Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-180-2011.pdf
PDF · 172.57 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/180/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobcu: I. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, S. XX, právne zast. JUDr. Matúš Hríb, Na hradbách 5, Bardejov, proti žalovanému: Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), 823 11 Bratislava, IČO: 35 884 916, o náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom podaným elektronicky dňa 27.6.2011, pôvodný návrh zaevidovaný dňa 28.6.2011, doplnený podaním na pošte dňa 30.6.2011, doručeným súdu dňa 4.7.2011, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.300 EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.6.2008 po kontrole a odbavení letu sa spolu s ostatnými pasažiermi ocitol okolo 17.00 hod. v priestore odletovej haly. Vtedy bolo cestujúcim oznámené, že let sa posúva o 50 minút, neskôr bolo oznámený posun o dve hodiny a znova potom až o 5 hodín. Napokon lietadlo odletelo o 00.40 hod. po polnoci. Po celý čas sedeli cestujúci v uvedenom priestore bez občerstvenia v miestnosti, ktorá nemala funkčnú klimatizáciu ani otvárateľné okná. Pred odletom pasažieri strávili v lietadle 1,5 hodiny, počas ktorých personál cestujúcim nedovolil palubu lietadla opustiť. Vzduch bol nedýchateľný a v letiskovom bare sa dali objednať len obložené bagety, do vyčerpania zásob, k čomu samozrejme v krátkom čase aj došlo. Žalobca i ostatní cestujúci sa cítili pod vplyvom vyššie uvedených okolností zdravotne (fyzicky a psychicky) veľmi zle, pričom za daných podmienok nebolo možné očakávať zlepšenie situácie, práve naopak. Keď sa objavil muž v letiskovej uniforme - zamestnanec žalovaného, žalobca ho oslovil a poprosil ho, aby zabezpečil vyvetranie priestoru odletovej haly. Zriadenec letiska (vyššie spomínaný zamestnanec odboru detekčnej kontroly) reagoval tak, že okná sa otvárať nesmú a preto sú z nich vymontované kľučky. Žalobca sa preto snažil zamestnancovi letiska dohovoriť, keďže v tomto prostredí bol bezpochyby vážne ohrozený zdravotný stav prítomných a žiadal o privolanie zodpovedného vedúceho príp. nadriadeného. Po krátkom čase zamestnanec žalovaného prišiel v sprievode dvoch policajtov a mimoriadne arogantným spôsobom napadol žalobcu a vyžiadal si letenku, čo sprevádzal vyhrážkou, že žalobcu na palubu lietadla nepustí, teda do Košíc nepoletí. Na to sa ho asistent žalobcu pán Š. S. spýtal, čo to má znamenať, keďže žalobca nič neurobil. Dotyčný zamestnanec pána S.Š. zahriakol a pokračoval vo výpadoch proti osobe žalobcu za výdatnej pomoci policajtov, ktorí sa napokon pokúsili odviesť žalobcu z miestnosti. Listom zo dňa 30.6.2008 podal žalobca písomnú sťažnosť z dôvodu vyššie uvedeného konania, na základe ktorej bola táto žalovaným prešetrená s konštatovaním úplnej dôvodnosti sťažností nášho klienta a zároveň došlo zo strany Vašej spoločnosti k ospravedlneniu za uvedené napadnutie a to listom zo dňa 21.7.2008. Uvedeným
napadnutím žalobcu zo strany zamestnanca žalovaného bola v značnej miere znížená dôstojnosť a vážnosť žalobcu v spoločnosti, preto písomné ospravedlnenie žalovaného nemožno považovať za dostačujúce zadosťučinenie, v dôsledku čoho si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca bol spoločensky znemožnený, pretože lietadlo bolo plne obsadené, čo predstavuje asi 150 ľudí. V čase incidentu žalobca pracoval ako riaditeľ spoločnosti Ventureal Košice, s.r.o., vtedy so sídlom v Košiciach na Kováčskej ul. č. 57, IČO: 44 018 754, ktorá bola súčasťou medzinárodného holdingu. V rámci svojej pracovnej činnosti žalobca prezentoval spoločnosť na najvyšších úrovniach po celom území Slovenskej republiky, pred zástupcami obcí, samosprávnych krajov, na ministerstvách, u predsedu vlády i pred poslancami parlamentu. V súvislosti so svojou obchodnou činnosťou bol žalobca viackrát ocenený na medzinárodnej úrovni spolu s takými spoločnosťami ako Sharp, Texas Instruments a pod., kedy mu bola v roku 1992 udelená Zlatá hviezda za bezprecedentný prínos k rozvoju medzinárodného obchodu a o dva roky neskôr Diamantová hviezda za rozvod medzinárodného finančníctva, pričom prvé spomínané ocenenie odovzdávala žalobcovi osobne španielska kráľovná. Okrem spomínaného je významným i fakt, že v inkriminovanej miestnosti sa medzi pasažiermi nachádzali osoby, ktorí boli obchodnými partnermi nášho klienta, resp. potenciálne nimi mohli byť ako Z.. J., F.. X. a ďalší. Nie je vylúčené, že tam boli ďalšie osoby významné z hľadiska obchodných aktivít žalobcu. Vo všetkých uvedených i ostatných možných ohľadoch bolo a je mimoriadne dôležité, aby bola rešpektovaná a zachovávaná dôstojnosť a česť žalobcu, teda jeho spoločenská vážnosť a bezúhonnosť. Uvedený incident vyvolaný zamestnancom žalovaného, vzhľadom na spôsob konania a celkovú vypätú situáciu, za ktorú v plnom rozsahu zodpovedá žalovaný, škandalizoval osobu žalobcu do roviny výtržníka a spoločensky nebezpečnej osoby, čo bolo navyše znásobené snahou o absolútne bezdôvodné a nezákonné obmedzenie jeho osobnej slobody.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, vzniesol námietku premlčania, predmetný skutok sa stal 26.6.2008, žalobca uplatnil svoj nárok až 4.7.2011. Žalovaný reagoval písomným ospravedlnením zo dňa 21.7.2008, v ktorom vyjadril poľutovanie nad nepríjemnosťou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku neprimeraného a nedôstojného správania zamestnanca a súčasne upovedomil žalobcu o ďalších krokoch, ktoré podnikol voči zamestnancovi ako dôsledok porušenia jeho pracovných povinností spôsobený prekročením zamestnancových kompetencií. Zároveň žalovaný pri vybavení sťažnosti oboznámil žalobcu, v tom čase sťažovateľa, aj so spôsobom ochladzovania vzduchu v odletovej hale, pričom ubezpečil žalobcu, že „dostavbou nového odletového terminálu a následnou rekonštrukciou toho súčasného bude tento problém vyriešený v oboch odletových termináloch novým najmodernejším klimatizačným zariadením“. Žalobca preto zastáva názor, že z takéhoto konania je zrejmá snaha žalobcu riešiť prípadné nedostatky súvisiace s ochladzovaním vzduchu v odletovej hale a zabezpečiť tak cestujúcej verejnosti čo najpriaznivejšie podmienky súvisiace s leteckou prepravou. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nemožno automaticky spájať s akýmkoľvek zásahom do osobnostných práv jednotlivca, ale len so zásahom takej intenzity, ktorý vzhľadom na závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nemu došlo, nemôže byť dostatočne kompenzovaný poskytnutím primeraného zadosťučinenia. Peňažná satisfakcia je tak prípustná len vtedy, ak je preukázané, že osobná ujma je spojená so zvlášť citeľným znížením a sťažením postavenia dotknutej osoby v kruhu, kde sa pohybuje a jej zmierenie a vyváženie nemožno napraviť imateriálnym zadosťučinením. Žalobca síce v žalobe uvádza, že v čase incidentu pracoval ako riaditeľ spoločnosti Ventureal Košice, s.r.o. a bol konateľom niekoľkých spoločností, čo dokladá výpismi z obchodného registra a že „v inkriminovanej miestnosti sa medzi pasažiermi nachádzali osoby, ktorí boli obchodnými partnermi nášho klienta, resp. potenciálne nimi mohli byť...“, avšak žiadnymi právne relevantnými dôkazmi nepreukázal, že zásah zamestnanca mal skutočne za následok zníženie vážnosti alebo dôstojnosti žalobcu u jeho súčasných alebo potenciálnych obchodných partnerov a navyše v značnej miere a v takom rozsahu, aby mu vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaný preto nemá za preukázané, že svojím konaním znížil alebo sťažil postavenie žalobcu v spoločnosti alebo v podnikateľských kruhoch. V súvislosti s konaním zamestnanca žalovaný považuje ešte za podstatné poukázať aj na skutočnosť, že žalobcom popisovanú udalosť dôsledne preskúmal, pričom si uvádzané skutočnosti preveril aj prehratím kamerového záznamu z príslušného dňa, v dôsledku čoho bolo zistené, že zamestnanec sa voči žalobcovi ani voči žiadnej inej osobe, v tom čase prítomnej v odletovej hale, nedopustil nijakého zjavného fyzického kontaktu alebo napadnutia. Intenzita zásahu do osobnostných práva žalobcu, spôsobená nevhodným konaním nášho zamestnanca, avšak s vylúčením akéhokoľvek fyzického napadnutia, s ohľadom na okolnosti prípadu, za akých k danému konaniu došlo, ako aj vzhľadom na závažnosť ujmy, ktorú utrpel žalobca, objektívne nenadobudla taký charakter, aby ujma, ktorá vznikla žalobcovi, vyvolala takú reakciu v spoločnosti, ktorá by svedčila o znížení dôstojnosti alebo
vážnosti žalobcu v takej miere, aby nemohla byť napravená poskytnutím primeraného zadosťučinenia, ktoré žalobcovi žalovaný už poskytol vo forme písomného ospravedlnenia zo dňa 21.7.2008
Súd vykonal dokazovanie vyjadrením k výzve na náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 30.5.2011, záznamom k sťažnosti zo dňa 8.7.2008, stanoviskom k sťažnosti zo dňa 15.7.2008, listom žalovaného zo dňa 21.7.2008, výpisom z obchodného registra vedeného Krajským súdom v Ústí nad Labem, oddiel C, vložka 4441, výpisom z obchodného registra Okresného súdu Košice I vložka 2030/V, výpoveďou žalobcu, vyjadrením žalovaného zo dňa 3.3.2014, výpoveďou svedkyne D. O., výpoveďou svedkyne L. O., výpoveďou svedka K. U., výpoveďou svedka Š.Y. S., vyjadrením Z.. Z. A. zo dňa 3.2.2015, oznámením S.. Ľ. G. zo dňa 23.3.2015, výpoveďou svedkyne M. Š. dožiadaným súdom, výpoveďou svedka Z.. Z. J. a zistil tento skutkový stav:
Z vyjadrenia k výzve na náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 30.5.2011 súd zistil, že žalovaný listom zo dňa 30.5.2011, ktorou sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 EUR uviedol, že nemôže vyhovieť, keďže nárok nie je právne opodstatnený. Podľa § 32 ods. 5 Leteckého zákona zodpovedá prevádzkovateľ letiska za bezpečnosť leteckej prevádzky na letisku. Na tento účel koordinuje činnosť všetkých právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na prevádzkovaní a používaní letiska; pre porušenie bezpečnostného programu letiska ich môže vylúčiť z prepravy bez nároku na vrátenie cestovného alebo prepravného a vypovedať im dohodu upravujúci ich činnosť v územnom obvode letiska. V zmysle § 34 ods. 2 Leteckého zákona je okrem iných subjektov prevádzkovateľ letiska povinný zabezpečiť ochranu cestujúcich, batožiny, poštových zásielok, nákladu, lietadiel a ich posádok, letísk a leteckých pozemných zariadení pred činmi protiprávneho zasahovania a vykonávajú preventívne opatrenia v rozsahu určenom vládou alebo osobitným predpisom. Plnenie požiadaviek a dostatočnosť zaistenia bezpečnostnej ochrany hodnotí letecký úrad. Podľa § 35 ods. 1 Leteckého zákona za bezpečnostnú ochranu a verejný poriadok na verejnom letisku zodpovedá jeho prevádzkovateľ. Pri ich zaisťovaní prevádzkovateľ letiska spolupracuje s útvarmi Policajného zboru. Podľa § 35 ods. 2 Leteckého zákona je každá osoba zdržujúca sa na verejnom letisku je povinná riadiť sa pokynmi prevádzkovateľa letiska alebo ním poverenej osoby pri zaisťovaní bezpečnostnej ochrany a verejného poriadku. V zmysle ods. 3 citovaného paragrafu je pri zaisťovaní bezpečnostnej ochrany a verejného poriadku prevádzkovateľ letiska alebo osoby ním poverené oprávnení a) požadovať na mieste vysvetlenie o skutočnostiach týkajúcich sa narušenia alebo ohrozenia bezpečnosti leteckej prevádzky, verejného poriadku alebo bezpečnosti života a zdravia osôb, ako aj majetku, f) zabraňovať neoprávnenému vstupu osôb a neoprávnenému vjazdu dopravných prostriedkov do vyhradených priestorov letísk a leteckých pozemných zariadení. V záujme ochrany civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania sú osoby zúčastnené na leteckej doprave v zmysle § 36 ods. 1 povinné podrobiť sa osobnej kontrole a kontrole prepravovaných vecí podľa požiadaviek osôb vykonávajúcich túto kontrolu (§ 34 ods. 2). Letecký dopravca teda nie letecký prevádzkovateľ (rozumej prevádzkovateľ letiska), je povinný cestujúcim, v prípade meškania letu, bezplatne poskytnúť jedlo a občerstvenie, zodpovedajúce času čakania. Rovnako tak požiadavka žalobcu o otvorenie okien, ktoré sa nachádzajú vo vyhradenej bezpečnostnej zóne je právne neopodstatnená a nedôvodná, keďže tieto priestory odletového terminálu nebolo ani technicky možné otvoriť, keďže sa na nich nenachádzali kľučky, a to z dôvodu, že sa týmto spôsobom zabezpečuje ochrana letiska pred neoprávneným vstupom osôb do vyhradených bezpečnostných priestorov letiska. Ak by požiadavke žalobcu ktorýkoľvek zamestnanec letiska vyhovel, dopustil by sa protiprávneho správania, keďže by tým porušil bezpečnostnú ochranu letiska, ustanovenie leteckého zákona aj nariadenia. Listom zo dňa 21.7.2008 sa letisková spoločnosť ospravedlnila žalobcovi za správania zamestnanca, ktoré vyhodnotila ako neprimerané, pričom voči zamestnancovi uplatnila pracovnoprávnu zodpovednosť v podobe zníženia mzdy, ako aj preradenia z funkcie vedúceho zmeny. Letisková spoločnosť sa však nestotožňuje s Vaším právnym záverom, v zmysle ktorého by sa takéto morálne zadosťučinenie vo forme písomného ospravedlnenia malo považovať za nedostačujúce. Žalovaný zastáva právny názor, že intenzita zásahu do osobnostných práv žalobcu spôsobená nevhodným konaním zamestnanca žalovaného vzhľadom na okolnosti prípadu a závažnosť ujmy, ktorú utrpel žalobca, objektívne nenadobudla taký charakter, aby ujma, ktorá vznikla žalobcovi vyvolala takú reakciu v spoločnosti, ktorá by svedčila o znížení dôstojnosti alebo vážnosti žalobcu v takej miere, aby nemohla byť napravená poskytnutím primeraného zadosťučinenia, ktoré žalobcovi letisková spoločnosť už poskytla vo forme písomného ospravedlnenia zo dňa 21.7.2008
Zo záznamu k sťažnosti zo dňa 8.7.2008 súd zistil, že K. U. vyhotovil dňa 8.7.2008 ako zamestnanec žalovaného záznam k sťažnosti, z ktorého súd zistil, že dňa 30.6.2008 vykonával pracovnú zmenu
od 19.00 hod. do 7.00 hod. dňa 1.7.2008 na odbore detekčnej kontroly ako vedúci zmeny. 30.6.2008 okolo 20.00 hod. mu oznámila policajtka OHK PZ, ktorá vykonávala službu pri detekčnej kontrole, že prišiel za ňou jeden cestujúci s vyhrážkami, že porozbíja okná na letisku, pokiaľ nezabezpečí letisko spustenie klimatizácie. Reagoval na to tým, že v letiskovej hale je pustená klimatizácia na maximum, čo aj predtým preveroval u technického dispečera, nakoľko aj zamestnanci detekčnej kontroly sa sťažovali, že v letiskovej budove je neznesiteľne teplo. Neskôr asi po 30 minútach prišiel z odletovej haly za ním cestujúci, ktorý žiadal, aby zavolal niekoho zo správy letiska. Spýtal sa ho, aký má problém, či mu s tým nevie pomôcť. Cestujúci mu povedal, aby zabezpečil pustenie klimatizácie a pootváral okná na letiskovej budove, ináč začne rozbíjať okná. Začal mu slušne vysvetľovať, že žiaľ podľa jeho vedomostí je klimatizácia pustená v budove na maximálny výkon a zjavne mal snahu upokojiť ho. Cestujúci na neho stále zvyšoval hlas, on sa mu stále ospravedlňoval, že žiaľ budova letiska bola postavená v 70 rokoch minulého storočia a jej klimatizácia je taká aká je a okná na letiskovej budove technicky sa nedajú nijako otvoriť. Túto jeho snahu o vysvetlenie a upokojenie cestujúceho sledovala aj policajtka OHK PZ. Keď cestujúci po márnej snahe neprestával s útočením a vyhrážkami, že porozbíja okná, žiadal ho, aby prestal, lebo jeho správanie začína byť ako šírenie poplašnej správy a žiadal ho, aby mu predložil letenku. Cestujúci odvetil, že letenku nemá u seba ale pri barovom stole, tak ho žiadal, aby mu ju išiel ukázať. Medzitým ako ho odprevádzal k barovému stolu, prišla k nemu hliadka polície OHK PZ, pred ktorými ho ešte raz žiadal, aby prestal s vyhrážkami a ďalej ho nechal, lebo sa s ním začali policajti rozprávať. K uvedenej udalosti uviedol, že sa snažil cestujúceho upokojiť, jednal s ním na rozdiel od neho v kľude a pokojne, čo o jeho správaní sa nemôže tvrdiť. Jediná pravda, ktorá je, že v tejto časti odletovej budovy bolo veľmi dusno a v odletovej časti budovy bolo nespočetne veľa cestujúcich z pravidelných večerných liniek ako aj z ostatných dovolenkových liniek, ktoré súčasne vybavovali.
Zo stanoviska k sťažnosti zo dňa 15.7.2008 súd zistil, že žalovaný doručil žalobcovi list zo dňa 15.7.2008 ako stanovisko k sťažnosti na pracovný postup zamestnanca letiska M.R. Štefánika, Airport Bratislava, a.s., divízie letiskovej ochrany, odboru detekčnej kontroly v predmetnej veci bolo vykonané dôsledné prešetrenie popisovanej udalosti (revidovaný kamerový záznam a preverenie uvádzaných skutočností) a následne boli zistené tieto skutočnosti: Na kamerovom zázname nie je zjavný fyzický kontakt zamestnanca letiska so žiadnom osobou (cestujúcim) v tomto prípade. Zamestnanci DKOS nezodpovedajú za technické poruchy, ktoré sa občas vyskytnú počas prevádzky odletovej časti terminálu letiska, avšak ani táto skutočnosť samozrejme neospravedlňuje nedôstojné vystupovanie zamestnanca voči žalobcovi V danom prípade zo strany zamestnanca DKOS došlo k porušeniu pracovných povinností, nakoľko riešil vzniknutú situáciu, ktorá nie je v jeho pracovnej náplni ani kompetencii a navyše nevhodným správaním vyvolal konflikt. Na základe zistených skutočností bol zamestnanec letiska zodpovedný za tento nepríjemný konflikt riešený disciplinárne (odvolaný z funkcie vedúceho zmeny) a finančným postihom. Zároveň sa ospravedlnil za pochybenie svojho zamestnanca.
Z listu žalovaného zo dňa 21.7.2008 súd zistil, že žalovaný doručil žalobcovi dňa 21.7.2008 v zastúpení F.. Z. L., člena predstavenstva žalovaného list, v ktorom vyjadruje poľutovanie nad nepríjemnosťou, ktorá sa odohrala dňa 26.6.2008 pri čakaní na Váš let do Košíc. Na základe písomnej sťažnosti zo dňa 30.6.2008, ktorá sa týkala neprimeraného správania nášho zamestnanca a nedýchateľného vzduchu v odletovej hale, si Vás dovoľujem informovať, že v predmetnej veci bolo vykonané dôsledné prešetrenie Vami popisovanej udalosti. Jednalo sa o zamestnanca Divízie letiskovej ochrany, konkrétne odboru detekčnej kontroly, ktorého náplňou práce nie je riešenie technických záležitostí na letisku Bratislava. Zo strany nášho zamestnanca došlo k porušeniu pracovných povinností, nakoľko s Vami riešil situáciu, ktorá nie je v jeho kompetencií a svojím nedôstojným správaním voči Vašej osobe vyvolal konflikt. Zamestnanec bol odvolaný z funkcie, bol voči nemu zvolený finančný postih odobratím osobného ohodnotenia a následne vyškolený z asertivity. V súvislosti s nedýchateľným vzduchom v odletovej hale treba skonštatovať, že terminál bol postavený ešte v roku 1970, kedy bol vybavený najmodernejším ochladzovacím zariadením tej doby a to vzduchotechnikou. Doba však natoľko pokročila, že chladiace zariadenie momentálne nespĺňa najmodernejšie trendy ako aj nápor cestujúcich, ktorí letiskom ročne prejdú. Dovoľujem si Vás však ubezpečiť, že dostavbou nového odletového terminálu a následnou rekonštrukciou toho súčasného bude tento problém vyriešený v oboch odletových termináloch novým najmodernejším klimatizačným zariadením. Na záver mi dovoľte poďakovať Vám za vyjadrenie Vášho i keď v tomto prípade negatívneho názoru na poskytované služby na letisku. Ospravedlňujem sa Vám ešte raz za spôsobené nepríjemnosti a verím, že z bratislavského letiska v budúcnosti ešte absolvujete veľa šťastne nalietaných kilometrov k Vašej plnej spokojnosti.
Z výpisu z obchodného registra vedeného Krajským súdom v Ústí nad Labem, oddiel C, vložka 4441 súd zistil, že v obchodnom registri Krajského súdu v Ústí nad Labem bola zapísaná obchodná spoločnosť DECO - spoločnosť ručením obmedzeným, zápis dňa 22.11.1990, výmaz 20.5.2011, spoločník a konateľ žalobca.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že v obchodnom registri Okresného súdu Košice I je vo vložke 2030/V zapísaná obchodná spoločnosť Merkanter, s.r.o., deň zápisu 6.10.1992, jediným spoločníkom a konateľom je žalobca.
Z výpovede žalobcu súd zistil, že cestoval z Bratislavy do Košíc lietadlom, okolo 17.00 hod. boli odbavení, už v tom čase bolo zrejmé, že lietadlo bude meškať, bolo to uvedené aj na displeji na informačnej tabuli. Boli 2 až 3 hodiny zavretí v uzavretom priestore 100 až 150 ľudí, bolo tam nedýchateľné prostredie, začalo mu byť zle ako aj iným. Začal hľadať personál, pretože tam nikto nebol, aby otvorili okná, keďže sa tam nedalo dýchať. Prišiel k nemu pracovník, ktorého poprosil, aby otvoril okná, pozrel na neho vražedným pohľadom, odišiel a následne sa vrátil s dvomi príslušníkmi polície. Zamestnanec žalovaného od neho žiadal, aby mu vrátil letenku, žalobca mu povedal, že na to nevidí dôvod. Predmetný zamestnanec žalovaného prikázal policajtom, aby mu zobrali letenku. Žalobca zopäl päste, aby na neho policajti nemali dosah, chytili ho pod lakte, chceli ho vyviesť z miestnosti a súčasne zamestnanec žalovaného kázal zobrať mu letenku. Ľudia začali naokolo kričať, že nerobí nič zlé, zasiahol jeho kolega Š. S., ktorý povedal policajtom, že nič nerobí, policajti ho nechali a odišli. Žalobca si nepamätá vo svojom živote otrasnejší zážitok, od tejto doby má fóbie z letiska. Bol už viackrát v Bratislave, nikdy z dôvodu uvedeného zážitku necestuje lietadlom. Keď policajti odišli, všetci ľudia na neho pozerali, zostal ako netvor, kriminálnik, s ktorým takýmto spôsobom jednajú policajti. Pri vedľajšom stole bol Z.. J., bývalý zamestnanec súdu, ktorý mu povedal, že dúfa, že to tak nenechá, že to bol brutálny zásah do integrity. Spomínaný zážitok v ňom dodnes vyvoláva silné emócie. Lietadlo odletelo až po polnoci, asi o 1.30 hod., pričom boli zavretí v miestnosti 7 až 8 hodín, bez možnosti ísť na toaletu, občerstviť sa. Po príchode domov napísal list riaditeľovi letiska, odpovedal mu zástupca letiska, ktorý sa ospravedlnil, že zamestnanec bol nekompetentný. Podľa jeho názoru ospravedlnenie nestačí. Je podnikateľ, žije z dobrého mena, na základe čoho získava zákazky. Nerozumie ako sa môže zamestnanec k zákazníkom správať takýmto spôsobom. V Bratislave bol na služobnej ceste ako zamestnanec, generálny riaditeľ, konateľ spoločnosti Ventureal so svojou sekretárkou D. O. a asistentom Š. S.. V hale boli prítomní aj jeho obchodní partneri, s ktorými realizoval obchody. V spoločnosti Ventureal bol s ním ukončený pracovný pomer asi 2 mesiace od predmetného incidentu z organizačných dôvodov, dozvedel sa, že dôvodom ukončenia pracovného pomeru bol práve incident na letisku. Spoločnosť Ventureal je developerskou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá energetikou, obnoviteľnými zdrojmi. Žalobca bol odkázaný na dobré meno, jednal s ministrami, štátnymi tajomníkmi, s top manažmentom ministerstiev, ďalších úradov, leteckým úradom, ministerstvom životného prostredia, ministerstvom obrany, má podozrenie, že celý incident bol pripravený, aby ho zlikvidovala konkurencia, keďže bol vo svojom odbore mimoriadne úspešný. Jeho odvolanie z funkcie konateľa inicioval predseda predstavenstva holdingu spoločnosti Ventureal. Má vedomosť, že zamestnanec, ktorý zasahoval na letisku, osobne navštívil spoločnosť Ventureal v Bratislave a tento zamestnanec sa mu osobne vyhrážal, že vie, kde je zamestnaný. Po predmetnom incidente bol PN, potreboval lieky, bol v strese, užíval neuroleptiká Lexaurin, následne Neurol, nakoľko mal zmiešanú tepovú frekvenciu a zvýšený tlak. V lietadle boli 3,5 hodiny, lietadlo tankovalo počas pobytu cestujúcich v lietadle, čo je zakázané, 2x sa vymenila posádka, nakoľko pilot bol opitý ako delo. Z uvedeného zážitku je natoľko otrasený, že už v živote nevstúpi do lietadla a ak áno, tak určite nie na letisku v Bratislave.
Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 3.3.2014 súd zistil, že dňa 26.6.2008 letelo na trase z Bratislavy do Košíc lietadlo leteckého dopravcu SkyEurope Airlines, a.s., číslo letu: NE 036. Plánovaný čas odletu lietadla bol 19.50 hod., skutočný čas odletu bol 23.26 hod. K požiadavke súdu na doručenie zoznamu všetkých cestujúcich dotknutého letu z Bratislavy do Košíc zo dňa 26.6.2008 s označením ich mena a bydliska - letisková spoločnosť BTS archivuje zoznamy cestujúcich po dobu najviac 2 rokov. Doba archivácie vyplýva z IATA manuálu (IATA - International Air Transport Association: IATA je medzinárodná organizácia regulujúca celú oblasť civilného letectva, ktorá vydáva predpisy a dokumenty rôzneho charakteru vzťahujúce sa k oblasti civilného letectva) a taktiež z prepravných podmienok jednotlivých leteckých dopravcov, tzv. GOM - Ground Operational Manual, v ktorom si každý letecký dopravca určuje ako a po akú dobu sa menné zoznamy archivujú a následne skladajú. V systéme SITA (systém na odosielanie a prijímanie operačných správ, zabezpečujúci archiváciu týchto správ) sa dané podklady
archivujú po dobu 1 roka. Vzhľadom na uvedené, momentálne letisková spoločnosť BTS už nedisponuje zoznamom cestujúcich predmetného letu.
Z výpovede svedkyne D. O. súd zistil, že žalobca je jej manžel, s manželom išla zo služobnej cesty spolu s pánom S. z letiska z Bratislavy do Košíc, odlet bol niekedy poobede, boli odbavení a čakali na let. Bolo im oznámené, že let bude meškať, odlet sa ďalej odďaľoval. Hala bola plná, nedalo sa kde sadnúť, išli do reštaurácie, kde dlho čakali, bolo tam strašne teplo, vzduch bol nedýchateľný, kto mal sako, dal si ho dole, mládež bola vyzlečená do pol pása. Keďže tam bol nedýchateľný vzduch, chceli požiadať niekoho, aby otvoril okno. Spolu s manželom zavolali, pre odstup času si nepamätá, či zamestnanca alebo čašníka, aby poslali niekoho kompetentného, kto by mohol okno otvoriť. Prišiel zamestnanec letiska, ktorého požiadali, aby otvoril okno a to ona, manžel, kolega a takisto ostatní cestujúci. Tento zamestnanec povedal, že okno sa nedá otvoriť, že nemajú kľúče, okná sú zablokované, proste sa nič nedalo. Predmetný zamestnanec bol arogantný, povedal nám, že tam nemusíme byť, že máme počkať na ďalší let, pričom v tom čase sme už dávno mali byť doma. Manžel mu oznámil, že sa bude sťažovať, aby zavolal šéfa. Prišli tam upratovačky, resp. nejakí iní zamestnanci, ktorí otvorili dvere, vyšli na terasu a buď tam fajčili alebo sa vetrali, chvíľu tam postáli. Následne dvere zamkli a odišli. Potom čo sme videli, sme chceli, aby opätovne prišiel zamestnanec, tento keď sa vrátil, bol zlostný a povedal, že zavolá policajtov. Vrátil sa aj s policajtom, už si nepamätá, či bol jeden alebo dvaja, policajt povedal, že manžela zoberú, povedal mu, aby išiel s ním. My sme sa pýtali prečo, že nič neurobil, že sme iba chceli, aby sa tam dalo dýchať, na to policajt so zriadencom odišiel. Predmetný zamestnanec manželovi nadával, že je debil, že ničomu nerozumie, nadával mu v prítomnosti svedkyne ako aj kolegu a iných osôb, ktoré tam sedeli, reštaurácia bola plná a všetci sedeli natesno. Nevie, či takto nadával zamestnanec manželovi za prítomnosti policajta, avšak vie, že ľudia, ktorí sedeli naokolo a videli to, strkali manželovi vizitky s tým, že ak bude mať nejaké problémy, tak mu to prídu dosvedčiť. Potom ako odišiel policajt a zriadenec, prišlo manželovi zle, musel si zobrať tabletky na tlak, v reštaurácii sedeli stolička pri stoličke, keby odtiaľ odišli, už by si nesadli, nenašli by miesto. Manžel bol v tom čase konateľ zahraničnej firmy, manažér a takisto vlastníkom firmy, v ktorej podnikal, predmet činnosti alternatívne zdroje energie, služby, obchod, administratívne služby. S manželom sa cítili psychicky napadnutí, leteli viackrát, nikdy nič také nezažili. V danej situácii išlo o život, ak mal niekto zdravotné problémy, mohol skolabovať, konkrétne ona má nízky tlak, boli vystresovaní, psychicky zničení a následne mal manžel strach ísť na letisko, aby sa taká situácia nezopakovala. Tieto následky trvali u manžela asi pol roka až rok, povedal, že to už nechce zažiť, nebude letieť, radšej išiel autom alebo vlakom. Po incidente bol vystresovaný, mal problém sa sústrediť. Aj ona bola z incidentu vystresovaná. Predmetná udalosť zasiahla do rodinného života asi po dobu pol roka, žalobca sa z toho ťažko spamätával, musel brať lieky, budil sa v noci, že nevie dýchať. Manžel je podnikateľ, darí sa mu, nie tak ako pred incidentom. Mal klienta, ktorý bol na letisku v čase incidentu, keď mu nadával zamestnanec letiska a manžel vycítil, že vo vzťahu s týmto klientom mu to poškodilo, že s ním nechcel ďalej spolupracovať. Konkrétne nepozná obchodných partnerov manžela, vie iba o jednom, ktorý bol na letisku, videla ako sa mu ozývali cudzí ľudia, že je to nehorázne, že prídu svedčiť, že k takýmto situáciám nedochádza ani v zlom filme. K fyzickému útoku nedošlo, došlo k psychickému útoku zamestnanca na ňu a manžela. Následne uviedla, že potom ako prišiel pracovník letiska, začal kričať, nadávať, vyhrážať sa, odišiel, prišiel s políciou, manželovi chceli zobrať letenku, začali ho mykať, zdvíhať zo stoličky, manžel nebol agresívny, hovoril, že len chcel, aby sa otvorilo okno, pracovník letiska začal nahovárať policajtov, čo mal manžel urobiť, zdvihli ho zo stoličky, začali ho ťahať, ľudia okolo policajtom vysvetlili, že neurobil nič zlé. Policajti manžela zdvíhali za pomoci pracovníka, tento pracovník chytil manžela za ruku a chcel mu vytrhnúť lístok. Chytil ho zozadu, aby mu vytrhol lístok, potom už okolo sediaci vysvetľovali situáciu. Rozpor vo svojej výpovedi, že nedošlo k fyzickému útoku, že došlo iba k psychickému útoku a svojim následným tvrdením odôvodnila, že ak uviedla pôvodne, že nedošlo k fyzickému útoku mala na mysli, že nedošlo k bitke, brala to, že nedošlo k bitke pendrekom alebo iným spôsobom.
Z výpovede svedkyne L. O. súd zistil, že svedkyňa je dcérou žalobcu, pred 8 rokmi bola mama s otcom na služobnej ceste, leteli z Bratislavy do Košíc, prišli domov okolo druhej, otec bol rozrušený, celú noc ho upokojovali, nechcel spať, dali mu tabletky na ukľudnenie, ktoré mali doma, pýtala sa, čo sa stalo, vysvetlili jej konflikt, ku ktorému došlo, že zavolali na otca políciu za to, že chcel otvoriť okno a otec nebol psychicky v pohode, pričom túto situáciu riešili asi do piatej ráno. Otec bol potom nervóznejší, rozrušenejší, v takom stave ho ešte nevidela, išiel aj k lekárovi, zanechalo to na ňom následky asi pol roka až rok. Jeho stav sa zmenil v negatívnom smere. Nepamätá si, či došlo aj k zmenám v pracovnom živote, pamätá si skôr pocity.
Z výpovede svedka K. U. súd zistil, že svedok je zamestnancom žalovaného od 1.1.2005. Pred pojednávaním nahliadol do svojho záznamu k sťažnosti. Vie, že išlo o deň 26.6.2008, nepamätal si to, zo záznamu si to ozrejmil. Predmetný deň pracoval v nočnej zmene od 19.00 hod. do nasledujúceho rána do 7.00 hod. ako vedúci zmeny letiska. Vybavovali cestujúcich, bolo letné obdobie. Bolo veľmi dusno, budova bola stará, bol tam vydýchaný vzduch. Ako detekčná kontrola v súčinnosti s dozorom polície, ktorá je na letisku, vykonával činnosti v prípade vzniku problémov, aby bolo možné zakročiť. O 20.15 hod. došla za ním policajtka, že sa cestujúci sťažoval na vydýchaný vzduch, aby spustil klímu alebo vetranie. Zavolal zamestnancovi zodpovednému za vetranie a klimatizáciu, ktorý mu povedal, že klimatizácia ide na maximum, budova je z roku 1970, z tejto klímy nikto viac nedostane a túto skutočnosť oznámil predmetnej policajtke. Následne za ním došiel cestujúci, nepamätá sa na neho, pravdepodobne to bol žalobca, aj keď má pocit, že žalobcu vidí prvýkrát, nezafixoval si ho, prišiel podgurážený, nahnevaný z baru a sťažoval sa, aby zohnal niekoho, kto by spustil klímu, že rozbije, rozkope okno. Snažil sa mu vysvetliť, že okná sú pevné a klimatizácia ide na maximum. Konanie žalobcu prechádzalo do paniky, upozornil ho, on mu neprestával nadávať, požiadal ho, aby mu predložil letenku a upozornil, že v prípade, ak bude pokračovať vo svojom správaní, môže byť vylúčený z letu. Povedal mu, že nemá pri sebe letenku, že ju má pri bare, išli ku stolu, boli tam asi dvaja ľudia, prišla aj hliadka, ktorú zavolala asi policajtka, ktorá ho oslovila a následne už polícia prebrala jednanie. Žalobca podal sťažnosť, preto bol svedok zamestnávateľom vyzvaný, aby sa vyjadril, čo aj urobil, opísal situáciu. Zamestnávateľ to uzavrel tak, že svedok porušil svoje pracovné povinnosti, keďže nemal predmetnú situáciu v náplni práce, nemal ju riešiť, pričom po odbavení cestujúcich už v odletovej hale zostávajú len zamestnanci v pracovnej pozícii, ktorú má svedok a preto túto situáciu riešil. Nevhodným správaním, ktoré je uvedené vo vybavení sťažnosti žalovaným, malo byť to, že riešil to, čo nebolo jeho oprávnením. Poprel, že by povedal žalobcovi, že je debil, prípadne mu nadával, správal sa korektne. Nevedel sa vyjadriť, čo mal zamestnávateľ na mysli, ak vo vyjadrení uviedol, že nevhodným správaním vyvolal konflikt. Bol postihnutý aj finančne, bola mu pozastavená činnosť vedúceho. Proti svojim pracovnoprávnym postihom nenamietal, keďže mu bolo oznámené, že žalobca sa sťažoval priamo u riaditeľa, resp. námestníka, že je jeho známy a zo strany námestníka bolo tlačené, že v každom prípade ho musia potrestať. V hale bolo horúco, vzduch bol vydýchaný, ak meškal let, tak bol vzduch veľmi vydýchaný, oni sami sa potili, bola to stará budova, v letných mesiacoch bolo horúco, vyslovene dusno. Zamestnanci žalovaného chodili fajčiť do fajčiarskeho priestoru na terasu, na ktorú boli dvere zo starého východu z letiska, bola to malá terasa. Ak by sa tieto dvere otvorili, vzhľadom na veľkosť haly by so vzduchom v hale otvorením týchto dverí nič neurobilo. Nedostal prémie za jeden mesiac. Bolo mu povedané, že keď chce ostať ďalej zamestnancom, má to oželieť. Suspendácia z pozície vedúceho trvala asi mesiac, bol s ním následne urobený pohovor, bol preškolený, bolo mu vytknuté, že zasahoval tam, kde nemal. Dozor v hale vykonávala policajtka, ku stolu, kde sedel žalovaný, prišli následne dvaja policajti, pričom nevie, či išlo o mužov. Žalobcu nepoznal, nevedel, kde pracuje, nezisťoval to. Policajtom nemal oprávnenie nič prikazovať, mohol ich zavolať, aby zasiahli v prípade problémov. On hliadku neprivolal, podgurážený žalobca prišiel za ním a ku stolu, kde sedel žalobca, po vyzvaní na predloženie letenky, prišli takmer súčasne s policajnou hliadkou.
Z výpovede svedka Š. S. súd zistil, že so žalobcom pracoval, boli v Bratislave na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, prišli na letisko, žalobca chcel otvoriť okno, keďže bolo dusno prišiel pracovník, ktorý mu nedovolil otvoriť okno, začal do žalobcu strkať, potom si išli sadnúť, dali si občerstvenie, o 10 - 15 minút prišiel policajt s pracovníkom, pýtali od žalobcu občiansky preukaz a letenku, zamestnanec sa žalobcovi vyhrážal, že má vypité, pričom oni nič nerobili, nepili alkohol, len limonádu. Bolo tam vyhrážanie, zamestnanec kričal na žalobcu.
Z vyjadrenia Z.. Z. A. zo dňa 3.2.2015 súd zistil, že zoznamom všetkých pasažierov letu č. NE 036 z Bratislavy do Košíc, leteckého dopravcu SkyEurope Airlines, a.s. dňa 26.6.2008 nedisponuje a nedisponoval nimi ani počas výkonu funkcie reštrukturalizačného správcu spoločnosti. Do funkcie reštrukturalizačného správcu bol ustanovený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.7.2009. Táto funkcia mu zanikla vydaním uznesenia Okresného súdu Bratislava I o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 9.9.2009.
Z oznámenia S.. Ľ. G. zo dňa 23.3.2015 súd zistil, že S.. Ľ. G., správca listom zo dňa 23.3.2015 oznámil, že nemá k dispozícii zoznam pasažierov letu č. NE 036 z Bratislavy do Košíc leteckého prepravcu SkyEurope Airlines zo dňa 26.6.2008. Konkurz na majetok úpadcu SkyEurope Airlines, a.s. v konkurze bol ukončený.
Z výpovede svedkyne M. Š. dožiadaným súdom Okresným súdom v Trenčíne súd zistil, že svedkyňa potvrdila, že v roku 2008 lietadlá často meškávali, z toho vznikali podobné udalosti ako sú opísané v návrhu, na konkrétnu udalosť si nespomína. Nespomína si ani na službu ako príslušníčka Policajného zboru, ktorú vtedy mala. O podobných incidentoch sa viedli úradné záznamy ak bolo nutné vykonať zákrok alebo ak policajt usúdil, že sa jedná o závažný problém. Pri bežných udalostiach, keď sa ľudia iba sťažovali na podmienky na letisku, sa záznamy neviedli. Úlohou policajných zložiek na letisku M.R. Štefánika v tom čase bolo dohliadať na bezpečnosť pasažierov a vykonávanie pasovej kontroly, kontrolovanie motorových vozidiel na parkovisku pri letisku, kontrola pasažierov v letiskovej hale a na letiskovej ploche. Zamestnanci letiska nemohli príslušníkom Policajného zboru dávať pokyny, tieto im dávali iba nadriadení a konali v zmysle zákona. Zamestnanci letiska ich v prípade potreby oslovili, aby vykonali zákrok podľa okolností prípadu, danú situáciu vyhodnotili a uskutočnili zákrok v zmysle zákona nie v zmysle príkazov zamestnancov letiska. Donucovacie prostriedky počas svojich služieb na letisku nikdy nepoužila, preto môže s istotou povedať, že ani 26.6.2008 tieto proti nikomu nepoužila. Na konkrétny incident si nepamätá, takéto obdobné incidenty vznikali, preto nemôže vylúčiť, že vznikol aj tento incident, nemôže to však potvrdiť.
Z výpovede svedka Z.. Z. J. súd zistil, že svedok pozná žalobcu z cestovania, pred pár rokmi sa často stretávali v lietadle, len si kývli, neboli blízki, viaceré osoby, tak ako svedok a žalobca, cestovali takmer denne, konkrétne svedok lietal 2 - 3 krát do týždňa. Keď sa čakalo na letisku, chodili do bufetu alebo reštaurácie. Pri predmetnej udalosti nesedeli so žalobcom pri jednom stole, svedok sedel buď sám alebo s niekým, nepamätá si to, vyrušila ho situácia, kedy bolo počuť krik, výkriky, búchanie stoličky, domnieva sa, že aj spadla stolička. Jeho reakcia bolo otočiť sa, celé osadenstvo sa otočilo a pozeralo, zriadenec, SBS alebo policajná zložka, predpokladá, že zriadenec inzultoval žalobcu, naťahovali sa, sácali, kričali. Zdalo sa, že ide o človeka, ktorý robí problém, postupne začali vnímať, že tomu tak nie je, situácia sa začala otáčať, pochopili, že ide o nesprávny zásah, na konci ktorého došlo aj k nejakému ospravedlneniu, že ten kto mal útočiť, nebol ten proti komu mal byť urobený zákrok. Žalobca vyzýval osoby, ktoré boli okolo, či to videli, niektorí chceli mať pokoj, otočili sa, svedok povedal, že to môže potvrdiť, od vtedy sa so žalobcom nestretol ani náhodne. Zákrok voči žalobcovi mali vykonať dve osoby, myslí si, že to boli muži. Dvaja zriadenci prípadne SBS držali žalobcu, vyzeralo to, že ich záujmom má byť, aby žalobca odišiel, aby ho odviedli, žalobca nechcel, vyzeralo to ako keď niekto niekoho núti vytláča ho, zásah bol neprimeraný, nenáležitý, žalobca sa bránil, keď na neho zaútočili, ukázalo sa, že sa mal brániť prečo. Bolo to dosť veľké pohoršenie, asi najväčšie aké zažil za dobu, keď lietal. Hovorilo sa o tom aj v lietadle, žalobca bol za hrdinu, že bol nesprávne obvinený, myslí si, že došlo k nejakému úderu, prípadne k vykrúteniu ruky, nebola to bitka, bol tam záujem spacifikovať žalobcu, tak že mohli vidieť nejaké údery, vytočenie, sácanie, tlak, nátlak, trhanie, vytočenie ruky. V lietadle sa rozprávalo ako dokáže policajná sila ukrivdiť človeku, ktorý nebol považovaný za strojcu zlej veci, čo sa môže sťaž človeku, ktorý je v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. O tom, že zákrok voči žalobcovi bol neoprávnený, má vedomosť o tom, že došlo k odídeniu zložiek, nedošlo k potrestaniu žalobcu, žalobca nebol odvedený a že bolo upustené od zásahu. Osobne nepočul ospravedlnenie, avšak z neverbálnej komunikácie to tak vyhodnotil, došlo k pokynutiu hlavy a pusteniu žalobcu. Ostatní náhodní cestujúci sa o tom rozprávali, prevažovali témy nespravodlivého konania s tým, že sa to mohlo stať aj im. Tí, ktorí videli, že situácia sa vysvetlila, to povedali ostatným. Stôl svedka a žalobcu bol vzdialený 10 až 20 metrov. Videl, že došlo k sácaniu, pamätá si držanie, niečo čo pripomína spacifikovanie, nie bitku v štýle grécko rímskeho zápasu ale vo forme spacifikovania, následne došlo k upusteniu, odídeniu, verbálne ospravedlnenie nepočul, pričom on sa otočil až na krik.
Podľa ust. § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa ust. § 13 ods. 1,2,3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa ust. 100 OZ ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 122 ods. 1,2,3 OZ lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. účinného ku dňu podania návrhu 28.6.2011 podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Podľa ust. § 55 O.s.p. účinného ku dňu podania návrhu 28.6.2011 ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné, predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu. Lehotu, ktorú určil, môže predseda senátu alebo samosudca tiež predĺžiť.
Podľa ust. § 57 ods. 1,2,3 O.s.p. účinného ku dňu podania návrhu 28.6.2011 do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Predmetom konania je náhrada nemajetkovej ujmy.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca cestoval na leteckej linke Bratislava - Košice dňa 26.6.2008 z letiska M.R. Štefánika v Bratislave, plánovaný čas príletu lietadla 19.50 hod, skutočný 23.26 hod. V priestore odletovej haly bolo cestujúcim oznámené, že predmetný let bude mať meškanie. Žalobca sa spolu s ostatnými cestujúcimi zdržiaval v priestoroch odletovej haly v letiskovom bare. V odletovej hale bola vysoká teplota, bol tam vydýchaný vzduch, táto skutočnosť vyplýva z výpovede žalobcu, svedkyne D. O., svedka S. a uvedenú skutočnosť potvrdil zamestnanec žalovaného K. U.. Žalobca tvrdil, že požiadal zamestnanca žalovaného K. U., aby zabezpečil vetranie priestoru odletovej haly z dôvodu, že začína mať zdravotné problémy ako aj iné osoby, ktorý mu oznámil, že nie je možné otvoriť okná z bezpečnostných dôvodov a odišiel, následne sa vrátil s dvoma príslušníkmi polície a žiadal od žalobcu letenku. Policajti ho chytili pod lakte, chceli ho vyviesť z miestnosti, zastali sa ho ľudia naokolo, kolega Š. S., ktorý povedal policajtom, že nič nerobí, nechali ho a odišli. Tvrdil, že sa všetci na neho pozerali, predmetný zážitok v ňom vyvoláva silné emócie do dnešného dňa, že v dôsledku predmetného incidentu s ním bol ukončený pracovný pomer v spoločnosti Ventureal, po incidente bol PN, potreboval lieky, užíval neuroleptiká. Manželka žalobcu, svedkyňa D. O. potvrdila výpoveď žalobcu s tým, že si nebola istá, či sa svedok U. vrátil s jedným alebo dvoma policajtmi a uviedla, že K. U. nadával žalobcovi, že je debil, že žalobcovi potom ako odišiel policajt a K. U., prišlo zle, musel si zobrať tabletky na tlak, cítili sa psychicky napadnutí, že začali policajti manžela mykať, dvíhať ho zo stoličky a ťahať, žalobca bol pol roka až rok v dôsledku tohto incidentu psychické následky, bol vystresovaný, mal problém sa sústrediť, ťažko sa z toho spamätával, musel brať lieky, budil sa v noci, nevedel dýchať, prestal cestovať lietadlom. Svedkyňa L. O., dcéra žalobcu potvrdila, že spolu s matkou upokojovali žalobcu po prílete z Bratislavy, musel zobrať tabletky na ukľudnenie, dlho preberali konflikt na letisku, žalobca nebol psychicky v pohode, zanechalo to na ňom následky asi pol roka. Svedok Š. S. potvrdil, že cestoval
so žalobcom a jeho manželkou v predmetný deň, potvrdil, že žalobca chcel otvoriť okno, zamestnanec žalovaného začal do žalobcu strkať, o 10-15 minút prišiel policajt so zamestnancom žalovaného, vyhrážal sa, že má žalobca vypité, kričal na žalobcu. Svedok Z.. J. potvrdil, že v predmetný deň sedel v bare v odletovej hale letiska M.R. Štefánika v Bratislave, sedel chrbtom ku stolu, kde sedel žalobca, otočil sa na krik, počul spadnúť stoličku, videl, že niekto, nevedel identifikovať, či policajt alebo zriadenec držal žalobcu, snažil sa ho spacifikovať, pohyb ako keď niekto chce chytiť inému ruky, následne došlo k upusteniu, odídeniu, nepočul verbálne ospravedlnenie, domnieva sa podľa pokývnutia hlavy a pusteniu žalobcu, t.j. z neverbálnej komunikácie mal za to, že bolo upustené od tohto zásahu, predmetný incident videli ostatní, v lietadle počas letu sa o tomto incidente rozprávali cestujúci, o tom, že žalobca bol bezdôvodne obvinený, bol za hrdinu a cestujúci sa rozprávali o tom, že aj im by sa mohla stať takáto situácia, ak by boli na nesprávnom mieste v nesprávnom čase. Žalobca podal žalovanému sťažnosť, ku ktorej sa vyjadril K. U. dňa 8.7.2008, kde opísal incident, ktorý sa mal stať 30.6.2008, pričom z popisu incidentu vyplýva, že ide o incident, ktorý sa udial dňa 26.6.2008 s tým, že mu policajtka vykonávajúca službu pri detekčnej kontrole oznámila, že prišiel za ňou cestujúci s vyhrážkami, že porozbíja okná pokiaľ letisko nezabezpečí klimatizáciu, vysvetlil jej, že v letiskovej hale je spustená klimatizácia na maximum, že sa sťažovali aj zamestnanci detekčnej kontroly, na neznesiteľné teplo v letiskovej budove a potvrdil, že v odletovej časti budovy bolo veľmi dusno, asi po 30 minútach prišiel za ním cestujúci, ktorý žiadal otvorenie okien, inak začne rozbíjať okná, vysvetlil mu, že klimatizácia je pustená na maximálny výkon, snažil sa ho upokojiť, túto jeho snahu sledovala policajtka, keď cestujúci neprestával s útočením a vyhrážaním, že porozbíja okná a jeho správanie začínalo mať znaky šírenia poplašnej správy, požiadal ho, aby predložil letenku. Cestujúci mu oznámil, že ju u seba nemá, má ju pri barovom stole, požiadal ho, aby mu ju ukázal, ako ho odprevádzal k barovému stolu, prišla k nemu hliadka polície, pred ktorými ho žiadal, aby prestal s vyhrážkami a ďalej ho nechal rozprávať sa s policajtmi. Žalovaný listom zo dňa 15.7.2008 v stanovisku k sťažnosti na pracovný postup zamestnanca žalovaného oznámil žalobcovi, že žalovaný vykonal dôsledné prešetrenie a zistil, že na kamerovom zázname nie je zjavný fyzický kontakt zamestnanca letiska so žiadnou osobou - cestujúcim, zamestnanci nezodpovedajú za technické poruchy, táto skutočnosť neospravedlňuje nedôstojné vystupovanie zamestnanca voči žalobcovi. Zo strany zamestnanca došlo k porušeniu pracovných povinností, nakoľko riešil vzniknutú situáciu, ktorá nie je v jeho pracovnej náplni ani v kompetencii a navyše nevhodným správaním vyvolal konflikt. Zamestnanec bol riešený disciplinárne, odvolaný z funkcie vedúceho zmeny a finančným postihom. Žalobca doručil listom zo dňa 30.5.2011 žalovanému výzvu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 EUR, ktorú žalovaný považoval za nedôvodnú s poukazom na ospravedlnenie, ktoré považuje za dostačujúce s tým, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd posudzoval odôvodnenosť tejto námietky. V súlade s ust. § 101 OZ je premlčacia lehota nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch 3 ročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. K udalosti odôvodňujúcej nárok žalobcu došlo dňa 26.6.2008, posledný deň premlčacej lehoty v súlade s ust. § 122 OZ je deň 26.6.2011. Deň 26.6.2011 bola nedeľa, preto posledným dňom na podanie návrhu bol nasledujúci pracovný deň, ktorým bol pondelok 27.6.2011 v súlade s ust. § 122 ods. 3 OZ. Žalobca podal návrh dňa 27.6.2011 elektronicky o 19.36 hod. Vzhľadom k tomu, že úradné hodiny podateľne Okresného súdu Košice I boli až nasledujúci deň, bola daná podateľňou pečiatka doručenia dňa 28.6.2011, pričom súd mal za nepochybne preukázané, že návrh bol podaný dňa 27.6.2011 o 19.36 hod. elektronicky, t.j. v posledný deň premlčacej lehoty. Keďže návrh bol podaný elektronicky, bol žalobca povinný v súlade s ust. § 42 O.s.p. účinného ku dňu podania návrhu 27.6.2011 doplniť písomne do 3 dní. Lehota na doplnenie podania je procesná lehota, do plynutia sa nezapočíta deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, preto bol žalobca povinný doplniť podanie do 30.6.2011. Žalobca podal návrh na pošte dňa 30.6.2011 ako zásielka RR XXXXXXXX, dátum podania dňa 30.6.2011 vyplýva z pečiatky pošty Košice 11 na obálke a tento návrh bol následne doručený súdu dňa 4.7.2011. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalobca podal návrh na súde v posledný deň 3 ročnej premlčacej lehoty t.j. v priebehu premlčacej lehoty dňa 27.6.2011, následne elektronicky podaný návrh doplnil do 3 dní t.j. doplnený návrh podaný poštou dňa 30.6.2011, preto súd neprihliadol na námietku premlčania.
Pre posúdenie o dôvodnosti nároku žalobcu je právne významné, či došlo k neoprávnenému zásahu na právach chránených ust. § 11 u žalobcu a či tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na týchto právach. V prípade, ak by mal súd za preukázané, že došlo k takémuto neoprávnenému zásahu, či tento zásah bol takej intenzity, ktorá by odôvodňovala priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému zásahu a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ust. § 11. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ust. § 11 a povinnosť znášať súdom uložené sankcie. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť a ohroziť práva chránené ust. § 11. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ust. § 11 a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu ustanoveným právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ust. § 11. Bez významu je skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo či išlo iba o nedbanlivé prevzatie poznatkov a ich rozširovanie. Občiansky zákonník nevyžaduje pre úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti zavinenie, či už úmyselné alebo z nedbanlivosti toho, kto sa dopustil neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť. Zodpovedný subjekt za svoj neoprávnený zásah zodpovedá aj vtedy, keby o ňom vôbec nevedel. Zodpovednosť za zásah do ochrany osobnosti sa nemôže vylúčiť dôkazom tzv. ospravedlniteľného omylu, že pôvodca zásahu konal dobromyseľne, že podľa všetkých okolností prípadu mohol nepravdivé skutkové tvrdenia považovať za pravdivé. Dobrá viera, osobné presvedčenie konajúceho nevylučuje neoprávnenosť zásahu ako objektívnej existujúcej skutočnosti. Ujma, ktorá vznikne osobnosti poškodenej osobe je rovnaká bez ohľadu na to, či zásah bol spôsobený úmyselne alebo bez zavinenia.
Neoprávneným zásahom môže byť akýkoľvek zásah, ktorý sa dotýka intímnej sféry života občana, pretože tá je tiež chránená ust. § 11. Objektívna spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené záujmom je nevyhnutná k tomu, aby právo na ochranu osobnosti mohlo byť úspešne uplatnené. Nie každý neoprávnený zásah bude objektívne spôsobilý túto náležitosť splniť. Bude záležať najmä na prostredí, v ktorom k zásahu došlo, na subjekte zásahu, objekte zásahu, na jeho obsahu, na intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný. K úspešnému uplatneniu stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť tieto práva a nevyžaduje sa vyvolanie následkov. U právach na ochranu občianskej cti, kde následok spočíva v znížení vážnosti u spoluobčanov a v ohrození postavenia uplatnenia občana v spoločnosti by zisťovanie týchto okolností mohlo byť v rozpore s cieľom právnej úpravy ochrany osobnosti.
Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, materiálnej satisfakcie je, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa ust. § 13 ods. 1 a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na postavenie žalobcu, v rodinnom, pracovnom prostredí, v spoločnosti. O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere pôjde, ak ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom k povahe, intenzite, opakovaniu, trvaniu a šírke okruhu pôsobenia nepriaznivých následkov pociťuje a prežíva ako závažnú.
Výška nemajetkovej ujmy sa určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote ako aj závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Tam, kde v dôsledku neoprávneného zásahu do ochrany osobnosti vznikla nemajetková ujma, vznikajú pre pôvodcu tohto zásahu občianskoprávne sankcie (§ 13 ods. 1,2). Pri aplikácií týchto sankcií je potrebné dodržiavať zásadu primeranosti, t.j. prostriedky ochrany musia byť primerané povahe zásahu. Sankcie možno použiť len v poradí, v akom ich zákon uvádza bez ohľadu na to, akej sankcie sa domáha dotknutá osoba. Občiansky zákonník umožňuje požadovať namiesto morálneho, nepeňažného zadosťučinenia peňažnú náhradu. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nepostačuje a hoci ide o satisfakciu nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej ujmy. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do vzťahu miery ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto nemajetkovej ujmy. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd. Výška musí byť primeraná, avšak je predmetom voľnej
úvahy súdu. Súd musí prihliadnuť na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, predpokladá sa, že čím závažnejšia bude ujma, čo do svojho rozsahu trvania dôsledkov odstrániteľnosti, tým bude vyššia jej náhrada v peniazoch a okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu. Úvaha súdu o výške odškodnenia musí abstrahovať od stavu, vôle a vedomia pôvodcu neoprávneného zásahu do osobnosti poškodenej fyzickej osoby, pretože nemajetková ujma vznikne na dôstojnosti či vážnosti postihnutého vždy objektívne nepriaznivo bez ohľadu na to, či pôvodcom neoprávneného zásahu bola spôsobená zavinením či nezavinením.
Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalobca dňa 26.6.2008 v odletovej hale letiska M.R. Štefánika v Bratislave oslovil zamestnanca žalovaného K. U. za účelom zabezpečenia vetrania od odletovej haly, keďže v tejto bol nedýchateľný vzduch. Zo stanoviska k sťažnosti žalobcu vyhotoveného žalovaným dňa 15.7.2008 mal súd za jednoznačne preukázané, že zamestnanec žalovaného K. U. porušil pracovnoprávne povinnosti, nakoľko riešil vzniknutú situáciu, ktorá nie je v jeho pracovnej náplni a nevhodným správaním vyvolal konflikt s tým, že na kamerovom zázname nie je zjavný fyzický kontakt zamestnanca letiska so žiadnym cestujúcim. Za uvedené skutočnosti sa žalovaný žalobcovi ospravedlnil. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený fyzický útok opísaný ako snaha chytiť, uchopiť žalobcu a vyviesť ho z miestnosti, potvrdená nielen žalobcom ale aj jeho manželkou, svedkom S., ktorí tvrdili, že tieto útoky vykonávali policajti privolaní K. U., resp. uvedené svedkom Z.. J., ktorý ale nevedel identifikovať osoby, ktoré mali takýto zásah vykonávať, mal súd za to, že aj ak by došlo k popisovanému fyzickému útoku na žalobcu, tieto boli uskutočnené policajtmi a nie zamestnancom žalovaného. Pokiaľ ide o konanie zamestnanca žalovaného K. U., žalovaný v stanovisku zo dňa 15.7.2008 vyhodnotil jeho správanie ako nevhodné, ktorým vyvolal konflikt, pričom z vykonaného dokazovania za nevhodné správanie vyvolávajúce konflikt súd ustálil žiadosť K. U. voči žalobcovi o vydanie letenky a doprovod žalobcu k barovému stolu, kde mal mať letenku, pričom z vykonaného dokazovania nebol preukázaný žiadny fyzický útok predmetného zamestnanca žalovaného na žalobcu.
Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že konaním zamestnanca žalovaného zasiahol žalobca do práva na ochranu súkromia žalobcu, keďže ho neprimeraným spôsobom obťažoval a vyzval na vydanie letenky a nasledoval ho k baru k odletovej hale napriek tomu, že uvedené úkony neboli v jeho právomoci. Túto skutočnosť uznal sám žalovaný v liste zo dňa 15.7.2008. Za uvedené skutočnosti sa ospravedlnil žalobcovi a vyslovil presvedčenie, že v budúcnosti sa podobná situácia nebude opakovať.
Pokiaľ ide o tvrdený zásah uskutočnený policajtmi, súd mal za preukázané, že v danom prípade nie je pasívne legitimovaný žalovaný, keďže policajti vykonávajúci službu na letisku sú v služobnom pomere Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a nie žalovaného.
Keďže mal súd za preukázané, že žalovaný zasiahol konaním svojho zamestnanca dňa 26.6.2008 do práv na ochranu osobností žalobcu, skúmal, či z hľadiska trvania, intenzity, rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi na jeho postavenie v rodinnom, pracovnom prostredí, v spoločnosti došlo k zníženiu jeho dôstojnosti v značnej miere. Žalobca tvrdil, že v dôsledku citovaného zásahu došlo u neho k výpovedi z pracovného pomeru, k zdravotným problémom, k psychickým problémom. Žalobca okrem svojho tvrdenia a výpovede manželky a dcéry, že v dôsledku predmetného incidentu musel užívať neuroleptiká, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal okrem svojho tvrdenia, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo v súvislosti s uvedeným incidentom a že v odletovej hale boli prítomní obchodní partneri a že to malo negatívny vplyv na jeho ďalšie obdobné aktivity. Je potrebné uviesť, že aj keď z výpovedí svedkov vyplýva, že uvedený incident videli cestujúci predmetného letu počas doby čakania na odlet lietadla, svedok Z.. J. potvrdil, že aj keď osobne nepočul rozhovor, videl uvedený incident, na ktorý ho upozornil krik a aj keď nepočul konkrétne ospravedlnenie zamestnanca žalovaného, resp. zasahujúcich policajtov, incident vyhodnotil tak, že žalobca bol neoprávnene napadnutý, avšak bolo mu podané ospravedlnenie a žalobca z celého incidentu vyšiel ako hrdina. Takýmto spôsobom to mali vyhodnotiť aj ostatní cestujúci, keďže svedok Z.. J. uviedol, že počas letu o napadnutí žalobcu diskutovali cestujúci, ktorí taktiež uzavreli tento incident ako neoprávnené napadnutie žalobcu. Preto tvrdenie žalobcu, že bol diskreditovaný a že bola narušená jeho vážnosť a bezúhonnosť je irelevantná, keďže aj keď došlo nepochybne k incidentu, za ktorý sa žalovaný žalobcovi ospravedlnil, už v čase bezprostredne po incidente všetky osoby, ktoré videli resp. dozvedeli sa od ostatných cestujúcich o incidente, vyhodnotili útok na žalobcu ako nedôvodný, v zmysle výpovede svedka považovali ho za hrdinu, t.j. nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k zníženiu jeho vážnosti
v spoločnosti, keďže nebolo preukázané, že by niektorí z cestujúcich považoval zásah voči žalobcovi za oprávnený.
S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že následky neoprávneného zásahu žalovaného boli odstránené a že žalovaný poskytol žalobcovi primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa v stanovisku k sťažnosti zo dňa 15.7.2008 a že takéto zadosťučinenie je postačujúce, keďže v konaní nebolo preukázané, že by bola v značnej miere znížená dôstojnosť žalobcu, jeho vážnosť v spoločnosti.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch je nedôvodný, preto návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )