Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4C/95/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. G. XXXX/X, XXX XX Ž., 2/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X/XX, XXX XX Ž., 3/ I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX N. D. N., 4/ O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. D.H. XX, XXX XX N. D. N., navrhovatelia 1/ až 4/ zast.: Mgr. Eva Ivančová, advokátka so sídlom M. R. Štefánika 55/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti odporcovi: Obec Dolné Naštice, Dolné Naštice 36, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 00 310 352, zast.: JUDr. Mária Gbelská, advokátka so sídlom Andreja Hlinku 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 418,92 eur s prísl., o základe veci takto

rozhodol:

I. Určuje, že základ nároku navrhovateľov, domáhať sa na súde od odporcu peňažného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho výške obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľnosti parc. č. 564/7, 564/8, 564/27 a 564/28 zapísaných na LV č. XXX, k.ú. W. D. v danom čase a priestore n i e j e d a n ý.

II. Určuje, že základ nároku navrhovateľov, domáhať sa na súde od odporcu peňažného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho výške obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľnosti parc. č. 564/13, 564/15, 564/16, 564/20, 564/21, 564/22 zapísaných na LV č. XXX, k.ú. W. D. v danom čase a priestore j e d a n ý.

odôvodnenie:

Podľa ust. § 152 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2014 (po čiastočnom zastavení konania na základe uznesenia zo dňa 05.06.2015) a zmeneným na základe uznesenia súdu zo dňa 18.09.2015, sa navrhovateľ 1/ až 4/, každý z nich domáha od odporcu zaplatenia sumy vo výške 104,73 € s 8,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 104,73 € od 20.6.2014 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností v k.ú. W. D. parc. č. 564/13, 564/15, 564/16, 564/20, 564/21, 564/22, 564/7, 564/8, 564/27 a 564/28 (ďalej aj ako pozemky) zapísaných na LV č. XXX a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 14.10.2013. Navrhovatelia vyzvali odporcu dňa 09.06.2014 na zaplatenie nájomného na týchto parcelách za obdobie od 14.10.2013 do 14.06.2013 v lehote do 19.06.2014. Odporca nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX užíva a berie z nich úžitok, nakoľko na uvedených parcelách má postavené bytové domy. K návrhu pripojili List vlastníctva č. XXX, XXX,XXX a XXX k.ú. W. D., výzvu zo dňa 9.6.2013 adresovanú odporcovi, Znalecký posudok č. 15/2013, kópiu katastrálnej mapy, kúpnu zmluvu a zmluvu o nájme.

Zástupca navrhovateľov v priebehu konania k spôsobu využitia pozemkov v k.ú. W. D. na parc. č. 564/7, 564/8, 564/13, 564/15, 564/16, 564/20, 564/21, 564/22, 564/27, 567/28 zapísaných na LV č. XXX uviedol, že sú to všetko zastavané plochy nádvoria a na parcele 564/7 je postavená bytovka, ktorá vlastnícky patrí odporcovi, rovnako aj na parcele 564/8 je postavená bytovka, aj na parcele 564/27 je postavená bytovka, aj na parcele 564/28 je postavená bytovka. Ostatné parcely, t.j. 564/13, 564/15, 564/16, 564/20, 564/21, 564/22 sú zastavané plochy, ktoré súvisia s postavenými bytovkami. Jedná sa o cestné miestne komunikácie, chodníky ktoré využíva odporca. Výška bezdôvodného obohatenia v uvedenom prípade zodpovedá výške nájomného za predmetné parcely, za ktoré by ich navrhovatelia mohli prenajať a ktorá výška bola stanovená znaleckým posudkom súdneho znalca Jána Hrebíčka č. 15 z roku 2013, ktorý vypočítal výšku nájmu 0,292 eur ročne. Navrhovatelia nesúhlasia s vyjadrením odporcu, z fotografií uverejnených v znaleckom posudku č. 39/2014, ktorý si dal zhotoviť odporca sú uvedené fotografie, na ktorých sú pozemky, ktoré vydáva odporca za priľahlé. Z uvedených snímkov je zrejmé, že všetky tieto pozemky nemôžu byť priľahlými pozemkami, nakoľko z fotografií je zrejmé, že zaberajú značnú časť prevažne zelene so stromami a len okrajovo prístupové cesty k obytnými domom. Rovnako nesúhlasia s vyjadrením odporcu že návrh nie je opodstatnený a že v uvedenom prípade by malo byť zriadené iba vecné bremeno práva užívania týchto pozemkov v zmysle zákona 182/1993. Navrhovatelia s odporcom jednali najskôr o kúpe uvedených pozemkov a ani v jednom prípade jednania sa odporca nevyjadril, že by chcel zriadiť právo užívania pozemkov zastavaných pod domami. Uvedené vecné bremeno by v krajnom prípade boli zriadili, avšak navrhovatelia požadovali jednorazové odškodnenie za zriadenie vecného bremena. V tomto prípade ale vecné bremeno zriadené nebolo, o čom svedčí skutočnosť, že na LV č. XXX pre katastrálne územie W. D. nie je zapísané žiadne vecné bremeno okrem zákonných vecných bremien ktoré boli zriadené v zmysle zákona o energetike.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že nepopiera užívanie pozemkov v rozsahu zastavaných plôch pod obecnými bytovkami. Popiera však správnosť výpočtu hodnoty pozemkov, odporca na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Dobiášom zistil, že cena nehnuteľností je viac ako trojnásobne nižšia ako v posudku vypracovaný Ing. Hrebičkom, ktorý navrhovatelia pripojili k návrhu. Návrh neberie do úvahy rozdielnosť právneho režimu náhrad za užívanie pri jednotlivých druhoch pozemkov. Na pozemky zastavané bytovými domami sa vzťahuje režim podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z. § 23 ods. 5, a preto navrhuje návrh v celom rozsahu zamietnuť. Pozemky, ktoré sú zastavané bytovými jednotkami v čase, keď sa vybavovalo stavebné aj kolaudačné rozhodnutie, resp. keď prebiehalo stavebné konanie, patrili podľa delimitačného protokolu obci (odporcovi). Právna postupnosť nadobudnutia vlastníctva navrhovateľov vyplýva z konania, ktoré prebiehalo na tomto súdu pod sp. zn. . Jednoznačne na užívanie pozemkov zastavaných predmetnými bytovými domami sa vzťahuje režim zákona o vlastníctve bytových a nebytových priestorov č. 183/1993, a konkrétne podľa § 23 ods. 5 vzniklo k týmto pozemkom právo zodpovedajúce večnému bremenu bez ohľadu na to, či je toto právo zapísané alebo nezapísané v katastri nehnuteľností. Na pozemkoch v k.ú. W. D. na parc. č. 564/7, 564/8, 564/13, 564/15, 564/16, 564/20, 564/21, 564/22, 564/27, 567/28 zapísané na LV č. XXX sú stavby a všetky sú zapísané na LV č. XXX, teda dve z nich, a to vo vlastníctve odporcu. Ide o stavby na parcele 564/7 a 564/8. Stavba, ktorá je evidovaná na parc. č. 564/27, je evidovaná ako výlučné vlastníctvo na LV č. XXX a stavba, ktorá je evidovaná 564/28 je evidovaná na LV č. XXX. Stavba na LV č. XXX na pozemku parc. č. 564/7 má súpisné číslo XXX, stavba na parc. č. 564/8 má súpisné číslo XXX evidovaná ako bytový dom, stavba na parc. č. 564/17 je evidovaná ako bytový dom súp. č. XXX. Ostatné stavby nachádzajúce sa na parc. č. 564/22, 564/21, 564/20, 564/16, 564/15, 564/13 nie sú bytové domy a zatiaľ nie sú zapísané na liste vlastníctva. Pokiaľ navrhovateľ žiada bezdôvodné obohatenie, je povinný vyšpecifikovať z akého právneho dôvodu toto bezdôvodné obohatenie vzniklo, prečo žiada výšku bezdôvodného obohatenia rovnakú pre všetky zastavané plochy, hoci ich spôsob užívania je iný. Odporca si je vedomý toho, že nejaká odplata tam musí byť, ale vzhľadom k tomu, že je zástupcom všetkých obyvateľov obce potrebuje, aby táto skutočnosť bola raz pre vždy právne skutkovo správa a vyšpecifikovaná. Spôsob využitia pozemkov, ktoré sú požadované v predmetnej výzve, je presne špecifikovaný v znaleckom posudku, ktorý odporca predložil v konaní, a to znalecký posudok č. 39 z roku 2014. Všetky tieto pozemky sú priľahlými pozemkami k pozemku zastavanému stavbami súp. č. XXX, XXX, XXX a XXX. Uvedené pozemky považuje odporca za priľahlé pozemky v intenciách zákona 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V tejto súvislosti za účelom objasnenia čo sa myslí priľahlým pozemkom poukazuje na uznesenie Ústavného súdu č. -19 a rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré uviedol v rozsudku sp. zn. z 29.11.2005. V citovaných judikátoch je uvedené, že vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru sa zákonom č. 182/1993 Z.z. najmä vychádzajúc z ustanovenia § 23

ods. 1 prvá veta spája nie len so spoluvlastníctvom k pozemku, na ktorom je dom postavený, ale aj so spoluvlastníctvom priľahlého pozemku. Je dôležité mať na zreteli aj účel priľahlého pozemku, ktorý má umožniť riadne užívanie bytového domu. Môže sa na ňom nachádzať príslušenstvo domu a záhrady, stavby, oplotenia, prístrešky a iné. S užívaním pozemkov pod bytovými domami a ako aj priľahlých pozemkov je spojené iba právo vecného bremena. Zástupca odporcu doručil kolaudačné rozhodnutie č. 71/2011, ktoré zahrňuje objekt príjazdových komunikácií, chodníkov a parkovacích plôch. Okrem toho je vydané aj kolaudačné rozhodnutie na bytový dom postavený na parcele 564/7 a bytový dom č. 2 postavený na parcele 564/8. Čiže je to bytový dom č. XXX a XXX, ktorým bolo pridelené súpisné číslo, o ktorom predkladám kolaudačné rozhodnutie sp. zn. 609/2010. Ďalej bolo vydané kolaudačné rozhodnutie sp. zn. 238/2013, ktoré bolo vydané na bytový dom č. 3 na pozemku parc. č. 564/27. Jedná sa o bytový dom súp. č. XXX. Odporca ďalej disponuje kolaudačným rozhodnutím sp. zn. 239/2013, ktoré hovorí o bytovom dome č. 4 na pozemku parc. č. 564/28. Jedná sa o bytový dom súp. č. XXX. Odporca nepopiera, že tieto pozemky sa nachádzajú pod týmito bytovými domami a takisto sú tam priľahlé pozemky, ktoré slúžia týmto bytovým domom.

Navrhovateľka 1/ vo výpovedi uviedla, že odporca užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, neplatí nájom, odkúpiť ich nechce. V roku 2014 prebiehali ústne dohody s odporcom, že vyplatí nájomné a že to odkúpi. Nájomne nesplnil a chcel to odkúpiť za 1 euro.

Odporca vo výpovedi uviedol, že nesúhlasí s návrhom, a to z toho dôvodu, že na bytovky sa vzťahuje zákon o bytoch a nebytových priestoroch. Uvádza, že tieto pozemky boli zaplavené vodou, bolo to smetisko, tieto pozemky boli obci riadne oddelimitované. Tieto pozemky zhodnotila obec. Na parcele č. 564/13 je prístupová komunikácia k bytovkám, na parcele č. 564/15 je len trávnatá plocha, ktorú musia udržiavať a je to trávnatá plocha medzi bytovým domom a cestou, prístupovou komunikáciou. Na parcele č. 564/16 je takisto trávnatá plocha medzi bytovým domov a prístupovou komunikáciou. Na parcele č. 564/20 sa nachádza trávnatá plocha medzi bytovými domami a prístupovou komunikáciou. Parcela č. 564/22 je časť prístupovej komunikácie. Odporca má tieto prístupové komunikácie zahrnuté do siete komunikácií v obci, sú to obecné komunikácie. Na otázku, kedy sa odporca stal vlastníkom bytových budov, ktoré sa nachádzajú na parc. č. 564/7, 564/8, 564/27 a 564/28 uviedol, že obec na výstavbu týchto bytových budov dostala financie zo ŠFRB a dotácie z Ministerstva dopravy. Následne po dokončení a kolaudácii obec uzatvorila záložné zmluvy so ŠFRB. Na otázku, či a akým spôsobom obec využíva bytové budovy nachádzajúce sa na týchto pozemkoch uviedol, že sú to obecné nájomné byty. Poskytuje ich mladým rodinám v súlade so zmluvou so ŠFRB aj s Ministerstvom dopravy, na ten účel boli postavené. Na otázku, akú dlhú dobu užíva tieto parcely, ktoré sú zastavané bytovými domami a miestnymi komunikáciami, ktoré vlastnícky patria navrhovateľom, ide o parcely zapísané na LV, a to 564/7, 564/8, 564/13, 564/15, 564/16, 564/20, 564/21, 564/22, 564/27, 564/28, uviedol, že sa to nedá presne povedať pretože bytové domy boli postavené v štyroch etapách od roku. Bytové domy boli dokončené jedny asi v roku 2008 a druhé asi v roku 2013. Myslí, že v novembri, októbri bola kolaudácia.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca v konaní žiadal návrh navrhovateľov zamietnuť, pretože návrh neberie do úvahy rozdielnosť právneho režimu náhrad za užívanie pri jednotlivých druhoch pozemkov, súd považoval vo veci za účelné rozhodnúť o základe nároku (veci), a to i s prihliadnutím na to, že navrhovateľ okrem toho, že žiada návrh zamietnuť pretože je neopodstatnený, spochybňuje i výšku navrhovateľmi uplatneného nároku, o čom predložil dôkaz.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky 1/, navrhovateľky 2/, navrhovateľa 4/, odporcu, listinami: návrh, výpis z LV č. XXX, znalecký posudok č. 15/2013 výzva zástupcu navrhovateľov zo dňa 09.06.2014, vyjadrenie PZ odporcu zo dňa 15.09.2014, znalecký posudok č. 39/2014, zmena a doplnenie návrhu, výpis z LV č. XXX, výpis z LV č. XXX, výpis z LV č. XXX, stanovisko navrhovateľov k vyjadreniu odporcu zo dňa 09.03.2015, ponuka na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 25.01.2012, ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2012, výpis z LV č. XXX, oznámenie Obce Dolné Naštice zo dňa 06.06.2014, podanie PZ navrhovateľov 1/ - 4/ zo dňa 26.03.2015, kúpna zmluva č. 30700/ /Dolné Naštice /1462/MudSi zo dňa 06.02.2012, zmluva o nájme č. 30700/NZ/02/2012/Dolné Naštice/1462/MudSi zo dňa 25.01.2012, oznámenie - mailovú správa I. O. zo dňa 25.03.2015 ( č.l. 75), Listina odporcu s popisom o spôsobe užívania pozemkov č.l. 103, kolaudačné rozhodnutie Obce Dolné Naštice sp. zn. 71/2011 zo dňa 16.05.2011 č.l. 104-106, náčrtok č.l. 107, Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -19 zo dňa 11.12.2012 č.l. 108-112, kolaudačné rozhodnutie Obce Dolné Naštice sp. zn. 239/2013 zo dňa 20.03.2014 č.l. 113-116, kolaudačné rozhodnutie Obce Dolné Naštice

sp. zn. 238/2013 zo dňa 20.03.2014 č.l. 117-118, kolaudačné rozhodnutie Obce Dolné Naštice sp. zn. 609/2010 zo dňa 23.12.2010 č.l. 119-122, stanovisko navrhovateľov zo dňa 15.12.2015 č.l. 127-128, náčrtok č.l. 129, výpis z LV č. XXX č.l. 130-136, výpis z LV č. XXX č.l. 137-141, výpis z LV č. XXX č.l. 142-146, výpis z LV č. XXX č.l. 147-148.

Z LV č. XXX, k.ú. W. D. vyplýva, že navrhovatelia 1/ až 4/ sú na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 14.10.2013 podielovými spoluvlastníkmi, každý vo výške 1 k celku na nehnuteľnostiach reg. „C“ a to: parc. č. 564/7 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 236 m2, na ktorej sa nachádza bytová budova, parc. č. 564/8 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 196 m2, na ktorej sa nachádza bytová budova, parc. č. 564/13 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 720 m2, na ktorej sa nachádza inžinierska stavba-cestná miestna komunikácia parc. č. 564/15 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 525 m2, na ktorej je dvor parc. č. 564/16 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 10 m2, na ktorej sa nachádza inžinierska stavba- cestná miestna komunikácia parc. č. 564/20 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2 m2, na ktorej je dvor parc. č. 564/21 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, na ktorej sa nachádza inžinierska stavba- cestná miestna komunikácia parc. č. 564/22 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2 m2, na ktorej je dvor parc. č. 564/27 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 219 m2, na ktorej sa nachádza bytová budova, a parc. č. 567/28, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 219 m2, na ktorej sa nachádza bytová budova, (ďalej len pozemky).

Z LV č. XXX, k.ú. W. D. vyplýva, že odporca je výlučným vlastníkom stavieb - bytového domu SO 01 so súpisným číslom XXX na parcele č. parc. č. 564/7 a bytového domu SO 02 so súpisným číslom XXX na parcele č. parc. č. 564/8, v ktorých sa nachádzajú byty vo vlastníctve odporcu.

Z LV č. XXX, k.ú. W. D. vyplýva, že odporca je výlučným vlastníkom stavby - bytový dom SO 03 so súpisným číslom XXX na parcele č. parc. č. 564/27, v ktorom sa nachádzajú byty vo vlastníctve odporcu.

Z LV č. XXX, k.ú. W. D. vyplýva, že odporca je výlučným vlastníkom stavby - bytový dom SO 04 so súpisným číslom XXX na parcele č. parc. č. 564/28, v ktorom sa nachádzajú byty vo vlastníctve odporcu.

Výzvou zo dňa 09.06.2014 navrhovatelia vyzvali odporcu na úhradu nájomného za neoprávnené užívanie parciel uvedených na LV č. XXX pre k.ú. W. D. (v lehote do 19.06.2014) za obdobie od 14.10.2013 do 14.06.2014 v zmysle výpočtu nájomného podľa znaleckého posudku znalca Jána Hrebíčka č. 15/2013 zo dňa 10.12.2013.

Podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd - Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme a to na základe zákona a za náhradu. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu, v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom, pričom v ust. prílohy č. 3 bod F.1 táto vyhláška upravuje postup stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena.

Podľa § 128 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. e), f), g), h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon, zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce, zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, 5c) udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu a utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že navrhovatelia sú podielovými vlastníkmi nehnuteľnosti, a to pozemkov zapísaných na LV č. XXX, k.ú. W. D. pričom vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudli na základe dedičstva. Na každom z pozemkov parc. č. 564/7, 564/8, 564/27 a 564/28 je postavený obytný dom, pričom vlastníkom týchto bytov v tomto bytovom dome je odporca, ktorý je obcou podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Navrhovatelia sa domáhajú voči odporcovi bezdôvodného obohatenia za obmedzenie vlastníckeho práva ich pozemkov za obdobie od 14.10.2013 do 14.06.2014, spočívajúceho v neoprávnenom užívaní týchto pozemkov odporcom z dôvodu stavieb bytových domov (vo vlastníctve odporcu) na im patriacich pozemkoch, zodpovedajúceho výške obvyklého nájomného za ich užívanie.

Vzhľadom na ust. § 23 ods. 5 zákona č. 192/1993 Z.z. súd dospel k záveru, že užívanie predmetných nehnuteľností titulom existencie bytových domov, v ktorých sa nachádzajú byty vo vlastníctve odporcu, nie je bez právneho dôvodu a náhrada má iný charakter než ako si to v tomto konaní uplatňujú navrhovatelia. Uspokojovanie bytovej potreby občanov je nepochybne vo verejnom záujme, a práve preto bolo prijať ustanovenie § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. v podobe zriadenia vecného bremena na predmetných pozemkoch, ktoré vlastnícky patria iným subjektom, než sú vlastníci bytov v obytných domoch, nachádzajúcich sa na týchto pozemkoch, čo však neznamená, že ide o rozpor s Ústavou SR alebo s medzinárodnoprávnymi dokumentmi a zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Finančné odškodnenie - finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom, ktoré má jednorazový charakter, pričom výpočet náhrady za zriadenie vecného bremena bližšie upravuje vyhl. č. 492/2004 Z.z., a preto sa navrhovatelia nemôžu s úspechom v tomto konaní domáhať za obmedzenie vlastníckeho práva (z dôvodu vzniku zákonného vecného bremena na ich pozemku) náhrady vo forme opakujúceho sa plnenia, tak ako je to nimi uplatnené v tomto konaní (v tomto konaní za obdobie od 14.10.2013 do 14.06.2014), a to so zreteľom na to, že v tomto prípade nejde o bezdôvodné

užívanie, odporcovi zo zákona vzniklo právo z vecného bremena (právo stavby) a náhrada za zriadenie vecného bremena nemá taký charakter, akého sa navrhovatelia domáhajú (opakujúceho sa plnenia vo výške obvyklého nájomného). Navrhovateľom, ako spoluvlastníkom pozemku, patrí náhrada za vecné bremeno, avšak nie v takej forme, ako si to uplatňujú navrhovatelia t.j. bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho obvyklému nájomnému za užívanie týchto nehnuteľností, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a rozhodol, že základ nároku navrhovateľov, domáhať sa na súde od odporcu peňažného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho výške obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľnosti parc. č. 564/7, 564/8, 564/27 a 564/28 zapísaných na LV č. XXX, k.ú. W. D. nie je daný.

Čo sa však týka nároku navrhovateľov vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam parc. č. 564/13, 564/15, 564/16, 564/20, 564/21, 564/22 zapísaných na LV č. XXX, k.ú. W. D. súd je názoru, že v prípade týchto pozemkov základ nároku navrhovateľov je daný, pretože na tieto pozemky sa nevzťahuje právna úprava zákona č. 182/1993 Z.z., nejde v prípade týchto pozemkov o pozemok v zmysle ust. § 23 tohto zákona. Súd tieto pozemky nepovažoval za pozemky, a to priľahlé pozemky, za ktoré ich považuje odporca, a to z toho dôvodu, že priľahlý pozemok v zmysle ust. 23 zákona č. 182/1993 Z.z. (s poukazom na odôvodnenie Uznesenia Ústavného súdu SR č. -19 zo dňa 11.12.2012) je ten pozemok na ktorom sa nachádza príslušenstvo domu ako oplotené záhrady, stavby-najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria. Vykonaným dokazovaním - výsluchom odporcu a odporcom predloženými listinami (o spôsobe využitia týchto pozemkov) nemal preukázané, že sa na týchto pozemkoch nachádza príslušenstvo bytových domov (postavených na parc. č. 564/7, 564/8, 564/27 a 564/28), ale mal preukázané, že na týchto pozemkoch sa nachádzajú buď trávnaté plochy medzi bytovým domom a cestou, prístupové komunikácie, alebo parkovisko, ktoré využívajú nielen obyvatelia týchto bytov v bytových domoch, ale aj niekto iný, vopred neobmedzený okruh užívateľov, pričom takýmto užívaním týchto pozemkov, ktoré však nie sú majetkom odporcu (a ani v čase, za ktoré sa navrhovatelia domáhajú bezdôvodného obohatenia neboli jeho majetkom) si obec plnila a naďalej plní povinnosti vyplývajúce pre ňu z ust. zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (§ 4 ods. 3 písm. e), f), g), h)).

Ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na ktorého úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo k zníženiu pasív (§ 454 Občianskeho zákonníka). Vecnou legitimáciou (či už aktívnou alebo pasívnou) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 Občianskeho zákonníka) je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

Súčasná právna teória i prax chápe pod pojmom verejné užívanie verejného priestranstva užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzeným okruhom užívateľov. Musí ísť pritom o také užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a ktoré nevylučuje z obdobného užívania toho istého statku iných, aj len potenciálnych užívateľov. Rozlišujú sa pritom dva druhy verejného užívania, a to užívanie všeobecné a užívanie osobitné. Oba druhy užívania majú verejnoprávnu povahu, vôľa vlastníka tu nehrá žiadnu rolu. Všeobecné užívanie nevyžaduje žiadne rozhodnutie správneho orgánu, nie je preň treba žiadne povolenie, okruh užívateľov je neobmedzený. Naproti tomu osobitné užívanie vzniká na základe správneho rozhodnutia a len pre užívateľov v tomto rozhodnutí označených. Aj keď vlastník má teoretické právo brániť sa všeobecnému užívaniu svojho majetku, vyňatie priestorov vlastnených súkromnými subjektmi a spĺňajúcich zákonné znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva by viedlo k podstatnému sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec ako verejnoprávna

korporácia verejný záujem. Tak je tomu preto, aby si obec mohla plniť povinnosti, vyplývajúce pre ňu zo zákona o obecnom zriadení (napr. § 1 ods. 4 a § 4 ods. 3 písm. e/, f/ a g/).

Obec (odporca) má postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, má vlastné príjmy a hospodári za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu. Preto ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, zahrňujúce aj len sčasti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože aj keď existuje právny dôvod užívania verejného priestranstva ( prístupová komunikácia k bytovým domom, trávnaté plochy medzi bytovými domami), nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby také plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania jej majetku) bolo poskytované bezplatne. Pripustením opačnej možnosti by došlo k porušeniu základného princípu občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v rovnosti ich účastníkov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Súd mal v tomto konaní preukázané výpoveďou štatutára odporcu, listinami predloženými odporcom o spôsobe užívania nehnuteľností (pozemky parc. č. 564/13, 564/15, 564/16, 564/20, 564/21, 564/22), že tieto pozemky bezprostredne susedia s bytovými domami, nachádza sa na nich prístupová cesta, trávnatá plocha pri bytovom dome s.č. XXX a XXX, parkovisko, chodník ku vchodom bytovej budovy parc. č. XXX a XXX, ide o pozemky v území dokončenej obytnej zástavby a sú svojim charakterom, tvarom a umiestnením určené k plneniu funkcie verejnej zelene, prístupu k tomuto obydliu (bytovým domom s bytmi výlučne vo vlastníctve odporcu). Všetky tieto pozemky môžu slúžiť širokej verejnosti. Pri posudzovaní veci je treba rovnako vychádzať zo všeobecného chápania vlastníckeho práva ako práva, ktoré môže byť obmedzené len so súhlasom vlastníka, inak len na základe zákona. Odporca, ako obec teda disponuje majetkom navrhovateľov, užívaním týchto pozemkov plní svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov (potreba bývania a s tým spojených potrieb), čo je jeho povinnosť stanovená zákonom, ktorú by však inak musel plniť iným spôsobom, pozemky na rovnaký účel kúpiť alebo prenajať. Odporca v konaní nepreukázal žeby takýmto spôsobom konal, t.j. nepreukázal titul, ktorý by ho oprávňoval (počas navrhovateľmi uplatneného obdobia) užívať tieto pozemky spôsobom ako ich využíva - uspokojovanie potreby občanov obce, ale aj iných osôb. V danej veci navrhovatelia neudelili obci súhlas k užívaniu predmetných pozemkov ako verejného priestranstva (t.j. pre účely verejnosti, vopred neznámeho okruhu osôb) v obytnej zástavbe. Podľa § 128 Občianskeho zákonníka je vlastník povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia je možné vo verejnom záujme vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Ak teda predmetný pozemok navrhovateľky nebol vo verejnom záujme vyvlastnený, je navrhovateľka ako vlastníčka pozemku povinná strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva tým, že jej pozemok je užívaný pre potreby všetkých ako verejné priestranstvo - verejná zeleň v obytnej zástavbe, ale za náhradu. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je treba aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady (§ 451 Občianskeho zákonníka) a výška tohto bezdôvodného obohatenia sa rovná výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok. Na základe týchto okolností a vykonaného dokazovania súd rozhodol, že základ nároku navrhovateľov, domáhať sa na súde od odporcu peňažného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho výške obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľností parc. č. 564/13, 564/15, 564/16, 564/20, 564/21, 564/22 zapísaných na LV č. XXX, k.ú. W. D. je daný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.