Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-303-2015.pdf
PDF · 104.7 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/303/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: O. X., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX V. U. č. XXX, prechodne XXX XX X. - L., Y. XXXX/X, č. b. XX, o zaplatenie 248,95 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.4.2014 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 248,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 26.4.2012 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telekom, a.s., s odporcom uzavrel dňa 21.12.2010 Zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom, ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program FIX 9. Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzatvorili dňa 21.12.2010 dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na mobilný telefón zn. LG GS290 COOKIE FRESH v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že odporca porušil svoju povinnosť, keď počas doby viazanosti prestal dobíjať kredit. Vzhľadom na to je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu ako sankciu za porušenie zmluvnej. Na zmluvnú pokutu vystavil právny predchodca navrhovateľa faktúru číslo XXXXXXXXXX, so splatnosťou 25.4.2012, na sumu 248,95 eura.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a navrhovateľ uzavreli dňa 20.11.2013 medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom navrhovateľa. Na základe tejto zmluvy došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi, čo odporcovi bolo oznámené.
Odporca nezaplatil navrhovateľovi vyfakturovanú zmluvnú pokutu, z tohto dôvodu si preto navrhovateľ uplatnil v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z..
Súd odporcovi do vlastných rúk doručil návrh s prílohami a výzvou, aby sa k nemu vyjadril, túto zásielku odporca prevzal dňa 28.12.2015, avšak k návrhu sa nevyjadril.
Súd vo veci rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, Dodatkom k zmluve, faktúrou, oznámením o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Dňom 1.7.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-mobile Slovensko, a.s. a Slovak Telekom, a.s. a spoločnosť Slovak Telekom sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktorá ku dňu 30.6.2010 zanikla (uvedená skutočnosť je súdu známa z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti).
Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 21.12.2010 zmluvu o pripojení a v znení Dodatku, kde pri uzavretí dodatku odpredal odporcovi 1 ks mobilného telefónu značky zn. LG GS290 COOKIE FRESH za kúpnu cenu 1,- euro vrátane DPH s mesačným programom „Fix 9“, s dobou viazanosti 24 mesiacov a dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 248,95 eura (pokuta bola dohodnutá v tabuľke č. 1 dodatku).
V zmysle bodu číslo 3 dodatku k zmluve o pripojení sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia dodatku má navrhovateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eura.
Dňa 8.4.2012 vystavil právny predchodca navrhovateľa odporcovi faktúru číslo XXXXXXXXXX, splatnú dňa 25.4.2012, na sumu 248,95 eura titulom zmluvnej pokuty.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzatvorila s navrhovateľom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky uplatnenej týmto návrhom. Tým je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní. Postúpenie bolo odporcovi oznámené postupcom listom zo dňa 4.12.2013.
Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva iba zo zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eura a úrokov z omeškania. Navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, akú zmluvnú povinnosť mal odporca porušiť a kedy sa tak malo stať (samotné tvrdenie v žalobnom návrhu na preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti nepostačuje). Ani z predloženej faktúry nevyplýva, za aké porušenie povinností zo strany odporcu bola táto zmluvná pokuta vystavená a uplatnená.
Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Súd dáva navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 21.12.2010 (dátum uzatvorenie dodatku k zmluve), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, 5 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Zmluva o pripojení v znení dodatku je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie zmluvnej pokuty; súd však nemal za preukázané, že zmluvná pokuta, ktorú si navrhovateľ uplatnil svojím návrhom, bola vystavená
oprávnene v dôsledku neplnenia si povinností zo strany odporcu. Ako je uvedené vyššie, súd nemohol preskúmať, na základe akého porušenia zmluvných povinností bola vystavená zmluvná pokuta a následne aj uplatnená žalobným návrhom. Rovnako zo žiadnych dôkazov nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti. V dôsledku toho potom súd nemal možnosť preskúmať dôvodnosť uloženej poriadkovej pokuty a ani jej prijateľnosť či neprijateľnosť vo svetle citovaného § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
Súd preto považuje za nedôvodný návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty v celkovej sume 248,95 eura.
Členské štáty EÚ majú povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“
Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje (resp. vôbec neovplyvňuje okrem zvoleného účastníckeho programu). Nejedná sa teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ služby zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách (táto skutočnosť je známa aj z rozhodovacej činnosti súdov, napr. aj z konania tunajšieho súdu pod sp. zn. 17C/151/2014, ale aj z mnohých ďalších). Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 OZ pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako aj po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1.2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve týkajúce sa zmluvnej pokuty ako tunajší súd, tak aj ďalšie súdy SR už vyhlásili túto zmluvnú podmienku za neprijateľné zmluvné dojednanie (a tým neplatné dojednanie podľa §-u 53 ods. 5 OZ), ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy - spotrebiteľa. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako nemôže ovplyvniť, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. Takto dojednaná zmluvná pokuta je zneužitím postavenia navrhovateľa na trhu. Nerovnováha v tomto zmluvnom vzťahu je daná už aj tým, že pri mesačnom platení programu vo výške 9,- eur po dobu 24 mesiacov viazanosti bol odporca povinný celkovo zaplatiť služby vo výške 216,- eur, pričom zmluvná pokuta, bola určená (nie dohodnutá) vo výške 248,95 eura.
V danej veci zmluvnú pokutu, tak ako je dojednaná v zmluve, považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku/kreditu, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 248,95 eura. Takáto výška zmluvnej pokuty, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.
Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. OZ ide o všeobecnejšiu úpravu (pozri systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov).
Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd musí taký návrh zamietnuť.
Súd upriamuje pozornosť na to, že táto podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú, ako mnohými rozsudkami tunajšieho súdu, tak aj ďalšími súdmi v celej Slovenskej republike a preto ju už súd
opakovane nevyhlásil za neprijateľnú a neplatnú, pretože podľa § 53a OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Súd poukazuje na to, že v tejto časti sa nemôže jednať o prekvapujúce rozhodnutie, nakoľko tunajší súd vo viacerých konaniach vyhlásil túto podmienku za neprijateľnú (napr. aj v konaní pod sp. zn. 17C/97/2013, rozsudok zo dňa 5.12.2013). O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky už tunajší súd rozhodol m.i. aj rozsudkom pod sp. zn. 17C/183/2011, ktorý potvrdil aj Krajský súd v Trnave ako odvolací súd, preto navrhovateľ je viazaný takýmto rozhodnutím a nemal by si v ďalšom uplatňovať nároky zo zmluvnej pokuty.
Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný čiastočne dôvodne, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol plne úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli (neplatil súdny poplatok, nebol právne zastúpený), preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.