Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-19-2015.pdf
PDF · 93.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5Cb/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i samosudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľa: SAKSON P+V, s.r.o., IČO: 36406341, Staškov 805, pr. zast. Mgr. Michal Duraj, advokát, Sládkovičova 1700, Čadca, proti odporcovi: SSM, s.r.o., IČO: 36383791, Čierne 1190, v konaní o zaplatenie 469,56€ s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 469,56 € spolu s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 469,56 € od 17.12.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 28 € z titulu zaplateného súdneho poplatku a vo výške 166,55 € z titulu trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Advokátskej kancelárie Mgr. Michala Duraja so sídlom Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Čadca, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX s uvedením VS: 7615.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 17.4.2015 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 469,56€ s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že odporca si objednal na základe objednávky z 27.11.2014 dopravné služby vozidlom CA309BZ+náves CA837YD, nákladku a výkladku (15 minút). V objednávke si účastníci dohodli podstatné náležitosti - predmet plnenia, čas plnenia, miesto plnenia, splatnosť záväzku, úroky z omeškania. Navrhovateľ za dopravu vystavil dňa 1.12.2014 faktúru č. 2014249 na sumu 469,56€ so splatnosťou 16.12.2014. Navrhovateľ mandátnou zmluvou poveril na vymáhanie spoločnosť F.E.R.T, s.r.o., ktorá vyzvala odporcu na úhradu dlžnej sumy, odporca si výzvu prevzal, dlžnú sumu neuhradil.
Dňa 23.4.2015 vydal súd platobný rozkaz čk. 5Cb/19/2015-15, ktorý bol odporcovi doručený dňa 8.6.2015. Dňa 15.6.2015 podal odporca proti platobnému rozkazu čk. 5Cb/19/2015-15 z 23.4.2015 odpor, v ktorom uviedol, že neexistuje dohoda na 0,1% penále denne, objednávka je zmätočná v tom, o aký právny úkon ide, čo sa dohodlo a kto vykonal. Ide o formulár, ktorý nezodpovedá tomu, čo navrhovateľ žiada zaplatiť. Nie je zrejmé, kto objednávku podpísal, vodič nie je oprávnený uzatvárať zmluvy. Faktúra bola vydaná oneskorene.
Dňa 5.8.2015 sa navrhovateľ vyjadril o odporu odporcu tak, že tvrdenie o zmätočnosti je nepravdivé. V objednávke je uvedený predmet plnenia - doprava návesovou súpravou, bližšie špecifikovaná vo faktúre č. 2014249. Objednávka bola riadne podpísaná a opatrená pečiatkou s číslom 4, tou istou opatril odporca odpor proti platobnému rozkazu. Faktúru vydal navrhovateľ v súlade s právnymi predpismi vrátane § 73 zákona č. 222/2004 Z.z., nebola teda vyhotovená oneskorene. Uvedené potvrdzuje aj výpis z knihy
došlej -odoslanej pošty navrhovateľa. K namietaniu faktúry došlo až v odpore, po jej doručení odporca nič nenamietal. Zároveň predložil denný záznam o výkone vozidla potvrdzujúci nárok navrhovateľa. Vyjadrenia odporcu sú účelové a špekulatívne, nakoľko odporca nemá záujem o uhradenia dlhu. Zároveň navrhovateľ zobral návrh späť v časti o zaplatenie penálov 0,1% denne.
Dňa 14.1.2016 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil za navrhovateľa jeho právny zástupca, odporca sa nezúčastnil, doručenie predvolania mal vykázané náhradným spôsobom. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu a uviedol, že vykonával pre odporcu dopravné služby s návesovou súpravou na trase Staškov - Ostrava - Ostrava - Čierne a Čierne - Staškov celkovo v počte 198 km, pričom vo faktúre ako účtovnom doklade boli účtované aj 15-minútové nakládky a vykládky prevážaného tovaru. O tejto skutočnosti vykonaných dopravných služieb svedčí aj denný záznam o výkone vozidla zo dňa 27.11.2014, kedy sa poskytnutá služba realizovala, ktorý odporca uznal svojou pečiatkou a podpisom v zmysle povereného zamestnanca, ide o pána Fujku. Následne dňa 1. 12. 2014 bol vystavený účtovný doklad, v ktorom si navrhovateľ účtoval vykonané služby na zaplatenie účtovanej sumy 469,56 € so splatnosťou 15 dní, to znamená 16. 12. 2014. Odporca túto dlžnú sumu v termíne splatnosti neuhradil, a namieta dôvod vzniku pohľadávky. Tu poukázal na písomný doklad - odsúhlasenie zostatkov za obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014, v tomto písomnom vyhotovení odporca uznal zostatok dlžnej sumy voči navrhovateľovi vo výške 469,56 €. Poukázal aj na ustanovenie Obchodného zákonníka v § 323, kedy ide o uznanie záväzku, kedy odporca v tomto písomnom uznaní uznal do rozsahu záväzok voči samotnému navrhovateľovi. Pokiaľ odporca ďalej namieta oprávnenosť podpisu, zdôrazňuje, že faktúra bola riadne doručená a prevzatá odporcom, ktorý písomne potvrdil tento zostatok, a pečiatka na odpore proti platobnému rozkazu, je identická s pečiatkami na odsúhlasených zostatkoch, na uznávacom prejave samotného odporcu zo dňa 20. 2. 2015. Ďalej je táto pečiatka totožná taktiež aj na písomnom vyhotovení na dennom zázname o výkone vozidla, a táto pečiatka je identická taktiež s pečiatkou na objednávke. Má zato, že ide o typický záväzkový zmluvný vzťah medzi dvomi obchodnými spoločnosťami, ktoré sa taktiež majú riadiť aj zásadami obchodného práva, predovšetkým poukazuje na zásadu zmluvnej voľnosti, kde vlastne aj napriek tomu, že písomný záväzok bol označený ako objednávka, z tohto obsahu tohto písomného podania môže byť vyvodené, že sa jedná o objednávku dopravných služieb s návesovou súpravou. Sú tu presne identifikované obchodné spoločnosti, je tu určené sídlo spoločnosti, taktiež IČO na pečiatkach, je tu špecifikovaný predmet plnenia, je tu špecifikovaný čas plnenia, miesto plnenia, sú tu dohodnuté platobné podmienky a ostatné náležitosti. Taktiež poukazuje na zásadu záväznosti zmlúv a iných dohôd v obchodnom práve, kedy by sa obchodné spoločnosti alebo právnické osoby v obchodnom styku mali riadiť zásadou pakta sunt servanda, a poukazuje aj predovšetkým na ustanovenie § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje absolútne obchodné záväzkové vzťahy, kde tento prejav vôle medzi obchodnými spoločnosťami treba skúmať v širšom kontexte vzhľadom aj na okolnosti celého tohto prípadu a na prax medzi týmito obchodnými spoločnosťami. Z obsahu tohto právneho úkonu možno jednoznačne vyvodiť, že medzi odporcom a navrhovateľom došlo k platne uzatvorenej zmluve o dodaní dopravných služieb aj napriek tomu, že písomné vyhotovenie bolo označené ako objednávka, z obsahu právneho úkonu je jednoznačne identifikovateľné, o čo sa jedná, medzi kým je táto objednávka uzatvorená, a je tu špecifikovaný predmet plnenia. Ďalej poukazuje aj na to, že pokiaľ odporca namieta v podanom odpore, že pri pánovi Fujkovi nešlo o nejakú osobu oprávnenú, ktorá by mohla podpisovať takéto právne úkony, tak tu išlo o očividne alebo zreteľne o osobu poverenú určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku, išlo o tzv. zákonné poverenie, poukazuje na ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka podobne ako predavačky v obchodoch, ktoré zastupujú svojho zamestnávateľa ako podnikateľský subjekt pri uzatváraní jednoduchých kúpnych zmlúv v obchode, taktiež nepotrebujú nejaké špeciálne splnomocnenie, išlo tu jednoznačne o výkon poverenia v rámci výkonu povolania v spoločnosti odporcu. Takže takáto osoba môže zastupovať podnikateľa priamo zo zákona bez toho, aby potrebovala plnomocenstvo. Taktiež poukazuje na to, že v prípade navrhovateľa musí byť chránená dobromyseľnosť jeho a ďalších tretích strán, samotný navrhovateľ nemohol vedieť, že pán Fujka nebol poverený výkonom uzatvárania týchto úkonov medzi navrhovateľom a odporcom. Zdôrazňuje uznávací prejav odporcu ako dlžníka na odsúhlasení zostatkov za obdobie roku 2014. Odporca v žiadnom prípade neodstúpil od platne uzatvorenej objednávky, neodstúpil od tejto zmluvy, nerozporoval účtovný doklad, nerozporoval faktúru, a čo potvrdzuje celý tento uzatvorený obchod, a dodané vykonané služby, je odsúhlasenie záväzkov, ktoré je zo dňa 20. 2. 2015. Tiež poukázal na širší kontext v rámci Európskej únie, pokiaľ by vlastne k takémuto nevyplateniu, alebo k vykonaniu takýchto prác bez zaplatenia došlo napríklad vo Švajčiarsku alebo v Rakúskej spolkovej republike, išlo by jednoznačne o trestný
čin nevyplatenia faktúr. Bohužiaľ, slovenský právny poriadok ešte nemá zakotvenú trestno-právnu zodpovednosť nevyplatenia tejto faktúry.
Uznesením čk. 5Cb/19/2015-40 z 14.1.2016 súd konanie zastavil v časti, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje penále z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 469,56 € od 17. 12. 2014 až do zaplatenia.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním celého spisu najmä podaniami účastníkov konania, objednávkou z 27.11.2014, faktúrou č. 2014249, mandátnou zmluvou z 30.9.2011, predžalobnou výzvou z 18.2.2015, doručenkou, denným záznamom o výkone vozidla/stroja 48. týždňa 2014,knihou došlej/odoslanej pošty z decembra 2014, odsúhlasením zostatkov za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 a zistil tento skutkový a právny stav:
Z objednávky z 27.11.2014 vyplýva, že odporca si u navrhovateľa objednal dopravu návesovou súpravou v roku 2014 na území SR a ČR za cenu 1,70€/1km, doba nákladky a výkladky nad 15 min za cenu 5€/15min, so splatnosťou 15 dní od vystavenia faktúry.
Z faktúry č. 2014249 vystavenej dňa 1.12.2014 vyplýva, že táto bola vystavená za dopravné služby s vozidlom CA309BZ a návesom CA837YD za 189 km po 1,70€/km spolu za 321,30€ bez DPH a za nákladku+výkladku 14x po 5€ spolu za 70€ bez DPH, spolu cena vrátane DPH 469,56€, faktúra splatná dňa 16.12.2014.
Z plnomocenstva z 18.22.015 súd zistil, že navrhovateľ udelil spoločnosti F.E.R.T. s.r.o. plnú moc na zastupovanie na všetky úkony spojené s vymáhaním dlhu uplatnenom v tomto konaní.
Z mandátnej zmluvy z 30.9.2011, ktorú uzavrel navrhovateľ ako mandatár a spoločnosť F.E.R.T. s.r.o. ako mandant súd zistil, že mandant sa zaviazal pre mandatára uskutočňovať činnosť smerujúcu k vymáhaniu peňažných pohľadávok mandanta voči tretím osobám.
Z predžalobnej výzvy z 18.2.2015 súd zistil, že spoločnosť F.E.R.T. s.r.o. vyzvala odporcu na úhradu dlhu vo výške 469,56€ z faktúry č. 2014249.
Z doručenky súd zistil, že dňa 19.2.2015 bola písomnosť doručená odporcovi.
Z denného záznamu o výkone vozidla/stroja z 48. týždňa 2014 súd zistil, že navrhovateľ uskutočnil dňa 27.11.2014 jazdy Staškov-Ostrava, Ostrava - Čierne, Čierne-Staškov s tovarom - železo, spolu 88+84+17 km a čas nákladok bol 3 hodiny.
Z knihy došlej-odoslanej pošty z decembra 2014 súd zistil, že dňa 1.12.2014 bola odporcovi zaslaná faktúra č. 249.
Z odsúhlasenia zostatkov za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 z 20.2.2015 súd zistil, že navrhovateľ žiadal odporcu po odsúhlasenie záväzku vo výške 469,56€ a o vrátenie potvrdenej kópie, v ktorom prípade bude pokladať uvedený zostatok za správny. Na odsúhlasení sa nachádza aj pečiatka a podpis odporcu.
Podľa § 610 obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľ pre odporcu vykonal dopravu tovaru dňa 27.11.2014 jazdy Staškov-Ostrava, Ostrava - Čierne, Čierne-Staškov s tovarom - železo, spolu 88+84+17 km a čas nákladok bol 3 hodiny. Túto skutočnosť odporca ani nerozporoval, teda ju súd považoval aj za nespornú.
Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd posúdil ako vzťah obchodnoprávny vzhľadom na povahu účastníkov ako právnických osôb a predmet záväzku a ich predmety podnikania, keď navrhovateľ má medzi predmetmi podnikania aj cestnú nákladnú dopravu, tovarom, ktorý dopravil navrhovateľ, bolo železo a odporca má medzi predmetmi podnikania aj výrobu, montáž a demontáž oceľových konštrukcií,
veľkoobchodnú a maloobchodnú činnosť. S prihliadnutím na všetky okolnosti tak mal súd za to, že ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah v zmysle § 261 ods. 1 obchodného zákonníka.
Čo sa týka objednávky z 27.11.2014, súd sa stotožnil s názorom odporcu, že tento právny úkon nie je správny označený, nakoľko nejde o objednávku kúpnej zmluvy ani vykonania diela. Keďže jej predmetom bola doprava, ide o objednávku resp. zmluvu o preprave veci podľa § 610 a nasl. obchodného zákonníka. Avšak nesprávne označenie nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, nakoľko zmluvné strany sa dohodli na doprave aj jej cene a navyše zmluva o preprave veci nemusí mať písomnú formu.
Vzhľadom na vykonanie dopravy vyúčtoval navrhovateľ odporcovi cenu dopravy v súlade s dohodou o cene uvedenou v objednávke faktúrou č. 2014249 v sume spolu 469,56€. Odporcom namietaná skutočnosť, že faktúra bola vystavená až dodatočne je irelevantná, nakoľko oneskorené vystavenie faktúry ho nezbavuje povinnosti uhradiť dlžnú cenu prepravy. Navyše, navrhovateľ preukázal, že faktúra č. 2014249 bola vystavená včas, keď doprava bola vykonaná dňa 27.11.2014 a faktúra vystavená aj odoslaná odporcovi dňa 1.12.2014. Súd tiež poukazuje na účelovosť obrany odporcu, keď tento faktúru namietal prvý krát až v súdnom konaní, pričom po jej obdržaní voči nej navrhovateľovi žiadne námietky nevzniesol.
Podľa § 323 ods. 1 obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Súd ďalej pri posúdení nároku navrhovateľa vychádzal z odsúhlasenia zostatkov za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, v ktorom navrhovateľ uviedol záväzok odporcu z faktúry č. 2014249 vo výške 469,56€, pričom žiadal odporcu o vrátenie potvrdenej kópie do 10 dní, v ktorom prípade bude mať za to, že zostatky sú správne. Keďže toto odsúhlasenie zostatkov sa vrátilo navrhovateľovi opatrené odtlačkom pečiatky odporcu a podpisom, má súd za to, že týmto prejavom vôle odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi z faktúry č. 2014249 vo výške 469,56€ uznal v zmysle § 323 ods. 1 obchodného zákonníka.
Odporca na tento dlh nehradil ani čiastočne, ktorá skutočnosť bola medzi účastníkmi konania nesporná.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi uplatnená v tomto konaní vo výške istiny 469,56€ bola uplatnená dôvodne a preukázaná v plnej - uplatnenej výške a z tohto dôvodu mu súd priznal právo na zaplatenie istiny vo výške 469,56€ a zaviazal odporcu na uhradenie tejto sumy.
Podľa § 365 obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Okrem istiny navrhovateľ požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Uplatnená úroková miera 9,05% ročne zodpovedá zodpovedá ustanoveniu § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Navrhovateľ žiadal úrok z omeškania z dlžnej sumy a od dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry a v tejto výške súd navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozsudkom návrhu navrhovateľa v časti istiny aj príslušenstva vyhovel a priznal mu právo na zaplatenie sumy 469,56 € spolu s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 469,56 € od 17.12.2014 do zaplatenia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a súd priznal úspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 28€ a trovy právneho zastúpenia. Súd vychádzal z hodnoty sporu 469,56€. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 4 úkony právnej služby (príprava a prevzatie á 33,20€, podanie návrhu á 33,20€, vyjadrenie k odporu á 33,20€, účasť na pojednávaní á 33,20€, režijný paušál 3x8,39 Eur + 8,58€). Výška trov právneho zastúpenia teda spolu 166,55€.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).