Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-89-2015.pdf
PDF · 207.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4C/89/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa JUDr. Katarína Krivulčíková, v právnej veci navrhovateľa: W. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, N., t.č. K. XXXX/XX, N., proti odporcom: 1/ Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, Michalská 18, Bratislava, 2/ Aukčná spoločnosť s.r.o., IČO: 46 141 341, Kopčianska 10, Bratislava, právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., IČO: 47 255 498, Lesná 310, Hviezdoslavov, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy a o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi 1/ súd náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 2/ trovy konania vo výške 33,00 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia, že spotrebiteľská Zmluva o poskytnutí úveru reg. č. 186490 zo dňa 9.3.2011 medzi navrhovateľom a odporcom I/ ako záložným veriteľom, je neplatná od samého počiatku v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, ďalej aby súd určil, že spotrebiteľská Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 186490/ZaI/1 zo dňa 9.3.2011 medzi navrhovateľom a odporcom I/ ako záložným veriteľom, je neplatná od samého počiatku v zmysle § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
- rozostavaného rodinného domu na parcele č. XXX/XX a parciel registra „C“ číslo XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 1004 m2, parc. č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 229 m2, parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 140 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 215 m2, zapísaných na LV č. XXXX, okres N., V. N., J. Ú. C. - D., evidovaných Okresným úradom Púchov, katastrálny odbor. Všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti plánuje odporca I/ predať v dobrovoľnej dražbe prostredníctvom odporcu II/, o čom sa navrhovateľ presvedčil kontrolou údajov zapísaných na liste vlastníctva. To, že v danej veci začal konať odporca II/, sa navrhovateľ mal možnosť dozvedieť iba na základe údajov na LV č. XXXX, kde oznámenie o začatí výkonu záložného práva je uvedené vo vzťahu k odporcovi. Navrhovateľ síce dostal od odporcu II/ list, v ktorom tvrdí, že koná v mene odporcu I/, ale nijakým spôsobom nepreukázal, že je na také konanie oprávnený. V prípade, že osoba koná v zastúpení, je nevyhnutné preukázateľným a nesporným spôsobom oboznámiť osobu, vo vzťahu ku ktorej má splnomocnenec vykonávať platné právne úkony, o skutočnosti, že tu také poverenie resp. splnomocnenie existuje a to buď zo strany splnomocnenca alebo splnomocniteľa. Uviedol ďalej, že ku dňu podania návrhu žiaden z odporcov nedoručil navrhovateľovi platnú a nespornú plnú moc, ktorá by preukazovala bez pochybností oprávnenosť postupov odporcu II/, ako aj jeho oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti. Konanie odporcu II/ nemožno považovať za oprávnené, nakoľko údajným spochybniteľným splnomocnením sa môže preukázať akákoľvek iná tretia osoba ako
napr. dražobná spoločnosť a simulovať konanie v mene splnomocniteľa, s cieľom spôsobiť ujmu na právach navrhovateľa. Poukázal ďalej na to, že predmetný byt je miestom jeho trvalého pobytu a jeho rodiny vrátane maloletých detí, a to Q. J., nar. XX.XX.XXXX a nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, v ktorej by mohol bývať a že je ekonomicky činný s pravidelným príjmom. Uviedol ďalej, že dňa 9.3.2011 uzavrel s odporcom I/ Zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. 186490, na ktorú nadväzuje Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 186490/ZaI/1 zo dňa 9.3.2011 rovnako uzavretá medzi ním a bankou. Zmluva o poskytnutí úveru sa v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka považuje za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa viaže Záložná zmluva. Inštitút záložného práva ako aj ručenia sa vyznačuje svojou subsidiárnou a akcesorickou povahou. Subsidiarita vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý nastupuje len vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorita spočíva v tom, že bez základného - hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny vzťah. V prípade úverovej zmluvy je v zmluve uvedené, že je uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka v platnom znení. Toto konanie odporcu je nanajvýš neštandardné, nakoľko ak by bola zmluva uzatvorená len v zmysle Občianskeho zákonníka, bolo by zrejmé, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskej povahy. Nakoľko je odporca bankovou inštitúciou, je neakceptovateľné, aby svojím konaním dopustil vznik právneho vzťahu neurčitého charakteru uzatvorený na základe nejasne určeného právneho predpisu, čím druhú zmluvnú stranu stavia do neurčitého postavenia voči nemu ako banke. Nemožno hovoriť o nedbalosti, nakoľko sa jedná o tak závažné pochybenie, ktoré vyvoláva podozrenie z konania odporcu, ktorý si neuvedením právneho predpisu, ktorým sa úverová zmluva spravuje, ponecháva do budúcna priestor na prispôsobenie zmluvy podľa potreby. V prípade takej zmluvy je predpoklad vzniku budúcich sporov ohľadom právneho režimu resp. právneho predpisu, ktorým sa taká zmluva spravuje. Tento stav by mohol smerovať k tomu, že každá zo zmluvných strán by sa domáhala určenia povahy zmluvy podľa predpisu, ktorý jej priznáva výhodnejšie postavenie oproti druhej zmluvnej strane. Z uvedeného je zrejmé, že odporca nepostupoval v súlade s odbornou starostlivosťou a profesionalitou, akou by mala banková inštitúcia vyznačovať. Týmto zrejme úmyselným konaním pri podpise samotnej úverovej zmluvy možno vidieť zámer odporcu, ponechať si priestor pre rôzny výklad tejto zmluvy v prípade budúcich sporov. Mal za to, že sa jedná o úmyselné konanie odporcu, ktorý v zmluve neuviedol ani skutočnosť, že pokiaľ sa nejedná o určitý zmluvný typ podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, tak sa jedná o inominátnu zmluvu uzatvorenú podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Na základe absencie jasného označenia zmluvy je ťažké určiť, o aký zmluvný typ sa jedná, a teda následne preukázať, či boli alebo neboli dodržané zákonné náležitosti ustanovené predpismi pre jednotlivé zmluvné typy a teda je značne sťažené domáhať sa určenia neplatnosti takej zmluvy predovšetkým zo strany inej ako je banka, v tomto prípade zmluvnej strany
- spotrebiteľa. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vystupuje pri uzatváraní úverovej zmluvy ako subjekt, ktorý nemá povahu podnikateľského subjektu, takže nemožno uvažovať o tom, že úverová zmluva sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom vystupuje ako fyzická osoba - spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ V období uzatvorenia úverovej zmluvy bolo jednoznačné, že úverová zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy a napriek tomu ju odporca takto neoznačil. Z toho vyplýva úmysel odporcu obchádzať zákon v jeho spotrebiteľských ustanoveniach, pričom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je právny úkon neplatný: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ Z toho dôvodu nemohol navrhovateľ v čase uzatvárania úverovej a záložnej zmluvy konať slobodne a vážne, nakoľko odporca vedome konal v rozpore so samotným obsahom a účelom zmluvy s cieľom ukrátiť spotrebiteľov - navrhovateľov na svojich právach. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.“ Úverová zmluva je uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, čiže ako zmluva o úvere, ktorá patrí medzi „absolútne obchody“ a vzťahy zo zmluvy sa spravujú ustanoveniami ObZ. Skutočnosť, že sa môže jednať o úverovú zmluvu v zmysle ObZ je v úverovej zmluve obsiahnutá v bode I. Zmluvy o poskytnutí úveru: „uzatvárajú túto zmluvu podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení“ Opäť možno vysloviť jasný zámer odporcu zmeniť spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy týmto ustanovením v samotnom úvode úverovej zmluvy, napriek tomu, že odporca musel mať vedomosť, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskej povahy. Odporca vyhotovil úverovú zmluvu tak zmätočne, že nie je možné pre osobu bez právnického vzdelania, ktorou bol aj navrhovateľ v čase podpísania úverovej a záložnej zmluvy rozoznať, akú povahu má úverová zmluva, aké práva a povinnosti na seba uzatvorením zmluvy preberajú a teda boli uvedení do omylu zo strany odporcu, ktorý
v čase podpisu zmluvy mal vedomosť o ustanoveniach úverovej zmluvy, nakoľko ju sám vyhotovoval. Zmluva o úvere podľa názoru navrhovateľa obsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. a), k), r) Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“ Podľa zákona platí, že individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dlžníci nemali možnosť pred samotným podpisom zmluvy o úvere podstatným spôsobom zmeniť obsah zmluvy a tým aj neprijateľných zmluvných podmienok. Súd pri určení neplatnosti zmluvy ako celku postupuje ex offo, aj bez návrhu účastníka konania, navrhovateľ má iba povinnosť danú zmluvu predložiť súdu na posúdenie. Zmluva o úvere a na ňu nadväzujúca záložná zmluva sú v zmysle § 37 a 39 Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko konanie navrhovateľov bolo pri podpise záložnej zmluvy bolo v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka zaťažené vadou slobody prejavu vôle, lebo navrhovatelia neuzavreli uvedenú záložnú zmluvu slobodne a vážne, nemali možnosť obidve zmluvy - záložnú zmluvu a zmluvu o úvere poriadne prečítať, upraviť jednotlivé ustanovenia zmluvy po vzájomnej dohode pred uzatvorením zmluvy, nemali možnosť z právneho hľadiska preskúmať akú povahu má úverová zmluva a tým posúdiť aké práva a povinnosti im zo zmluvy vyplývajú, preto je tento právny úkon neplatný. Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko vo svojom bode č. 13. obsahuje rozhodcovskú klauzulu v rozpore so zákonom. Navrhovatelia nemali pred podpísaním úverovej zmluvy reálnu možnosť ovplyvniť obsah uvedených zmlúv a teda ani možnosť odmietnuť resp. akceptovať uvedenú rozhodcovskú doložku, ani nemal iným spôsobom možnosť zmeniť uvedené ustanovenie, nakoľko celé znenie úverovej zmluvy zabezpečoval odporca, pričom uvedené zmluvy boli pripravené na podpis vo vopred vytlačenej podobe. Na základe uvedeného došlo k porušeniu zákona, pričom možno hovoriť o snahe zmluvne obmedziť základné právo dlžníka na súdnu ochranu garantovanú zákonom č. 460/1990 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v čl. 46 ods. 1: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Zmluvu, ktorá sa snaží obmedziť človeka ako zmluvnú stranu na svojich základných právach nemožno považovať za platnú. Zmluva, ktorej dôsledkom je zrejmé porušovanie základných práv a slobôd občanov, nemôže požívať právnu ochranu, a preto je potrebné, aby taká zmluva bola súdom vyhlásená na uzatvorenú v rozpore so zákonom, a teda neplatnú od počiatku. Uvedené skutočnosti teda platia aj pre ustanovenie článku IX, bod 10 úverovej zmluvy, kde je obdobným spôsobom rovnako zakotvená protizákonná rozhodcovská doložka. Nakoľko záložná zmluva má akcesorickú povahu k úverovej zmluve a zabezpečuje pohľadávku vzniknutú na základe a z právneho titulu existencie resp. uzatvorenia úverovej zmluvy, v prípade vyslovenia neplatnosti úverovej zmluvy nie je možné hovoriť o platnosti záložnej zmluvy, a teda na jej podklade nemožno vykonať záložné právo, ktoré de facto v prípade neplatnosti úverovej zmluvy neexistuje. Záložná zmluva v žiadnom prípade nemôže zabezpečovať pohľadávku na základe možného bezdôvodného obohatenia v prípade neplatnosti úverovej zmluvy. V prípade vyslovenia platnosti resp. neplatnosti úverovej zmluvy sa jedná o otázku tak závažného charakteru, ktorá vyžaduje rozhodnutie súdu na to, aby sa v uvedenej veci ďalej konalo. V zmysle ustanovenia článku IX, bod č. 2 odporca I/ nikdy neposkytol úver navrhovateľom vo výške dohodnutej v zmluve, a to peňažné prostriedky vo výške 125.548,00 Eur. Z peňažných prostriedkov vo výške 125.548,00 Eur je potrebné odčítať poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za vedenie úveru, poplatok za čerpanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že suma, ktorá bola uvedená v úverovej zmluve, nebola poskytnutá navrhovateľovi v dohodnutej výške alebo došlo k svojvoľnej manipulácii a započítaniu neznámych poplatkov zo strany odporcu z ešte neposkytnutého úveru. V úverovej zmluve je v článku IX, bod č. 2 dohodnuté, že odporca je oprávnený „strhávať“ peňažné prostriedky z ešte neposkytnutého úveru, takže sa jedná o svojvoľný zásah veriteľa, ktorým porušuje dohodnuté podmienky úverovej zmluvy, kedy neodôvodnene kráti sumu úveru o minimálne sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi dohodnutou výškou úveru a reálne poskytnutými prostriedkami navrhovateľovi, ktorá nie je v úverovej zmluve zrozumiteľne vymedzená, čím dochádza ku kráteniu sumy dohodnutých peňažných prostriedkov úveru. Navrhovateľ v dôsledku toho zásahu nikdy neobdržal úver vo výške dohodnutej v úverovej zmluve, a preto nie je možné tvrdiť, že úverová zmluva je platná, nakoľko odporca nikdy navrhovateľom neposkytol úver za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve, nebol naplnený predmet a účel zmluvy, a teda nemožno vysloviť, že zmluva o poskytnutí úveru reg. č. 186490 zo dňa 9.3.2011 je platná, nakoľko veriteľ riadne a včas nesplnil svoju časť záväzku, na ktorú sa viaže záväzok dlžníka z úverovej zmluvy. V opačnom prípade by
svojím neoprávneným konaním odporca ukrátil dlžníka v presne nezistenej sume, pričom táto suma je vo výške rozdielu reálne poskytnutých peňažných prostriedkov do dispozície dlžníka a pôvodne dojednanej sumy úveru. Veriteľ nie je zmluvne oprávnený svojvoľne strhávať prostriedky z úveru tým, že tieto neposkytne do dispozície dlžníka a zároveň ich dlžníkovi ani určitým a zrozumiteľným spôsobom nevyčísli a nedôvodní. Poplatky, ktoré boli predpokladom uzatvorenia úverovej zmluvy sú uvedené v článku IX bod č. 2 Úverovej zmluvy, kde je výslovne uvedené, že „Dlžník sa zaväzuje uhradiť banke najmä tieto poplatky v zmysle platného sadzobníka banky: poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za vedenie úveru, poplatok za čerpanie úveru, a pod.“ Na základe uvedeného je možné konštatovať, že odporca I/ porušil základné ustanovenie zmluvy o výške poskytnutého úveru. Dňa 7.7.2014 banka oznámila navrhovateľovi predaj rodinného domu a to prostredníctvom listu, v ktorom uviedol svoj zámer predať záloh na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov na základe vyššie uvedenej záložnej zmluvy, avšak tento postup považuje za neoprávnený, nakoľko má za to, že zmluva o úvere a na ňu nadväzujúca záložná zmluva je neplatná od počiatku. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 9.3.2011 je neplatná už od samého počiatku v zmysle § 37, § 39 Občianskeho zákonníka, z čoho dôsledku sa zakladá aj nezákonnosť a neplatnosť dražby, nakoľko návrh na dražbu bol podaný na základe neplatnej zmluvy záložného práva k nehnuteľnosti, potom neplatnosť dražby vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže previesť viac práva, ako má, preto ani odporca ako záložný veriteľ, nemohol platne delegovať na dražobníka právo, ktoré by mu malo prislúchať zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ak by bola platne uzatvorená a nemohol dražobníka splnomocniť na nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa. Konanie navrhovateľa pri podpise Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 9.3.2011 bolo v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, zaťažené vadou slobody prejavu vôle, nakoľko navrhovateľ neuzatvoril predmetnú zmluvu slobodne a vážne, pred podpisom si nemal možnosť prečítať zmluvu o úvere, preto takéto úkony voči navrhovateľovi sú neplatné. Predmetná Zmluva o poskytnutí úveru nebola súčasťou dokumentácie poskytnutej pri podpise Zmluvy o záložnom práve, čo vzbudzuje vážne obavy o opomenutí povinnosti banky pravdivo informovať spotrebiteľa, pričom toto konanie má známky zneužitia ľahkovážnosti a núdze spotrebiteľa zo strany veriteľa, na čo nadväzuje nerozvážne konanie navrhovateľa ako spotrebiteľa, ktorý nerozvážne podpísal Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí úveru záložným právom. Navrhovateľ sa nemal možnosť oboznámiť so zmluvou o poskytnutí úveru reg. č. 186490 zo dňa 9.3.2011. Navrhovateľ nebol oboznámený za akých podmienok bola zmluva o poskytnutí úveru reg. č. 186490 zo dňa 9.3.2011 uzatvorená, výške splátok, úročení, výška splátok, dobu splatnosti a tak nemal reálnu možnosť zhodnotenia schopnosti dlžníka splácať svoj záväzok, za ktorý mal ručiť celým svojim majetkom. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že vystupuje pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí úveru ako zmluvná strana, ktorá nemá povahu podnikateľského subjektu, takže nemožno uvažovať o tom že zmluva o splátkovom predaji sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom navrhovateľ vystupuje ako fyzická osoba - spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej poukázal na ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého zákona platí, že individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Navrhovateľ nemal možnosť pred samotným podpisom zmluvy o splátkovom úvere pripomienkovať, rokovať s odporcom I/ o jednotlivých ustanoveniach zmluvy a tak individuálne dojednať podmienky poskytnutia a tak sa dostatočne oboznámiť so všetkými súčasťami zmluvy ako i samotnými zmluvami tak, aby mohol pri podpise jasne prehlásiť, že si ich všetky prečítal. Namiesto toho bola navrhovateľovi predložená len formulizovaná zmluva, na podklade čoho bolo konanie navrhovateľa pri podpise záložnej zmluvy v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka zaťažené vadou slobody prejavu vôle, lebo navrhovateľ neuzavrel uvedenú záložnú zmluvu slobodne a vážne, nemal možnosť si zmluvu o poskytnutí úveru poriadne prečítať, nakoľko mu nebola predložená a tiež nemal možnosť upraviť jednotlivé ustanovenia zmluvy po vzájomnej dohode pred uzatvorením zmluvy, preto je tento právny úkon neplatný. Záložné zmluvy obsahujú celý rad ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľa, ktoré nemožno považovať za individuálne dojednané, nakoľko pred podpisom zmluvy nemal navrhovateľ možnosť zmeniť ich obsah. Za také dojednanie považuje ustanovenie článku V. záložnej zmluvy a celý rad povinností, ktoré má záložca dodržiavať, v opačnom prípade si môže veriteľ - banka, uplatniť zmluvnú pokutu voči záložcovi a to až do výšky 10% z výšky úveru. Výška zmluvnej pokuty nie je určená dostatočným resp. určitým a jasným spôsobom, čo nie je možné akceptovať a považovať za platné zmluvné ustanovenie
a zároveň toto ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie značne spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, kedy umožňuje odporcovi svojvoľne uložiť záložcovi pokutu, ktorá môže znamenať zvýšenie jeho pohľadávky o 10%, čo je značne likvidačné, pričom posudzovanie, či prišlo k porušeniu ustanovení zmluvy alebo nie je výlučne v kompetencii odporcu, ktorý môže uvedenú zmluvnú pokutu uložiť záložcovi len na základe svojho uváženia bez súdnej kontroly, pričom toto ustanovenie umožňuje spôsobenie škody záložcovi bez toho, aby sa ten mohol účinným spôsobom brániť. Zároveň v zmluve nie je ustanovený postup pri ukladaní zmluvnej pokuty, ako napríklad povinnosť odporcu ju písomne uplatniť u záložcu, ktorý by mal možnosť v určitej lehote podať kvalifikované námietky, ďalej nie sú jasne vymedzené podmienky, za ktorých možno zmluvnú pokutu uložiť, určená miera zavinenia za porušenie zmluvnej povinnosti, možnosť záložcu preukázať, že porušeniu ustanovení zmluvy nemohol pri odbornej starostlivosti zabrániť a pod.. Zároveň nie je odstupňovaná výška zmluvnej pokuty za jednotlivé porušenia zmlúv, uvedené ustanovenie záložnej zmluvy je veľmi všeobecné, nie je ani iným žiadnym spôsobom určený spôsob, ktorým by sa výška zmluvnej pokuty primerane určovala. Postačuje náhodne porušenie zmluvných povinností, nakoľko z uvedeného ustanovenia sa nevyžaduje úmyselné porušenie povinnosti, pričom o porušení povinnosti rozhoduje sám záložný veriteľ, pričom samotná výška zmluvnej pokuty nie je uvedená, ani jej výpočet, avšak horná hranica zmluvnej pokuty môže dosiahnuť výšku 10% zo zabezpečovanej pohľadávky. V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré sa odlišujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, ako sú sankcie, ktoré znásobujú záväzky dlžníka viacnásobným neprimeraným postihom, čím majú veriteľovi privodiť neprimerane vysoké obohatenie, sa musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS. Nekalosť zmluvy sa má skúmať ex offo. Potom § 39 Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať tak, že účastník je viazaný len povinnosťou skutkového a nie aj právneho tvrdenia, t.j. nemusí tvrdiť, že určité ustanovenie zmluvy je neplatné, či je technika viacnásobného postihu dlžníka nekalá, stačí len, že predloží súdu zmluvy na posúdenie s tvrdením, že tu zmluvy sú. Súd musí zmluvu skúmať ako celok, aj jednotlivé ustanovenia a ex offo zistiť platnosť či neplatnosť zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Postup odporcu, ktorý si v tomto prípade uplatňuje uspokojenie domnelých pohľadávok zo sporných úverových zmlúv a sporných záložných zmlúv bez predchádzajúceho preskúmania súdom, rovnako bez preskúmania oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky, je uplatňovanie plnení dodávateľom z neplatnej zmluvnej podmienky, priamo v rozpore so zákazom explicitne vyplývajúceho z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka a v rozpore so súdnou praxou, ktorú ustálil Krajský súd Prešov dňa 21.11.2012, spis. zn. 18Co/109/2011, v ktorom sa uvádza: Ak si dodávateľ v inštančnom postupe používanie problémovej klauzuly neobháji, je povinný zdržať sa ďalšieho, opakovaného, súvislého používania takej klauzuly vrátane uplatňovania plnení z tejto klauzuly. Takýto zákaz vyplýva explicitne z § 53a Občianskeho zákonníka. V tomto prípade sa jedná o obydlie navrhovateľa a jeho rodiny, pričom právny záujem ochrany obydlia, ktorému poskytuje ochranu samotná Ústava Slovenskej republiky, nemožno stavať na úroveň práv záložného veriteľa podľa spornej záložnej zmluvy. Článok 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky hovorí: „Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. „Možnosť zasahovať do nedotknuteľnosti obydlia upravujú predpisy právneho poriadku Slovenskej republiky, avšak v tomto prípade je zásah do obydlia vyslovene neprimeraný, nakoľko sa nejedná v demokratickej spoločnosti o naliehavý právny záujem, ktorý by taký zásah odôvodňoval. Vykonaním záložného práva formou dražby na základe sporných záložných a úverových zmlúv je tak osvedčená aj skutočná hrozba vo vzťahu k právam navrhovateľa na majetok a najmä na jeho jediné obydlie, ktoré je zároveň aj obydlím jeho rodiny, nakoľko navrhovateľovi reálne hrozí, že jeho obydlie, jediné obydlie jeho rodiny vrátane maloletých detí bude predané na dražbe. Poukázal ďalej na to, že výkon záložného práva predstavuje zdroj uspokojenia pohľadávky, ktorý nastupuje len vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorita spočíva v tom, že bez základného - hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny vzťah. Tento fakt má svoje opodstatnenie predovšetkým v prípade spornosti zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka, ak vôbec vznikla, nakoľko túto skutočnosť určí súd v samotnom súdnom konaní o platnosť resp. neplatnosť zmluvy. Nie je teda prípustné, aby v prípade spornosti takej zmluvy veriteľ použil na uspokojenie pohľadávky inštitút výkonu záložného práva, ktorý spôsobuje najťažší zásah do vlastníckeho práva k obydliu a tento inštitút by sa mal využívať len v prípade nespornosti zabezpečenej pohľadávky a ako posledný spôsob uspokojenia pohľadávky veriteľom. Uviedol ďalej, že ďalším dôležitým faktom je, že do dnešného dňa neobdržal žiadne nesporné splnomocnenie, ktorým by
odporca poveril dražobníka Aukčnú spoločnosť, s.r.o. k realizácii výkonu záložného práva. Na základe uvedeného navrhovateľ vidí konanie dražobníka v rozpore so zákonom, nakoľko mu nebolo jasne preukázané, že dražobník koná v mene a z poverenia odporcu napr. doručením originálu plnomocenstva s úradne osvedčenými podpismi. Došlo k porušeniu § 151i Občianskeho zákonníka, nakoľko platí, že „začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi“, čo preukázateľne zo strany odporcu nikdy nebolo uskutočnené a zároveň nikdy nebola preukázaná oprávnenosť konania a postup dražobníka. Z uvedeného vyplýva, že dražobník Aukčná spoločnosť, s.r.o. sa snaží o realizáciu dražby napriek skutočnosti, že výkon záložného práva nebol oznámený v súlade so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že nie je možné zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, navrhovateľa, iným spôsobom, než úverovú a záložnú zmluvu vyhlásiť za neplatnú v zmysle § 37 a 39 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu a do času rozhodnutia vo veci samej nariadiť predbežné opatrenie, nakoľko je naliehavý právny záujem na zachovaní majetkových práv navrhovateľa do vynesenia rozhodnutia súdu. Nakoľko prebiehajúce úkony smerujúce k speňaženiu predmetu zabezpečenia odporcom II/ predstavujú veľkú hrozbu zasahujúcu značnou mierou do práv navrhovateľa a v prípade vydraženia nehnuteľnosti a ich následného prevodu by došlo k škode na právach navrhovateľa do takej miery, že by nebolo možné v prípade vyhovenia tomuto podanému návrhu na súde prinavrátenie veci do pôvodného stavu, čo vzhľadom na charakter a aktuálny spôsob využívania nehnuteľnosti navrhovateľom na trvalé bývanie by predstavovalo škodu veľkého rozsahu. Bez vydania požadovaného rozsudku nebude možné ani do budúcna odporcovi zabrániť, aby postihol majetok záložcu, na uspokojenie svojej domnelej pohľadávky bez predchádzajúcej súdnej kontroly postihom majetku záložcu v dobrovoľnej dražbe. Navrhovateľ ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku oprávnenosti postupov odporcu najmä pri uplatňovaní si uspokojovania domnelých pohľadávok, postihom majetku záložcu za neplnenie, ktoré neposkytol a za vysoké sankcie, bez súdnej kontroly z neprijateľných zmluvných podmienok, vymedzených v ustanovení § 53 ods. 1 písm. a), k), r) Občianskeho zákonníka. Neplatný je predovšetkým právny úkon, ktorým niekto pri využití stavu núdze, neskúsenosti, nedostatočnej neschopnosti úsudku, alebo podstatnej hospodárskej slabosti iného, nechá pre seba, alebo pre tretiu osobu za poskytnutie plnenia prisľúbiť alebo poskytnúť majetkové výhody, ktoré sú v nápadnom nepomere k takémuto plneniu.“ Mal teda za to, že celá úverová zmluva, ktorá nadväzuje na neplatnú záložnú zmluvu, je tak skonštruovaná, že obe napadnuté zmluvy ako celok aj v jednotlivých ustanoveniach, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť posudzovaných zmlúv a podstatným spôsobom určujú podmienky, ktorými sa riadia vzťahy účastníkov zmluvy, ktoré sú neplatné, nakoľko zakladajú značnú nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a zmluvy sú koncipované tak, že nezabezpečujú rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu, nakoľko obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky vymedzené v ustanovení § 53 ods. 1 písm. a, k, r) Občianskeho zákonníka, pričom nemožno opomenúť ani to, že navrhovateľ ako záložca nemal možnosť individuálne dojednať a pripomienkovať ustanovenia úverovej zmluvy, tak aby zamedzil nerovnováhe zmluvných strán. Postup odporcu I/, ktorý si uplatňuje v tomto prípade uspokojenie domnelej pohľadávky, bez predchádzajúceho preskúmania súdom, oprávnenosti výšky domnelej pohľadávky, formou dobrovoľnej dražby, je uplatňovanie plnení dodávateľom z neplatnej zmluvnej podmienky, priamo v rozpore so zákazom explicitne vyplývajúcim z ust. § 53a Občianskeho zákonníka a v rozpore so súdnou praxou, ktorú ustálil rozsudkom Krajský súd Prešov zo dňa 21.11.2012, spis. zn. 18Co 109/2011, v ktorom sa uvádza: „Ak si dodávateľ v inštančnom postupe používanie problémovej klauzuly neobháji, je povinný bez ďalšieho zdržať sa ďalšieho ( opakovaného, súvislého) používania, vrátane uplatňovania plnení z takejto klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že zmluva o poskytnutí úveru reg. č. 186490 zo dňa 9.3.2011 a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 1864/90/ZaI/1 zo dňa 9.3.2011 je neplatná v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ ju nepodpísal vážne. Neplatná je tiež preto, že predstavuje nástroj na zrealizovanie bez predchádzajúcej súdnej kontroly postihu majetku záložcu za plnenie nedlhu, z neprimerane sa zvyšujúceho záväzku dlžníka, v dôsledku uplatnenia koncentračného účinku viacnásobných postihov dlžníka, najmä spojených so stratou výhody splátok, čo bez požadovaného výroku malo za následok zmarené úsilie zákonodarcu, prejavené legislatívnou činnosťou, zameranou na zriedenie zákonom ustanovenej právnej ochrany spotrebiteľa, ktorého úmyslom bolo zabrániť platnému uzatváraniu, pre spotrebiteľa nevýhodných a nemorálnych spotrebiteľských zmlúv o úveroch, ktoré by obsahovali neprimerané obchodné podmienky a podmienky v rozpore s dobrými mravmi, ktoré spotrebiteľa, v pozícii dlžníka, stavajú do nevýhodného postavenia a veriteľovi privodzujú neprimerane vysoké obohatenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a predpismi.
Odporca 1/sa k návrhu vyjadril písomný podaním zo dňa 8.9.2015 a uviedol, že žiada, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Uviedol, s navrhovateľom uzavrel dňa 9.2.2011 Zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. 186490, na základe ktorej mu poskytol úvere hypotekárneho typu vo výške 125 548,00 Eur na účel: výstavba nehnuteľnosti. V zmysle navrhovateľom predložených žiadostí o čerpanie úveru boli peňažné prostriedky z úveru v celkovej výške 125 548,00 Eur poukázané dňa 11.3.2011 v sume 83 385,00 Eur, dňa 21.4.2011 v sume 18 615,00 Eur a dňa 2.6.2011 v sume 23 548,00 Eur, teda tvrdenie navrhovateľa, že mu odporca 1/ nikdy neposkytol úver vo výške dohodnutej v zmluve, sa nezakladá na pravde. Na zabezpečenie tohto úverového vzťahu v zmysle článku VII. úverovej zmluvy bolo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č 186490/Zal/1 zriadené záložné právo na nehnuteľnosť evidované na LV č. XXXX a LV č. XXXX k. ú. C.-D.. V dôsledku porušenia podmienok dohodnutej v úverovej zmluve, ako aj ustanovení Všeobecných obchodných podmienok odporcu 1/ platných pre poskytovanie hypotekárnych úverov pristúpil odporca 1/ dňa 15.5.2014 k vyhláseniu úveru za predčasne splatný. Nakoľko v čase určenom na dobrovoľnú úhradu úveru nebola dlžná sumy zaplatená, pristúpil odporca 1/ dňa 7.7.2014 k výkonu záložného práva podľa článku VI. bod 2b) záložnej zmluvy, a to formou dobrovoľnej dražby, pričom jej vykonaním poveril odporcu 2/ n základe zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 17.12.2014. Poslednú úhradu v prospech úverového účtu vykonal navrhovateľ dňa 30.6.2014, pričom odo dňa poskytnutia úveru uhradil celkovo sumu 20 551,69 Eur, z toho bolo započítané na istinu 4 597,86 Eur, na úroky z úveru 15 086,18 Eur, na úroky z omeškania 328,75 Eur a na poplatky 538,90 Eur. Odporca 1/ uviedol, že základnou podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu n a požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa., ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázka právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa o znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom tvrdenom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobnému návrhu meritórne vyhovieť. Nepreukázane existencie naliehavého právneho záujmu v čase rozhodnutia súdu vedie k zamietnutiu žalobného návrhu. S poukázaním na vyššie uvedené odporca 1/ má za to, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy, nakoľko v žalobnom návrh namieta zmluvné ustanovenia, ktoré nemohli priamo spôsobiť jeho právnu neistotu v úverovom vzťahu. Vo svojej argumentácii účelovo a pomerne jednostranne poukazuje na jednotlivé ustanovenia, pričom používa značne nepresný výklad týchto ustanovení s cieľom vykresliť ich ako protizákonné a „protispotrebiteľské“. Poukázal na to, že navrhovateľ sa určenia neplatnosti týchto zmlúv začal domáhať na súde až po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a po oznámení o začatí výkonu záložného práva, teda až v momente, kedy malo nastať plnenie povinnosti uhradiť celú pohľadávku s príslušenstvom, v dôsledku čoho sa odporcovi 1/ dané konanie javí ako značne špekulatívne. Odporca 1/ zastáva názor, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, nakoľko podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Ak by aj bola úverová či záložná zmluva, resp. niektoré jej ustanovenia, neplatná, navrhovateľ by bol povinný vrátiť odporcovi 1/ celý poskytnutý úver po odpočítaní vykonaných úhrad, čo však preukázateľne nevie. Podľa článku I. úverovej a záložnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zmluvy sú uzatvorené podľa ustanovení§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Poukazuje na to, že § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného v čase poskytnutia úveru (platný do 30.11.2011) upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa a § 1 ods. 3 citovaného zákona upravuje, ktoré úvery nie sú spotrebiteľskými úvermi a to a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona. V zmysle 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka sa zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka spravuje bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom (absolútny obchod). Podľa ods.
4 tohto ustanovenia sa Obchodným zákonníkom spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona. Ustanovenie § 261 kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právne úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka. V týchto prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného zákonníka vylúčiť dohodou strán. Obligatórny režim obchodných záväzkových vzťahov sa kogentnou právnou úpravou ustanovil aj pre vzťahy zo zabezpečenie záväzkov, ktoré sa riadia Obchodným zákonníkom podľa ustanovenia § 261 ods. 1 až 6. Avšak záložné právo ako právo k cudzej veci je zakotvené v 151a až 151g Občianskeho zákonníka a preto je úverová zmluva uzavretá aj podľa Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených právnych ustanovení jednoznačne vyplýva, že z pôsobnosti ZoSÚ sú vylúčené zmluvy o poskytnutí úveru zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti, ktorých účelom je výstavba nehnuteľnosti, s lehotou platnosti viac ako 10 rokov a taktiež úvery poskytnuté vo výške viac ako 75 000,00 Eur, a preto je zrejmé, že sporná úverová zmluva nepodlieha úprave spotrebiteľského práva a nevzťahujú sa na ňu ustanovenia upravujúce práva spotrebiteľov (rozsudok Krajského súdu v Nitre spis. zn. 8Co/1141/2014 zo dňa 7.5.2014), teda ani § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienka, ktorých následkom môže byť ich neplatnosť. Za situácie, že úverová zmluva nepodlieha úprave ZoSÚ, na vec dopadá aplikácia ustanovení zmluvy o úvere upravená v Obchodnom zákonníku. Podľa platnej úpravy zmluvy o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. K námietke navrhovateľa o platnosti zmluvného dojednania týkajúceho sa poplatku za správu úveru podľa úverovej zmluvy, odporca 1/ uviedol, že faktom je, že navrhovateľ ešte pre podpisom úverovej zmluvy vedel, že bude povinný platiť poplatok za správu úveru a poznal jeho výšku, nakoľko podľa článku III. bod 3.3.1 VOP bola jeho aktuálna výška vždy prístupná verene, či už prostredníctvom vývesky v pobočkách odporcu 1/ alebo na jeho web stránke Skutočnosť, že navrhovateľ vedel o povinnosti platiť poplatok je preukázaná aj z jeho správania, nakoľko spočiatku poplatok riadne platil, neprotestoval proti nemu ani nežiadal vysvetlenia ohľadne tohto poplatku. Ani v období pred uzavretím úverovej zmluvy nebola prejavená vôľa navrhovateľ dosiahnuť stav, aby poplatok neplatil. Z uvedeného vyplýva, že namietanie neprijateľnosti zmluvného dojednania týkajúceho sa poplatku je účelové, a jeho zámerom je len podpora tvrdenia, že odporca 1/ poškodzuje spotrebiteľov. Poukazuje na Smernicu 2008/48/ES, v ktorej bode 22 preambule sa hovorí, že členské štáty by mali mať aj naďalej možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré zakazujú veriteľom žiadať od spotrebiteľa, aby si v súvislosti so zmluvou o úvere otvoril bankový účet alebo uzavrel dohodu o ďalšej doplnkovej službe, alebo aby hradil výdavky alebo poplatky za takéto bankové účty alebo ďalšie doplnkové služby, z ktorej je zrejmé, že táto taktiež počíta s existenciou takýchto poplatkov, ale zároveň rešpektuje právo jednotlivých členských štátov ich prípadne zakázať. Túto možnosť, ale slovenský zákonodarca pôvodne nevyužil, a preto bol poplatok legitímny až do šiesteho mesiac roku 2013 podľa platnej legislatívy. Odporca 1/ ako banka prestal s jeho účtovaním na všetkých svojich produktoch ihneď po nadobudnutí účinnosti novely predmetnej legislatívy. Ďalej k tvrdeniu navrhovateľa, že ustanovenia článku V. Záložnej zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty sú porušením jeho spotrebiteľských práv odporca 1/ uvádza, že zmluvná pokuta v štandardných zmluvných vzoroch odporcu 1/ plní v prvom rade preventívnu funkciu proti správaniu klienta, ktoré vy bolo spôsobilé zmariť zabezpečenie úverového vzťahu. Počas trvania vzťahu odporca 1/ ak banka nemá potrebu ani záujem obohacovať sa takýmto spôsobom z majetku svojich klientov. Navrhovateľ ešte pred podpisom úverovej zmluvy vedel, že v prípade porušenia niektorých stanovení zmluvy môže byť bankou uplatnená zmluvná pokuta a pri uzatváraní zmluvy jej výšku nenamietal. Odporca 1/ sa domnieva, že výška zmluvnej pokuty musí by v takej výške, ktorá v dostatočnom rozsahu zabezpečí funkciu prevencie pred nedodržaním zmluvnej povinnosti a zároveň poukazuje na skutočnosť, že si od navrhovateľa nikdy nárok zo zmluvnej pokuty nevymáhal ani neuplatňoval. V úverovom vzťahu je banka ako veriteľ tým subjektom, ktorý poskytol plnenie dlžníkovi a teda aj nesie riziko v prípade, že dlžník poskytnutý úver splácať nebude. V tomto zmysle zdôrazňuje že nepomer medzi pohľadávkami, ktoré môžu vzniknúť z úverovej zmluvy dlžníkovi voči veriteľovi a naopak je značný a v oveľa väčšej miere zaťažuje veriteľ. Je preto prirodzené, že banka ako veriteľ sa snaží v maximálnej miere svoje pohľadávky zabezpečiť, zmluvné podmienky sú preto nastavené prísne, ale podľa názoru odporcu 1/ korektne, rešpektujúc platné právne predpisy vrátane tých, ktoré v Slovenskej republike zabezpečujú ochranu spotrebiteľa a ktoré boli do značnej miery do slovenského právneho poriadku implementované z práva EÚ. K spochybňovanému navrhovateľom ustanoveniu článku VI bod 2 záložnej zmluvy, v ktorom sú uvedené alternatívy realizácie záložného práva odporca 1/ uviedol, že inštitút záložného práva, ako aj ručenia sa vyznačuje svojou subsidiárnou a akcesorickou povahou. Subsidiarita vyjadruje, že ide o
podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý nastupuje len vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorita spočíva v tom, že bez základného - hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny vzťah (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2CDO/71/99 zo dňa 30.11.1999). Odporca 1/ má za to, že dané ustanovenie nemožno považovať za neplatné, nakoľko podstatou celej záložnej zmluvy je v prvom rade zabezpečenie jednoduchšej a rýchlejšej vymožiteľnosti dlhu ako pri nezabezpečených úveroch, keďže hlavných dôvodom zriaďovania záložného práva na nehnuteľnosť je možnosť veriteľa uspokojiť sa pri nesplácaní úveru riadne a včas z výťažku predaja zálohu. V praxi banka ponúka dlžníkom - záložcom pred realizáciou záložného práva široký priestor na predaj zálohu vo vlastnej réžii, bez jej ingerencie a za ich podmienok, až potom pristupuje k výkonu záložného práva ako ultima ratio. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby bol navrhovateľovi písomne oznámený. K tvrdeniu navrhovateľa, že na základe tohto ustanovenia môže dôjsť bez predchádzajúcej súdnej kontroly k postihu majetku záložcu za plnenie nedlhu, odporca 1/ uvádza, ako veriteľ postupuje pri výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorý je v celom rozsahu stále súčasťou platnej legislatívy Slovenskej republiky. Ďalej odporca 1/ uvádza, že z hmotnoprávneho hľadiska boli úverová a záložná zmluvy (aj vrátane dojednaní namietaných v žalobnom návrhu) uzatvorené podľa slobodnej a vážnej vôle zmluvných strán (článok IX. bod 12 úverovej zmluvy a článok VII. bod 6 záložnej zmluvy) Navrhovateľ mal možnosť vybrať si slobodne, s ktorým subjektom na trhu poskytovateľov úverov budú rokovať a s ktorým následne uzavrú úverovú a záložnú zmluvu. Odporca 1/ nemá pochýb, že na základe starostlivej úvahy si navrhovateľ vybral práve odporcu 1/, pričom istotne zohľadnil aj jeho postavenie na trhu bankových resp. finančných služieb. Odporca 1/ zároveň dal do pozornosti princíp autonómie vôle a slobody konania a v danej súvislosti odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, spis. zn. 23Cdo/1201/2009, t.j. že „…ochranu spotrebiteľa nie je možné pojať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nerozvážnosti spotrebiteľa“. Navrhovateľ mal možnosť vybrať si banku, ktorá spĺňa jeho požiadavky, pričom na slovenskom trhu odporca 1/ nie je ojedinelým subjektom (v porovnaní s telekomunikačnými operátormi alebo dodávateľmi energetických služieb), a teda navrhovateľ nebol nijako (a to ani nepriamo) nútený súhlasiť s podmienkami daného úverového vzťahu. Odporca 1/ zastáva názor, že súd by sa mal pri rozhodovaní o ručenie neplatností úverovej a záložnej zmluvy, resp. ich ustanovení zaoberať aj pohnútkou navrhovateľa, ktorá ho viedla k uzavretiu týchto zmlúv. Samotný fakt, že sa navrhovateľ dostal do omeškania, spolu s jeho ďalším jednaním voči odporcom, ktoré vyústilo až do súdneho konania, vytvára otázku, či naozaj zamýšľal zotrvať v úverovom vzťahu po celý čas dohodnutého časového obdobia 30 rokov, počas ktorého mal ako dlžník vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Odporca 1/ má za to, že to tak nebolo zamýšľané a tento žalobný návrh je pokus o vyhnutie sa povinnosti splácať dohodnutý úver. Ďalej uviedol, že v právnom štáte, ktorým Slovenská republika určite je, je potrebné rešpektovať zásadu pacta sunt servanda a zásadu, čo nie je zakázané, je dovolené. Každá zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy len tak uzatvárať a neskôr svojvoľne namietať ich neplatnosť Požiadavka určitosti premetu plnenia nemôže byť zamieňaná s požiadavkou výpočet konkrétnych úkonov, ktoré také plnenie obsahuje. Všeobecnosť nemôže byť synonymom neurčitosti. nie je možné a ani účelné, aby každý pojem použitý v zmluve bol podrobne vysvetlený, lebo potom by zmluvy mali „maxi rozmery“, čo by spôsobovalo ich neprehľadnosť. Keď navrhovateľ uzatváral úverovú a záložnú zmluvu, nakoľko bol je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musel si byť vedomý, že v prípade naplnenia zmluvných podmienok (neplatenie úveru riadne a včas), môže dôjsť k výkonu záložného práva, ktorý je plne v súlade s ustanoveniami § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s obsahom záložnej zmluvy. Podpisom záložnej zmluvy udelil navrhovateľ súhlas a splnomocnil odporcu 1/ , aby realizoval podľa svojho výberu záložné právo na založenú nehnuteľnosť, ako aj všetky s realizáciou záložného práva súvisiace právne úkony (článok IV. záložnej zmluvy), a to v prípade, ak si navrhovatelia nesplnia svoju povinnosť splácať úver riadne a včas. V závere odporca 1/ uvádza, že v podanom žalobnom návrhu vidí účelovú snahu navrhovateľa zbaviť sa zodpovednosti za dlh, ktorý má voči nemu a rovnako aj neoprávnený zásah do práva odporcu 1/ na výkon záložného práva za účelom uspokojenia jeho pohľadávky voči navrhovateľovi.
Odporca 2/ sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 3.11.2015 a uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu odporcu 2/ vzhľadom na to, že predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy, ktorej účastníkmi boli navrhovateľ a odporca I/ a preto navrhol žalobu voči odporcovi 2/ ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Podľa § 101 ods.2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu 1/, odporcu 2/ a jeho právneho zástupcu, ktorí doručenie predvolania vykázané majú. Navrhovateľ svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Odporca 1/, odporca 2/ a jeho právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 186490 zo dňa 9.3.2011, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 186490/Zal/1 zo dňa 9.3.2011, Žiadostí o čerpanie hypotekárneho úveru zo dňa 9.3.2011, 19.4.2011 a 30.5.2011, Rozhodnutia Správy katastra Púchov číslo vkladu V 347/2011 zo dňa 4.4.2011, poslednej výzvy na úhradu zo dňa 7.4.2014 s doručenkou, oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 16.5.2014 s doručenkou, oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 7.7.2014 s doručenkou, Zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 17.12.2014, výpisu z úverového účtu navrhovateľa za obdobie 3/2011 - 9/2015, výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. C.-D., vyjadrenia odporcu 1/ zo dňa 8.9.2015, výsluchom odporcu 1/ na pojednávaní dňa 3.11.2015, výsluchom odporcu 2/ na pojednávaní dňa 3.11.2015 a zistil tento skutkový stav:
Dňa 9.3.2011 uzavrel odporca 1/ s navrhovateľom Zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. 186490, na základe ktorej odporca 1/ poskytol navrhovateľovi úver vo výške 125 548,00 Eur s ročnou úrokovou sadzbou platnou do 17.3.2014 vo výške 4,34 %, s určeným účelom použitia: výstavba nehnuteľnosti, objektom úveru: rozostavaný rodinný dom, N., bez súp. č. na parc. CKN č. XXX/XX (stupeň rozostavanosti určený znaleckým posudkom č. 10/2011 zo dňa 8.2.2011) a parc. CKN č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 1004 m2, parc. CKN č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 229 m2, parc. CKN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 215 m2 (ktoré vznikli rozdelením geometrickým plánom č. 3/2011 z pôvodných parciel CKN č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 1004 m2 a CKN č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere č. 444) a par. CKN č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 140 m2, všetko bude zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. C.-D. a na základe stavebného povolenia č. Výst. 2010/02621-TX1- A/10 právoplatného dňom 3.2.2011 a s posledným možným termínom čerpania úveru dňa 16.9.2011. Navrhovateľ sa v zmluve o poskytnutí úveru zaviazal zaplatiť odporcovi 1/ poskytnutý úver najneskôr do 30 rokov od termínu jeho dočerpania formou anuitných splátok vo výške 624,25 Eur mesačne splatných vždy k 15. dňu mesiaca a úver zabezpečiť zriadením záložného práva v prospech odporcu 1/ objektom úveru, teda rozostavaným rodinným domom, Púchov, bez súp. č. na parc. CKN č. XXX/XX (stupeň rozostavanosti určený znaleckým posudkom č. 10/2011 zo dňa 8.2.2011) a parc. CKN č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 1004 m2, parc. CKN č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 229 m2, parc. CKN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 215 m2 (ktoré vznikli rozdelením geometrickým plánom č. 3/2011 z pôvodných parciel CKN č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 1004 m2 a CKN č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere č. 444) a par. CKN č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 140 m2, všetko bude zapísané na LV č. 2681 pre k.ú. C.-D. a na základe stavebného povolenia č. Výst. 2010/02621-TX1-A/10 právoplatného dňom 3.2.2011.
Dňa 9.3.2011 uzatvoril odporca 1/ s navrhovateľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 186490/Zal/1, na základe ktorej zmluvné strany riadili záložné právo k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávok odporcu 1/ voči navrhovateľovi, vyplývajúcich zo Zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. 186490 zo dňa 9.3.2011 vo výške 125 548,00 Eur a to na zabezpečenie splatenia istiny úveru a príslušenstva. Predmetom zabezpečenia sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a to: rozostavaný rodinný dom, Púchov, bez súp. č. na parc. CKN č. XXX/XX (stupeň rozostavanosti určený znaleckým posudkom č. 10/2011 zo dňa 8.2.2011) a parc. CKN č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 1004 m2, parc. CKN č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 229 m2, parc. CKN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 215 m2 (ktoré vznikli rozdelením geometrickým plánom č. 3/2011 z pôvodných parciel CKN č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 1004 m2 a CKN č. 255/29 - ostatné plochy o výmere č. 444) a par. CKN č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 140 m2, všetko bude zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. C.-D. a na základe stavebného povolenia č. Výst. 2010/02621-TX1-A/10 právoplatného dňom 3.2.2011, v podiele 1/1 a pozemok parc. CKN č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 22 m2, parc. CKN č. XXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere 262 m2, všetko zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. C.-D., v podiele 4/24.
Žiadosťou o čerpanie hypotekárneho/spotrebiteľského úveru zo dňa 9.3.2011 navrhovateľ žiadal o realizáciu prevodu na účet vedený v ČSOB a.s. č. 84517073/7500 v sume 83.385,00 Eur, ktorá suma bola odporcom 1/ na účet prevedená dňa 11.3.2011.
Žiadosťou o čerpanie hypotekárneho/spotrebiteľského úveru zo dňa 19.4.2011 navrhovateľ žiadal o realizáciu prevodu na účet vedený v ČSOB a.s. č. 84517073/7500 v sume 18.615,00 Eur, ktorá suma bola odporcom 1/ na účet prevedená dňa 21.4.2011.
Žiadosťou o čerpanie hypotekárneho/spotrebiteľského úveru zo dňa 25.5.2011 navrhovateľ žiadal o realizáciu prevodu na účet vedený v ČSOB a.s. č. 84517073/7500 v sume 23.548,00 Eur, ktorá suma bola odporcom 1/ na účet prevedená dňa 2.6.2011.
Z rozhodnutia Správy katastra Púchov číslo vkladu V 347/2011 zo dňa 4.4.2011 vyplýva, že na návrh navrhovateľov - odporcu 1/ a navrhovateľa - bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C. -D. - podľa zoznamu - v prospech odporcu 1/ na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 186490/Zal/1. Právne účinky vkladu nastali dňa 4.4.2011.
V poslednej výzve na úhradu zo dňa 7.4.2014 adresovanej navrhovateľovi Oddelenie vymáhania MicroSME a hypotekárnych úverov navrhovateľovi bolo oznámené, že ku dňu 6.4.2014 jeho dlh predstavuje z omeškaných splátok čiastku 3870,87 Eur a bol vyzvaný na jej bezodkladné uhradenie s upozornením, že inak bude úver vyhlásený za splatný, nebude ho možné splácať v splátkach dohodnutých v zmluve o úvere a dlh z poskytnutého úveru vo výške 125 781,01 Eur bude povinný uhradiť celý. Z doručenky vyplýva, že výzvu si navrhovateľ prevzal dňa 15.4.2014.
Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 16.5.2014 je zrejmé, že navrhovateľ bol oddelením vymáhania MicroSME a hypotekárnych úverov oboznámený so skutočnosťou, že je naďalej v oneskorení s plnením svojich záväzkov a nie je možné z jeho bežného účtu uhradiť splátky úveru a preto celá pohľadávka z úveru bola vyhlásená za splatnú k dátumu 15.5.2014. Navrhovateľ bol zároveň vyzvaný, aby neodkladne kontaktoval správcu pohľadávky za účelom dohodnutia spôsobu a podmienok zaplatenia celej dlžnej čiastky do 26.5.2014, v opačnom prípade odporca 1/ pristúpi k vymáhaniu pohľadávky v súlade s uzavretou zmluvou a platnými právnymi predpismi, teda pristúpi k výkonu záložného práva alebo si uplatní pohľadávku súdnou cestou. Podľa doručenky bola predmetná zásielka dňa 21.5.2014 uložená a dňa 9.6.2014 prevzatá navrhovateľom.
V oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 7.7.2014 adresovanom navrhovateľovi odporca 1/ navrhovateľovi oznámil, že ku dňu 15.5.2014 bol úver, ktorý mu bol odporcom 1/ poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 186490 zo dňa 9.3.20141 z dôvodu porušenia podmienok, zosplatnený a, že eviduje voči nemu pohľadávku vo výške 125 288,53 Eur, ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 120 950,14 €, nezaplateného úroku vo výške 2 949,40 € a z nezaplateného úroku z omeškania vo výške 1 388,99 €. Ďalej odporca 1/ navrhovateľovi oznámil, že predmetná pohľadávka prešla pod správu Oddelenia vymáhania MicroSME a hypotekárnych úverov a zároveň oznámila kontaktnú osobu. Navrhovateľa ďalej upozornil, že podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 184690/Zal/1 zo dňa 9.3.2011, ak do 10 dní od doručenia písomného upozornenia, odoslaného na poslednú známu adresu dlžníka, dlžník svoj záväzok neuhradí, alebo nedôjde k dohode o predaji založených nehnuteľností, odporca 1/ má právo uspokojiť sa realizáciou záložného práva a to spôsobom podľa svojej voľby. Tiež oznámil, že pristupuje k výkonu záložného práva zavkladovaného dňa 4.4.2011 pod č. V 347/11 formou odpredaja Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 186490/ Zal/1 zo dňa 9.3.2011 založených nehnuteľností v kat. úz. C.-D., obec Púchov, zapísané na LV č. XXXX a na LV č. XXXX (s podrobným výpisom parciel). Z doručenky vyplýva, že navrhovateľ si zásielku neprevzal v odbernej lehote.
Zmluvou o vykonaní dražby zo dňa 17.12.2014 uzatvorenou medzi ČSOB a.s., ako navrhovateľom a Aukčnou spoločnosťou s.r.o., ako dražobníkom, navrhovateľ navrhol dražobníkovi vykonanie dražby / spoločnej dražby podľa ustanovení zákona č 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a dražobník vykonanie tejto dražby prijal, pričom predmetom dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Púchov, obci Puchov, katastrálnom území C. - D., zapísané na LV č. XXXX s podrobným vymenovaním a na LV č. XXXX s podrobným vymenovaním, a taktiež s podrobným vymenovaním všetkých tiarch, ktoré na uvedených nehnuteľnostiach viaznu. Zmluva aj okrem iného obsahuje označenie vlastníka predmetu dražby, označenie dlžníka ako aj identifikáciu pohľadávky navrhovateľa, jeho celková výška ku dňu uzavretia zmluvy a jej podrobná špecifikácia.
Z výpisu z úverového účtu navrhovateľa za obdobie 3/2011 - 9/2015 vyplýva, že k 7.9.2015 nezaplatená istina bola vo výške 120 950,10 Eur, nezaplatený riadny úrok vo výške 11 832,71 Eur a nezaplatený úrok z omeškania - sankčný úrok vo výške 13 604,81 Eur, teda celkový dlh k 7.9.2015 činil sumu 146 387,70 Eur.
Odporca 1/ na pojednávaní dňa 3.11.2015 uviedol, že zotrvávajú na našich písomných vyjadreniach. Trvajú na tom, že žaloba je podaná účelovo a to najmä z dôvodu, že navrhovateľ sa snaží vyhnúť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Vo svojej žalobe udáva, že zmluvu úverovú a záložnú podpísal bez slobodnej vôle, kde poukázali na to, že zmluvu si mal možnosť prečítať, oboznámiť sa s obchodnými podmienkami, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve. Na trhu je viacero finančných subjektov, z ktorých mal možnosť si vybrať, od ktorého si zoberie takýto typ úveru. V tomto prípade je úver zabezpečený nehnuteľnosťou. Žiadny nátlak zo strany banky na uzavretie zmluvy na neho určite vyvíjaný nebol. Navrhovateľ uvádza, že príde výkonom záložného práva o strechu nad hlavou a svoje jediné obydlie, avšak bez poskytnutého úveru by túto nehnuteľnosť postavenú nemal. Ďalej uvádza, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, jednu z nich uvádza ako rozhodcovskú doložku v zmluve. V zmysle Zákona o bankách § 93b ods. 2 je banka povinný túto rozhodcovskú doložku zakotviť do zmluvy. Dlžník má možnosť túto položku neprijať tak isto ako aj v tomto prípade, kde je uvedené, že je možné rozhodcovskú doložku neprijať. Navrhovateľ túto možnosť nevyužil a prijal rozhodcovskú doložku. Ďalej má za to, že napadnutá úverová zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou a to najmä z dôvodov, ktoré už uviedli vo vyjadrení z 8.9.2015, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch vylučuje zo svojej pôsobnosti zmluvy, ktoré sú uzavreté napr. na viac ako 75 000 Eur, ktoré sú poskytnuté na výstavbu nehnuteľností, ktoré sú zabezpečené záložným právom alebo s lehotou splatnosti viac ako 10 rokov. Všetky tieto okolnosti sú zakotvené v úverovej zmluve, preto má za to, že spotrebiteľskou zmluvou nie je a je potrebné naň prihliadať ako na úverová zmluvu v zmysle obchodného zákonníka, preto nie je možné ani aplikovať akékoľvek ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach. Má za to, že úverová zmluva je úplne platná, je teda platná aj zmluva o zriadení záložného práva a preto navrhujeme, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 37 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinného od 30.11.2011 Spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d), f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby, h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie je ustanovené inak, i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov, j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne, k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24, m) úver podľa osobitného predpisu, n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu, o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec, p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu, q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok.
V predmetnej právnej veci mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že odporca 1/ ako veriteľ dňa 9.3.2011 uzavrel s navrhovateľom ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. 186490, na základe ktorej odporca 1/ poskytol navrhovateľovi úver vo výške 125 548,00 Eur a navrhovateľ sa úver
zaviazal splácať pravidelnými mesačnými plátkami po 624,25 Eur. Predmetnou zmluvou vznikol medzi navrhovateľom a odporcom 1/ právny vzťah zo zmluvy o poskytnutí úveru uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Avšak predmetná zmluva je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne aj spotrebiteľskou zmluvou z dôvodu, že predmetom podnikateľskej činnosti odporcu 1/ (veriteľ) je poskytovanie úverov a navrhovateľ je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda je spotrebiteľ. Vzhľadom na uvedené, sa súd nemôže stotožniť s tvrdením odporcu 1/, že napadnutá úverová zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou. Odporca 1/ svoje tvrdenie odôvodňuje tým, že úver bol poskytnutý na výstavbu nehnuteľnosti, bol zabezpečený záložným právom a vo výške vyše 75 000,00 Eur. Toto tvrdenie odporcu 1/ poukazuje na skutočnosť, že predmetný úver nemožno považovať za úver spotrebiteľský podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko bol navrhovateľovi poskytnutý za účelom výstavby nehnuteľnosti, bol zabezpečený záložným právom nehnuteľnosťou, a to okrem iného aj samotnou nehnuteľnosťou, vo výške poskytujúcej 75 000 Eur, v danom prípade až sumu 125 548,00 Eur a so splatnosťou viac ako desať rokov, v danom prípade 30 rokov, nakoľko ustanovenie §1 ods. 3 citovaného zákona ustanovuje, ktoré úvery nie sú spotrebiteľskými a to a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona. V danom prípade úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 186490 zo dňa 9.3.2011 nie je úverom spotrebiteľským, avšak samotná zmluva o poskytnutí úveru reg. č. 186490 zo dňa 9.3.2011 je zmluvou spotrebiteľskou. Tvrdenia navrhovateľa, že z dôvodu absencie jasného označenia zmluvy je ťažké určiť, o aký zmluvný typ sa jedná a z dôvodu, že odporca 1/ neoznačil úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu neobstoja, nakoľko zmluva sa posudzuje predovšetkým podľa obsahu a nie podľa názvu, a z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že ide o zmluvu spotrebiteľskú.
Taktiež neobstojí tvrdenie navrhovateľa o neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu, že ustanovenia neboli individuálne dojednané. Podľa názoru súdu uzatvorenie bankového obchodu, ktorého predmetom je poskytnutie hypotekárneho úveru trvá spravidla niekoľko týždňov dokonca mesiacov a nie je možné ho poskytnúť po jednej návšteve obchodného miesta banky. Dlžník dostane zmluvu pred jej podpisom k nahliadnutiu, je oboznámený so všetkými podmienkami poskytnutia, čerpania a splácania úveru a až v prípade, že s podmienkami súhlasí túto zmluvu podpíše.
Ďalej navrhovateľ namieta platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v úverovej zmluve v článku IX. bod 10. Predmetná rozhodcovská doložka upravuje spôsob riešenia sporov a dáva možnosť navrhovateľovi túto podpisom neprijať priamo v zmluve. V danom prípade je rozhodcovská doložka ako aj možnosť túto dlžníkom neprijať umiestnená priamo nad miestom na podpis samotnej zmluvy, avšak dlžník svojim podpisom svoj nesúhlas s rozhodcovskou doložkou nevyjadril. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka, pri ktorej je protistrane daná možnosť vyjadriť svoj nesúhlas vlastnoručným podpisom, sa považuje za individuálne dojednanú. Súd preto túto považuje za prijateľnú zmluvnú podmienku.
Namietané navrhovateľom zmluvné dojednanie úverovej zmluvy, podľa ktorého je odporca 1/ oprávnený požadovať od dlžníka poplatok za správu úveru, je platne dohodnutou zmluvnou podmienkou. Poplatok za správu úveru je súčasťou celkového cenového dojednania za poskytnutý úver a správa úveru je súčasťou predmetu plnenia a predstavuje reálnu odplatu za služby, ktoré odporca 1/ poskytuje dlžníkovi, teda navrhovateľovi, počas trvania úverového vzťahu založeného úverovou zmluvou. Uvedené služby, ktoré poskytuje odporca 1/ dlžníkovi nie sú zohľadnené vo výške úrokovej sadzby úveru, pretože tá predstavuje len cenu za poskytnutie finančných prostriedkov (cenu peňazí). Cenu, teda odmenu, za poskytovanie vyššie uvedených služieb predstavuje poplatok za správu úveru. Navrhovateľ pred podpisom úverovej zmluvy vedel, že bude povinný platiť poplatok za správu úveru a poznal jeho výšku, nakoľko podľa článku III. bod 3.3.1 VOP bola jeho aktuálna výška vždy prístupná verejne, či už prostredníctvom vývesky v pobočkách odporcu 1/ alebo na jeho web stránke. Odporca 1/ uvedené služby začal navrhovateľom poskytovať od okamihu uzatvorenia úverovej zmluvy a preto má nárok na odplatu
za poskytnutie týchto služieb. Správa úveru je súčasťou predmetu činnosti banky pri každom úverovom vzťahu a nie žiadnou vedľajšou dohodou v rámci úverového vzťahu. Dojednanie o povinnosti zaplatiť platiť poplatok za správu úveru sa týka hlavného predmetu plnenia, jeho cena je primeraná a dojednanie je vyjadrené jasne, zrozumiteľne a určito. V čase uzavretia predmetnej zmluvy (9.3.2011) bol poplatok za správu úveru legitimný, nakoľko až od júna 2013 slovenský zákonodarca využil právo vyplývajúce z dobu 22 preambule Smernice 2008/48/ES, ktorá hovorí, že členské štáty by mali mať aj naďalej možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré zakazujú veriteľom žiadať od spotrebiteľa, aby si v súvislosti so zmluvou o úvere otvoril bankový účet alebo uzavrel dohodu o ďalšej doplnkovej službe, alebo aby hradil výdavky alebo poplatky za takéto bankové účty alebo ďalšie doplnkové služby. Preto zmluvné dojednania týkajúce sa poplatku za správu úveru podľa úverovej zmluvy nie sú neplatné.
Navrhovateľ sa taktiež domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 186490/Zal/1 zo dňa 9.3.2011, nakoľko nemôže existovať bez hlavného záväzku zriadeného zmluvou o splátkovom úvere. Po preskúmaní predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam súd nezistil žiadne zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali, že predmetná zmluva je od počiatku neplatná. Keďže súd nedospel k záveru, že namietaná zmluva o poskytnutí úveru reg. č. 186490 zo dňa 9.3.2011 je neplatná, nemožno ani určiť, že zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z dôvodu, že nemôže existovať bez hlavného záväzku zriadeného zmluvou o poskytnutí úveru reg. č. 186490 zo dňa 9.3.2011, je neplatná.
Pokiaľ sa týka namietanej neplatnosti ustanovení o zmluvnej pokute súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvná pokuta má v prvom rade preventívnu funkciu proti správaniu klienta, ktoré by bolo spôsobilé zmariť zabezpečenie úverového vzťahu, pričom výška zmluvnej pokuty musí by v takej výške, ktorá v dostatočnom rozsahu zabezpečí funkciu prevencie pred nedodržaním zmluvných povinností. Okrem toho predmetné ustanovenia zmluvnej pokuty sa týka porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 186490/Zal/1, teda zväzkov záložcu v zmysle ustanovení IV. záložnej zmluvy. V danom prípade súd z predložených navrhovateľom listinných dôkazov nemá za preukázané, žeby ustanovenia článku V. Záložnej zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty boli porušením jeho spotrebiteľských práv. Navrhovateľ ešte pred podpisom úverovej zmluvy bol s týmto typom a výškou sankcie za porušenia niektorých ustanovení zmluvy oboznámený. Súd má za preukázané z tvrdenia ako aj z výpisu z úverového účtu, že odporca 1/ si voči navrhovateľovi túto sankciu ani raz neuplatnil. Vzhľadom na uvedené súd považuje predmetnú námietku za účelovú, tvrdenia za nepreukázané a preto v tomto ustanovení súd dôvod neplatnosti nevzhliadol.
K namietaným navrhovateľom ustanoveniam článku VI. bode 2 záložnej zmluvy je potrebné uviesť, že v predmetnom článku sú uvedené alternatívy realizácie záložného práva, a že inštitút záložného práva, ako aj ručenia sa vyznačuje svojou subsidiárnou a akcesorickou povahou. Subsidiarita vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý nastupuje len vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorita spočíva v tom, že bez základného - hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny vzťah (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo/71/99 zo dňa 30.11.1999). Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je zákonom dovolený a ustanovený. Pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou sa postupuje v súlade s ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, t.j. zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z., ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Odporca 1/ si v danom prípade výkonom záložného práva uplatňoval svoje právo, ktoré mu vyplýva zo zákona a uplatňoval si ho z dôvodu, že dlžník porušil uzatvorenú zmluvu. V praxi banky ponúkajú dlžníkom - záložcom pred realizáciou záložného práva široký priestor na predaj zálohu vo vlastnej réžii, bez zasahovania banky do tohto procesu a za podmienok dlžníka a až potom banka pristupuje k výkonu záložného práva ako k poslednej, krajnej možnosti. V danom prípade odporca 1/ o výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby navrhovateľovi písomne oznámil, čo má súd za preukázané z listu odporcu 1/ zo dňa 7.7.2014 označeného ako začatie výkonu záložného práva podľa § 151l občianskeho zákonníka - oznámenie a doručenky, z ktorej vyplýva že zásielka obsahujúca predmetné oznámenie bola navrhovateľovi doručená fikciou doručenia tak, že dňa 10.7.2014 uložená na pošte a dňa 29.7.2014 vrátená odporcovi 1/ ako
nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Okrem toho navrhovateľ bol o možnosti pristúpenia banky k vymáhaniu svojej pohľadávky výkonom záložného práva upozornený listom zo dňa 16.5.2014 označeným ako oznámenie o zosplatnení úveru, ktorú listinu si navrhovateľ prevzal dňa 9.6.2014. Vzhľadom na uvedené, ustanovenie článku VI. bode 2 záložnej zmluvy nemožno považovať za neplatné, nakoľko podstatou celej záložnej zmluvy je v prvom rade zabezpečenie jednoduchšej a rýchlejšej vymožiteľnosti dlhu ako pri nezabezpečených úveroch, keďže hlavných dôvodom zriaďovania záložného práva na nehnuteľnosť je možnosť veriteľa uspokojiť sa pri nesplácaní úveru riadne a včas z výťažku predaja zálohu, pričom pri výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby veriteľ postupuje v zmysle Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorý je v celom rozsahu stále súčasťou platnej legislatívy Slovenskej republiky.
Pokiaľ odporca 2/ namietal svoju pasívnu legitimáciu, tu je potrebné konštatovať, že námietka pasívnej legitimácie je v danom prípade dôvodná. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 186490 zo dňa 9.3.2011 a určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 186490/ZaI/1 zo dňa 9.3.2011, ktorých účastníkmi bol navrhovateľ a odporca 1/. Navrhovateľ sa nedomáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorú mal vykonať podľa zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 17.12.2014 odporca 2/.
Vzhľadom na zistené skutočnosti, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia, súd jeho návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi 1/ a odporcovi 2/ ako účastníkom, ktorí mali vo veci plný úspech prináleží náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca 1/ si v priebehu konania žiadne trovy neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, žeby mu vznikli nejaké trovy konania, teda mu žiadne trovy konania nevznikli, a preto súd rozhodol v súlade s § 151 O.s.p. tak, že odporcovi 1/ ich náhradu nepriznal.
Odporca 2/ si v konaní trovy konania uplatnil, avšak si žiadne v zákonnej lehote nevyčíslil a preto súd postupoval v súlade s ustanovení § 151 O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca 2/ zaplatil súdny poplatok za odvolanie proti predbežnému opatreniu vo výške 33,00 Eur a bol v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou - Marek Piršel s.r.o.. Súd mu priznal iba náhradu trov konania vo výške 33,00 Eur, ktorá vyplýva zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.