podľa § § 42 ods. 2 Tr. zák. súd spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu , ku ktorej došlo zrušením stratili podklad z trestného rozkazu Okresného súdu F. sp. zn. XT XX/XX z 17. 9.2012. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd však žiadne takéto okolnosti nezistil. I keď v trestnom rozkaze vo veci XT XX/XXXX bola použitá priťažujúca okolnosť pod písm. h) Tr. zák. ( spáchanie viacerých trestných činov), právna prax ich počet limituje na viac ako 3, čo však pri ukladaní súhrnného trestu kde bol spáchaný trestný čin iba jeden nezohráva úlohu. Súd potom uložil obžalovanému pri určenej trestnej sadzbe povinne probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Ak tak urobil, bolo jeho povinnosťou uložiť primeranú skúšobnú dobu a zároveň obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Za adekvátne súd považuje uložiť v danom prípade povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným o odborníkom programu sociálneho výcviku, a zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve. Obžalovanému zaiste hrozilo aj uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Okrem poukázania na vyššie uvedené skutočnosti súd zobral do úvahy jednak dĺžku trestného konania, ale aj to, že poškodená preukázateľne pod vplyvom alkoholu nezvládala úlohu matky ani družky, čím určitým spôsobom vyprovokovala obžalovaného k spáchaniu trestného činu. Čo sa týka výroku o ochrannom opatrení, súd nemal pochýb o tom, že v danej veci je nutné obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie formou ústavnou. Vychádzal z toho, že aj napriek dlhšej dobe od vypracovania posudku o duševnom stave obžalovaného je kvôli závislosti adekvátne zvoliť práve túto formu liečenia. Nie je pritom potrebné realizovať nové vyšetrenie. Obžalovaný doposiaľ také liečenie neabsolvoval. Prospelo by mu to aj vzhľadom na jeho vek. Získal by náhľad, spoznal by svoju diagnózu a mohol by predísť ďalšiemu požívaniu alkoholu. Pokiaľ súd vzal pri rozhodovaní o ochrannom liečení do úvahy, že obžalovaný aj v súčasnosti požíva alkohol, z čoho ho usvedčil svedok E. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2015, tak iná forma a ako ústavná nie je v tomto prípade možná. Toto sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol v súlade s návrhom obžaloby tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Prešove do 15 dní od oznámenia rozsudku podaním na Okresný súd v Kežmarku.
V Kežmarku, dňa 14. januára 2016
JUDr. Richard Bureš
samosudca