Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-1500-2007.pdf
PDF · 78.23 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/1500/2007
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Margita Rojčeková, A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Rudolf Holínec - HOSTAV, IČO: 17 784 832, nar. 06.03.1956, Petrovice 91, 013 53 Petrovice, proti povinnému: KERA ŽILINA, s.r.o., IČO: 36 402 087, Ul. Republiky 29, 010 01 Žilina, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 23,10 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora, súd vydal poverenie pod č. 5511 030190*.
Podaním doručeným súdu dňa 13.03.2013 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) - na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. - spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ) - právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5 CbR 168/2011-77 zo dňa 03.09.2012, ktorým bola obchodná spoločnosť KERA ŽILINA, s.r.o., zrušená bez likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom KERA ŽILINA, s.r.o. v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 08.01.2013 vymazaná.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 08.01.2013 povinný neexistuje a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 O.s.p. - kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. l EP - exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo dňa 29.03.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 EP a na ich náhradu zaviazal oprávneného, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 53,42 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) (Pozn. súdu: podľa prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov; exekučné konanie v danej veci bolo začaté 20.06.2007) a určil výšku trov exekúcie, ktorých náhrada prináleží pôvodnému exekútorovi spolu vo výške 23,10 Eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 16,60 Eur, z toho:
a/ 13,28 Eur za úkony v trvaní celkovo 1 hodina a 5 minút (§ 14 vyhlášky základná hodinová sadzba 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu času účelne vynaloženého na exekúciu): 1. Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 15 minút; 2. Vypracovanie príkazov na začatie exekúcie - 20 minút; 3. Vypracovanie exekučných príkazov - 20 minút; 4. Vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - 10 minút. K uvedenej priznanej sume súd uvádza, že v rámci posúdenia účelnosti a v jej rámci aj časovej náročnosti úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných podľa počtu hodín súd ustálil, že uvedeným úkonom exekučnej činnosti z hľadiska ich reálnej časovej a právnej náročnosti zodpovedá vyššie uvedená minutáž času potrebného na tieto úkony, nakoľko pri daných úkonoch ide spravidla o vypĺňanie dokumentov vo forme šablóny, a preto pokiaľ si súdny exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil. Súd pre účely výpočtu časovej odmeny nebral do úvahy čas potrebný na vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko tento úkon je paušálne odmenený v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky sumou 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti, a preto priznaním odmeny za tento úkon aj v rámci časovej odmeny by sa jednalo o duplicitné odmenenie tej istej služby.
Ďalej súd pri výpočte časovej odmeny vôbec nebral do úvahy nasledovné súdnym exekútorom uplatnený úkon: vyčíslenie trov exekúcie, pretože sa jedná iba o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, za ktoré náhrada je zahrnutá v odmene exekútora.
b/ 3,32 Eur za 1 paušálne odmeňovaný úkon exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti): 1. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd nepriznal uplatnenú paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor na doručenie uvedených písomností využil služby iného subjektu (pošta), a teda ich nedoručoval priamo exekútor, resp. exekútorský úrad. Súd tu poukazuje nielen na znenie ustanovení § 15 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ vyhlášky, podľa ktorého odmena prináleží exekútorovi za doručenie uvedených písomností, teda za fyzické doručenie týchto písomností priamo exekútorom resp. exekútorským úradom, preto v prípade doručenia prostredníctvom pošty má exekútor nárok iba na náhradu poštovného, ale aj na to, že tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí súdny exekútor dostatočným spôsobom preukázať. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu 3,32 Eur za úkon exekučnej činnosti podľa 15 ods. 1 vyhlášky (zisťovanie majetku povinného - KN), nakoľko súdny exekútor ho nepreukázal. V exekučnom spise č. EX 637/2007, ktorý mal súd k dispozícii, nie je vyššie uvedený úkon exekútora zaznamenaný a súd ho preto nemôže považovať za skutočne zrealizovaný.
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 2,65 Eur (§ 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky): 1. Poštovné - 2,65 Eur Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov na poštovnom vo výške 6,79 Eur. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné výdavky vo výške 2,65 Eur, a to za 2 poštové doručenky. Súd uvádza, že v exekučnom spise sa nachádzajú len 2 originál poštové doručenky, a teda súdny exekútor vznik hotových výdavkov vo zvyšnej ním uplatnenej náhrade hotových výdavkov na poštovnom nepreukázal. Súd na tomto mieste poznamenáva, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 1,21 Eur za kancelárske potreby, nakoľko podľa názoru súdu uvedené výdavky predstavujú výdavky na bežné kancelárske potreby, za ktorých náhrada je zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Navyše výška a účelnosť uvedených výdavkov nie je preskúmateľná.
3/ DPH 20% zo základu 19,25 Eur vo výške 3,85 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora o 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.