Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/37/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H. P. nar. XX.X.XXXX, P. P. nar. XX.X.XXXX a H. P. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov R. P. nar. X.X.XXXX bývajúcej v X. XX zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Floriánskej 16 a T. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. XX zastúpeného JUDr. Jánom Martincom advokátom so sídlom v Košiciach na Werferovej 1 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 24.11.2021 č. k. -215 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch II., III., IV., V. a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Zastavuje konanie v časti zverenia maloletých detí H. P., nar. XX.X.XXXX, P. P., nar. XX.X.XXXX a H. P., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti rodiča a úpravy styku rodiča s maloletými deťmi.

II. Určuje vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom takto:

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. za obdobie od 1.6.2020 do 20.10.2021 sumou 150 EUR mesačne, pričom dlžné výživné za uvedené obdobie v sume 2.395,62 EUR je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od doručenia rozsudku.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. za obdobie od 1.6.2020 do 20.10.2021 sumou 90 EUR mesačne, pričom dlžné výživné za uvedené obdobie v sume 1.404 EUR je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od doručenia rozsudku.

V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej P. za obdobie od 1.6.2020 do 30.10.2020 sumou 90 EUR mesačne, pričom dlžné výživné za uvedené obdobie v sume 450 EUR je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od doručenia rozsudku.

VI. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej P. za obdobie od 1.11.2020 do 20.10.2021 sumou 90 EUR mesačne, pričom dlžné výživné za uvedené obdobie v sume 931,94 EUR je matka povinná zaplatiť k rukám otca do 30 dní od doručenia rozsudku.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

2. Proti tomuto rozsudku proti výrokom II., III., IV. a V. podal otec v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd neurčil vyživovaciu povinnosť na maloletú H. a H.. Uviedol, že od polovice mája 2020 až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 21.10.2021 boli maloleté deti vo faktickej striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V polovici mája 2020 síce matka so všetkými deťmi opustila spoločnú domácnosť, no natrvalo sa presťahovala len matka. Matka deti čiastočne presťahovala proti jeho vôli. Všetky maloleté deti majú súčasne dve domácnosti, a to pôvodnú jeho a novú s matkou u jej rodičov. Deti trávili zhruba rovnaký čas s ním a s matkou. O deti sa staral a zabezpečoval ich každodenné potreby rovnako ako matka. Súdu prvej inštancie predložil tabuľku s prehľadom dní strávených u neho. Matka údaje v tejto tabuľke nepoprela, vyjadrila sa len neurčito. Neurčito sa matka vyjadrovala aj ku viacerým jeho tvrdeniam. Má zato, že návrh matky z 1.6.2020 nebol návrhom na určenie výživného na maloleté deti. Podľa jeho presvedčenia, to nijako z návrhu nevyplýva. Prvé podanie matky, z ktorého vyplýva, že si uplatňuje právo na výživné na maloleté deti, bolo až jej podanie doručené súdu dňa 19.8.2020. Neexistujú dôvody osobitného zreteľa a ani súd prvej inštancie ich v odôvodnení nekonštatoval a neodôvodnil. Preto mal súd určovať výživné až za obdobie od 19.8.2020. Matka po odsťahovaní prehlásila dve staršie deti (H. a P.) zo Základnej školy v X. do Základnej školy v X.. Podľa jej tvrdení mal zaplatiť aj prvotné školské poplatky a nákup školských pomôcok, to nepopiera. Prispel však matke 1 z týchto výdavkov, t. j. 50 Eur. Matke platil v hotovosti, takže o tom nemá doklad a nevie to preukázať. Matka to ani nepoprela (4. strana zápisnice pojednávaní z dňa 25.10.2021). Maloletej H. kúpil k narodeninám, ktoré mala 19.6.2020 notebook za 298 Eur, nemá však o tom doklad. Je to zrejmé najnižšia cena notebooku na trhu. Matka potvrdila, že podľa H. to mal byť darček od neho k jej narodeninám (2. strana zápisnice o pojednávaní dňa 24.11.2021). V období do 31.8.2021 bola H. ešte žiačkou základnej školy. V rozsudku o rozvode manželstva z 18.8.2021 bolo výživné na H. určené vo výške 150 Eur mesačne, zohľadňujúc aj jej nástup na strednú školu. V tomto konaní sa však v prevažnej miere jedná o výživné za čas jej štúdia na základnej škole, teda bez zvýšených výdavkov spojených s nástupom a dochádzaním na strednú školu v Košiciach v septembri 2021. V tomto konaní bolo súdom prvej inštancie výživné na o tri roky mladšiu P. určené vo výške 90 Eur a o 8 rokov mladšiu H. tiež vo výške 90 Eur. Tento nepomer je podľa jeho názoru veľký a žiadnym relevantným spôsobom nie je odôvodnený. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (bod 22. odôvodnenia) zrejme len vychádzal z jeho skoršieho rozsudku o rozvode manželstva upravujúceho výživné na H. v období po jej nástupe na strednú školu. Od vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva dňa 18.8.2021 do jeho právoplatnosti dňa 21.10.2021, t. j. do konca obdobia za ktoré sa v tomto konaní určuje dlžné výživné platil matke výživné na H. vo výške 150 Eur a H. 90 Eur podľa predbežne vykonateľných výrokov rozsudku o rozvode manželstva. Na maloletú H. zaplatil matke výživné v sume 314,52 Eur, a to za alikvotné obdobie mesiaca august 2021 dňa 16.9.2021 vo výške 67,74 Eur ( platbu preukazoval súdu podaním z 9.11.2021 ), obdobie mesiaca september 2021 dňa 17.9.2021 vo výške 150 Eur ( platbu preukazoval súdu prvej inštancie podaním z 9.11.2021), obdobie mesiaca október 2021 dňa 15.10.2021 vo výške 150 Eur, t. j. za čas do 20.10.2021 alikvotnú sumu 96,78 Eur ( doklad o tejto platbe priložil v prílohe ). Na maloletú H. zaplatil matke výživné spolu vo výške 188,71 Eur, a to za alikvotne obdobie mesiaca august 2021 dňa 16.9.2021 vo výške 40,65 Eur ( platbu preukazoval súdu podaním z 9.11.2021 ), obdobie mesiaca september 2021 dňa 17.9.2021 vo výške 90 Eur ( platbu preukazoval súdu podaním z 9.11.2021 ), obdobiu celého mesiaca október 2021 dňa 15.10.2021 vo výške 90 Eur, t. j. za čas do 29.10.2021 alikvotnú sumu 58,06 Eur ( doklad o platbe súdu priložil v prílohe ). Tieto platby výživného neboli zohľadnené v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a vychádzajúc z neho by ich mal otec zaplatil duplicitne. V prílohe pripojil platby výživného na maloletú H. a H..

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uvidela, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, zohľadňujúce potreby maloletých detí, ako aj schopnosti možnosti a majetkové pomery otca. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové argumenty, všetky jeho tvrdenia boli súdu známe a k tvrdeniam otca sa matka dokonca vyjadrovala aj písomne, svojim podaním zo dňa 27. 10. 2021. Už v tomto podaní, rovnako, tak ako aj na pojednávaní uviedla, že deti trávili u otca iba víkendy, maximálne predĺžené víkendy a teda mal. deti boli najmä v jej starostlivosti, pričom s ňou trávili viac času. Deťom zabezpečovala všetko potrebné sama, keďže otec na deti po jej odchode zo spoločnej domácnosti nijako neprispieval a nepomáhal jej s výdajmi ani čo sa týka školy a školskej dochádzky, školských pomôcok, družiny, obedov, ZRPŠ, cestovného, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, atď. Otec nijako a ničím neprispel na prvotné školské pomôcky napriek tomu, že mu preposlala všetky prefotené potvrdenia o nákupe. V podaní zo dňa 27. 10. 2021 uviedla, že z predložených prehľadov otca je zrejmé, že mal. deti sa u otca nachádzali výlučne iba cez víkendy a okrem stravy otec uhrádzal iba voľnočasové aktivity detí. Všetky ostatné výdavky spojené so školopovinnosťou maloletých, ošatením, obuvou, zakúpením

liekov, atď. a aj vrátane bežných výdavkov v podobe stravy a voľnočasových aktivít deti uhrádzala ona na dennej báze, pričom denné výdavky na stravu detí a ich voľnočasové aktivity súdu nedeklarovala. Náklady v súvislosti s mal. deťmi na dennej báze sú neporovnateľne vyššie ako tie, ktoré deklaroval otec. Dodáva, že výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o mal. deti nespočívajú len v zabezpečovaní stravy a voľnočasových aktivít deti, ale aj s množstvom iných výdavkov, ktoré vo svojich predošlých podaniach deklarovala a na ktorých sa otec nikdy nepodieľal ani na jej výslovnú žiadosť. Mobilný telefón pre H., tak aj notebook pre H. boli zakupované otcom ako dar k ich narodeninám - deťom to prezentoval sám otec, keď im k narodeninám gratuloval a keď im vecné dary odovzdával. Preto so započítaním súm na zameškané výživné nesúhlasí a podľa jej názoru sa súd prvej inštancie s argumentmi otca v tomto smere dôkladne zaoberal a v odôvodnením rozsudku aj dôkladne vysporiadal. Na dokreslenie veci a pomerov uvádza, že v mesiaci október 2021 poslala otcovi jednorazovú sumu 100 Eur na P. - prídavky na deti. Počnúc októbrom 2021 už ale platby na P. začal poberať otec, o čom ale matka nemala vedomosť. Matka žiadala otca o vrátenie zaslanej sumy, čo otec odmietol a do dňa písania podania suma 100 Eur otcom vrátená nebola. S ohľadom na vyššie uvedené sa nestotožňuje s argumentmi otca uvedenými v jeho odvolaní a ani s výpočtom uvádzaných v otcových nákladov na mal. deti, ktoré žiada započítať na zameškané výživné. Jediné, čo je možné z jej strany akceptovať a potvrdiť je, že počnúc doručením rozsudku o rozvode manželstva a teda jeho vykonateľnosťou, otec uhradil v septembri 2021 a v októbri 2021 titulom výživného na mal. H. sumu 150 Eur každý mesiac a na mal. H. prispel mesačne sumou 90 Eur. Na druhej strane - v mesiaci október 2021 aj ona v súlade s už právoplatným rozsudkom o rozvode manželstva prispela na výživu P. sumou 90 Eur. Súčasne žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

4. Otec v odvolacej replike uviedol, že má za to, že návrh matky z 1.6.2020 nebol návrhom na určenie výživného na maloleté deti. Podľa jeho presvedčenia, to nijako z tohto návrhu nevyplýva. Naďalej popiera skutkové tvrdenia matky o tom, že tá mala na dennej báze hradiť výdavky maloletých detí. Matka na preukázanie tejto skutočnosti neposkytla súdu dôkaz a preukázala len drobné jednorazové výdavky na deti. Popri tom však matka spochybňovala skutkové tvrdenia o rozsahu jeho starostlivosti a výdavkoch na deti v čase, keď ešte neexistovala úprava rodičovských práva a povinností k deťom. Matke na priznanie výživného vo výške po 150,- €, 90,- € a 90,- € mesačne postačili jej tvrdenia a popretie jeho tvrdení. Súdu predložil viac a dôkazov, ako matka, ktorá mala predovšetkým svoje tvrdenia preukázať. Tá zostala v rovine tvrdení. Rozhodujúcim obdobím podľa rozsudku súdu je čas medzi 1.6.2020 a 20.10.2021. V prevažnej časti rozhodujúceho obdobia tak bol povinný mesačne prispievať na výživu detí spolu 330 Eur, čo v tom období činilo vyše 50% z jeho čistého príjmu cca 650 Eur. Trvá na tom, že pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je potrebné zohľadniť to, ako sa kto o deti osobne staral, u koho trávili deti koľko času. Už v podaniach zo dňa 25.03.3021 a zo dňa 13.10.2021 uvádzal, že od mája 2020 boli všetky deti polovicu času s ním, spravidla od piatka do pondelka, od júla 2020 najstaršia dcéra H. prestala chodiť k nemu chodiť a chodili len 2 mladšie dcéry, ktoré s ním trávili veľa času, boli na viacerých výletoch, od októbra 2020 žije prostredná dcéra P. u neho trvale a najmladšia dcéra H. chodí k nemu vždy na polovicu týždňa. Prílohou podaní z 13.10.2021, ako aj z 9.11.2021 bol jeho prehľad času stráveného s jednotlivými deťmi a výdavkov na ne. V období od 01.06.2020 do 18.08.2021 činí spolu 444 dní. Zo 444 dní bola H. u neho 44 dní, t.j. cca 10 % času, zo 444 dní bola P. u neho 370,5 dňa, t.j. cca 83,50 % času, zo 444 dní bola H. u neho 179 dní, t.j. cca 40,30 % času. Jednotlivým deťom sa venoval, osobne sa o nich staral a znášal aj výdavky s tým spojené, v rovnakej miere, ako je podiel času, ktorý s nim jednotlivo deti trávili. Preto má za to, že dlžné výživné, ale aj matky, má vychádzať z času, ktorý s nimi strávili. Matka nekonkretizovala a ani nepreukázala voľnočasové aktivity detí v čase keď boli s ňou. Má vedomosť len o tom, že raz bola matka s najmladšou H. v ZOO. Trvá na tom, že stravu deťom zabezpečoval, svojim rodičom prispieval na nákupy a nákupy aj sám robil. Ak matka pod zabezpečovaním stravy myslí samotné varenie, tak potvrdzuje, že ak mohla, tak varila jeho mama. Matka aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 13.01.2022 potvrdila, že v septembri aj októbri 2021 jej zaplatil výživné po 150 Eur mesačne na H. a po 90 Eur na H.. Od vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k deťom, riadne platil výživné vyplývajúce z tohto rozsudku. K tejto skutočnosti sa už vyjadril v podaní z 9.11.2021 ako aj v odvolaní. V napadnutom rozsudku však táto skutočnosť nebola zohľadnená.

5. Prílohou odvolacej repliky bolo aj vyjadrenie otca, ktorý nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení matky. Tieto pokladá za nepravdivé a zavádzajúce. Naďalej zotrval na tom, že deti trávili približne polovicu času s ním, čo matka nevyvrátila. Matka nehradila so svojho príjmu všetko sama, školské potreby zakúpené na začiatku školského roka jej polovicu zaplatil, čo taktiež nevyvrátila na pojednávaní

uviedla, že si to nepamätá. Taktiež tvrdenie, že stravu deťom zabezpečovali starí rodičia je nepravdivé, keďže na stravu v spoločnej domácnosti prispieval rodičom finančne aj nákupmi. Vzhľadom na predošlé zaujaté vedenie súdneho konania voči jeho osobe mu nebolo veľakrát umožnené sa k dôležitým skutočnostiam vyjadriť, preto by rád podotkol, že v čase keď sa matka rozhodla narušiť fungujúce manželstvo kvôli inému mužovi a odsťahovala sa aj s deťmi, odniesol im cca 12-14 suchých potravín na čo sa jej matka vyjadrila, že ešte nikdy nemali takú plnú špajzu. V tom čase jej nechal motorové vozidlo k dispozícii s finančnou hotovosťou 100 Eur, aby mohla tankovať. Tvrdenie, že všetky výdavky uhrádzala matka na dennej báze je nezmysel ani ich deklarovať nemohla, nakoľko jej matka je zamestnaná ako upratovačka v materskej škôlke a vydáva aj stravu na dennej báze varenú stravu nosila so školskej jedálne počas pracovných dní domov, tak isto aj základné potraviny ako je maslo, mlieko a podobne. Podotýka, že matka je zamestnaná ako obedová čašníčka. Voľnočasové aktivity s deťmi nemala žiadne až na jeden prípad počas celého obdobia kedy vzala najmladšiu dcéru do zoologickej záhrady. Z toho je evidentné, že nemá čo dokladovať a ani nemohla a ani nemala vyššie náklady, skôr by povedal, že boli neporovnateľne nižšie. A na úplne dokreslenie veci a pomerov matka mu neposlala žiadnu jednorazovú sumu 100 Eur na P. ako uvádza, ale poslala peniaze stará matka o čom keď sa to dozvedela jej matka začala tvrdiť, že to poslala ona, dokonca mu písala, že mu nepošle výživné za jeden mesiac lebo dostala 100 Eur od babky. Aj z toho je evidentné, že matke ide iba o peniaze a že chce využiť zákonnú možnosť ako sa obohatiť na úkor detí. Matka nemala vedomosť o tom, že bola P. zverená jemu, veď bola na pojednávaní prítomná. Musí spomenúť aj to, čo P. povedala po jej výsluchu na súde 2.7.2021, keď tam bola len so sudkyňou a kolíznou opatrovníčkou. Po výsluchu sudkyne odišla z miestnosti celá rozrušená, plakala a hovorila mu , že sudkyňa sa jej pýtala ,,prečo chceš byť s otcom a nie s mamkou?....veď my ženy musíme držať spolu.“ Veľmi sa ho to dotklo. Cez jeho advokáta žiadal nahrávku z výsluchu, avšak súd 10.8.2021 advokátovi odpísal, že mu nahrávku nedá a že je uložená v súdnom manažmente a je k dispozícii odvolaciemu senátu, preto žiada, aby odvolací senát pri rozhodovaní zobral do úvahy aj túto nahrávku.

6. Matka v odvolacej duplike uviedla, že naďalej trvá na všetkých argumentoch a stanoviskách uvádzaných počas súdneho konania a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje naďalej za vecne správne, zohľadňujúce potreby detí ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Vyjadrenia otca považuje za dehonestujúce a urážlivé voči jej osobe a tvrdenia otca za nepravdivé, ba až klamlivé. K jednotlivým tvrdeniam otca uvádza, že otec na školské potreby pre deti neprispel. Verbálne jej uviedol, nech mu pošle bločky z nakúpených vecí a on sám zhodnotí či a koľko prispeje. Otcovi všetky doklady tak ako žiadal doručila, ale zhodnotil, že na výdavky neprispeje a ničím ani neprispel. Po odchode zo spoločnej domácnosti určite neposkytol a nedoniesol 12-14 tašiek suchých potravín. Pre objektívnosť vecí uvádza, že disponovala cca 3 sieťkami potravín, ktoré obstarala sama počas ich spoločného súžitia v čase, keď ešte žili spolu a viedli spoločnú domácnosť, takže o toto sa otec s matkou a s deťmi podelil. Motorové vozidlo jej nechal jeden mesiac, počas tohto mesiaca nosila na víkend k otcovi a už keď prišla, tak poupratovala celý dom. Po uplynutí tohto jedného mesiaca jej otec bez akéhokoľvek upozornenia motorové vodidlo zobral aj s plnou nádržou, keďže ráno zhodou okolnosti práve natankovala. Od tohto momentu osobné motorové vozidlo užíva iba otec. Stará matka jej pomáha ako sa len dá a nie naopak, ako to tvrdí otec. Stará matka pomáha finančne, pomáha so stravou, oblečením na mal. deti a tiež so starostlivosťou. Sama jej poskytla mobilný telefón, aby mohla cez internet banking otcovi zaslala sumu 100 Eur na mal. P.. Opakovane uvádza, že rodinné prídavky chodia na účet starej matky, nakoľko predtým vlastný účet nemala. Nedá sa neuviesť, že účet, ktorý mala a dovtedy užívala bol účtom spoločným s otcom, z ktorého jej otec doposiaľ neposkytol žiadne finančné prostriedky i keď pri jej odchode zo spoločnej domácnosti bola na účte suma vyše 19 000 Eur rovnako tak, ako jej otec neposkytol daňový bonus, ktorý na všetky tri deti poberal. Preto naďalej zotrváva na tom, že deti trávili u otca iba víkendy, maximálne predlžené víkendy, pričom to bola ona, kto deťom zabezpečoval všetko potrebné a to zo svojho príjmu, keďže otec na deti po jej odchode zo spoločnej domácnosti nijako neprispieval a nepomáhal matke s výdajmi, ani čo sa týka školy a školskej dochádzky, ani do školských pomôcok, družiny, obedov, ZRPŠ, cestovného, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a pod. Bez ohľadu na percentuálne vyčíslenie dní, hodín a sekúnd, ktoré vraj s otcom trávili deti, za obdobie, ktoré je predmetom tohto konania potrebné veci zabezpečovala zo svojho príjmu iba ona. Otec svoju ochotu prispieť na výdavky nechával iba v rovine tvrdenej ochoty, bez poskytnutia reálnej platby a na tomto sa nič nezmenilo ani do dňa písania tohto podania. Opätovne žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

7. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

8. Odvolací súd konštatuje, že výroky I., VI. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacím súdom ( ).

9. Podľa ust. , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach neznamená, že by súd vo svojom rozhodnutí mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a podobne a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav, a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal, prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav, a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení predmetu konania práva a povinnosti, a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a článku 46 a nasl. SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. a V. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho v napadnutých výrokoch podľa a zrušil a vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie jednak nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci a následne sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo napriek tomu, že to malo vzťah k prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach nezrozumiteľné a zmätočné. Súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ustanovením , ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, a ktorým nesporne je aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, kedy má súd povinnosť zisťovať skutočný stav veci aj bez návrhu účastníkov konania. Napriek tomu sa konajúci súd dôsledne nezaoberal predovšetkým určením začiatku vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. Zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bremenom súdu. Smerovanie procesnej aktivity súdu je cielené ku vydaniu rozhodnutia v merite veci, ktoré je v zásade podmienené získaním informačného základu nevyhnutného pre takéto rozhodnutie, a to tak vo vzťahu ku poznatkom skutkovým, ako aj právnym.

16. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Konanie o rozvode manželstva rodičov maloletých detí bolo vedené na konajúcom súde pod sp.zn. , pričom rozsudkom z 18.8.2021 manželstvo rozviedol a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom tak, že maloletú H. a H. zveril do osobnej starostlivosti matky a maloletú P. do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú H. v sume 150 Eur a na maloletú H. v sume 90 Eur. Matke určil vyživovaciu povinnosť na maloletú P. v sume 90 Eur mesačne. Po dohode rodičov styk otca a matky s maloletými deťmi neupravil. Rozsudok vo výroku o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2021. Z dôvodu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva v predmetnom konaní súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, a to vo vzťahu k maloletej H. a maloletej H.. Vo vzťahu k maloletej P. upravoval rodičovské práva a povinnosti do 31.10.2020 z dôvodu, že maloletá sa zdržiavala u otca. Z preskúmavanej veci taktiež vyplynulo, že súd upravil vyživovaciu povinnosť otca od 1.6.2020 s poukazom na návrh podaný matkou.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s určeným výživným na maloleté deti, pretože od rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva a s tým spojeným konaním o úprave rodičovských práv a povinností a konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, nedošlo k takej zmene majetkových a príjmových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré skutočnosti by mali vplyv na určenie vyživovacej povinnosti matky a otca na maloleté deti v inom rozsahu. Zároveň sa stotožňuje aj so záverom súdu, že v rozhodnom období sa striedavá starostlivosť o deti nerealizovala nakoľko výsledky vykonaného dokazovania zatiaľ tomu nenasvedčujú i keď otec aj v odvolaní argumentuje zhodne ako v konaní na súde I. inštancie. Nakoľko rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť, súd prvej inštancie v prejednávanom prípade konanie v časti o zverenie maloletých detí a úprave styku zastavil. Z uvedeného dôvodu argumentácia otca ohľadne výsluchu maloletých detí nie je dôvodná, pretože súd zohľadnil prejavenú vôľu detí. Odvolací súd však dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak určil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti od 1.6.2020 bez toho, aby tento svoj postup riadne odôvodnil a mal preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú priznanie výživného od uvedeného obdobia. Súd prvej inštancie len mechanicky prevzal tvrdenie matky, že určenia vyživovacej povinnosti sa domáha od 1.6.2020. Matka návrh na určenie výživného označeného ako návrh na manželské výživné z 1.6.2020 podala na Okresnom súde Košice - okolie dňa 1.7.2020 ( čo vyplýva z pečiatky podateľne súdu - podané osobne ). Z návrhu vyplýva, že matka opisuje situáciu, ktorá sa udiala v rodine, že sa odsťahovala od otca po viacerých nezhodách a býva u svojich rodičov. Poukazuje i na to, že otec prestal prispievať na náklady spojené s deťmi, a preto žiada o určenie výživného s prihliadnutím aj na jej minimálny mesačný príjem. K návrhu pripojila okrem iného i rodné listy maloletých detí. Konajúci súd vyzval matku na doplnenie jej návrhu, ktorá oznámila, že sa domáha určenia výživného na maloleté deti. Doplňujúce podanie matky súd dňa 19.8.2020 zapísal pod spisovú značku a konal o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, ako

súd prvej inštancie vyhodnotil návrh matky podaný na súd 1.7.2020 a jeho doplnenie z 19.8.2020, t.j. v prvom rade, či je to návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu alebo manželské výživné, a ak ho vyhodnotil ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností, prečo nezisťoval dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti otca od 1.6.2020. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k výroku o dlžnom výživnom a jeho splatnosti, ustálil dlh po zohľadnení plnení otca, ktoré plnenia spĺňali charakter výživného a boli nimi uspokojované potreby detí v rozhodnom období, a ktoré takýto charakter nespĺňali. Opomenul sa však vysporiadať pri ustálení dlžného výživného s argumentáciou otca o zaplatení výživného pre maloleté deti za obdobie do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností ( 21.10.2021 ). Z argumentácie otca totiž vyplýva, že súd nezohľadnil pri ustálení dlžného výživného ku dňu jeho rozhodnutia ( 24.11.2021 ) tie plnenia, ktoré poskytol oprávneným počas rozhodného obdobia vo forme výživného na základe predbežnej vykonateľnosti rozsudku t.j. zaplatené výživné v sume 314,52 Eur na mal. H., vo výške 188,71 Eur na mal. H. a vo výške 90 Eur na maloletú P..

18. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného uzatvára, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu nedostatočne zistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s , pričom také nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. a V. zrušil podľa a a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v naznačenom smere, vysporiadať sa s tvrdeniami otca, najmä vo vzťahu k návrhu matky podaného dňa 1.7.2020 a určeniu začiatku jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti od 1.6.2020. V prípade, že si otec neplnil vyživovaciu povinnosť, prípadne ju plnil čiastočne, súd prvej inštancie musí vyčísliť dlžné výživné od určenia začiatku povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí do jeho nového rozhodnutia s tým, že musí vziať do úvahy všetky plnenia otca, o ktorých bude mať preukázané, že ich povinný poskytol oprávneným v posudzovanom období, pričom môže ísť o plnenie naturálne alebo peňažné za predpokladu, že tieto plnenia boli spôsobilé uspokojiť odôvodnené potreby detí, v rámci posúdenia ktorého je potrebné vychádzať z účelu výživného. Po ustálení dlhu na výživnom má posúdiť aj splnenie kritérií jeho zaplatenia s poukazom na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že zákonnou lehotou na plnenie sú 3 dni, ktoré plynú od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie svoje ďalšie rozhodnutie odôvodní podľa tak, aby jeho závery boli preskúmateľné a logicky správne.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).