Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/168/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: RC Service, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, proti žalovanému: K. C., naposledy bytom E. W. XXX, toho času na neznámom mieste, v konaní o zaplatenie 39,51 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie z 27.1.2015, č.k. -16

rozhodol:

V r a c i a vec súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) vyhlásil, že súd (Okresný súd Košice-okolie) nemá právomoc na konanie o zaplatenie 39,51 € s prísl. Druhým výrokom konanie zastavil. Posledným výrokom rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že síce žaloba bola podaná 7.7.2014 a žiadalo sa ňou zaplatenie 39,51 € s prísl. ako neuhradenie cestovného, lebo žalovaný v čase kontroly (zistené pracovníkom Dopravný podnik mesta Prahy, a.s.) cestoval v ČR a nemal u seba platný cestovný lístok (Zápis o vykonanej prepravnej kontrole žalovaný vlastnoručne podpísal). S poukazom na čl. 5 ods.2 Nariadenia Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ak nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu. Súd ďalej citoval čl. 5 ods.2 Nariadenia Rady (Rím I), § 103 a § 104 ods.1 O.s.p. a dospel k záveru, že obvyklým pobytom prepravcu je Česká republika - Brno. Preto súd prvého stupňa nemá právomoc vo veci konať v Slovenskej republike. Právomoc vecne a miestne konať má konať príslušný okresný súd v Českej republike a výrok o trovách konania súd odôvodnil § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p., zastavením konania.

Žalobca vo včas podanom odvolaní navrhol zrušiť uznesenie, pretože nie je vecne správne. Dôvod odvolania je podľa § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., nesprávne právne posúdenie, bolo nesporné, že k neuhradeniu cestovného došlo v Brne v Českej republike na základe vykonanej kontroly cestovných dokladov. Súd nevzal do úvahy čl. 1 ods.1 Nar. Rím I, ktorý ustanovil pôsobnosť nariadenia: „Toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach“. A čl. 1 ods.3 Nar. Rím I: „Toto nariadenie sa neuplatňuje na dôkazy a konanie bez toho, aby bol dotknutý čl. 18“. Na základe vyššie uvedeného mali za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, pretože právomoc a príslušnosť súdov v rámci medzinárodného práva nie je upravená Nariadením Rím I, ale Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej ako „Nariadenie Brusel I“).

Podľa čl. 1 ods.1 Nariadenia Brusel I: „Toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci“. Nariadenie Brusel I v čl. 2 ods.1 ustanovuje právomoc súdov a to: „Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu“. Posledný známy pobyt odporcu je obec Veľká Ida, ktorá patrí do miestnej príslušnosť súdu prvého stupňa.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania), bez preskúmania uznesenia zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je predčasné a pre predloženie veci odvolaciemu súdu nie sú splnené zatiaľ zákonné podmienky. Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, v súlade s § 85 ods.1 O.s.p. všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. So zreteľom na § 2 zák. č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov, patril by z hľadiska pobytu žalovaného, ak by išlo o kompetenčný konflikt dvoch súdov Slovenskej republiky spor do právomoci Okresného súdu Košice-okolie, lebo žalovaný naposledy býval vo Veľkej Ide č. 112.

S poukazom na obsah čl. 1 ods.1 Nariadenia Brusel I: „Toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu a neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci“.

Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu (čl. 2 ods.1 právomoc súdov).

Keďže nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní o výkone rozsudku v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I) koliduje v konaní o určení rozhodného práva, ak nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich, z hľadiska určenia, či súd prvého stupňa má alebo nemá právomoc na konanie o zaplatenie 39,51 € s prísl. (drobný spor) je potrebné zistiť, či žalovaný skutočne má obvyklý pobyt vo Veľkej Ide č. 112. Posúdenie obvyklého pobytu žalovaného je treba urobiť so zreteľom na cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc práva (pri spravodlivom a praktickom ponímaní), rozhodného.

Z obsahu spisu, najmä zo žaloby č.l. 1-2 spisu vyplýva, že zatiaľ neboli splnené podmienky pre predloženie spisu odvolaciemu súdu. Žalobca, t.j. RC Service, s.r.o. v Bratislave mal ako postupník oznámiť na základe plnej moci odporcovi ako dlžníkovi postúpenie pohľadávky a to listom na adresu bydliska odporcu a zároveň ho vyzval na úhradu pohľadávky. Pretože pohľadávka nebola uhradená požiadal o vydanie platobného rozkazu. Na č.l. 3 je žiadosť o zistenie trvalého pobytu odporcu advokátskej kancelárie žalobcu s tým, že zatiaľ nezistili aktuálne uvádzaný trvalý pobyt odporcu prostredníctvom Registra obyvateľstva Slovenskej republiky, a preto požiadali o takéto zistenie súd prvého stupňa. Z obsahu spisu však nevyplýva od dňa 8.7.2013, aby žalobca alebo súd prvého stupňa zisťoval bydlisko žalovaného.

Vzhľadom na to, že všeobecný súd občana nie je totožný s obvyklým pobytom cestujúceho, teda žalovaného a ani Nariadenie Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky podrobnejšie neurčuje, čo je obvyklým pobytom cestujúceho, treba zistiť obvyklý pobyt žalovaného a až po tomto zistení opätovne predložiť vec na vykonanie odvolacieho konania a to v lehote do 40 dní.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.