Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-166-2014.pdf
PDF · 93.62 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/166/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr.Andreou Gabrielovou v právnej veci žalobcu A. T., Z.. XX.XX.XXXX, bytom Č. J., A. R. Q., Z. V. XXX, zast. advokátom Mgr. Andrejom Gundelom, advokátska kancelária Bratislava, Ventúrska 14 proti žalovanému F. U., Z.. XX.XX.XXXX, bytom E., J. D., zast. advokátom JUDr. Milanom Franekom, advokátska kancelária Lučenec, Komenského 7 v konaní o zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 453,82 eura v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia čiastky 500,- eur s príslušenstvom. Ako dôvod uviedla, že dlžnú sumu požaduje zaplatiť z dôvodu poskytnutia pôžičky. Dňa XX.XX.XXXX bolo medzi nimi uzatvorené Uznání dlužné částky, v ktorom žalovaný písomne uznal, čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči žalobkyni vyplývajúci z nenavrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Dlžnú čiastku sa žalovaný zaviazal uhradiť v mesačných splátkach vo výške 10 000,- Kč termínom splatnosti prvej splátky bol deň XX.XX.XXXX. Žalovaný svoj záväzok do dnešného dňa nesplnil ani len čiastočne. Žalovaný dlh uznal, pôžička, ktorá bola riadne poskytnutá prijal. Z celej dlžnej sumy sa domáhajú čiastky len 500,- eur z dôvodu právnej istoty, nakoľko nedisponujú dostatkom finančných prostriedkov na to, aby žalovali celú čiastku. V uznaní záväzku je rozpísané, z čoho pozostáva dlžná suma. Pozostáva hlavne z výdajov, ktoré žalobkyňa zaplatila za žalovaného počas ich spolužitia a to najmä zo spolužitia v A., takže boli to vlastne náklady na život, nakoľko žalovaný nedisponoval finančnými prostriedkami, preto mu bola poskytnutá zo strany žalobkyne pôžička s tým, že finančné prostriedky následne vráti. 500,- eur, ktoré žalujú bol depozit na byt v A.. Vo veci bola predložená listina, ako primárny dôkaz a to uznanie dlžnej čiastky vo výške XXX XXX,- Kč. Táto listina spĺňa náležitosti uznania záväzku podľa Občianskeho zákonníka účinného v dobe uznania záväzku. Suma pozostáva z jednotlivých vymenovaných nárokov, ktoré dohromady tvoria čiastku XX XXX,- eur, ktorá suma bola následne prepočítaná na české koruny a to tak, že bola vynásobená 30-timi. V konaní navrhujú vypočuť aj svedkov, ktorí v tom čase pôsobili v T. a taktiež predkladajú e-mailovú elektronickú komunikáciu medzi žalobkyňou, žalovaným a žalovaného sestrou, kde žalovaný písal, že je ochotný dlžnú sumu uhradiť.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že asi v roku 2005 odišla pracovať do A., kde sa zoznámila so žalovaným. Bývali spolu v jednom byte. Zo začiatku v byte bývali šiesti. Žalovaný, aj keď pracoval, stále potreboval peniaze, raz pre matku, raz pre sestru, raz pre dcéru. Byt sa platil tak, že sa to delilo na počet nájomníkov v byte. V každom byte sa platil depozit nejako inak. Tam sa platilo asi 640,- eur a delilo sa
to počtom osôb šesť. Ohľadne depozitu za byt tých 500,- eur, ktorú čiastku požaduje bolo to asi v roku XXXX, keď už bývali sami. V tom čase bol žalovaný bez práce a nemal peniaze. Depozit sa platil len raz za obidvoch jednou sumou. Mal sa zaplatiť jednou čiastkou a to ona zaplatila celú sumu 1 000,- eur, čiže 500,- eur za žalovaného a 500,- eur za seba plus nájom každý mesiac. Stále mu požičiavala peniaze, ale nevie povedať presne, kedy ich od neho pýtala naspäť. Ona si len robila body, keď mu požičala nejaké peniaze. Pred uznaním dlhu, ktorý podpísal pýtala peniaze naspäť. Celé roky jej sľuboval, že jej pošle peniaze, aj si pýtal číslo účtu, na ktorý by ich mohol poslať, ale stále ich neposielal. Komunikovali spolu aj cez internet s tým, že jej pošle peniaze. Zhruba mu požičala 700 000,- Kč, ale keďže tvrdil, že nemá toľko peňazí, aby ich mohol zaplatiť, tak urobili kompromis a išli zo sumou na polovicu a podpísali len takú sumu, aká je v uznaní dlhu. Ona v A. zarábala okolo XXX,- až XXX,- eur týždenne. Keď z bytu odchádzali, depozit sa nevracal, ale sa premenil posledný mesiac na nájom. Zo začiatku v byte bývali sami, lebo to bol jej byt, ona si ho zariadila. Potom sa ku nej žalovaný nasťahoval a neskôr v byte bývali viacerí. Presne si nepamätá, či depozit bol 500,- eur alebo 640,- eur a nájom bol 500,- eur a depozit 640,- eur. Taktiež si už ani to presne nepamätá, či každý platil depozit sám alebo sa zaplatila jedna suma a rozpočítavala sa pre všetkých, ktorí bývali v byte.
Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný podpísal pôžičku len z toho dôvodu, že v tom čase býval v G. so žalovanou u jej matky a chcel sa vrátiť na Q., nakoľko už naďalej so žalovanou nechcel žiť v jednej domácnosti a nachádzal sa vo finančnej tiesni, pretože celú výplatu z vlastnej vôle odovzdával matke žalovanej na stravu a ubytovanie. Nemal tak dostatok finančných prostriedkov na úhradu cestovných nákladov. Pod vplyvom tiesňových okolností podpísal uznanie, hoci mu žalobkyňa nič nepožičala, teda jej nič nedlhuje. Pokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde medzi zmluvnými stranami, právny vzťah pôžičky nevznikne. Pôžičku nemožno na základe vyššie uvedené považovať za platnú, nakoľko nedošlo k odovzdaniu predmetných súm. Dlh teda nie je určený, čo do kauzy a v čase uznania vôbec neexistoval. V pôžičke, resp. v uznaní dlhu absentuje predpísaná náležitosť a to existencia dlhu v čase uznania. Právny úkon uznania dlhu je teda neplatný. Finančné prostriedky, ktoré údajne požičala žalobkyňa žalovanému mu mali byť odovzdané počas pobytu v A., t.j. v roku XXXX-XXXX. Uznanie dlhu však bolo podpísané až XX.XX.XXXX. Uznať možno aj premlčaný dlh o ktorý aj v tomto prípade ide, pokiaľ dlžník o premlčaní dlhu v čase uznania vedel. Uznanie dlhu bez uvedenia skutočností, že dlžník vedel o premlčaní dlhu, nemožno považovať za úkon, ktorý by mal právne účinky uznania dlhu. Majú za to, že nedošlo ku pôžičke, neexistuje dlh a keďže neexistuje dlh, nemôže ani dôjsť k uznaniu dlhu. Žalovaný na všetky otázky odpovedal zhodne počas celého konania. Uznanie dlhu podpísal len kvôli tomu, že chcel odísť z G., bol to nútený podpísať, na rozdiel od žalobkyne, ktorá počas celého konania tvrdí rozporuplné vyjadrenia. Taktiež navrhujú vo veci vypočuť svedkov, ktorých už navrhli vypočuť na predchádzajúcom pojednávaní, ktorí by vedeli preukázať, že pracoval v A., že zarábal a mal dostatok peňazí a nepotreboval si ich požičiavať od žalobkyne.
Žalovaný uviedol, že v byte sa platil depozit 640,- eur a zaplatil sa len jeden depozit a ten sa rozdeľoval medzi toľkých nájomníkov, koľkí v byte bývali. Ona mu peniaze nepožičiavala, ona ich namiesto neho posielala domov s tým, že jej peniaze dal dopredu kvôli tomu, že v roku XXXX robil na druhom mieste, kde mal pracovnú dobu od ôsmej do piatej a banka bola otvorená len do štvrtej. Bolo to asi 1 030,- eur, ale to boli jeho peniaze. Stretávali sa len cez víkend a peniaze jej dal dopredu. Čo sa týka depozitu 500,- eur čo uvádza, nemá o tom poňatie, že by platili depozit 500,- eur. Depozit sa platil 640,- eur za celý dom. V dome kde bývali platili depozit 640,- eur. Tam bývali piati. Potom sa presťahovali do apartmánu, tam bývali traja, tam platili depozit 550,- eur. V ďalšom apartmáne bývali už len dvaja a tam platili depozit 640,- eur. Časom sa k ním prisťahovala jej sestra. Potom sa on presťahoval kvôli práci do druhého mesta. Tam depozit neplatil. Potom sa zasa vrátil do tohto mesta a depozit platila len ona sama, ktorý keď odchádzali z A. jej bol vrátený. V apartmáne, kde bývali len dvaja, tam platili depozit 640,- eur, čiže 320,- eur je polovica, ktorú zaplatil každý z nich. Keď sa odsťahovali, tak peniaze nevidel, takže nevie, aký depozit chce. Keď podpisoval uznanie, bol vo finančnej tiesni, nakoľko poslednú výplatu ktorú mal, odovzdal žalobkyni, aby ju dala matke. Boli to peniaze na ubytovanie a stravu s tým, že keď bude pracovať, bude im peniaze dávať. Jemu dávali peniaze napr. keď potreboval ísť do B. niečo si vybaviť a na cigarety. Keď pracoval v G. zarábal okolo 25 000,- Kč mesačne, ale peniaze odovzdával. Uznanie dlhu nebolo podpísané pod nejakým násilím, ale nemal inú možnosť, preto to podpísal, nakoľko sa chcel dostať na Q. a nemal peniaze na cestu domov. Podpísal to na pošte v B., kde boli overiť podpis a potom ho vysadili na autobusovej zastávke. S tým sa skončil jeho kontakt so žalobkyňou. Komunikovali ohľadne vrátenia peňazí spolu, ale to boli peniaze, ktoré mal vrátiť jej matke. Tú pôžičku už uhradil. Bolo to 500,- Kč. Aj keď nepracoval v A. a bol nezamestnaný poberal sociálnu dávku . Vychádzalo to okolo 1
000,- eur mesačne, takže peniaze si požičiavať nepotreboval. V uznaní dlhu je uvedená jediná pravdivá suma a to 5000,- eur a to dlh banke, ale túto sumu, ktorú mu požičali už uhradil.
Dokazovanie bolo vo veci vykonané výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:
Z Uznaní dlužné částky 349 800,- Kč podpísanej dňa XX.XX.XXXX V. A. Q. I., Ž. F. U. za prítomnosti T. A. a svedka T. C. vyplýva, podpísal že první splátka ke dni 15.01.2013, měsíčně 10 000,- Kč ne však méně, než 5 000,- Kč k rukám T. A., Z. V. XXX, A. R. Q. XXXXX, J..Č.. XXXXXX/XXXX od U. F., E., Q., J..Č..XXXXXX/XXXX - dovolená cz 880,- eur, deposit na byt 500,- eur, stěhování 1 000,- eur, letenka 520,- eur, nájem 450,- eur, letenka 180,- eur, poslal domů 1 030,- eur, dluh bance 5 000,- eur, domácnost 2 100,- eur.
Súčasť spisu tvorí aj e-mailová komunikácia medzi účastníkmi konania.
Príslušnosť Okresného súdu Lučenec na prejednávanie a rozhodovanie v danej veci, ako cezhraničného sporu je v tomto konaní daná Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.593/2008 z 17.júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) podľa kapitoly I. čl. 1 ods. 1. toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach. Ak sa na zmluvu nevzťahuje ods. 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac, ako jedným z písmen a) až h) ods. 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu (kapitola II, čl. 4 ods. 2).
V súdenej veci rozhodným právom je právny poriadok Českej republiky v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko v pôvodnom zmluvnom vzťahu mala plniť žalobkyňa žalovanému a jej pobyt je v Českej republike.
Podľa § 558 ObčZ. uzná-li někdo písemně, že zaplatí svůj dluh určený co do důvodu i výše, má se za to, že dluh v době uznání trval. U promlčeného dlhu má takové uznání tento právní následek jen vědel- li ten, kto dluh uznal, o jeho promlčení.
Podľa § 34 ObčZ. právní úkon je projev vůle směřující zejména ke vzniku, změně, nebo zániku těch práv, nebo povinností, ktoré právní předpisy s takovým projevem spojují.
Podľa § 37 ods. 1 ObčZ. právní úkon se musí udělat svobodně, vážně, určitě a srozumitelně, jinak je neplatný.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná v celom rozsahu nedôvodne, nakoľko súd mal za to, že uznanie dlhu nespĺňa všetky náležitosti predpísané ustanovením § 558 ObčZ. a taktiež aj všeobecné náležitosti právneho úkonu (§ 34 a nasl. ObčZ.) a preto nie je spôsobilé založiť právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania.
Uznanie dlhu je samostatný zaisťovací inštitút. Zaisťovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodov dlhu a jeho výšky, resp. ak má mať písomné uznanie práva dlžníkom právne dôsledky uvedené v § 558 ObčZ. je nutné, aby došlo k uznaniu práva tak, čo do dôvodov, tak čo do výšky, pričom pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodom musia byť vyjadrené tak a hlavne pokiaľ dlžník uznáva viacej dlhov, ako je to aj v tomto prípade, aby bola výška určitá, lebo len v takom prípade je splnená podmienka určitosti právneho úkonu. Pretože uznanie dlhu je právnym úkonom pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma musí byť určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že dlžníkovi, ktorý jednostranný právny úkon urobil, je jasný dôvod uznávaného dlhu a aj jeho výška ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu, ani u tretích osôb.
V súdenej veci súd sa bližšie nezaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, nakoľko svoje dokazovanie zameral len na listinu uznania dlhu, ktorú považoval za neplatný právny
úkon, nakoľko okrem vyššie uvedených náležitostí, ktoré uznanie dlhu nespĺňa, z jednotlivých položiek nevyplýva, či žalobkyňa jednotlivé finančné prostriedky žalobcovi zapožičala na základe zmluvy o pôžičke alebo plnila za neho, čo mal plniť on sám. V danom prípade by mali tieto skutočnosti podstatný vplyv na beh premlčacej doby, keďže v žalobnom návrhu tvrdila, že dlžoba vznikla na základe poskytnutej pôžičky, ktorú skutočnosť potvrdil aj právny zástupca žalobkyne a v priebehu konania už uviedla, že dlžnú sumu zaplatila za neho ako depozit. Z uznania dlhu taktiež nevyplýva, kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov, nakoľko malo to byť v rozpätí rokov 2005 do 2009. Ani dôvody poskytnutia finančných prostriedkov nie sú bližšie špecifikované, čo má za následok, že môže dôjsť k zámene tak, ako je to aj pri žalovanej sume 500,- eur, pri ktorej žalobkyňa nevedela presne uviesť, kedy poskytla finančné prostriedky žalovanému, presne v akej výške, či to bolo 500,- eur alebo 640,- eur, či za depozit sa zaplatila jedna suma pre všetkých nájomníkov alebo každý mal zaplatiť po 500,- alebo 640,- eur. Čiastka bola uznaná v českých korunách, splácať ju mal taktiež v českých korunách, avšak poskytnuté čiastky boli uvedené v eurách, teda pre úplne nestranné osoby to bol úplne nezrozumiteľný úkon.
Uznanie dlhu je podľa názoru súdu neurčité, nejasné, nakoľko uznanie musí byť celkom jasne vyjadrené v texte právneho úkonu a nemalo by vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Uznanie dlhu nespĺňa náležitosti, ktoré vyžaduje súčasný právny poriadok, preto súd žalobu, ako podanú nedôvodne zamietol a z toho dôvodu ani nevypočul svedkov, ktorých navrhovali vypočuť účastníci konania, nakoľko navrhnutí svedkovia sa mali vyjadrovať len ku okolnostiam pobytu účastníkov konania v Írsku a na okolnosti poskytovania finančných prostriedkov žalobkyňou žalovanému.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnú žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu vo výške 30,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 423,82 eur (25.04.2014 vyjadrenie k predžalobnej výzve 34,86 eura, 01.04.2014 prevzatie, príprava, vrátane prvej konzultácie 34,86 eur, 01.08.2014 prejednanie ďalšieho postupu s klientom účastníka účtované v 1 -ici 17,43 eura, 13.08.2014 odpor voči platobnému rozkazu 34,86 eura, 03.02.2015 účasť na pojednávaní Okresný súd Lučenec 34,86,- eur, 24.02.2015 návrh na vykonanie dôkazov účtované v 1-ici 17,43 eura, 10.03.2015 účasť na pojednávaní Okresný súd Lučenec 34,86 eura, 25.03.2015 podanie vo veci samej 34,86 eura, 14.01.2016 účasť na pojednávaní Okresný súd Lučenec 34,86 eura, 4x režijný paušál á 8,04 eura, 4x režijný paušál á 8,39 eura, 1x režijný paušál á 8,58 eura + 20% DPH 70,64 eura). Trovy právneho zastúpenia je žalobkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo VÚB banka a.s. pobočka E., D. Q. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, V.. XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.