Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-292-2015.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/292/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia s.r.o., Košice , Hlavná 104, IČO: 47 243 368, zast. advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátka kancelária Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 proti odporkyni I. V., F.. XX.XX.XXXX, T. A., S.T. XXX/Xt.č. na neznámom mieste , zastúpenej opatrovníkom Gabrielom Erdélyim pracovníkom Okresného súdu Lučenec v konaní o zaplatenie 320,67 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 200,- eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 16.12.2013 do zaplatenia a trovy konania 55,81 eura, všetko v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej súd žalobu z a m i e t a .
Konanie v časti zaplatenia 65,- eur z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 12.08.2015 sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 320,67 eura s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 21.11.2013 k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporkyni krátkodobý bezúčelový úver vo výške 200,- eur. Odporkyňa sa zaviazala vrátiť celkovú sumu 255,67 eura, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 200,- eur a individuálne dojednanej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 55,67 eura. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 15.12.2013. Navrhovateľ písomnými výzvami vyzval odporkyňu na úhradu jeho záväzku. V zmysle čl. IV bod. 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v sume 65,- eur. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu 320,67 eura s príslušenstvom. Nakoľko odporkyňa nevrátila dlžnú sumu v lehote splatnosti uplatňujú si aj príslušný úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia.
Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý mal doručenie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Šetrením bolo zistené, že odporkyňa sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava. Z toho dôvodu jej bol ustanovený opatrovník v zmysle § 29 O.s.p. G. L., na zastupovanie v konaní, ktorý sa konania nezúčastnil, doručenie mal riadne a včas vykázané, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Dokazovanie bolo vo veci vykonané oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:
Pred pojednávaním vo veci samej dňa 23.05.2015 vzal navrhovateľ žalobný návrh v časti späť o zaplatenie 65,- eur a žiadal konanie v predmetnej časti zastaviť.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ods. 2 súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. V takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ods. 3 nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Navrhovateľ vzal žalobu pred prvým pojednávaním v časti zaplatenie 65,- eur späť. Súd preto v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia konanie v tejto časti zastavil. K tomu, aby súd mohol konanie zastaviť nebol potrebný súhlas odporkyne.
Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili účastníci konania Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe týchto zmlúv navrhovateľ poskytol odporkyni krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- eur a odporkyňa sa zaviazala vrátiť navrhovateľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 255,67 eura. Splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 15.12.2013. Celkové náklady v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 423,60 % s tým, že celkové náklady odporkyne sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 55,67 eura. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zároveň odkazovala na predchádzajúcu Rámcovú zmluvu pokiaľ ide o ďalšie náležitosti spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa čl. IV. bod. 5 Rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e- mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady vo výške 15,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru vrátane spracovania tretej upomienky - celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške ďalších 30,- eur.
Dňa 21.11.2013 previedol navrhovateľ na účet odporkyne uvedený v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru sumu 200,- eur. Odporkyňa úver nesplatila ani čiastočne.
Podľa § 1 ods. 2 Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo odbornej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvalo médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ods. 2, písm. i) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobie v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny.
Podľa § 11 ods. 1, písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 a podľa písm. b) ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali inak použiť normy obchodného práva.
Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ods. 11 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu od ktorej závisí.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 255,67 eura s príslušenstvom je dôvodný iba čiastočne a to do sumy 200,- eur spolu s úrokmi z omeškania a preto súd návrhu vyhovel iba v tejto časti a vo zvyšku ho ako nedôvodný zamietol.
Je nesporné, že účastníci konania v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku uzavreli najskôr Rámcovú zmluvu a následne aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 200,- eur a odporkyňa sa ho zaviazala vrátiť do jedného mesiaca s tým, že zaplatí aj príslušenstvo úveru, čo malo predstavovať celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) Zák.č. 129/2010 Z,.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a teda odporkyňa mala do 15.12.2013 zaplatiť navrhovateľovi sumu 255,67 eura. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka skúmať, či zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje také zmluvné dojednania, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa a prípadne by odporovali zákonu. V tomto prípade bolo potrebné predovšetkým skúmať, či suma 55,67 eura, ktorú navrhovateľ požadoval od odporkyne ako limitovane dohodnutá odplata je v súlade so zákonom a čo vlastne predstavuje. V podstate by mali byť v tejto odplate zahrnuté úroky, provízie, dane a poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych poplatkov. Navrhovateľ však tiež v zmluve o spotrebiteľskom úvere žiadnym spôsobom nešpecifikoval z čoho pozostávajú táto dohodnutá odplata vyčíslená na sumu 55,67 eura a keďže podľa zákona v tejto sume by mali byť aj úroky, tak skutočnosť že úroková sadzba spotrebiteľského úveru nie je uvedená v zmluve spôsobuje, že takýto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ síce v predchádzajúcej Rámcovej zmluve zakomponoval ustanovenie, že úver poskytnutý veriteľom je bezúročný, avšak tomuto odporuje aj samotné znenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, keď celkové náklady spotrebiteľa sú vyčíslené na sumu 55,67 eura a podľa zmluvy sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou a pokiaľ by skutočne uvedenú sumu mal tvoriť iba poplatok za poskytnutie úveru, tak jeho výška by bola v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ z toho dôvodu je zmluva v tejto časti neplatná podľa § 39 OZ. Takáto výška odplaty je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ a teda je v rozpore so zákonom a aj z toho dôvodu je potrebné toto ustanovenie považovať za neplatné. Podľa názoru súdu však poplatok za poskytnutie úveru vlastne predstavuje úroky, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť z poskytnutého úveru a navrhovateľ sa zámerne vyhol vyčísleniu úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V Rámcovej zmluve sa síce uvádza, že poskytnutý úver je bezúročný ale toto ustanovenie je v rozpore s obsahom samotnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v ktorej navrhovateľ požaduje za poskytnutý úver poplatok vyjadrený pevnou sumou a podľa názoru súdu tento poplatok tvoria vlastne úroky z poskytnutého úveru a keďže v tejto časti súd považuje zmluvu za neplatnú, tak v nej potom absentuje úroková sadzba a preto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a spotrebiteľ je povinný vrátiť iba to, čo mu bolo poskytnuté na základe zmluvy , čiže sumu 200, - eur .
Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel iba v časti a zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 200,- eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. nakoľko odporkyňa sa dostala do omeškania s vrátením úveru odo dňa 16.12.2013 a je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania. Vo zvyšku nad priznanú sumu 200,- eur s príslušenstvom súd návrh ako nedôvodný zamietol, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého navrhovateľovi, ako v prevažnej časti úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Navrhovateľ mal v konaní úspech v rozsahu 78,22% a odporkyňa 21,78%. Pri zohľadnení pomeru úspechu tak vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania vo výške 56,44% (78,22% - 21,78%). Trovy konania navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,00 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 eura. Súd tak odporkyňu zaviazal na zaplatenie pomernej náhrady trov konania vo výške 10,72 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 45,09 eura. Trovy konania je odporkyňa povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, O. J. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vedený vo Fio banke a.s. , pobočka Zahraničnej banky, Námestie SNP 21, Bratislava , IČO: 36 869 376.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.