Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-326-2015.pdf
PDF · 94.79 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/326/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľa: PROGRES-T, s.r.o., IČO: 46 271 503, so sídlom 900 41 Rovinka 938, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., IČO: 36 867 942, so sídlom Koceľova 25, Bratislava, proti odporkyni: X. F.Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, o zaplatenie 153,62 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 04.08.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 153,62 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 35,40 eura od 16.07.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 36,36 eura od 16.01.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 32,40 eura od 16.07.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 2,- eur od 03.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 5,- eur od 22.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 25,- eur od 31.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 17,46 eur od 18.05.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca poskytol odporkyni dátové služby a služby retransmisie prostredníctvom káblového distribučného systému, za čo mala odporkyňa platiť dohodnutú cenu riadne a včas. Navrhovateľ cenu za poskytnuté služby vyúčtoval faktúrami, avšak odporkyňa cenu v sume 153,62 eura za navrhovateľom poskytnuté služby neuhradila.
Podľa § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len „O.s.p.“) v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4.
Súd v rámci prípravy pojednávania podľa § 114 ods. 2 O.s.p. doručil dňa 04.12.2015 návrh na začatie konania spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na začatie odporkyni, ktorá sa však k návrhu na začatie konania nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Nakoľko predmet tohto súdneho konania nepresiahol sumu 1 000,-eur, išlo podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, v ktorom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie. Preto súd podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vyvesil dňa 17.12.2015 na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 14.01.2016 o 09:20 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
Na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa s návrhom na začatie konania a predloženými listinnými dôkazmi a to: zmluvou o pripojení č. 12000328, vyhlásením právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 13.06.2014, faktúrami č. 1212000127, č. 1213000107, č. 12000328, č. FA1300003324, č. RP00001533, č. RP00002853, č. RP00003822 a č. RP00048480, zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci.
Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť PROGRES-TS, s. r. o., IČO: 35 691 778 (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) ako právnická osoba podnikajúca v oblasti elektronických komunikačných služieb a odporkyňa ako fyzická osoba uzatvorili dňa 07.08.2006 v písomnej forme zmluvu o pripojení na poskytovanie služieb retransmisie (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu navrhovateľa spočívajúci v zriadení a poskytovaní služieb retransmisie pre príjem televíznych a rozhlasových programov a záväzok odporkyne zaplatiť za tieto služby cenu podľa platnej tarify právneho predchodcu navrhovateľa.
Právny predchodca navrhovateľa postúpil svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy na navrhovateľa, ktorý pokračoval v poskytovaní služieb odporkyni.
Právny predchodca navrhovateľa a navrhovateľ vystavili odporkyni (1) za služby káblovej televízie nasledovné faktúry:
- č. 1212000127 na sumu 35,40 eura so splatnosťou dňa 15.07.2012 za služby káblovej televízie za v období od 07-12/12;
- č. 1213000107 na sumu 36,36 eura so splatnosťou dňa 15.01.2013 za služby káblovej televízie za v období od 01-06/13;
- č. FA1300003324 na sumu 32,40 eura so splatnosťou dňa 15.07.2013 za služby káblovej televízie za v období od 07-12/13;
a (2) za omeškanie s úhradou za služby tieto faktúry:
- č. RP00001533 na sumu 2,- eur so splatnosťou 02.10.2013 za upomienku č. 1;
- č. RP00002853 na sumu 5,- eur so splatnosťou 21.10.2013 za upomienku č. 2;
- č. RP00003822 na sumu 25,- eur so splatnosťou 30.10.2013 za upomienku č. 3.
Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy účinného do 30.04.2011(ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“) tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. elektronické komunikácie zabezpečujú výmenu alebo prenos informácií medzi konečným počtom užívateľov uskutočňovaných po elektronických komunikačných sieťach. Elektronické komunikácie nezahŕňajú informácie prenášané ako súčasť televízneho a rozhlasového vysielania pre verejnosť prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete okrem informácií, ktoré sa týkajú identifikovateľného užívateľa prijímajúceho informácie.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov a informácií vo forme obrazu, zvuku alebo dát (ďalej len "signál") prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, ako aj pridružené prostriedky.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. verejná sieť sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 610/2003 Z.z. podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá je oprávnená poskytovať sieť, službu alebo sieť a službu v oblasti elektronických komunikácií bez ohľadu na právnu formu a spôsob financovania. Poskytovanie siete, služby, alebo siete a služby v oblasti elektronických komunikácií je podnikaním podľa osobitného predpisu.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.
Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 610/2003 Z.z. koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ 4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák.
Podľa § 5 ods. 7 zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 3 písm. c) zákona č. 610/2003 Z.z. zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 prvej a druhej vety Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd považoval za nesporné, že medzi navrhovateľom (resp. jeho právnym predchodcom) a odporkyňou vznikol uzavretím zmluvy v písomnej forme dňa 07.08.2006 podľa § 488, 489 a 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávny záväzkový vzťah. Predmetom zmluvy bol záväzok navrhovateľa ako podniku podľa § 4 ods. 8 zákona č. 610/2003 Z.z. zriadiť a poskytnúť služby retransmisie pre príjem televíznych a rozhlasových programov a záväzok odporkyne ako účastníka - koncového užívateľa podľa § 5 ods. 6 a 7 zákona č. 610/2003 Z.z. zaplatiť cenu za tieto služby a teda táto zmluva obsahovala podstatné časti zmluvu o pripojení podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z. a to (1) záväzok navrhovateľa zriadiť prístup k verejnej sieti, (2) záväzok odporcu platiť cenu podľa tarify,
ktorá je súčasťou zmluvy a (3) určenie druhu poskytovanej verejnej služby - t.j. poskytovanie služieb pre príjem televíznych a rozhlasových staníc. Keďže navrhovateľ vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti podľa § 52 ods. 3 Občianskeho a odporkyňa ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, treba zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto súd musel podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. aj bez návrhu prihliadnuť na všetky zákonné prekážky brániace priznaniu práva navrhovateľa na zaplatenie voči odporkyni a zároveň skúmať, či predmetná spotrebiteľská zmluva podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola aj tarifa navrhovateľa, ktorá určovala výšku ceny za služby poskytnuté navrhovateľom odporkyni. Navrhovateľ však tarifu ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy k návrh na začatie konania nepripojil, na základe čoho v podľa § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal dôvodnosť výšky fakturovanej ceny za služby káblovej televízie, čo súd považoval za zákonnú prekážku podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. brániacu priznaniu práva navrhovateľa na zaplatenie ceny za služby káblovej televízie, ktorú si navrhovateľ vyúčtoval faktúrami č. 1212000127, č. 1213000107 a č. 12000328, a preto v tejto časti považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nemohol považovať za dôvodný ani nárok navrhovateľa spočívajúci v omeškaní odporkyne s úhradou za služby káblovej televízie, keďže predmetné nároky navrhovateľa súd nepovažoval za dôvodné. Okrem iného, však nebolo možné tento nárok podľa svojho obsahu definovať ako poplatok za omeškanie, keďže z jednotlivých faktúr vyplývalo, že išlo o paušálny nárok buď v sume 2,- eur, 5,- eur a 25,- eur, avšak poplatok z omeškania predstavuje podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania a teda nemožno takýto poplatok z omeškania paušalizovať pevnou sumou, keďže § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne určuje, že výška omeškania určuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Preto možno skôr tento navrhovateľom uplatnený nárok definovať ako nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Takýto nárok však predstavuje samostatný hmotnoprávny nárok navrhovateľa podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka definovaný ako príslušenstvo pohľadávky, ktorý z hľadiska jeho dôvodnosti a výšky treba preukázať, pričom sa veľký dôraz kladie aj na účelnosť týchto nákladov. To znamená, že ide o náhradu účelne vynaložených nákladov navrhovateľa vzniknutých v súvislosti s uplatnením pohľadávky a nie o ich paušálnu náhradu. V danom prípade však navrhovateľ vôbec nešpecifikoval, aké konkrétne náklady mu v súvislosti so zaslaním upomienok, teda vymáhaním pohľadávky vznikli, Na základe vyššie uvedeného považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 32,- eur z titulu poplatku za omeškanie, resp. náhrady nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky za nedôvodný.
V zmysle vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení, zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, súd návrh navrhovateľa na začatie konania ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
Nakoľko odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania žiadne trovy konania nevznikli, súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania, že odporcovi návrhu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.