Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-1325-2010.pdf
PDF · 73.12 KB
Case nature
Subarea
23Er/1325/2010
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: Š. O., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom G. XXX/XX, XXX XX E., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 200,- Eur a trov exekúcie, na podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,41 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa dňa 16.11.2010 začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 055493* zo dňa 7.1.2011, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 200,- Eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaného Obvodným oddelením PZ v Sládkovičove, č. AA 0493027 zo dňa 25.8.2009.
V priebehu exekúcie súdny exekútor dňa 18.11.2015 postúpil tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) a h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť.
Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že povinný zomrel dňa 12.2.2014 a dedičské konanie po ňom vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12D/33/2014, bolo uznesením zo dňa 13.6.2014 zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Súd z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 12D/33/2014 zistil, že povinný zomrel dňa 12.2.2014, teda stratil právnu subjektivitu ako aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.
Taktiež súd mal preukázané, že predmetné dedičské konanie bolo uznesením zo dňa 13.6.2014 zastavené pre nemajetnosť povinného. V danom prípade bolo zistené, že povinný zomrel po začatí konania ako nemajetný, a teda nemôže existovať žiadna osoba, ktorá by prevzala práva a povinnosti poručiteľa na seba, teda taká osoba, ktorá by vstúpila do konania na miesto doterajšieho povinného, vzhľadom na to, že súd dedičské konanie zastavil z dôvodu nemajetnosti poručiteľa. Súd preto exekúciu v zmysle vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 25.07.2012, v ktorom Najvyšší súdu SR uvádza, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal, dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť a prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný. Preto je použitie § 57 ods. 1 písm g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie v tomto prípade nesprávne.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, z dôvodu nedostatku majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie alebo z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, prípadne že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade však bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného na podnet súdneho exekútora, súd preto v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 21 písm. c) cit. vyhlášky, odmena za požičanie spisu oprávneným osobám je 3,32 eura.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor si trovy exekúcie uplatnil nasledovne:
A. odmena exekútora (§ 14 ods. 1 cit. vyhlášky):
- Minimálna odmena: 33,19 Eur
B. náhrada za stratu času (§ 23 cit. vyhlášky):
- Osobné doručovanie písomností: 5,28 Eur
C. odmena za manipuláciu so spismi(§ 21 písm. c) cit. vyhlášky):
- požičanie spisu oprávneným osobám: 3,32 Eur
D. ostatné výdavky (§ 22 cit. vyhlášky):
- Poštovné a telekomunikačné poplatky: 8,90 Eur
Spolu trovy exekúcie podľa špecifikácie súdneho exekútora: 50,69 Eur + DPH = 60,83 Eur s DPH.
Súd posúdil a preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že súdny exekútor si správne uplatnil minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur, na základe čoho mu túto priznal v zákonom stanovenej minimálne výške.
V časti náhrady za stratu času sa súd nestotožnil so špecifikáciou súdneho exekútora a priznal mu iba náhradu za osobné doručenie príkazov na začatie exekúcie do bánk v sume 1,32 Eur, nakoľko iné osobné doručovanie písomností súdny exekútor nijakým spôsobom nepreukázal. V časti hotových výdavkov súd ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal vôbec, nakoľko súdny exekútor nepreukázal vznik akýchkoľvek hotových výdavkov pripojenými doručenkami, opatrenými poštovou pečiatkou, ani iným hodnoverným spôsobom. Súd zároveň nepriznal exekútorovi odmenu za zapožičanie spisu oprávneným osobám v zmysle § 21 písm. c) cit. vyhlášky, nakoľko súdny exekútor neuviedol, komu bol spis zapožičiavaný. V prípade, ak súdny exekútor mienil za zapožičanie spisu považovať jeho zaslanie súdu spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie, súd poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor súdu predložil 6 fotokópií listín z exekučného spisu, nie exekučný spis.
Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 34,51 Eur + DPH 20% = 41,41 Eur s DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, a to na podpísanom súde.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.