Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/71/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa KESIDY, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1/1562, 075 01 Trebišov, IČO: 46 045 082, zast.: JUDr. T. Zaleta, advokát, s.r.o. so sídlom Ťahanovské riadky 25, 040 01 Košice proti odporcovi: D. Č., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M. J. XX, XXX XX M. J., v konaní o zaplatenie 86,25 eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 60 eur od 01.03.2014 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 32,92 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 86,25 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 75 eur od 01.03.2014 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov tohto konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o pôžičke dňa 08.10.2013. Tento úver bol poskytnutý tak, že odporca sa zaregistroval na webovom sídle navrhovateľa a takto podal žiadosť o uzatvorenie Zmluvy prostredníctvom formulára, pričom odporca pred odoslaním žiadosti o pôžičku označením príslušného okienka na stránke vyjadril svoj bezvýhradný súhlas so spracovaním svojich osobných údajov, potvrdil, že sa riadne oboznámil so všetkými zmluvnými podmienkami žalobcu a potvrdil, že so zmluvnými podmienkami bez výhrad a dobrovoľne súhlasí. Bez tohto potvrdenia by automatizovaný systém neumožnil zaslať žiadosť. Na základe tejto žiadosti odporcu navrhovateľ schválil žiadosť o poskytnutie pôžičky. Odporcovi vytvoril na stránke osobný účet dostupný výlučne odporcovi a náhodne vygeneroval prihlasovacie meno a heslo na prístup k tomuto účtu. Následne dvoma SMS správami navrhovateľ informoval odporcu o schválení pôžičky a potom o prihlasovacích údajoch k osobnému účtu. Zmluva o pôžičke bola na sumu 60 eur, pričom bola dohodnutá odplata 15 eur so splatnosťou 20.11.2013. Dňa 11.10.2013 zaslal navrhovateľ predmetnú sumu odporcovi. Navrhovateľ cca 3 dni pred splatnosťou odoslal odporcovi SMS správu o blížiacom sa termíne splatnosti, napriek tomuto odporca dlžnú sumu neuhradil. Následne navrhovateľ v dobrej viere dva dni po uplynutí dňa splatnosti zaslal odporcovi ďalšiu SMS správu (1 upomienka o nezaplatení) a bez pokút a sankcií mu predlžil dátum splatnosti o ďalších 5 dní. Nakoľko odporca ani takto neuhradil svoj dlh, ďalšou SMS správou zo dňa 30.01.2014 stanovil posledný termín splatenia a to na 28.02.2014. Zároveň touto druhou upomienkou si uplatnil v zmysle čl. 6.2 zmluvných podmienok nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15% z dlžnej sumy na úhradu paušálneho režijného poplatku za administratívne a poštové výdavky

súvisiace s vymáhaním pohľadávky vo výške 10 eur. Keďže odporca si svoj záväzok nesplní, žiada aby bol rozhodnutím súdu zaviazaný na úhradu sumy 86,25 eur, spolu s úrokmi z omeškania a trovami tohto konania.

Odporca si prevzal návrh dňa 10.09.2015 vo veci sa nevyjadril písomne, ani ústne do zápisnice.

Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Podľa § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115 a) ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.1.2016.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 08.10.2013 zmluvu o pôžičke. V zmysle tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 60,- eur. Odporca sa zaviazal za poskytnutie pôžičky zaplatiť navrhovateľovi odplatu vo výške 15 eur. Pôžičku sa zaviazal splatiť do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy pôžička bola poskytnutá. V danom prípade splatnosť pôžičky nastala 20.11.2013, okrem toho ju 2x predlžil navrhovateľ s tým, že dňa 28.02.2014 už celý dlh zosplatnil.

Odporca podmienky zmluvy o pôžičke nedodržal, keďže navrhovateľovi doposiaľ neuhradil žiadnu čiastku.

Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa ust. § 52 - 54, §§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo veci lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorú však odporca nedodržal, z toho dôvodu súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie požičanej čiastky, t.j. čiastky 60,- eur.

Súd preskúmal uzavretú zmluvu o pôžičke a zistil, že v zmluve sa nachádza RPMN vo výške 1.410,33%, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Navyše podľa ustanovenia bodu č. 1 zmluvy o pôžičke je uvedené, že veriteľ poskytuje klientovi bezúročnú pôžičku v celkovej výške 60 eur. V tomto prípade tak súd považuje dohodu medzi účastníkmi konania o odplate za poskytnutú pôžičku za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko je v rozpore s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a z toho teda vyplýva, že je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi len to, čo si skutočne požičal t.j. sumu 60 eur, súd tak návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 15 eur zamietol.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.

V danom prípade navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada navrhovateľ od odporcu zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa a sú preto neplatné.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Pokiaľ sa týka zaplatenia zmluvnej pokuty, vo výške 15% z nesplatenej istiny, súd v tejto časti návrh zamietol. Z predloženej zmluvy o pôžičke nevyplýva presná výška zmluvnej pokuty. Z bodu 6 zmluvy vyplýva, že odporca bol iba informovaný o práve veriteľa požadovať úrok z omeškania a zmluvnú pokutu v prípade, že sa omeškal s vrátením pôžičky. Nie je však zrejmé, v akej výške zmluvná pokuta má byť vyčíslená. Navrhovateľ nepredložil doklad o tom, aby odporca bol o tejto výške upovedomený. Zmluva neobsahuje ustanovenie o výške zmluvnej pokuty a má iba odkaz na všeobecné ustanovenia a neboli splnené zákonom stanovené podmienky na dohodu o zmluvnej pokute zakotvené v ustanovení §544 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd preto nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 11,25 eur zamietol.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je Vládne nariadenie 87/1995 Z.z.

Podľa § 2 Vládneho nariadenia 87/1995 Zb. výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade súd mal za to, že výška úrokov z omeškania je v súlade s vyššie citovanými zákonným ustanoveniami, zaviazal preto odporcu na zaplatenie týchto úrokov z omeškania z dlžnej istiny od 19.7.2011, t.j. od dátumu splatnosti pôžičky až do zaplatenia.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V danom prípade navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech, súd mu preto priznal aj náhradu trov konania.

Navrhovateľ mal v konaní iba čiastočný úspech - z istiny 86,25 eur mu bolo priznaných 60 eur a neúspešný bol v časti o 26,25 eur. Súd preto, že úspech je 74,76% a neúspech 25,24 %, priznal trovy vo výške (74,76-25,24) 49,52%.

Súdom priznaná výška trov konania v prospech navrhovateľa vychádza zo zásady úspechu, ktorá je zakotvená v § 142 ods. 2 OSP, a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa návrhom na začatie konania domáhal navrhovateľ a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal ako opodstatnenú a preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným nárokom navrhovateľa. Podľa pomeru medzi úspechom a neúspechom navrhovateľa súd vysloví, či navrhovateľ má alebo nemá právo na náhradu trov konania. V uvedenej právnej veci navrhovateľ žiadal priznať istinu 86,25 eur, z ktorej mu súd priznal len sumu 60 eur, čo predstavuje 74,76% a konanie v časti o zaplatenie 26,25 eur zamietol, čo predstavuje 25,24%. Z percentuálneho podielu úspechu navrhovateľa sa odráta jeho neúspech, a teda súd priznal trovy konania len vo výške 49,52% z navrhovateľom vyčíslenej sumy trov konania.

Navrhovateľ žiadal priznať trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 49,98 eur a to za dva úkony právnej pomoci 16,60 eur , 2x režijný paušál v sume 8,04 eur. Súd tak dospel k záveru aj vzhľadom na vyššie uvedené, že odporca je povinný zaplatiť trovy konania v sume 32,92 eur na účet navrhovateľa, a to sumu 8,17 eur za zaplatený súdny poplatok a sumu 24,75 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.