Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_15Cpr-5-2013.pdf
PDF · 77.44 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cpr/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu F.. D. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I., Z. XX, štátneho občana SR, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, Advokátska kancelária Zvolen, Dukelských hrdinov 22, proti žalovanému Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00151866, o neplatnosť výpovede a o náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý uhradiť žalovanému trovy konania 611,82 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 11.12.2013 sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti výpovede zo dňa 29.10.2012, ktorú dostal od žalovaného v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1, písm. b/ a § 47, písm. d/ Zákona o štátnej službe. Zároveň žiadal určiť, že pracovný pomer trvá a priznať náhradu mzdy od 1.11.2013. Dôvodom vyslovenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru bolo nesplnenie podmienky nadbytočnosti ku dňu 29.10.2012 a nesplnenie zákonných predpokladov v zmysle ustanovenia § 49, písm. d/ Zákona o štátnej službe. Konanie žalovaného označil za účelové v snahe vytvoriť miesto pre konkrétnu osobu a to Ing. A., ktorá už predtým bola prijatá na úsek žalobcu a následne po výberovom konaní sa stala hlavným radcom všeobecnej vnútornej správy. V priebehu konania zobral dňa 13.1.2015 žalobca cestou právneho zástupcu žalobu o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá späť. Súd s poukazom na ustanovenie § 96 Občianskeho súdneho poriadku konanie o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá zastavil. V tejto časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Žalovaný považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú s tým, že pracovný pomer bol rozviazaný platne v zmysle ustanovenia § 47, písm. d/ Zákona o štátnej službe, výpoveď bola písomná, odôvodnená, riadne doručená. Mal za to, že bola splnená zákonná ponuková povinnosť a žalovaný nedisponoval žiadnym vhodným pracovným miestom, preto ho nebolo možné zaradiť na iné vhodné pracovné miesto. Navyše poukazoval na to, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty.
Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol dňa 13.1.2015 v časti nároku o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen v časti určenia, že výpoveď zo dňa 29.10.2012 zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1, písm. b/ a § 47, písm. d/ Zákona o štátnej službe je neplatná, podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici. Uznesením zo dňa 5.10.2015 rozhodnutie vo výroku, ktorým bolo určené, že výpoveď zo dňa 29.10.2012 je neplatná zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vytkol Okresnému súdu Zvolen posúdenie prekluzívnej lehoty s tým, že žaloba bola podaná žalobcom na súde dňa 11.12.2013 a nepochybne nie
je daná v lehote určenej podľa § 77 Zákonníka práce, keď ide o výpoveď zo dňa 29.10.2012. Znenie ustanovenia § 77 Zákonníka práce iný výklad nepripúšťa.
Podľa ustanovenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým je prvostupňový súd viazaný s poukazom na nedodržanie zákonnej prekluzívnej lehoty, súd opätovne vo veci nariadil pojednávanie, vypočul účastníkov konania a vo veci rozhodol. Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici poukázal na systematické zaradenie ustanovenia § 77 Zákonníka práce za ustanovenia § 61 a nasledujúcich, teda aj ustanovenia § 64 ods. 2 Zákonníka práce, z ktorého súd vychádzal pri posudzovaní zachovania zákonnej prekluzívnej lehoty vo svojom pôvodnom rozhodnutí. Krajský súd ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol „Aby ustanovenie § 77 Zákonníka práce dopadalo aj ustanovenie § 64 ods. 2 Zákonníka práce jeho znenie by muselo byť iné, prinajmenšom by v ustanovení § 77 musela byť zmienka o tom, že možnosť namietať neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa predlžuje aj o ochrannú dobu uvedenú v ods. 2 Zákonníka práce. Strohé znenie § 77 však hovorí iba o možnosti namietať neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, ktorú môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer takto skončiť. Znenie ustanovenia § 77 iný výklad nepripúšťa“. Z predložených listín vyplýva, že žalobca mal doručenú výpoveď z pracovného pomeru dňom 29.10.2012. Výpovedná lehota začala plynúť od 1.12.2012 a podľa Zákona o štátnej službe § 48 bola dvojmesačná. Pracovný pomer tak mal skončiť 31.12.2012. Keďže neplatnosť pracovného pomeru mal žalobca napadnúť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov v zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce, odo dňa keď sa mal pracovný pomer a žaloba na tunajší súd bola podaná 11.12.2013, bola podaná po zákonnej prekluzívnej lehote. Vzhľadom k tomu súd žalobu v celom rozsahu zamietol s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým je v danej veci viazaný.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, ktoré žiadal priznať a ktoré boli tvorené a pozostávali z výdavkov na cestu na pojednávanie z Bratislavy do Zvolena a späť. Na pojednávania cestoval pracovník žalovaného osobným motorovým vozidlom v dňoch 17.6.2014, 11.7.2014, 28.10.2014, 13.1.2015, 14.1.2016. Náklady na cestovné boli vyčíslené v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v znení neskorších predpisov, kde suma základnej náhrady za každý kilometer jazdy pre osobné cestné motorové vozidlo predstavuje 0,183 €. Každý deň na pojednávanie cestoval zástupca žalovaného osobným motorovým vozidlom na základe cestovných príkazov, kde cestovné bolo vyčíslené v súlade s vyššie citovanou vyhláškou. Trovy konania je žalobca povinný uhradiť na účet žalovaného č. účtu: SK4581800000007000179938, vedený v Štátnej pokladnici, variabilný symbol: 12014.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).