Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-231-2014.pdf
PDF · 106.52 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/231/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, W., o zaplatenie 8.844,46 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 7.253,74 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.975,08 eur od 4.11.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 530 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.5.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia 8.844,46 eur spolu s úrokom z omeškania 278,66 eur od 21.6.2010 do 3.11.2012 eur a 8,75 % úrokom z omeškania zo sumy 8.844,46 eur od 4.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.9.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporca uzatvorili dňa 30.6.2008 Zmluvu č. 4244711164, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Uviedol, že pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 10.052,07 Eur, ktorá pozostávala z istiny 8.498,67 Eur riadneho úroku 956,29 Eur, úroku z omeškania 561,23 Eur a príslušenstva 35,88 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Podľa Zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 6107,68 EUR, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 91,18 EUR vždy k 20 dňu v mesiaci a navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.6.2018 v počte 97 a celkovej výške 8.844,46 Eur. Splátky od 20.11.2012 do 20.6.2018 sa stali splatnými 3.11.2012, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uviedol, že z uvedených splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si navrhovateľ vyčísľuje úrok z omeškania v zmysle ust. § § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne vo výške podľa § 3 ods. 1 zák. č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,75 %.
Odporca sa k návrhu nedostavil.
Vo veci súd nariadil pojednávanie.
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu.
Navrhovateľ zotrval na pojednávaní na podanom návrhu.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd zistil, že zmluva spĺňa náležitosti ustanovené zákonom č. 528/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného ku dňu vzniku právneho úkonu.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia právneho úkonu, 2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 5 zák. č. 258/2001 Z.z. ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
Aktívnu legitimáciu navrhovateľa mal súd preukázanú z oznámenia o postúpení pohľadávky z 15.10.2012, ktorou SLSP a.s. ako postupca oznámil na adresu odporcu postúpenie uplatnenej pohľadávky na postupníka - navrhovateľa, rovnako aj zmluvou o postúpení pohľadávok medzi SLSP a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o..
Súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 30.6.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. 0424471164 na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 184.000 Sk ako bezúčelový pri premenlivej úrokovej sadzbe 12,35 % p.a. pri spracovateľskom poplatku 3699 Sk, poplatku za správu úveru 60 Sk mesačne a výške splátky 2747 Sk so splatnosťou prvej splátky 20.07.2008 pri počte splátok 120 splatných vždy k 20-temu dňu v mesiaci skončenou splatnosťou úveru 20.6.2018 pri ročnej percentuálnej miere nákladov 14,49 % priemernej hodnote RPMN 15,98 % a celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 149.260,30 Sk.
Navrhovateľ listom zo dňa 15.10.2012 označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, vyzval dlžníka - odporcu na úhradu 10.238,47 eur a oznámil mimoriadnu splatnosť úveru k 15.10.2012 s povinnosťou úhrady do 30.10.2012.
Súd teda v konaní nemal preukázanú úhradu uplatnených nárokov, splátok úveru splatných v období od 20.06.2010 do 20.6.2018 v celkovom počte 29-tich splátok do zosplatenia a nárokov po zosplatnení (z 52 splátok).
Súd zistil, že suma splátok splatných od 20.06.2010 do 3.11.2012 predstavuje spolu 2.644,22 eur a zostáva z anuitnej istiny a úrokov počítaných z neuhradeného úveru ku dňu splatnosti splátky. Súd zistil, že splátky, ktoré sa mali stať splatnými od 20.11.2012 do 20.6.2018 nemohlo dôjsť k ich splatnosti v plnom rozsahu, nakoľko veriteľ si uplatnil mimoriadnu splatnosť úveru, došlo k splatnosti celého dlhu, teda sumy popri splatných splátkach pred týmto dňom aj k splatnosti neuhradenej časti istiny. Preto nemohol sa stať splatným úrok, ktorý by inač sa platil za prenechanie peňažných prostriedkov do užívania. Pre takýto postup nejestvuje žiaden právny dôvod. Úroky sú odmena za užívanie peňazí a preto nikdy nemôžu byť splatnými pre užívaním peňažných prostriedkov a to ani pri mimoriadnej splatnosti (mimo zmluvnej pokuty vo výške úrokov). Nakoľko odstúpením od zmluvy bolo zo strany veriteľa je realizované právo na okamžité zaplatenie celého dlhu odstúpením od zmluvy, realizáciou tohto práva vzniklo veriteľovi právo na okamžité zaplatenie istiny, splatnej sumy úroku a úroku z omeškania, pričom zmluva s účinkami ex nunc zanikla. Teda zostalo zachované právo veriteľa na úroky splatné do zosplatnenia úveru ako aj všetky nároky do zosplatnenia úveru. Súd v súvislosti s judikatúrou súdov v spotrebiteľských veciach konštatoval, že zánikom zmluvy a splatnosťou všetkých nárokov po odstúpení od zmluvy nie je dané právo veriteľa, aby naďalej požadoval aj úhradu zmluvných úrokov zo zostatku na účte, ale len úhradu úrokov z omeškania s poukazom na ust. § 369 Och. zák. na § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Súd opätovne zdôrazňuje, že ak došlo k odstúpeniu od zmluvy a zániku právneho vzťahu so zachovaním nárokov ku dňu odstúpenia (zmluva nezanikla od počiatku ako podľa predpisov Občianskeho práva ex tunc), navrhovateľ nepreukázal žiaden zákonný či zmluvný nárok, podľa ktorého by mu vzniklo právo voči odporcovi na úroky a poplatky a to aj po odstúpení od zmluvy. Nárok na zosplatnie sa pritom nemohol odvíjať od iného nároky ako od ust. § 506 Obchodného zákonníka. Rovnako súd považuje výslovne za iracionálne, ak si navrhovateľ napríklad uplatňuje tzv. sankčné úroky (úroky majúce charakter zmluvnej pokuty) po odstúpení od zmluvy a zániku zmluvy, pretože takýto nárok môže vzniknúť len zo zmluvného vzťahu. Obdobne iracionálne je aj uplatňovanie si nárokov z prečerpania účtu nad dohodnutý rozsah (nepovolený debet) po tom, ako účet bol zrušený a celý úver sa stal splatný (po „zosplatnení“ jestvuje pohľadávka veriteľa, pričom účet zanikol, teda trvanie „prečerpania“ je nemožné). Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom zanikol odstúpením navrhovateľa ako veriteľa od zmluvy o úvere. Súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014 podľa ktorého, splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
Súd preto určil výšku istiny, ktorá bola nesplatená v splátkach v poradí 53-120 vo výške 4330,86 eur (68 splátok).
Vzhľadom na omeškanie súd priznal odporcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 91,18 Eur od 21.06.2010 do 03.11.2012 vo výške 18,93 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.07.2010 do 03.11.2012 vo výške 18,27 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.08.2010 do 03.11.2012 vo výške 17,60 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.09.2010 do 03.11.2012 vo výške 16,92 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.10.2010 do 03.11.2012 vo výške 16,26 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.11.2010 do 03.11.2012 vo výške 15,58 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.12.2010 do 03.11.2012 vo výške 14,93 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.01.2011 do 03.11.2012 vo výške 14,25 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.02.2011 do 03.11.2012 vo výške 13,57 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.03.2011 do 03.11.2012 vo výške 12,96 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.04.2011 do 03.11.2012 vo výške 12,28 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.05.2011 do 03.11.2012 vo výške 11,63 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.06.2011 do 03.11.2012 vo výške 10,95 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.07.2011 do 03.11.2012 vo výške 10,30 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.08.2011 do 03.11.2012 vo výške 9,62 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.09.2011 do 03.11.2012 vo výške 8,94 Eur, zo sumy 91,18 EUR od 21.10.2011 do 03.11.2012 vo výške 8,28 Eur, zo sumy 91,18 EUR od 21.11.2011 do 03.11.2012 vo výške 7,61 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.12.2011 do 03.11.2012 vo výške 6,95 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.01.2012 do 03.11.2012 vo výške 6,27 Eur , zo sumy 91,18 Eur od 21.02.2012 do 03.11.2012 vo výške 5,60 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.03.2012 do 03.11.2012 vo výške 4,96 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.04.2012 do 03.11.2012 vo výške 4,28 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.05.2012 do 03.11.2012 vo výške 3,63 Eur , zo sumy 91,18 Eur od 21.06.2012 do 03.11.2012 vo výške 2,95 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.07.2012 do 03.11.2012 vo výške 2,30 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.08.2012 do 03.11.2012 vo výške 1,62 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.09.2012 do 03.11.2012 vo výške 0,94 Eur, zo sumy 91,18 Eur od 21.10.2012 do 03.11.2012 vo výške 0,28 Eur a zo sumy 6.975,08 Eur od 04.11.2012 do zaplatenia. Úroky z omeškania súd priznal vo výške podľa podľa nar. vl. č. 87/1995 Z.z. o 8% bodov viac, ako bola základná sadzba stanovená ECB vo výške 0,75% p.a..
Súd celkovú sumu prepočítal konverzným kurzom určeným podľa zák. č. 659/2007 Z.z. 30,126 SKK/Eur.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zároveň súd so súhlasom navrhovateľa povolil odporkyni splácať dlh v splátkach po 100 eur mesačne pod stratou výhod.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods.3 OSP. Súd priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 530,- eur.
Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko právne zastúpenie nepovažoval za účelné vynaložené, nakoľko navrhovateľ, ktorý je založený a podniká vo vymáhaní pohľadávok je zastúpený paušálne právnym zástupcom na základe generálneho plnomocenstva, žaloba má charakter formulárovej žaloby bez bližšieho opisu skutkových okolností. Právne zastúpenie má skôr charakter získania ďalšej odplaty pri vymáhaní pohľadávok ako charakter zastúpenia klienta advokátom. Naviac v tomto prípade navrhovateľ a právny zástupca nie len sídlia na spoločnej adrese, ale aj „spoločne niekoľko rokov vymáhajú pohľadávky“, teda zastúpenie má skôr charakter spolupráce ako výkonu advokácie. Navyše navrhovateľ, ktorý vymáha a nakupuje pohľadávky musí mať pre tento druh podnikania vytvorené personálne obsadenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).