Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/148/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci žalobcov 1. M. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. T. X., W. XXX, 2. W. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. T. X., W. XXX, 3. M. R.Y., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. T. X., W. XXX, 4. I.. Q. R., T.. X.X.XXXX, H. Y. T. X., W. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, právne zast. advokátom JUDr. Radovanom Bilým, Humenné, Námestie slobody 4, proti žalovanému C. K., T.. XX.X.XXXX, H. G., M. XXXX/X, zast. advokátom JUDr. Jurajom Gogom, Humenné, Námestie slobody 1 o náhradu nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 9.960,- Eur a navrhovateľke v 2. rade sumu 3.320,- Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný uhradiť navrhovateľom v 3. a v 4. rade každému sumu 3.320,- Eur, k rukám ktoréhokoľvek zo žalobcov v 1. a v 2. rade v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia žalobou podanou na tunajší súd dňa 03.08.2009 sa domáhali, aby určil, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi v 1. rade 9 960,00 eur a žalobcom v 2., 3., 4. rade každému 3 320,00 eur vrátane trov konania v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení návrhu uviedli, že žalovaný dňa 03.08.2006 o 20:25 hod. na štátnej ceste v smere od obce Hažín nad Cirochou do Humenného viedol osobné motorové vozidlo zn. Z. Z e.č. G. XXX Z. pod vplyvom alkoholu s hladinou 1,99 promile v krvi v dôsledku čoho sa nevenoval náležite vedeniu motorového vozidla a situácii v premávke a prešiel do protismerného jazdného pruhu, pričom ľavou stranou svojho vozidla narazil do protiidúceho osobného motorového vozidla zn. D. Q., e.č. R. XXX Z., ktoré viedol N. R., ktorý v dôsledku zrážky utrpel mnohopočetné poranenia, ktorým na mieste nehody podľahol. Týmto protiprávnym konaním odporca spôsobil ťažké poranenia aj žalobcom v 1. až 4. rade. Voči žalovanému sa v dôsledku toho vedie na Okresnom súde Humenné trestné konanie pod sp. zn. , avšak rozsudok zo dňa 27.05.2008 v dôsledku odvolania doposiaľ nie je právoplatný. Medzi žalobcami a nebohým N. R., ktorý bol otcom žalobcu v 1. rade, svokrom žalobkyne v 2. rade a starým otcom žalobcov v 3. a 4. rade boli veľmi úzke citové a rodinné vzťahy. Žalobca v 1. rade od svojho narodenia žil v dome s rodičmi, ktorí žili príkladným partnerským životom, riadne sa starali o ďalších súrodencov a domácnosť. Deti vychovávali podľa kresťanskej morálky. Aj z uvedených dôvodov si žalobca v 1. rade už od ranného detstva k otcovi, rovnako ako aj k matke, vybudoval silnú psychickú väzbu, ktorá trvala až do smrti otca, ktorého považoval za vzor správania muža a preto jeho neočakávaná a náhla smrť ho psychicky poznačila. Nadštandardné vzťahy s otcom a matkou boli dôvodom toho, že po založení vlastnej rodiny v roku 1996 zostal bývať v rodičovskom dome. Aj žalobkyňa v 2. rade si nebohého

svokra obľúbila vzhľadom na jeho morálne zásady, jeho zdravý pohľad na svet a ochotu vždy pomôcť. Považovala ho za svojho otca a bez ohľadu na to, že nebola jeho pokrvnou príbuznou, vytvorili sa medzi ňou a nebohým úzke citové a rodinné vzťahy, ako medzi dcérou a otcom. Počas celej doby spolužitia s nebohým v rodičovskom dome si vzájomne pomáhali a spoločne sa starali o bývanie a uhrádzali náklady súvisiace s ním, spoločne hospodárili na pozemkoch pri dome, spoločne nakupovali a pod.. Aj motorové vozidlo v ktorom zomrel bolo v ich spoločnom vlastníctve. Ich vzťahy s nebohým otcom a svokrom sa zintenzívnili po tom, čo sa im postupne narodili deti - žalobcovia v 3. a 4. rade. Nebohý s manželkou im všemocne pomáhali pri ich výchove. Žalobcovia v 3. a 4. rade boli na nebohom priam závislí, milovali ho, nakoľko sa im maximálne venoval, hral sa s nimi, chodil s nimi na výlety a pod., čím si postupne vybudovali silné psychické väzby, ktoré smrťou ich starého otca boli náhle pretrhnuté. Aj keď deti pomerne rýchlo zabúdajú, strata starého otca ich tak poznačila, že aj po troch rokoch od jeho smrti ho pravidelne spomínajú. Smrť starého otca mala za následok, že po 1 a pol. roku zomrela aj ich stará matka, takže úplne stratili právo na riadny rodinný život vo vzťahu k svojím starým rodičom. Protiprávnym konaním žalovaného došlo k mimoriadnemu zásahu do práva žalobcov na ich súkromie, ktoré zahŕňa aj právo na riadny rodinný život. Utrpeli doživotnú ujmu a trvalú traumu, utrpel ich nárok na lásku a normálne príbuzenské vzťahy, čo nie je možno riešiť len morálnou satisfakciou.

Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že s touto nesúhlasí nakoľko ju považuje za neopodstatnenú a nedôvodnú v celom rozsahu. Nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch neuznáva. Všetky náklady žalobcov spojené s materiálnou škodou a škodou spojenou s ublížením na zdraví im uhradil. Samotná skutočnosť o veľmi dobrom rodinnom nažívaní medzi nebohým a žalobcami nezakladá právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobcovia bývali v jednom dome s rodičmi a starými rodičmi, ktorí boli dôchodcami, takže potrebovali výpomoc. Možno konštatovať, že žalobcovia s rodičmi žili tak, ako žije prevažná väčšina rodín v dedine. Pri tejto dopravnej nehode vážne zranenia utrpel aj žalovaný, následkom čoho sa podrobil trom operáciám, pričom ďalšia ho čaká. Následkom zranení je na čiastočnom invalidnom dôchodku.

Žalobcovia v 3. a 4. rade sú maloletí. Vzhľadom na to, že ich zákonní zástupcovia sú v tomto konaní žalobcami v 1. a 2. rade, súd im ustanovil kolízneho opatrovníka Okresný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom.

V rámci dokazovania súd vypočul žalobcov v 1. a 2. rade, kolízneho opatrovníka žalobcov v 3. a 4. rade, právneho zástupcu žalobcov, žalovaného, jeho právneho zástupcu, svedkov a oboznámil sa s príslušnými listinnými dôkazmi.

Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že s rodičmi od malička bývali v rodinnom dome v obci Y. T. X.. Otec ho stále viedol k tomu, aby žil normálnym životom a aby bol dobrým človekom. Otcove rady rešpektoval, nakoľko to bol človek, ktorému sa mohol zdôveriť vo všetkých veciach. Na jeho radu nastúpil pracovať do vojenského útvaru, kde pracovali spolu. Keď sa oženil na otcovo požiadanie zostal s manželkou bývať u rodičov v ich dome. Rodičia im od počiatku finančne vypomáhali. Po čase si s rodičmi spoločne kúpili osobné motorové vozidlo. Otec sa veľmi tešil svojím dvom vnukom, ktorých ak bolo potrebné opatroval. Aj v deň smrti mu vyšiel v ústrety tým, že ho pri návrate z dovolenky s rodinou viezol domov z Humenného. Po nehode sa cítil bezmocný, nakoľko otcovi nemohol pomôcť. Nebohý otec chýba celej rodine. Najmä deti ťažko nesú smrť starého otca. Stratu otca rodina pociťuje po každej stránke. Matka, ktorá v čase smrti manžela bola vážne chorá po roku a pol tak isto zomrela, pričom po jeho smrti sa jej zdravotný stav značne zhoršil.

Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že jej nebohý svokor bol veľmi dobrý človek, na ktorého sa dalo vo všetkom spoľahnúť. Rodine veľmi pomáhal a pomoc nikdy a nikomu neodmietol. Jeho smrť zasiahla celú rodinu a zmenila jej život. Odporca si odpyká svoj trest, avšak rodina zo smrti svokra bude mať traumu na celý život, preto je namieste, aby im to nejako odčinil. Aj keď finančne ich strata sa nevyváži, ale rodine to pomôže k ďalšiemu životu.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka mal. žalobcov na pojednávaní uviedla, že k návrhu výhrady nemá a navrhuje, aby súd tomuto vyhovel.

Žalovaný vo výpovedi uviedol, že finančné čiastky, k úhrade ktorých ho zaviazal trestný súd žalobcom už uhradil. Aj keď vie, že finančná kompenzácia im nenahradí to, čo im spôsobil, pokúšal sa s nimi

skontaktovať a dohodnúť sa, avšak k tomu nedošlo, pretože s tým nesúhlasíl ich právny zástupca. V tom čase mu priatelia sľúbili, že v prípade, ak sa s poškodenými dohodne, poskytnú mu finančnú výpomoc, nakoľko po dopravnej nehode a následnej hospitalizácii aj v jeho živote nastali zmeny. Rozpadla sa mu rodina, skrachovalo jeho podnikanie a zomrel mu otec. Keďže v súčasnosti je vo výkone trestu, nemôže byť aktívny pri reštruktulizácií firmy, takže nevie, ako táto dopadne. Z toho dôvodu teraz ma veľký problém uživiť vlastnú rodinu.

Právny zástupca žalobcov na pojednávaniach, ako aj v písomných vyjadreniach uviedol, že na podanom návrhu trvá z dôvodov v ňom uvedených. U žalobcov je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch preukázaný tým, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu ich práv na súkromie a rodinný život. Výška požadovanej nemajetkovej ujmy je adekvátna k závažnosti porušenia práv žalobcov. Pôvodný stav v rodine žalobcov navrátiť nie je možné. Uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch neslúži na zabezpečenie ich životných potrieb, ale jej význam spočíva v tom, aby boli aspoň čiastočne zmiernené následky neoprávneného zásahu do ich súkromnej sféry. Výška náhrady nemôže byť závislá od majetkových pomerov účastníkov konania. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd návrhu vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal aj k úhrade trov konania.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach a v písomných vyjadreniach uviedol, že žalovaný pokiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody sa snažil so žalobcami dohodnúť. Po nástupe do výkonu trestu sa jeho pomery značne zmenili. Už dlhú dobu je čiastočným invalidným dôchodcom. Dôchodok, ktorý je jeho jediným príjmom činí 62,60 eur mesačne. Jeho manželstvo bolo v roku 2010 rozvedené, pričom bol zaviazaný prispievať na dve mal. detí mesačne po 25,38 eur. Jeho firma v dôsledku krachu je v konkurze. Naopak u žalobcov sa majetkové pomery vôbec nezmenili. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu alikvotnej časti trov konania.

Svedkyňa U. R. - sestra žalobcu 1. rade vo výpovedi uviedla, že vzťahy bratovej rodiny a nebohého otca boli normálne, teda také, aké v rodinách bývajú. Brat s rodinou býval s rodičmi v ich dome. V prípade potreby si navzájom finančne vypomáhali. Aj motorové vozidlo, ktoré otec v čase nehody riadil, kúpili spoločne. Bratove deti na starom otcovi boli citovo veľmi naviazané a to zrejme z toho dôvodu, že bývali s ním v spoločnom dome. Po otcovej smrti sa jej vzťahy s bratom značne narušili. Brat sa veľmi zmenil. Možno to bolo aj tým, že po smrti otca sa celá rodina musela starať o matku, ktorá bola vážne chorá a vyžadovala sústavnú starostlivosť. Keďže každý zo súrodencov mal vlastnú rodinu, bolo to problematické. Brat si zrejme vyčítal otcovu smrť, keďže k nehode došlo pritom, keď ho otec s rodinou po návrate z dovolenky viezol domov. Možno si myslel, že smrť otca mu vyčíta celá rodina. Približne po 7 mesiacoch od smrti otca, matku zobrala bývať k sebe, pretože nebola spokojná s opaterou, ktorú jej v chorobe poskytoval brat a jeho manželka. Aj napriek tomu, keď brat s rodinou navštívil matku, táto bola veľmi šťastná. Žalovaný po smrti otca sa s ňou a sestrou kontaktoval a chcel im nejakým spôsobom ich ujmu napraviť finančne. Prisľúbil im, že v prípade ak nepodajú na neho žalobu, uhradí im 86.000,- Sk. Doposiaľ im uhradil 2 500,00 eur.

Svedkyňa S. Q., ďalšia sestra žalobcu v 1. rade vo výpovedi uviedla, že otcova smrť celej rodine spôsobila obrovskú citovú ujmu. Vzťahy nebohého otca s rodinou boli veľmi dobré. Otec im pomáhal podľa svojich možností. Ak niečo potrebovali, vždy im vyšiel v ústrety, pritom nešlo iba o pomoc materiálnu, ale aj psychickú a vedomostnú. K všetkým deťom pristupoval rovnako. Strata, ktorá nastala jeho smrťou je pre rodinu nevyčísliteľná. Pokiaľ ide o spolužitie brata, jeho rodiny a rodičov, toto boli štandardné. Spoločne žili v dome rodičov, spoločne hospodárili, pričom brat im vypomáhal pri platení inkasa. Otec sa venoval aj vnúčatám, s ktorými hrával futbal a bral ich na výlety, takže boli na neho dosť upäté. Vzťahy brata s ostatnou rodinou sa po nehode zhoršili v dôsledku toho, že si myslel, že ostatná rodina ho viní zo smrti otca. Matka po otcovej smrti sa od brata k nej a sestre odsťahovala preto, že v chorobe potrebovala opateru, čo brat a jeho manželka jej zabezpečiť nemohli, pretože boli zamestnaní. Je pravdou, že aj ona a sestra sú tiež zamestnané, avšak v čase, keď sestra bola v práci sa o matku starala jej suseda a ak matka bývala u nej, tak počas jej neprítomnosti sa o ňu starala svokra. Matkine pobyty u nej a sestry boli krátkodobé, nakoľko väčšinu času strávila v nemocnici. Žalovaný sa s ňou a sestrou po smrti otca kontaktoval a prisľúbil, že im uhradí určitú sumu. Doposiaľ sestre uhradil okolo 2 000,- eur.

Svedkyňa I. K., suseda sestry žalobcu v 1. rade U. R. uviedla, že táto po smrti otca sa starala o matku, ktorá u nej bývala. Keď bola v práci, tak sa o jej matku starala ona, pretože v dôsledku choroby bola slabá,

takže opateru potrebovala. O spolunažívaní rodiny susedina matka rozprávala v dobrom. O svojom odsťahovaní od syna sa vyjadrovala tak, že k tomu došlo preto, že syn a jeho manželka sú zamestnaní, preto sa nemal o ňu kto postarať, ale aj preto, že pri pobyte u dcéry v Humennom mala lepšiu lekársku starostlivosť.

Svedok V.. N. Y. vo výpovedi uviedol, že býva v susedstve žalobcov. S nebohým susedom bol veľmi dobrý priateľ. Žalobcove vzťahy a vzťahy jeho rodiny s otcom boli nadštandardné. Spoločne hospodárili, obnovovali rodinný dom a otec im prispel aj na kúpu motorového vozidla. Nebohý sused sa venoval aj svojim vnukom, ktorých ako poľovník bral do lesa na prechádzky.

Z rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. -557 zo dňa 27.05.2008 vyplýva, že obžalovaný C. K. bol uznaný vinným preto, že dňa 03.08.2006 o 20:25 hod. po štátnej ceste v smere od obce Hažín nad Cirochou viedol osobné motorové vozidlo zn. Z. Z e.č. G. XXX Z. rýchlosťou 94 km/hod. pod vplyvom alkoholických nápojov s hladinou 1,99 promile alkoholu v krvi v dôsledku čoho sa nevenoval náležite vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke a s vozidlom prešiel do protismerného jazdného prúdu, kde ľavou prednou stranou vozidla narazil do protiidúceho osobného motorového vozidla zn. D. Q., e.č. R. XXX Z., ktoré viedol N. R., ktorý v dôsledku zrážky utrpel mnohopočetné poranenia, ktorým na mieste nehody podľahol. Jeho spolujazdci M. R., W. R., mal. M. R. a mal. Q. R. utrpeli zranenia, z ktorých sa dlhodobo liečili. Na vozidle zn. Z., ktorého majiteľom je leasingová spoločnosť bola spôsobená škoda vo výške 467.000,- Sk a na vozidle zn. D. Q., ktorej bol majiteľom N. R. bola spôsobená škoda vo výške 193.030,- Sk. Týmto konaním obžalovaný spáchal v jednočinnom súbehu prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 písm. a), ods. 4 Tr. zák., prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Tr. zák. za čo bol odsúdený podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. zohľadniac poľahčujúce okolností uvedené v § 36 písm. j), k), l) Tr. zák. proti priťažujúcej okolností uvedenej v § 37 písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu osem rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému súd uložil povinnosť nahradiť poškodeným M. R. škodu v sume 11.323,- Sk, W. R. škodu v sume 1.223,- Sk, R. R. škodu v sume 63.900,- Sk, Sociálnej poisťovni škodu v sume 3.400,- Sk a Spoločnej zdravotnej poisťovni škodu v sume 534,- Sk. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodených M. R., W. R., R. R. so zvyškom ich nároku odkázal na občianske súdne konanie. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených M. R., mal. Q. R. a I. R. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 18.11.2009 č. k. -609, ktorý právoplatnosť nadobudol dňa 18.11.2009 rozsudok Okresného súdu Humenné, ktorý odvolaním napadli okresný prokurátor a splnomocnenec poškodených rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o nároku na náhradu škody podľa § 321 ods. 3 písm. d), f) Tr. por. a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému C. K. v zmysle § 249 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. zohľadniac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j), k), l) Tr. zák. oproti priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h) Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu ôsmich rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným M. R. škodu v sume 375,85 eur, W. R. škodu vo výške 40,60 eur, U. R., právnej nástupkyni po neb. R. R. škodu vo výške 2 121,09 eur, Sociálnej poisťovni škodu vo výške 112,86 eur a Spoločnej zdravotnej poisťovni škodu v sume 17,73 eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodených M. R., W. R. a U. R. so zvyškami ich nárokov odkázal na občianske súdne konanie. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených Q. R., mal. M. R. a I. R. s ich nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Z rodného listu vyhotoveného dňa 03.11.1989 je zrejmé, že N. R. a jeho manželke R. R. sa dňa 15.12.1975 narodil syn M. R..

Zo sobášneho listu vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX Matričným úradom v H. nad X. je zrejmé, že M. R., nar. XX.XX.XXXX a W. R., nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo a dohodli sa na spoločnom priezvisku R. - R..

Z rodných listov vyhotovených Matričným úradom v Humennom dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že M. R. a jeho manželke W. R. sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn M. R. a dňa XX.XX.XXXX sa im narodil syn Q. R.. Súd na základe vykonaného dokazovania dňa 5.5.2011 rozsudkom č.k.18C148/2009-184 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal, aby žalobcovi v 1. rade M. R. uhradil sumu 3520,- Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Návrh žaloby v prevyšujúcej časti zamietol a zamietol aj návrh žalobcov v 2., 3., 4. rade v celom rozsahu pričom žalovaného zaviazal k úhrade súdneho poplatku vo výške 199,- Eur na účet súdu. Náhradu trov konania súd nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Proti tomuto rozsudku žalobcovia podali odvolanie a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že im prizná náhradu nemajetkovej ujmy požadovanú žalobou a žalovaného zaviaže aj k úhrade trov konania.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal odvolanie žalovaný.

Krajský súd uznesením č. k. -225 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušil vo výrokoch, ktorými súd zaviazal žalovaného, aby žalobcovi v 1. rade M. R. uhradil sumu 3520,- Eur a návrh vo zvyšku jeho nároku zamietol, zamietol návrh žalobcovi v 2., 3. a 4. rade a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd bol nedôsledný ak v rozpore s cieľmi relevantných smerníc únie nekonal s poisťovňou Kooperativa ako vedľajším účastníkom, ktorý musí likvidovať aj náhradu nemajetkovej ujmy a nezobral do úvahy fakt, že skutočnosť, že žalovaný je v nepriaznivej finančnej situácii resp. svoje konanie oľutoval nie je pre stanovenie žalobcami požadovanej náhrady rozhodujúci.

Súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia odvolacieho súdu, jeho doručením právnym zástupcom a opatrovníčke účastníkov konania opätovne vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s ich písomnými vyjadreniami a príslušnými listinnými dôkazmi.

Na pojednávaní dňa 20.2.2014, ktorého sa zúčastnili žalobcovia v 1., 2. rade, opatrovník žalobcov v 3., 4. rade, právny zástupca žalobcov a právny zástupca žalovaného, ktorý jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z titulu práceschopný boli právni zástupcovia účastníkov a opatrovník vyzvaní, aby súdu predložili písomné stanovisko ako aj návrh na pribratie do konania na strane žalovaného Kooperativu poisťovňu, a. s. a predložili súdu ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

Prípismi zo dňa 11.3.2014 a 13.3.2014 právni zástupcovia účastníkov konania zhodne požiadali súd, aby na strane žalovaného pribral do konania ako vedľajšieho účastníka Kooperativu poisťovňu, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441 s odôvodnením, že ako poisťovateľ s ktorým žalovaný mal uzavreté povinné zmluvné poistenie motorového vozidla značky Z. A6 J. - G. XXX Z., ktorým nastala škodová udalosť dňa 3.8.2006 má právny záujem na výsledku tohto konania.

Súd uznesením zo dňa 26.3.2014, č. k. -238, ktoré právoplatnosť nadobudlo 23.4.2014 návrhu na pribratie do konania vedľajšieho účastníka Kooperativy poisťovne a. s. vyhovel aj s prihliadnutím na skutočnosť, že príslušná smernica Rady ES týkajúca sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkych osobám obeti usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej a preto je zrejmé, že poisťovňa Kooperativa, a. s. s ktorou mal žalovaný uzavreté povinné zmluvné poistenie musí mať právny záujem na výsledku tohto konania.

Právny zástupca žalobcov dňa 14.1.2015 predložil súdu písomný návrh na upresnenie petitu žaloby tak, že žiadal, aby súd určil, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi v 1. rade sumu 9960,- Eur, žalobcovi v 2. rade sumu 3320,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi v 3. rade sumu 3320,- Eur a žalobcovi v 4. rade sumu 3320,- Eur k rukám alebo na účet, ktoréhokoľvek zo

zákonných zástupcov žalobcov v 3. a v 4. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcom v 1. - 4. rade trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám alebo na účet právneho zástupcu žalobcov v 1. - 4. rade.

Súd zmenu petitu návrhu pripustil uznesením zo dňa 20.3.2015, č. k. -312, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 2.3.2015.

V rámci dokazovania súd opätovne vypočul právnych zástupcov účastníkov konania a oboznámil sa s ich písomnými vyjadreniami.

Právny zástupca žalobcov na pojednávaní a v písomných vyjadreniach uviedol, že žalobcovia na podanej žalobe trvajú a žiadajú, aby súd tejto vyhovel v celom rozsahu a zároveň zaviazal žalovaného aj k úhrade trov konania, ktorých výšku po vyčíslení súdu predloží v zákonnej lehote.

Právny zástupca žalovaného v písomných vyjadreniach ako aj na pojednávaní uviedol, že tvrdenia žalobcov o ich vzťahu k rodičom t. j. k nebohému otcovi a matke sú nepravdivé nakoľko po smrti otca matku, ktorá bola ťažko chorá odovzdal do opatery ďalším súrodencom žalobcu v 1. rade. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného a vedľajšieho účastníka Kooperativu poisťovňu, a. s., aby žalobcovi v 1. rade M. R. uhradili sumu 3320,- Eur a návrh žalobcov v 2. - 4. rade zamietol. Zároveň žiadal, aby súd určil, že sumu 199,- Eur t. j. súdny poplatok na účet tunajšieho súdu uhradia spoločne žalovaný a vedľajší účastník a žalovaného zároveň zaviazal, aby mu ako právnemu zástupcovi, ktorý ho zastupuje v tomto konaní uhradil alikvotnú časť trov konania.

Z písomných vyjadrení vedľajšieho účastníka Kooperativy poisťovne, a. s. vyplýva, že odmieta byť účastníkom konania z dôvodu, že žalovaný nárok žalobcov nie je krytý zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, a to s poukazom na aktuálne súdne rozhodnutia v podmienkach Slovenskej republiky. Zároveň z opatrnosti voči právnemu úkonu - zmene návrhu na začatie konania vznáša námietku premlčania z odôvodnením, že počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu podľa § 101 je viazaný na okamih kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (209/1992 Zb.), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Právna úprava ochrany súkromia, vrátanie rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať, a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. Právo na súkromie má zabezpečiť, resp. zabezpečuje, pre fyzickú osobu nerušenosť jej súkromnej sféry, v ktorej môže všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Rodinný život priraďuje k súkromnému životu, pričom rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia. zároveň chráni súkromie fyzickej osoby aj v jej rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, pričom sú v tom

zahrnuté vzťahy sociálne, kultúrne, morálne a materiálne. Neoprávnené zásahy do týchto vzťahov možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života a jeho súkromia. Narušením týchto vzťahov môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti a je tu príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Právnym prostriedkom ochrany proti takému zásahu je návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať aj podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenia § 11 a nasl. poskytujú právny základ nároku na náhradu nehmotnej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby.

Občiansky zákonník neupravuje maximálnu ani minimálnu výšku poskytovaného zadosťučinenia. V zmysle § 13 ods. 1 sa vyžaduje iba primeranosť tohto zadosťučinenia s prihliadnutím na závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Zmyslom zadosťučinenia nemá byť zábezpeka, zdroj obživy ani náhrada príjmu a toto nemôže viesť k neprimeranému obohateniu. Výška priznaného zadosťučinenia musí zohľadňovať závažnosť vzniknutej ujmy na strane žalobcov, teda trvalú citovú traumu ale aj okolnosti na strane žalovaného, kde išlo síce o nedbanlivostné, nie však úmyselné konanie.

Dopravná nehoda, ktorú spôsobil žalovaný, mala za následok smrť N. R., ktorý bol otcom žalobcu v 1. rade, svokrom žalobkyne v 2. rade a starým otcom žalobcov v 3. a 4. rade. Túto dopravnú nehodu spôsobil žalovaný neúmyselne, avšak pod vplyvom požitých alkoholických nápojov. Za tento skutok mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške troch rokov. Konaním žalovaného došlo k usmrteniu jednej z najbližších osôb žalobcov, čím im vznikla nemajetková ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil žalovaný svojim protiprávnym konaním.

Okrem existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a nemajetkovou ujmou

- citovou traumou, ktorá vznikla žalobcom, súd pri rozhodovaní o výške vzniknutej nemajetkovej ujmy posudzoval primeranosť výšky finančného zadosťučinenia a vzhľadom na závažnosť ujmy u jednotlivých žalobcov a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo.

Následky zásahu do súkromia u všetkých žalobcov sú nereparovateľné. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá má prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu, patrí žalobcovi v 1. rade, nakoľko je synom nebohého N. R.. Medzi žalobcom a otcom bol blízky citový vzťah, bývali v spoločnej domácnosti, pomáhal mu pri riešení majetkových ale aj citových vzťahov v jeho rodinne. Smrťou otca stratil blízkeho rodinného príslušníka, s ktorým prežil celý život aj potom, čo si založil vlastnú rodinu, ktorý mu pomáhal pri výchove detí a svojimi radami a aj finančne mu pomáhal v živote.

Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch patrí aj manželke žalobcu v 1. rade, žalobkyni v 2. rade W. R., ktorá takisto utrpela ujmu smrťou manželovho otca nakoľko s ním bývali v spoločnej domácnosti, vzájomne si pomáhali a starali sa o spoločnú domácnosť.

Smrť starého otca N. R. citovo postihla aj jeho vnukov mal. M. R. a mal. Q. R. žalobcov v 3. a v 4. rade nakoľko ich rodičom výdatne vypomáhal pri ich výchove od ich narodenia. Maximálne sa im venoval, hral sa s nimi, chodil s nimi na prechádzky a neskôr na výlety takže medzi nimi vznikli silné psychické väzby, ktoré boli náhle pretrhnuté jeho smrťou zapríčinenou dopravnou nehodou, ktorú spôsobil žalovaný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu následkom ktorého došlo k smrti blízkeho príbuzného žalobcov v 1. - 4. rade. Smrť otca, starého otca a svokra žalobcov im spôsobila psychickú ujmu. Keďže táto ujma žalobcov je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, súd žalobe čo do nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vyhovel s tým, že o trovách konania pre zložitosť ich vyčíslenia rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku vzhľadom na to, že ich výpočet je pomerne zložitý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia ( § 204 ods. 2 O.s.p.).

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).